Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/26/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členiek senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242, organizačná zložka UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zastúpený: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., IČO: 367 20 500, so sídlom Bratislava, Legionárska 1/C, proti žalovaným: 1./ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, XXX XX N., Q. republika, 2./ Mgr. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/ XX, právne zastúpená: JUDr. Mária Jenčová, advokátka so sídlom v Prešove, Hlavná 111, v konaní o zaplatenie 5.171,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -203 z 29. októbra 2013, zhodou hlasov členov senátu takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavých výrokoch.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.998,85 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % splatným od 28.08.2008 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobný návrh voči žalovanému v 1. rade zamietol. Žalobný návrh voči žalovanej v 2. rade zamietol a posledným výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd citoval ustanovenia , , ,, ods. 1,, ods. 1,,, o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), , ods. 1, ods. 1,, ods. 1, , , ods. 1,, f ods. 3, v znení účinnom od 1.4.2004. Následne uviedol, že „z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami účastníkmi konania je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, pretože podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Toto posúdenie podporuje aj znenie definície čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS. Zmluvy majúce charakter spotrebiteľských zmlúv uzatvorené pred 01.04.2004 ak obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, je potrebné tieto podrobiť súdnej kontrole a prípadne tieto neprijateľné zmluvné podmienky vyhlásiť v časti za neplatné. Napriek tomu, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy neobsahoval žiadne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, pretože tieto boli do s účinnosťou od 01.04.2004, je v danej veci nepochybné, že žalovaní sú v pozícii spotrebiteľov, ktorí čerpali úver na uspokojenie svojich osobných potrieb a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ majúci v predmete podnikania v bode 3 poskytovanie úverov podľa výpisu z OR. Žalovaní nemali reálnu možnosť meniť obsah a text zmluvy a zmluvné podmienky dohodnúť individuálne. Aj keď jednoznačná právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola upravená až s účinnosťou od 01.04.2004, jej účelom bolo zavedenie úpravy i spätne na spotrebiteľské vzťahy uzatvorené pred účinnosťou novely, čo je jednoznačne vyjadrené v ust. , z ktorého vyplýva, že všetky zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv sa mali dať do súladu s § a 54 do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti uvedenej zmeny , teda najneskôr do 01.07.2004. Za predpokladu nezosúladenia spotrebiteľských zmlúv uzavretých pred 01.04.2004 tie časti spotrebiteľských zmlúv strácali uplynutím troch mesiacov platnosť. Potom, ako prvostupňový súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy vzhľadom na predmet a povahu, tak na právny vzťah aplikoval ustanovenia a Zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Nestotožnil sa s právnou argumentáciou žalobcu o potrebe posúdiť uvedený zmluvný vzťah podľa a s tvrdením, že uvedený zmluvný vzťah je vylúčený z aplikácie v platnom znení vyplývajúce z ust. tohto zákona, (zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty), predmetný úver poskytnutý žalovaným nemal charakter preddavku na bežný účet poskytnutý bankou, nakoľko úver bol na bežný účet žalovaných poskytnutý v plnej výške. Znenie je síce nepresné, ale úmyslom zákonodarcu bolo vylúčiť úver kontokorentný, resp. úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte, pričom chybné znenie odstránila novela zákona v roku 2006 č. 264/2006 a vyplýva to aj zo Smernice Rady 87/102/EHS v čl. 2 písm. e/. Ani uvedená námietka žalobcu prečo neaplikovať ZSÚ nebola z pohľadu súdu opodstatnená.“

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že „námietka premlčania vznesená žalovanou v 2. rade je opodstatnená uplynutím premlčacej lehoty podľa ust. , keď žalobca zosplatnil úver dňa 17.02.2005 a žaloba bola súdu doručená dňa 21.11.2008, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol.

Napriek tomu, že postavenie žalovaných v 1. a 2. rade je postavením solidárnych dlžníkov zaviazaných spoločne a nerozdielne ich procesné postavenie je vždy samostatné. Ak z hmotného práva plynie „spoločne a nerozdielne“, resp. plnením jedného v rozsahu plnenia zaniká povinnosť druhého, tak sa nikdy nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo. Námietka premlčania vznesená žalovanou v 2. rade, preto nemá vplyv na zánik záväzku žalovaného v 1. rade.

Žalovanému v 1. rade prvostupňový súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.998,85 Eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % splatným od 28.08.2008 do zaplatenia, pretože vtedy už žalovaný v omeškaní nepochybne bol a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol. Žalobcovi tak priznal zo strany žalovaného náhradu nesplatenej istiny úveru a debetu na bežnom účte spolu vo výške 4.998,85 Eur, pretože nárok žalobcu v tejto časti považoval za nesporný. Žalobe nebolo vyhovené v časti uplatnených úrokov z omeškania kapitalizovaných na sumu 1.747,45 Eur, pričom úroky z omeškania sa pohybovali v rozpätí od 26,50 % až do 30 % v rozhodnom období napriek tomu, že takáto výška úrokov z omeškania zmluvne dohodnutá nebola. Napriek tomu, že žalobca si uplatňuje uvedené úroky z omeškania odkazom na úverovú zmluvu čl. III ods. 4 Zmluvy, kde sa ale výška úrokov nekonkretizuje, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v § 2 a § 4 ods. 5. V neposlednom rade sa žalobca v zmluve zaviazal, že dlžníkovi zašle oznámenie o dĺžke trvania úrokového obdobia v lehote 14-tich kalendárnych dní odo dňa účtovania úrokov z omeškania, avšak súdu nepreukázal, že takýmto spôsobom postupoval a tento postup namietala aj žalovaná v 2. rade. Žalobe preto v časti kapitalizovaného úroku z omeškania a úroku z debetu na bežnom účte nebolo vyhovené pre rozpor so zákonom. Výpočet úroku z debetného účtu a odôvodnenie tohto nároku v spise absentuje úplne.

Záverom prvostupňový súd uviedol, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky a dá sa usúdiť, že výrazne zhoršuje postavenie spotrebiteľa. Príkladom uviedol viaceré neurčité formulácie úverovej zmluvy, napr. čl. I bod 2 o vyhlásení dlžníka zaplatiť veriteľovi pohľadávku vzniknutú čerpaním úveru „spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom pozostávajúcim najmä z úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných nákladov“, čo je z pohľadu súdu veľmi všeobecne formulovaná povinnosť umožňujúca veriteľovi neúmerne finančne zaťažiť dlžníka, nakoľko pojem „ostatné náklady“ môže zahŕňať čokolvek. Nezákonné a nemorálne sa súdu javí byť v čl. III bod 5 možnosť veriteľa jednostranným právnym úkonom zvýšiť úrokovú sadzbu o 3,5 % z dôvodu porušenia záväzku v čl. IX ods. 7 na základe ktorého sa dlžník zaviazal počas trvania právneho vzťahu založeného touto zmluvou od okamihu poskytnutia úveru poukazovať celú výšku svojich príjmov v prospech bežného účtu dlžníka vedeného u veriteľa. Uvedená podmienka je z pohľadu súdu mimoriadne diskriminačná bezdôvodne obmedzujúca osobné vlastníctvo a je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a . Spôsob započítavania úverovej pohľadávky v zmysle čl. IV bod 4 nebol podľa názoru súdu výsledkom konsenzu zmluvných strán, ale vopred naformulovaným znením žalobcu o spôsobe uspokojovania úverovej pohľadávky, pričom tak , ako aj v tomto smere favorizuje rozhodnutie dlžníka ( ). Nepochybne v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ust. je aj zabezpečenie úveru spôsobom vystavenia zmenky každým zo solidárnych dlžníkov s vyplnenou zmenečnou sumou rovnajúcou sa sume o 20 % vyššej ako je suma úveru a navyše jednostranné vyhlásenie veriteľa o oprávnení požadovať poskytnutie zabezpečenia alebo akýchkoľvek ďalších prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku dlžníka, ak sa veriteľovi zabezpečenie podľa toho článku bude javiť nedostatočným a dlžník je povinným takéto zábezpeky v lehote a vo forme požadovanej veriteľovi poskytnúť. Zmluva je koncipovaná tak, že umožňuje veriteľovi kumulovať obmedzenia a sankcie, k tomu neúmerne finančne zaťažovať dlžníka a výrazne zhoršovať jeho postavenie v záväzkovom vzťahu a dlžník nemal žiadnu reálnu možnosť tieto zmluvné podmienky ovplyvniť. V čl. VIII Vyhlásenie je veriteľom naformulované vyhlásenie dlžníka, ktoré umožňuje veriteľovi podávať informácie, ktoré tvoria predmet bankového tajomstva tretím osobám, iným bankám a pobočkám zahraničných bánk, tiež písomný súhlas na spracúvanie a využívanie jeho osobných údajov uvedených v zmluve pre účely štatistického spracovania a vyhodnocovania, pričom odvolanie súhlasu dlžníka v súlade so o ochrane osobných údajov sa považuje za podstatné porušenie tejto zmluvy. Uvedené vyhlásenie sa javí až absurdné a v rozpore so zákonom. Obdobne sú formulované v čl. IX obmedzenia a povinnosti, predovšetkým v bode 4 sa dlžník zaväzuje informovať veriteľa vopred o zamýšľanom čerpaní úveru v iných peňažných ústavoch, o akýchkoľvek zárukách, ktoré zamýšľa poskytnúť a o všetkých leasingových a obdobných zmluvách, ktoré plánuje uzavrieť. Uvedené je možné vyhodnotiť až ako zásah do práva na autonómiu vôle osôb, ktoré majú plnú spôsobilosť na právne úkony.“

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým prvostupňový súd v prevyšujúcej časti žalobný návrh voči žalovanému v 1. rade zamietol a vo výroku, ktorý návrh voči žalovanej v 2. rade zamietol podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu nepoužitia správneho ustanovenia právneho predpisu a nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že v celom rozsahu žalobe žalobcu vyhovie. Nestotožnil sa s argumentáciou ohľadom námietky premlčania vznesenej žalovanou v 2. rade. Poukázal na to, že úverová zmluva je upravená ako zmluvný typ v , ktorý stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu. Trojročná premlčacia doba podľa jeho názoru nemá právny základ a jej uplatňovanie je nedôvodné. a sú vo vzťahu lex specialis lex generalis, nakoľko upravuje premlčaciu dobu odlišne, uplatní sa na daný prípad jeho úprava. Mal za to, že aj v prípade, ak prvostupňový súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú, automaticky to neznamená, že ide o zmluvný typ, ktorý sa riadi úpravou , ale môže sa spravovať aj . Ak prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu ako zmluvu uzavretú podľa , musel dospieť k názoru, že k premlčaniu nároku žalobcu nemohlo dôjsť, pretože premlčacia doba podľa je štvorročná. Podľa názoru žalobcu sú chybné aj závery súdu prvého stupňa ohľadom použitia úpravy spotrebiteľského práva v ostatných otázkach predmetnej úverovej zmluvy, najmä ohľadom úrokov z omeškania. Prvostupňový súd podľa odvolateľa nesprávne vyhodnotil použitie ustanovenia na predmetnú zmluvu, keďže podľa v znení od 1.4.2004 je za spotrebiteľskú zmluvu považovaná iba zmluva upravená v 8. časti . V danom prípade ide o zmluvu o úvere uzatvorenú podľa a nasl. a táto nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu a teda ani povinnosť zosúladenia jej znenia s novou právnou úpravou podľa sa na danú zmluvu nevzťahuje a ani nemôže vzťahovať.

Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázala na ustanovenie a mala za to, že prvostupňový súd vec správne právne posúdil, preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania ( ). Termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnil na úradnej tabuli súdu (, , ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi včas podaného odvolania do tej miery, že nemohol preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Odvolaním nebol dotknutý prvý výrok rozsudku. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (, , a ). Odvolací súd po preskúmaní rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , , , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa , , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi zmluvnými stranami HVB Bank Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave a V. F. a G. F. bola dňa 26.03.2004 uzavretá zmluva, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške pôvodne 200.000 Sk spolu s úrokmi a ostatným príslušenstvom, najmä úroky z omeškania, poplatky a ostatné náklady, ktoré mali dlžníci zaplatiť v súlade s čl. IV Zmluvy. Listom zo dňa 18.02.2005 žalobca stanovil splatnosť celej úverovej pohľadávky na sumu 175.727,97 Sk, v prepočte 5.833,10 Eur ku dňu 17.02.2005. Žaloba bola doručená prvostupňovému súdu dňa 21.11.2008.

Odvolací súd len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu zdôrazňuje to, že medzi účastníkmi zmluvy ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je posudzovaný podľa ustanovení . Z uvedeného dôvodu neobstojí jeho námietka, že je potrebné prednostne aplikovať . Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na to, aký typ formulárovej štandardnej zmluvy bol uzavretý a teda platia aj k úverom, ktoré sa zahŕňajú pod absolútny obchodnoprávny vzťah. Spotrebiteľská zmluva sa riadi ustanovenia , platí to aj pre použitie a prihliadnutie plynutia premlčacej doby. Jednoznačne pozná všeobecnú premlčaciu dobu trojročnú a takto je potrebné posudzovať aj tento vzťah medzi účastníkmi konania. Keďže uplatnená pohľadávka bola splatná k 17.02.2005, táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola a žaloba bola podaná až 21.11.2008, preto námietka premlčania bola na mieste.

Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až (ďalej len „“).

O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu by nemali byť žiadne pochybnosti. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 26.03.2004. Ustanovenie o ochrane spotrebiteľa upravovalo, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Odvolacie námietky sú preto neopodstatnené. Aplikácia ustanovení na ochranu spotrebiteľa je dôvodná.

Žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobcovi je preto dôvodné priznať postavenie dodávateľa a žalovaným postavenie spotrebiteľov.

Vzťah medzi účastníkmi vznikol pred vstupom Slovenska do Európskej únie (1.5.2004). Práve v súvislosti so skôr uzavretými zmluvami zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa. To platí aj čo do povinnosti odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam (, f ods. 3 ). Za tým účelom zákonodarca stanovil trojmesačnú lehotu na nápravu a jej márne uplynutie spojil s následkom neplatnosti problémového ustanovenia.

Podľa ustanovenia , spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením , ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi pri úrokoch z omeškania spadajú pod ochranu , podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje , a teda vrátane jeho vykonávacieho nariadenia Žalobca nemohol s úspechom uplatňovať úroky z omeškania podľa ustanovenia zmluvy, ktoré sa dostalo do rozporu aj s a z ktorého dôvodu stratilo platnosť podľa spomínaného ustanovenia . Vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu v tejto časti, správne prvostupňový súd nepriznal žalobcovi ním uplatňovaný úrok z omeškania.

Odvolací súd nevidí taktiež dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe trojročnej podľa oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa , a to s poukazom na ust. . Odvolacie námietky žalobcu, že je treba favorizovať , neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. ). Prvostupňový súd náležite so správnym zhodnotením procesného účastníctva žalovaných vyhodnotil dôvodnosť námietky premlčania vznesenej žalovanou v 2. rade. Žalobca zosplatnil úver dňa 17.02.2005. Žaloba bola doručená prvostupňovému súdu dňa 21.11.2008. Uplatnená námietka premlčania žalovanou v 2. rade je opodstatnenou, keďže uplynula trojročná premlčacia lehota stanovená v ustanovení .

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné, preto potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny postupom podľa

Podľa ust. , , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách konania nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.