Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-197-2014.pdf
PDF · 99.96 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/197/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MONTY s.r.o., so sídlom Námestie svätej Anny 20B/7269, 911 01 Trenčín, IČO: 34 137 645, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Danica Bírošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: MERKUR-EH, s.r.o., so sídlom Struhy 946, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 436 801, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Romanom Hriadelom, advokátom, so sídlom B. B. XXX/X, XXX XX D., v konaní o zaplatenie 2.268,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb 1/2013-53 zo dňa 16. januára 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 9Cb 1/2013-53 zo dňa 16. januára 2014 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.268,01 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.268,01 Eur od 19.9.2012 do zaplatenia na účet žalobcu, v lehote 15 dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 136 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 535,22 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. K prejednaniu veci okresný súd aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a konal v neprítomnosti žalobcu, ktorého jeho zástupca ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Okresný súd nemal preukázanú žiadnu prekážku vo vzťahu k žalobcovi, ktorá by bránila v pokračovaní v konaní. Okresný súd konal aj v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 536 ods. 1, § 768k, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zistil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo - sklenené priečelie (sklenený obchod podľa objednávky žalovaného č.l. 9 spisu) v hoteli Holiday Inn v Žiline za dojednanú cenu bez DPH vo výške 4 100 Eur a žalovaný sa zaviazal za toto dielo žalobcovi zaplatiť. Uzatvorenie zmluvy o dielo, predmet a dojednaná cena medzi účastníkmi konania sporné neboli. Sporným medzi účastníkmi konania bolo to, či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie doplatku ceny diela, ktorý žalovanému vyúčtoval faktúrou číslo 12012229 v sume 2.268,01 Eur, splatnou dňa 18.9.2012. Žalovaný svoju povinnosť zaplatiť doplatok ceny diela rozporoval a na obranu uvádzal, že dielo nebolo vykonané riadne a včas, v dôsledku ktorej skutočnosti dielo neprevzal. Konateľ žalovaného v rámci svojej výpovede pred okresným súdom uviedol, že dielo bolo vykonané vadne a pracovať začali až ku dňu 26.11.2012, kedy vydali prvý pokladničný doklad z pokladne, v dôsledku ktorej skutočnosti žalovanému
vznikla škoda, ktorú si nárokuje. Okresný súd uviedol, že splatnosť ceny diela je viazaná na vyhotovenie diela, jeho odovzdanie a prevzatie objednávateľom. Súdna prax prijala záver, že na splatnosť ceny riadne prevzatého diela nemá vplyv skutočnosť, či dielo v čase plnenia - jeho prevzatia objednávateľom vykazuje vady. Zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo bolo vykonané v zmysle zmluvy bez vád a v dohodnutom čase, ale aj v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Ak malo dielo vady, objednávateľovi prináleží právo zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 242/2010 zo dňa 22. 8. 2012).
Okresný súd uviedol, že podstatným pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného v danom konaní žalobcom bolo to, či dielo bolo zo strany žalovaného od žalobcu prevzaté. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že dielo neprevzal a zároveň i konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 16.1.2014 uvádzal, že dielo prevzaté nebolo. Uvedené tvrdenie žalovaného i jeho konateľa boli v príkrom rozpore s iným tvrdením konateľa žalovaného, a to tvrdením, že v obchode začali pracovať až dňa 26.11.2012. Na základe vyjadrenia konateľa žalovaného, že v obchode začali pracovať až dňa 26.11.2012, kedy vydali z pokladne prvý blok, bolo možné vyvodiť podľa názoru okresného súdu jednoznačný záver, že žalovaný dielo od žalobcu prevzal. Ak by žalovaný nebol dielo od žalobcu prevzal, nemohol ani pristúpiť k vykonávaniu podnikateľskej činnosti v tomto obchode - diele vyhotovenom žalobcom. Okrem toho vady diela, ktoré boli uvedené na preberacom protokole nachádzajúcom sa v spisovom materiáli na č.l. 12 spisu i v preberacom protokole predloženom na pojednávaní dňa 16.1.2014 konateľom žalovaného
- sklo v pulte i krytka na vrchnej konštrukcii, tieto vady podľa vyjadrenia konateľa žalovaného boli odstránené, avšak oneskorene. Z týchto dôvodov, keďže okresný súd dospel k záveru, že žalovaný dielo od žalobcu prevzal, tak nárok uplatnený žalobcom vyhodnotil ako dôvodný a v súlade s § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka žalovanému ako objednávateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.268,01 Eur. Z uvedeného dôvodu okresný súd už nevykonával dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom J., pretože vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné. V súvislosti s nárokom žalovaného na náhradu škody, ktorú si podľa vyjadrenia konateľa žalovaného žalovaný uplatňuje za oneskorené dodanie diela i vady diela, žalovaný ku dňu rozhodovania súdu kvalifikovaný návrh, ktorým by si svoje nároky voči žalobcovi uplatnil, nepredložil, preto okresný súd na túto obranu žalovaného pri svojom rozhodovaní neprihliadal. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením, preto podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 1.2.2013 v spojení s § 768k Obchodného zákonníka vznikol nárok na úrok z omeškania. Okresný súd nemal preukázané, že by medzi účastníkmi boli pre prípad omeškania dojednané úroky z omeškania. Preto žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 8,75 % zo sumy 2.268,01 Eur od 19.9.2012, t.j. dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry číslo 12012229, ktorou bol žalovanému vyfakturovaný doplatok ceny diela do zaplatenia. Z titulu úspešnosti žalobcu v súdnom konaní okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 136 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 535,22 Eur.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že odôvodnenie okresného súdu vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu. Žalovaný jednoznačne uviedol, že dielo od žalobcu neprevzal, pretože vykazovalo vady, pre ktoré sa nedalo užívať. Uvedená skutočnosť zo strany žalobcu nebola rozporovaná, a to, že dielo malo vady. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj protokolmi, ktoré boli v konaní predložené. Jednoznačne o dôvodnosti tvrdení žalovaného svedčí aj list žalobcu zo dňa 7.2.2013, ktorým žalobca sám navrhoval znížiť fakturovanú sumu o 268,01 Eur, čiže sám žalobca uznal, že dielo malo vady. Ďalším dôkazom je e-mail zo dňa 25.3.2013, keď zamestnanec žalobcu - p. J.. F. oznámil žalovanému, že evidujú jeho reklamáciu a na základe obhliadky podnikne potrebné kroky. Do dnešného dňa neboli odstránené vady na diele a dielo nebolo prevzaté. V konaní boli navrhnutí svedkovia, čo jednoznačne vyplýva zo Zápisnice o pojednávaní, a to J.. N. F. a V. B., ktorí sa mali vyjadriť k okolnostiam zhotovenia diela, jeho prevzatia a k vadám diela. Okresný súd sa nezaoberal s tvrdeniami žalovaného, nepreveril jeho obranu a účelovo vyhodnocoval výpoveď právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný namietal, že došlo k pochybeniu tým, že nebol vypočutý účastník konania sám žalobca, ale len jeho právny zástupca, čo sa javí ako podstatná vada, ktorá mohla mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci a následne zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný poukázal, že zo strany sudkyne došlo voči nemu k neobjektívnemu postupu, pretože neboli zapísané všetky veci, ktoré uviedol a nebola mu daná možnosť sa riadne a podrobne vyriadiť k okolnostiam vo veci. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu. Žalobca poukázal na Zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.01.2014, z ktorej vyplýva vyjadrenie konateľa žalovaného, že v obchode začali pracovať až 26.11.2012, o čom predložil konateľ žalovaného aj pokladničný doklad. Na základe tohto vyjadrenia podľa názoru žalobcu dospel okresný súd k správnemu zisteniu skutkového stavu a k správnemu právnemu posúdeniu veci, keďže ak by žalovaný nebol dielo od žalobcu prevzal, nemohol ani pristúpiť k vykonávaniu podnikateľskej činnosti v tomto obchode, a to v diele vyhotovenom žalobcom. Dôležitou a zásadnou otázkou pre rozhodnutie súdu v tomto konaní nebola otázka, či dielo bolo vykonané s vadami, ale otázka, či dielo bolo objednávateľom prevzaté do užívania. Skutočnosť, že dielo bolo žalovaným prevzaté, nepreukazuje iba fakt, že žalovaný začal s predmetom zmluvy o dielo vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, ale najmä samotné preberacie protokoly, ktoré boli v konaní predložené žalobcom a žalovaným. V oboch preberacích protokoloch žalovaný potvrdil prevzatie diela s uvedením zistených vád, ktoré majú byť odstránené. Vo svojich podaniach, ako aj vo výpovedi pred okresným súdom žalovaný potvrdil, že vady následne odstránené boli. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dielo bolo žalovaným prevzaté, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo nárokovať si zaplatenie ceny diela. K námietke vznesenej žalovaným, že v konaní pred okresným súdom nebol vypočutý žalobca priamo ako účastník konania, zástupca žalobcu poukázal na ust. § 101 O.s.p. v spojení s ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., ako aj § 132 O.s.p.. V zmysle uvedených ustanovení okresný súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania. Okresný súd správne skonštatoval, že ďalšie dôkazy by boli nadbytočné, keďže nárok žalobcu bol dostatočne preukázaný. Žalobca mal za to, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a žiadal ho potvrdiť.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/197/2014-71 zo dňa 29.09.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 04.11.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Primárne krajský súd uvádza, že žalovaný ako odvolateľ svojim odvolaním vymedzil rozsah a dôvody posudzovania napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Pri posúdení podaného odvolania žalovaným krajský súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v zmysle ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden dôvod výnimky ustanovený v odsekoch 2 až 7 § 213 O.s.p., pre ktorý by krajský súd nemal byť viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa. K rozsahu a dostatočnosti vykonaného dokazovania krajský súd poukazuje na obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 16.1.2014, podľa ktorej žalobca prostredníctvom zástupcu navrhol predvolať J. na vypočutie k okolnostiam zhotovenia diela a k prípadným vadám. Následne po tomto návrhu bolo zo strany zástupcu žalobcu vyslovené, že ide o bezpredmetný návrh, keďže sám žalovaný uviedol, že dielo od žalobcu prevzal dňa 16.11.2012. Na tomto pojednávaní žalovaný potvrdil, že dielo - pult bol dokončený dňa 16.11.2012. Po poučení okresným súdom v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. zhodne uviedla tak strana žalobcu, ako aj strana žalovaného, že nemajú žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Vzhľadom k uvedenému preto okresný súd nemal dôvod vykonávať ďalšie dôkazy. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že dôkazy, ktoré boli vykonané pred okresným súdom, boli v dostatočnom rozsahu a dali spoľahlivý základ pre rozhodnutie vo veci.
Hlavnými odvolacími dôvodmi zo strany žalovaného bola argumentácia, že dielo malo vady brániace užívaniu, ako aj, že žalovaný ho neprevzal, a tým, že nebol vypočutý žalobca, došlo k vadám, pre ktoré bolo nesprávne rozhodnuté. Súčasne bola vznesená námietka žalovaného, že žalovaný nemal pred okresným súdom danú možnosť vyjadriť sa k okolnostiam veci.
Podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.1.2014 vyplynul procesný postup okresného súdu, podľa ktorého bola vec prejednaná v neprítomnosti žalobcu. Zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť tohto účastníka a súhlasil s tým, aby sa vykonalo pojednávanie v jeho neprítomnosti. Okresný súd na základe uvedeného správne postupoval, ak aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Z ust. § 125 O.s.p. vyplýva, že jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch účastníkov. Byť prítomný na nariadenom pojednávaní, vypovedať, je právom účastníka, a pokiaľ takéto právo, v danom prípade žalobca nenaplnil, táto okolnosť nemôže byť kvalifikovaná ako vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p..
Krajský súd k odvolaciemu dôvodu žalovaného, že nebol vypočutý žalobca, primerane poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“. Aj v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ide o právo účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. K realizovaniu tohto práva tak žalobcom, ako aj žalovaným postupom okresného súdu boli vytvorené podmienky. Bolo na žalobcovi ako účastníkovi konania, či to právo zrealizuje. Ak k naplneniu uvedeného práva žalobcom nedošlo a boli tu vykonané iné dôkazy, ktoré v sumáre poukázali opodstatnenosť žalobcovho nároku, tak nevykonanie výsluchu žalobcom nebolo vyhodnotené ako relevantný odvolací dôvod žalovaného.
Ak nebol vypočutý žalobca, táto skutočnosť zostala bez vplyvu k správnosti rozhodnutia okresným súdom. V konečnom dôsledku do dispozičného oprávnenia súdu patrí v zmysle ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., v akom rozsahu a ktoré z dôkazov vykoná. Pokiaľ okresný súd mal za to, že rozsah vykonaného dokazovania dáva spoľahlivý základ pre posúdenie žalobcovho nároku, tak nebolo potrebné, aby bol priamo vypočutý aj žalobca ako účastník súdneho konania. Ak výsluch žalobcu ako účastníka konania, je uvedený v rámci dôkazov v zmysle ust. § 125 O.s.p., tak je to súd, ktorý rozhodne, či takýto dôkazný prostriedok vykoná alebo nie. Nevypočutie žalobcu nemôže samo osebe viesť vzhľadom k uvedenému k nezákonnosti rozhodnutia vo veci tak, ako to namietal žalovaný v podanom odvolaní. V konečnom dôsledku v zmysle ust. § 6 O.s.p., § 114 ods. 1 O.s.p. je súd povinný postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a podľa možnosti pripraviť pojednávanie, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. I rešpektovanie uvedeného nemôže so sebou niesť dôsledok nezákonnosti rozhodnutia. Pokiaľ okresný súd pri svojom postupe rešpektoval i ust. § 6, § 114 ods. 1 O.s.p., tak jeho postup bol zákonný.
Neúčasť žalobcu a skutočnosť, že nebol vypočutý v konaní pred súdom prvého stupňa, nemôže byť vadou konania s ohľadom aj k ust. § 101 ods. 2 O.s.p., ktoré ustanovenie za splnenia zákonných podmienok umožňuje súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníkov, v danom prípade aj v neprítomnosti žalobcu. Ak je daná zákonom, a to Občianskym súdnym poriadkom v ust. § 101 ods. 2 O.s.p. možnosť súdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka súdneho konania a ak za splnenia zákonných podmienok k tomu dôjde, tak nemôže zákonite nastať nezákonný postup okresného súdu. V zmysle ust. § 18 O.s.p. účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Z priebehu konania pred okresným súdom krajský súd nezistil, že by žalovanému bolo upreté právo v zmysle Občianskeho súdneho poriadku alebo niektoré z práv garantovaných Ústavou SR. Priebeh konania pred okresným súdom, spôsob vedenia pojednávania podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.1.2014 preukázali len to, že tak žalobca, ako aj žalovaný mali vytvorené rovnaké podmienky k uplatňovaniu svojich práv zaručených nielen Občianskym súdnym poriadkom, ale aj Ústavou SR. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok. Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych
princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“ alebo tiež „princíp rovnosti zbraní“ pre všetkých účastníkov súdneho konania sa premieta aj v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, a to predovšetkým v ustanoveniach upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania.
Žalovaný v konaní pred okresným súdom mal vytvorené podmienky k uplatňovaniu svojich práv, a to v procese dokazovania označovať a predkladať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom. V zmysle ustálenej judikatúry vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkom konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný ako odvolateľ v danej veci aj využil, nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka konania nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu bolo žalovanému odňaté právo garantované Občianskym súdnym poriadkom alebo Ústavou SR, pretože mal danú možnosť vyjadriť sa tak k okolnostiam sporovej veci, ako aj k vykonávaným dôkazom. Obidve sporové strany mali okresným súdom vytvorené rovnaké podmienky k uplatňovaniu svojich práv a oprávnených záujmov. Ani v uvedenom smere nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného.
Okresný súd správne vyhodnotil listinné dôkazy, a to preberacie protokoly, ktoré preukázali prevzatie diela žalovaným a nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela. Okresný súd správne skonštatoval, že pokiaľ by žalovaný dielo neprevzal, nemohol by vykonávať podnikateľskú činnosť. Preberacie protokoly, výsluch žalovaného potvrdili prevzatie diela, ako aj, že žalovaný odovzdaním diela od žalobcu ho dostal do dispozície - užívania, pre ktorú skutočnosť dispozície s dielom žalovaným nastúpila tu povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela. Žalovaný mal umožnené nakladať s predmetom diela zhotoveným žalobcom (§ 555 ods. 1 Obchodného zákonníka). Preberací protokol k zákazke číslo: 1/12/0137, ktorý bol podpísaný tak za žalobcu, ako aj žalovaného, potvrdil odstránenie vady diela. Bolo preukázané odovzdanie diela žalovanému, keď toto podľa výsluchu žalovaného bolo využívané od 26.11.2012. Odstránenie vád, avšak oneskorene, potvrdil aj žalovaný. Pokiaľ žalobca cenu diela vyúčtoval faktúrou č. 12012229 a uplatnenému nároku na zaplatenie ceny diela okresný súd vyhovel spolu s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené. Výsledky dokazovania nepotvrdili odvolací dôvod žalovaného, že dielo neprevzal a že vady diela neboli odstránené. V súhrne dôkazy vykonané pred okresným súdom za aplikácie ust. § 132 O.s.p. preukázali prevzatie diela žalovaným, jeho užívanie žalovaným, ako aj, že vady boli odstránené.
Krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní nezistil dôvody ani pre zmenu napadnutého rozsudku, ani pre zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie, preto rozhodnutie bolo potvrdené ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok pre ich priznanie podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. (1/ podanie návrhu, 2/ ich vyčíslenie v zákonom stanovenej lehote), preto z titulu absencie návrhu žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. K úplnosti krajský súd dodáva, že pokiaľ nebol urobený návrh na priznanie trov odvolacieho konania, tak nemohla plynúť ani zákonná lehota na ich vyčíslenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.