Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-46-2014.pdf
PDF · 189.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: North West Trading Slovakia, spol. s r.o., Baštová 2301/16, Komárno, zastúpeného dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, Alžbetínske námestie 328/4/1094, Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. februára 2014 č. 1100304/1/78280/2014 takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 02. 2014, ako i rozhodnutie správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra zo dňa 10. 10. 2013 č. 9401401/5/4596633/2013, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 156.839,66 eur a žalovaný predmetné rozhodnutie potvrdil. V podanej žalobe uviedol, že v roku 2012 podnikal v odbore reklamných a marketingových služieb a v rámci tejto činnosti zabezpečoval tlač a dodávku reklamných letákov pre svojich odberateľov do ostatných členských štátov Európskej únie. Dňa 14. 06. 2012 bola u žalobcu začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012, ktorá bola ukončená dňa 14. 08. 2013 doručením protokolu žalobcovi.
V podanej žalobe žalobca poukázal na porušenie ust. § 43 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zo strany daňových orgánov. Uviedol, že preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, predložil zákonom stanovené doklady a nad tento rámec ešte i ďalšie doklady o prijatí platby za tovar. Správca dane však žiadal o predloženie ďalších dokladov (ktorými mal žalobca preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane), čím konal nad rámec zákona a porušoval ho. Žalobca predložil všetky relevantné doklady, ktoré mal k dispozícii a ktorými preukazoval oslobodenie od dane, no napriek tomu žalovaný vyslovil súhlas s názorom správcu dane, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Žalobca tvrdil, že žalovaný porušil i ust. § 74 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého mal ako odvolací orgán preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovanému navrhol, aby hodnotenie vyjadrení svedkov (S. T., J. J., S. U.), správcom dane založené na nejednotnosti opisu miesta vykládky a spôsobu vykládky, považoval za irelevantné z dôvodu nie identického opísania informácií získaných svedeckými výpoveďami, ktoré malo za následok nevyhodnotenie niektorých dôkazov. Žalovaný však neuviedol, prečo k spôsobu hodnotenia vyjadrení svedkov správcom dane nezaujal stanovisko, ani neuviedol, či hodnotenie možno považovať za relevantné alebo irelevantné tak, ako to požadoval žalobca. V tejto súvislosti uviedol, že nenavrhoval, aby svedecké výpovede neboli použité ako dôkazný prostriedok, ale navrhoval, aby hodnotenie vyjadrení týchto svedkov, správcom dane založené na nejednotnosti opisu miesta vykládky a spôsobu nakládky, bolo považované za irelevantné. Správca dane pritom ani neskúmal, či títo vodiči nákladných vozidiel boli na mieste vykládky za svetla alebo za tmy, za dobrého počasia alebo za dažďa, čo mohlo ovplyvniť ich vnímanie o mieste vykládky.
Uviedol, že v podanom odvolaní navrhol, aby žalovaný pri hodnotení dodania tovaru do Maďarska nevzal do úvahy odpoveď č. 9401400/1119269/2013, pretože nebola uvedená v zozname dôkazov dodania do iného členského štátu. Žalovaný k tomuto návrhu žalobcu uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly zaslal jednu žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zaevidovanú pod č. 9400403/5/1809338/2012 zo dňa 21. 08. 2012, na ktorú bola doručená odpoveď zaevidovaná pod č. 1425684/2013 a správca dane vo svojom rozhodnutí omylom uviedol číslo odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií ako č. 9400400/3425684/2013 a jedná sa o administratívny preklep. Nezaoberal sa opodstatnenosťou tohto návrhu žalobcu tak, ako by mal podľa ust. § 74 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek námietke žalobcu, že táto odpoveď nie je uvedená v zozname dôkazov, čo vyplýva z rozhodnutia správcu dane, žalovaný sa vo svojom vyjadrení opiera o informácie uvedené v odpovedi č. 9401400/1119269/2013. Žalovaný sa teda svojvoľne opieral o taký dôkaz, ktorý predtým zo zoznamu dôkazov vylúčil a týmto bol žalobca ukrátený na svojich právach.
Zároveň spolu s odvolaním predložil žalobca nové dôkazy o existencii skladu v Maďarsku, kde boli letáky pre maďarského odberateľa dopravované a navrhol, aby vo veci preukázania existencie skladu (ktorá bola spochybnená), žalovaný vykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie. V prípade, že by nové dôkazy o existencii skladu nepostačovali, žalobca navrhol zopakovať zisťovanie využitím medzinárodnej výmeny informácií. Navrhol vykonať úradne overený preklad odpovede maďarskej daňovej správy pod č. 9400400/3425684/2013, a to s poukazom na to, že text prekladu obsahuje určité štylistické a významové anomálie. Žalovaný však neprijal žalobcom predložený dôkaz o existencii skladu, čo odôvodnil tým, že relevantná je skutočnosť, že maďarskí správcovia dane ani v jednom prípade predmetný sklad nenašli. Návrhom žalobcu na vykonanie úradne overeného prekladu odpovede č. 9400400/3425684/2013, ani zopakovaním medzinárodného zisťovania sa žalovaný nezaoberal, ani neuviedol, prečo ich odmietol vykonať, resp. prečo ich nevykonal.
Žalobca tvrdil, že v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal jeho konanie, pretože správca dane mu neoznámil, že mal pochybnosti o vykonanej preprave. O tomto sa žalobca dozvedel až v rozhodnutí správcu dane a následne požiadal svojho dodávateľa prepravy, aby objasnil vzniknutú nezrovnalosť a vysvetlenie doložil k odvolaniu. Preverovaní vodiči pritom prepravu potvrdili a podľa svojich skúseností opísali jej priebeh, v dôsledku čoho žalobca nemal dôvod sa domnievať, že existujú pochybnosti o preprave, pretože tieto neboli vyslovené, nakoľko žalobca bol informovaný iba o zisteniach správcu dane. Žalovaný takýto nesprávny postup správcu dane neodstránil a vyhol sa i vyjadreniu, prečo správca dane nepostupoval v zmysle ust. § 46 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Neriešil ani námietku žalobcu, že správca dane ho oboznamoval iba so zistenými skutočnosťami, ale nikdy sa nevyjadril, či ho zistené skutočnosti vedú k nejakej pochybnosti a žalobcu nevyzval na odstránenie pochybností, čo je závažné porušenie vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.
Z uvedených dôvodov bol žalobca toho názoru, že žalovaný nepreskúmal celé odvolaním napadnuté rozhodnutie v požadovanom rozsahu, ako mu to vyplýva z ust. § 74 ods. 2 vyššie citovaného zákona.
Zároveň namietal, že v predmetnom konaní bolo porušené i ust. § 3 ods. 3 tohto zákona, t. j. zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď správca dane vo svojom rozhodnutí už neuviedol zistenie spočívajúce v tom, že vodiči prepravu potvrdili a opísali jej trasu. Túto skutočnosť nevyhodnocoval ako zistený dôkaz ani jednotlivo, ani vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi.
Žalovanému žalobca taktiež vytkol, že ako dôkaz použil i zistenia uvedené v odpovedi zaslanej Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s., z ktorej podľa správcu dane vyplýva, že prepravy vozidlami patriacimi dopravcovi Navi Logistik s.r.o. do Maďarska neboli potvrdené v elektronickom mýtnom systéme a v detailnom výpise mýtnych transakcií vozidiel. Výpisy boli vykonané len za niektoré vozidlá spoločnosti Navi Logistik s.r.o. (2 vozidlá) a za iné vozidlá výpisy vykonané neboli, pretože tieto v predmetnom období neboli registrované v mýtnom systéme. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. sa vo svojej odpovedi ani raz nevyjadrila tak, že by vozidlá prepravcu žalobcu nevyužívali vymedzené mýtne úseky ciest, ale iba konštatovala, že ich nevyužívali prostredníctvom „ticketingu“, čo neznamená, že vozidlá mýtny systém nevyužívali, ako sa domnievajú daňové orgány. Správca dane ani žalovaný nevyhodnocovali toto zistenie ako dôkaz ani samostatne, ani vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, napríklad výpoveďami svedkov, ktorých svedectvo vykonanie jázd potvrdzuje. Žalobca k podanému odvolaniu pripojil i písomné vysvetlenie prepravcu W. E., ale toto žalovaný považoval za účelové konanie žalobcu, pričom ho nevyhodnotil ako dôkaz, ani sa nevyjadril, že ho ako dôkaz odmieta a nevyhodnotil ho ani v súvislosti s iným dôkazmi, ani nezdôvodnil, prečo predmetné vysvetlenie k preprave malo byť účelové.
V podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2012 žalobca vyčíslil nadmerný odpočet v sume 156.421,33eur, ktorý mu mal byť vrátený do 25. 06. 2012 a správcom dane vyrubený rozdiel dane v sume 156.839,66 eur považoval žalobca za nedôvodný. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 17. 07. 2014 navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedol, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2012 vyrubil žalobcovi rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2013 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 156.839,66 eur a žalovaný toto rozhodnutie dňa 11. 02. 2014 potvrdil. Obe rozhodnutia vychádzali z protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty zo dňa 07. 08. 2013. Touto kontrolou správca dane zistil, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2012 deklaroval, že uskutočnil dodanie tovaru s oslobodením od dane podľa ust. § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre odberateľa v Maďarsku (SOÓS Printing Kft., Budapešť) v celkovej sume 784.198,32 eur. V priebehu daňovej kontroly a rozsiahleho preverovania však zistil, že dodanie tovaru do iného členského štátu podľa žalobcom predložených faktúr nebolo dostatočne preukázané. Následne vykonal ďalšie preverovanie a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a žalobcom deklarované dodanie tovaru s oslobodením od dane treba považovať za dodanie tovaru v zmysle ust. § 8 vyššie citovaného zákona, ktoré je predmetom dane, a preto i sumu 784.198,32 eur mal žalobca zahrnúť do zdaniteľných obchodov. Z uvedeného dôvodu mu potom bola vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 156.839,66 eur.
Pri jednotlivých námietkach žalobcu žalovaný poukázal na základný princíp fungovania dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu v prípade, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia, z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre daň z pridanej hodnoty v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre túto daň v štáte nadobudnutia tovaru. V prípade intrakomunitárneho, teda cezhraničného dodania tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru však možno označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou tovaru, čo znamená, že tovar bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu. Splnenie podmienok ust. § 43 ods. 5 písm. a/ až d/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je kogentne stanovené a daňový subjekt takto preukazuje splnenie podmienok pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. V predmetnej veci je preto rozhodujúce, či si žalobca ako daňový subjekt splnil podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uplatnené v zdaňovacom období marec 2012 pri tovare, ktorý mal podľa ním predložených dokladov dodať osobe identifikovanej pre túto daň v Maďarsku a či dodanie tohto tovaru do Maďarska vedel i relevantne preukázať. Primárne dôkazné bremeno je na daňovom subjekte a tento musí vedieť preukázať, že skutočne uskutočnil daňové transakcie, z ktorých si potom uplatnil nárok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu tvrdení daňového subjektu. Pri tejto verifikácii v predmetnej veci vznikli pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených na predložených faktúrach, ktoré žalobca neodstránil a ktoré mali za následok vyčíslenie rozdielu dane.
K nadobudnutiu tovaru v rámci Európskej únie dôjde len vtedy, ak právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V daňovom konaní bolo potrebné skúmať dve podmienky, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník a fyzický pohyb tovaru. Žalobca teda musel preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. V predmetnej veci podľa názoru žalovaného žalobca nepodnikol také kroky, ktorými by preveril skutočnosť, či tovar opustil územie členského štátu dodania. Zodpovednosť za konanie obchodného partnera nemožno pričítať na ťarchu daňového subjektu len pod podmienkou, že prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré možno od neho očakávať (rozsudok ESD vo veci C-409/04 T. plc a i.). V predmetnej veci zo žalobcom predložených dokladov nevyplýva, že by prijal také opatrenia, ktoré od neho možno očakávať a požadovať k preukázaniu splnenia podmienok oslobodenia od dane a že tovar skutočne opustil územie štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu subjektu uvedenému na predložených faktúrach napriek tomu, že mal byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predložených dokladov. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu daňovej transakcie, ale iba overuje, či daňový subjekt deklarovanú daňovú transakciu podľa predložených daňových dokladov i preukázal a či ju deklaroval správne, teda v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi.
K ďalším námietkam žalobcu ohľadne jeho návrhu, aby žalovaný hodnotenie výpovedí svedkov správcom dane (založené na nejednotnosti opisu miesta vykládky a spôsobu vykládky) považoval za irelevantné, žalovaný uviedol, že neidentické opísanie informácií získaných svedeckými výpoveďami nie je dôvodom, prečo by tieto svedecké výpovede nemohli byť použité ako dôkazný prostriedok.
V rámci daňovej kontroly správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií a odpoveď na ňu riadne zaevidoval. Námietka žalobcu, aby žalovaný pri hodnotení dodania tovaru do Maďarska nebral do úvahy odpoveď maďarskej daňovej správy, nakoľko nebola uvedená v zozname dôkazov dodania do iného členského štátu, je celkom irelevantná. Správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami vykonanými počas výkonu daňovej kontroly vrátane odpovede maďarskej daňovej správy. V priebehu daňovej kontroly bolo okrem iného zistené, že tovar mal byť prepravený dopravcom Navi Logistik s.r.o. do skladu v Kecskeméte, odkiaľ si ho ďalej prepravil rumunský odberateľ. Zamestnanci maďarského správcu dane vykonali na udanej adrese v Kesckeméte miestne zisťovanie, výsledkom ktorého bolo, že sklad na udanej adrese nebol nájdený a v účtovnej evidencii maďarského daňového subjektu bolo zistené, že tento vo svojom účtovníctve neeviduje žiaden vysokozdvižný vozík, ktorý by bolo možné použiť na nakládku letákov. Maďarský správca dane dokonca vyjadril pochybnosť o vykládke a nakládke tovaru. V rámci daňovej kontroly, týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia 4. štvrťrok 2011 bol opätovne preverovaný sklad v Kecskeméte a výsledkom miestneho zisťovania bolo, že sklad sa tam nenachádza. Nejednotnosť výrokov, že sklad nebol nájdený, resp. že sa na udanej adrese nenachádza, nie je relevantným dôkazom jeho existencie. Relevantnou je informácia, že maďarskí správcovia dane predmetný sklad nenašli, i keď žalobca k odvolaniu predložil zmluvy o prenájme a list vlastníctva. Daňové orgány nie sú oprávnené spochybňovať štylistickú úpravu prekladu odpovede maďarskej daňovej správy.
K námietke žalobcu, že nebol oboznámený správcom dane so vzniknutými pochybnosťami, žalovaný uviedol, že žalobcovi bolo zaslané oznámenie zo dňa 15. 07. 2013, v ktorom ho správca dane oboznámil so zisteniami počas výkonu daňovej kontroly, vrátane zisteného rozdielu dane. V priebehu daňového konania boli vypočutí i svedkovia, ktorí potvrdili, že tovar viezli do Maďarska, ale ich opisy skladových priestorov sú nejednotné a nezhodujú sa. Konateľ žalobcu sa podľa vyjadrení svedkov pri vykládkach tovaru nikdy nenachádzal a skutočnosť, že doložil kópie nájomných zmlúv a listu vlastníctva, žalovaný nepovažuje za dostatočný dôkaz preukazujúci existenciu skladu s poukazom na tú skutočnosť, že maďarský správca dane pri miestnom zisťovaní sklad nenašiel.
Žalovaný v predmetnej veci uviedol, že v priebehu daňového konania bolo zistené na základe predložených dokladov, že dopravca W. E. na základe rovnakých dodacích listov prevážal rovnaký tovar v rovnakom množstve a rovnakým dopravným prostriedkom do Maďarska, pričom sa jednalo o dvoch rôznych dodávateľov na Slovensku a dvoch rôznych odberateľov v Maďarsku.
Ohľadne vyžiadania informácie od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. žalovaný uviedol, že v rámci odvolacieho konania môže výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby daňového konania alebo toto doplnenie, resp. odstránenie chýb môže uložiť správcovi dane. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo svojej odpovedi uviedla, že vozidlo s evidenčným číslom E. je registrované v elektronickom mýtnom systéme a v prílohe zaslala detailný výpis mýtnych transakcií. Vozidlo s evidenčným číslom E. registrované nebolo, ale využívalo vymedzené úseky ciest v požadovanom období. Ostatné vozidlá nevyužívali vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. ticketingu. Z uvedeného potom podľa názoru žalovaného vyplýva, že ak by vozidlá, hoci i neregistrované v elektronickom mýtom systéme, využívali vymedzené úseky ciest, existovali by o tom záznamy o pohybe týchto vozidiel po vymedzených úsekoch.
Pokiaľ žalobca namietal, že písomné vysvetlenie W. E., žalovaný nevyhodnotil ako dôkaz, ani sa nevyjadril, či ho ako dôkaz odmieta a nevyhodnocuje v súvislosti s inými dôkazmi, resp. nezdôvodnil, prečo by tento dôkaz mal byť účelový, žalovaný k tomu uviedol, že podľa konateľky Navi Logistik s.r.o. a výpovedí vodičov tejto spoločnosti, medzinárodné nákladné listy týkajúce sa prepravy letákov do Maďarska vyhotovovala spoločnosť Navi Logistik s.r.o., a to ich poverený zamestnanec. Porovnaním týchto nákladných listov sa zistilo, že Navi Logistik s.r.o. uviedla rovnaký druh tovaru, rovnaké čísla dodacích listov (12/0840/2012, 12/0841/2012 a 12/0842/2012), pričom na medzinárodných nákladných listoch predložených žalobcom je ako odosielateľ uvedený žalobca a miesto nakládky NAVI GRAF s.r.o., Vozokany a ako príjemca tovaru SOÓS Printing Kft. Kecskemét s miestom vykládky Kecskemét. W. E. ako dopravca pritom prepravoval tovar od Focus Media s.r.o. (miesto nakládky NAVI GRAF s.r.o., Vozokany) pre SAT PRINT Kft., Budapest s miestom vykládky Budapest. Na základe uvedeného správca dane nespochybnil vykonanie prepravy ako takej, ale spochybnil prepravu tovaru - letákov od žalobcu pre SOÓS Printing, Kft., nakoľko sa zistilo, že rovnaký tovar, rovnaké množstvo na základe dodacích listov s rovnakým číslom spoločnosť Navi Logistik s.r.o. prepravuje pre inú slovenskú spoločnosť - Focus Media s.r.o. s dodávkami pre maďarského odberateľa SAT Printing Kft. Ide teda o prepravu jedného tovaru fakturovaného dvoma slovenskými spoločnosťami dvom rôznym maďarským spoločnostiam.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 02. 2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov podanej žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol jednohlasne s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného (súčasťou ktorého je i spis správcu dane) súd zistil, že správca dane vykonal v roku 2012 a 2013 u žalobcu daňovú kontrolu, ktorá bola zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2012, ktorá sa začala dňa 14. 06. 2012. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil okrem iného i faktúry od dodávateľa, t. j. spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. (v počte 11 kusov - č. 01120504, 01120514, 01120515, 01120516, 01120517, 01120531, 01120532, 01120607, 01120677, 01120678, 01120679), pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Dožiadaným správcom dane bola dňa 04. 09. 2012 vypočutá konateľka spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. (Natália Bugyi Vicsápiová), ktorá potvrdila dodanie tovaru uvedeného na vyššie uvedených faktúrach žalobcovi a uviedla, že žalobca od nich prevzal letáky v ich skladových priestoroch, odkiaľ spoločnosť Navi Logistik s.r.o. na základe objednávky žalobcu vykonala ich prepravu podľa určenia miesta dodávky. Pri miestnom zisťovaní dňa 22. 10. 2012 v spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., boli správcovi dane predložené vyššie uvedené faktúry a k nim i medzinárodné dodacie listy (CMR), v ktorých je ako odosielateľ uvedený žalobca, príjemca - SOÓS Printing Kft., Pelikán ut. 3, Kecskemét, miesto vykladania tovaru - Kecskemét, István Király körüt 24, Maďarsko, miesto nakladania tovaru - NAVI GRAF s.r.o., Vozokany a ktoré sú opatrené pečiatkou žalobcu ako odosielateľa, pečiatkou dopravcu - Navi Logistik s.r.o. a pečiatkou subjektu, ktorý tovar prevzal - SOÓS Printing Kft., József krt. 69, Budapest, ako i tromi nečitateľnými podpismi.
Správca dane v priebehu daňovej kontroly urobil dopyt na Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. a SkyToll, a.s. ohľadne informácie o vozidlách uvedených na predložených medzinárodných nákladných listoch a ich registrácii do elektronického mýtneho systému. Z oznámenia zo dňa 09. 11. 2012 vyplýva, že vozidlo s evidenčným číslom E. je/bolo registrované v elektronickom mýtnom systéme, vozidlo s evidenčným číslom E. nebolo/nie je registrované v elektronickom mýtnom systéme, ale užívalo vymedzené úseky ciest v sledovanom období a vozidlá s evidenčným číslom E., E. E. a E. neboli/nie sú registrované v elektronickom mýtnom systéme a neužívali vymedzené úseky ciest ani prostredníctvom tzv. „ticketingu“.
Tovar, ktorý mal žalobca nadobudnúť od deklarovaného dodávateľa, t. j. spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., mal podľa predložených faktúr dodať svojmu odberateľovi v Maďarsku (SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest), pečiatkou ktorého sú opatrené i medzinárodné nákladné listy. V súvislosti so žalobcom deklarovaným obchodom so spoločnosťou SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest požiadal správca dane dňa 21. 08. 2012 maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií podľa článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES z dôvodu pochybností o obchode a preprave a následne rozhodnutím zo dňa 23. 01. 2013 (ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 01. 2013) prerušil daňovú kontrolu do doručenia odpovede na túto žiadosť. Dňa 09. 04. 2013 bola správcovi dane doručená odpoveď maďarskej daňovej správy zaevidovaná pod č. 1425684, z ktorej vyplýva, že v predmetnej veci sa vyjadril riaditeľ maďarskej spoločnosti a jeho advokát, ktorí uviedli, že dodávateľom spoločnosti SOÓS Printing Kft. bola spoločnosť NAVI GRAF s.r.o. a spoločnosť žalobcu konala ako sprostredkovateľ pre vyššie uvedeného dodávateľa. Tovar prepravovala spoločnosť Navi Logistik s.r.o. do skladu v Kecskeméte a odtiaľ si rumunský odberateľ prepravil tovar ďalej. Vykonaným miestnym zisťovaním na adrese skladu maďarská daňová správa zistila, že sklad nebol na adrese nájdený a nebolo možné preveriť ani pohyb peňazí, nakoľko nebol dostupný žiadny bankový účet za preverované obdobie. Maďarský daňový subjekt nebol schopný uviesť typ dopravného prostriedku ani meno vodiča, pričom riaditeľ spoločnosti uviedol, že letáky sám naložil na dopravný prostriedok pomocou vozíka, ktorý sa ale v účtovných záznamoch spoločnosti nenachádza. Správca dane v Maďarsku vyjadril pochybnosti o preprave a nakládke tovaru.
Dňa 11. 04. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol za prítomnosti zástupcu žalobcu vypočutý svedok J. J., S. T., S. U. (vodiči, ktorí mali vykonať prepravu tovaru do Maďarska). Podaním zo dňa 18. 04. 2013 správca dane žalobcovi oznámil, že dňa 09. 04. 2013 pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a táto ďalej pokračuje. Následne správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 22. 04. 2013, aby preložil listinné doklady preukazujúce, že tovar uvedený na faktúrach vystavených v zdaňovacom období marec 2012 pre maďarskú spoločnosť SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest bol dodaný do Maďarska a že boli splnené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1 až 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobca na základe tejto výzvy opätovne predložil faktúry vystavené v zdaňovacom období marec 2012 pre maďarského odberateľa SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest a medzinárodné nákladné listy k týmto faktúram.
V priebehu daňovej kontroly správca dane zadovážil faktúru č. 240014 zo dňa 29. 03. 2012, vystavenú W. E. ako dodávateľom (dopravcom) pre odberateľa Navi Logistik s.r.o. za vykonanie prepravy a medzinárodný nákladný list 6874369, v ktorom je ako odosielateľ uvedený Focus Media s.r.o., príjemca SAT-PRINT KFT., Budapest, miesto vykladania Budapest, Ken ut. 4, miesto nakladania NAVI GRAF s.r.o., Vozokany, pričom tento nákladný list je opatrený pečiatkou dopravcu Navi Logistik s.r.o. a zároveň pečiatkou dopravcu W. E. a okrúhlou pečiatkou subjektu, ktorý tovar prevzal, t. j. ONE EURO MARKET Kft. Na predmetnom nákladnom liste sú uvedené tri dodacie listy č. 12/0841/2012, 12/0840/2012 a 12/0842/2012. Dodací list č. 12/0841/2012 je však uvedený i na CMR 6833077 (podklad k faktúre č. 01120677 zo dňa 30. 03. 2012 vystavenej dodávateľom NAVI GRAF s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa a následne ako podklad k faktúre č. 2012015 zo dňa 26. 03. 2012 vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest). Rovnako tak dodacie listy č. 12/0842/2012 a 12/0840/2012 sú však uvedené i na CMR 6833082 (podklad k faktúre č. 01120607 zo dňa 26. 03. 2012 vystavenej dodávateľom NAVI GRAF s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa a následne ako podklad k faktúre č. 2012014 zo dňa 26. 03. 2012 vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa Y..., H. X. XX, U.. Na týchto CMR (6833077 a 6833082) je ale ako odosielateľ uvedený žalobca, príjemca
- SOÓS Printing Kft., Pelikán ut. 3, Kecskemét, miesto vykladania tovaru - X., Z. X. X. XX, J., miesto nakladania tovaru - NAVI GRAF s.r.o., Vozokany a sú opatrené pečiatkou žalobcu ako odosielateľa, pečiatkou dopravcu - Navi Logistik s.r.o. a pečiatkou subjektu, ktorý tovar prevzal - Y. R. X.., H. X. XX, U., ako i tromi nečitateľnými podpismi.
V podaní zo dňa 15. 07. 2013, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 18. 07. 2013, správca dane žalobcu podrobne oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly s tým, že nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu, teda do Maďarska spoločnosti SOÓS Printing Kft. Svoje stanovisko k zisteným skutočnostiam žalobca oznámil správcovi dane v podaní zo dňa 19. 07. 2013.
Na základe takto vykonaného dokazovania bol dňa 07. 08. 2013 spísaný protokol z vykonanej daňovej kontroly a z jeho záverov vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má za zdaňovacie obdobie marec 2012 vo svojom účtovníctve evidované odberateľské faktúry za dodanie tovarov s oslobodením od dane z pridanej hodnoty vystavené pre odberateľa SOÓS Printing Kft. Pelikán út. 3, Kecskemét v Maďarsku v celkovej sume 784.198,32 eur, ktoré však nemožno považovať za dodanie tovaru s oslobodením od dane, ale sa jedná o dodanie tovaru v zmysle ust. § 8 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto sumu 784.198,32 eur mal zahrnúť do zdaniteľných obchodov a odviesť z tejto sumy daň v sume 156.839,66 eur. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 14. 08. 2013, ktorý podal k nemu písomné vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2013 a dňa 02. 10. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu, ktorý nesúhlasil so záverom správcu dane o tom, že nebol dostatočne preukázaný vývoz tovaru do iného členského štátu. Žalobca i správca dane zotrvali na svojich zisteniach, resp. tvrdeniach.
Následne správca dane vydal dňa 10. 10. 2013 rozhodnutie, ktorým žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 156.839,66 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 156.421,33 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 418,33 eur (nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní 156.421,33 eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane 418,33 eur, rozdiel 156.839,66 eur). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom podrobne popísal postup správcu dane v priebehu vykonanej daňovej kontroly a okrem iného uviedol, že správca dane vo vyrubovacom konaní porušil ust. § 63 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, nevysporiadal sa so všetkými námietkami a návrhmi žalobcu, neuviedol súpis dôkazov, ktoré sú podkladom jeho rozhodnutia a taktiež neuviedol, aké jeho úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Tvrdil, že správca dane ho neinformoval o pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, nevyzval ho v zmysle ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v dôsledku čoho bol žalobca ukrátený na svojich právach.
Následne žalobca predložil úradné preklady nájomnej zmluvy zo dňa 12. 04. 2010, uzavretej medzi DUT-IMMO Kft. ako prenajímateľom a H. Q. ako nájomcom, predmetom ktorej bol skladový priestor nachádzajúci sa na adrese Z. X. X.. XX, X. (parc. č. XXXX/XX/U./X), nájomnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2011 (ktorou H. Q. ako prenajímateľ prenajal nájomcovi - Soós Printing Kft., Pelikán u. 3, Kecskemét nehnuteľnosť na adrese Z. X. X. XX, X.), listu vlastníctva k parc. č. XXXX/XX/B/X (sklad o rozlohe 1289 m2, podiel na nehnuteľnosti 1289/2370, bytový dom, rozhodnutie o povolení vkladu 45810/6/ 27. 04. 2012, obytný dom - spoločné časti a miestnosti bytového domu patriace k pozemku obsahuje listina o založení spoločenstva vlastníkov bytov), ako i medzinárodné nákladné listy a faktúry, vyjadrenie spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. bez dátumu vyhotovenia. Súčasťou predloženého administratívneho spisu žalovaného je i dožiadanie o medzinárodnú výmenu daňových informácií pre maďarskú daňovú správu týkajúce sa 4. štvrťroku 2011, pričom z odpovede na toto dožiadanie vyplýva, že miestnym zisťovaním na adrese skladu v Kecskeméte bolo zistené, že tam, kde by mal sklad byť sa na udanej adrese nenachádza.
Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol dňa 11. 02. 2014 tak, rozhodnutie správcu dane zo dňa 10. 10. 2013 potvrdil ako vecne správne z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení.
Úlohou súdu potom bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 v sume 156.839,66, nepriznaní nadmerného odpočtu v sume 156.421,33 eur a vyrubení vlastnej daňovej povinnosti žalobcu na dani z pridanej hodnoty v sume 418,33 eur, (žalobca si uplatnil nadmerný odpočet v daňovom priznaní za marec 2012 v sume 156.421,33 eur, pričom vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane je 418,33 eur, čo je rozdiel 156.839,66 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, u ktorého dostatočne nepreukázal jeho dodanie odberateľovi do iného členského štátu. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 563/2009 Z. z, o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
Podľa § 74 ods. 2 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1, 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo b/ deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a/.
Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
Podľa čl. 4, vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru. Podľa čl. 5, ods. 1, vyššie citovanej vyhlášky, nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri tovare (letákoch), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, medzinárodné nákladné listy - CMR) dodať daňovému subjektu v Maďarsku v marci 2012 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac marec 2012 žalobca uviedol dodanie tovaru s oslobodením od dane v sume 784.198,32 eur, z toho podľa § 43 ods. 1 a 4 vyššie citovaného zákona v sume 784.198,32 eur, pričom v rámci daňovej kontroly preukazoval, že sa jedná o tovar odoslaný a dodaný do Maďarska. Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.
V predmetnej veci z oznámenia maďarskej daňovej správy jednoznačne vyplynulo, že maďarský správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese, na ktorej mala byť podľa predložených CMR vykonaná vykládka deklarovaného tovaru (letákov), teda na adrese Z. X. X. XX, X. so záverom, že na adrese nebol nájdený žiadny sklad. Zároveň bol vypočutý i riaditeľ tejto spoločnosti H. W. O., ktorý uviedol, že tovar bol prepravený do skladu v Kecskeméte, odkiaľ si ho odviezol rumunský odberateľ s tým, že osobne naložil tovar na dopravný prostriedok pomocou vozíka, nevedel však uviesť typ dopravného prostriedku ani meno vodiča. Maďarský správca dane v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 09. 04. 2013 a zaevidovanej u slovenského správcu dane pod č. 1425684 sám vyjadril pochybnosti o preprave a nakládke tovaru. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu následne vypočul ako svedkov vodičov, ktorí mali vykonať prepravu tovaru do Kecskemétu, pričom títo uviedli, že išlo o priemyselný park, resp. priemyselný komplex, kde sú sklady, popísali priebeh vykládky s tým, že za maďarskú stranu bol prítomný skladník, ktorý s vozíkom tovar vyložil a oni na rampu ísť nemohli.
S poukazom na tieto zistenia maďarského správcu dane, ako i výpovede svedkov, ktoré jednoznačne nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska deklarovanému odberateľovi žalobcu (podľa faktúr vystavených žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa Y. R. X.., H. körüt XX, U.), bolo povinnosťou správcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predložené doklady (faktúry a medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru - letákov vyššie uvedenému konkrétnemu odberateľovi do Maďarska. Z týchto dokladov vyplýva, že žalobca mal tovar - letáky prevziať od spoločnosti NAVI GRAF s.r.o., ktorá mala letáky tlačiť a ich dodanie žalobcovi fakturovala v mesiaci marec 2012 faktúrami v počte 11 kusov - č. 01120504, 01120514, 01120515, 01120516, 01120517, 01120531, 01120532, 01120607, 01120677, 01120678, 01120679. Následne mal žalobca tie isté letáky dodať odberateľovi Y. R. X.. H. X. XX, U. do Maďarska (s miestom vykladania tovaru na adrese Z. X. X. XX, X.) a ich dodanie mu fakturoval faktúrami č. 2012005 zo dňa 08. 03. 2012, č. 2012006 zo dňa 08. 03. 2012, č. 2012007 zo dňa 15. 03.2 012, 2012008 zo dňa 15. 03. 2012, č. 2012009 zo dňa 15. 03. 2012, č. č., č. 2012012 zo dňa 21. 03. 2012, č. 2012013 zo dňa 23. 03. 2012, č. 2012014 zo dňa 26. 03. 2012, č. 2012015 zo dňa 26. 03. 2012, č. 2012016 zo dňa 29. 03. 2012 a faktúra č. 2012017 zo dňa 29. 03. 2012. Podľa medzinárodných nákladných listov predložených k týmto faktúram prepravu tovaru do Maďarska mala vykonať spoločnosť Navi Logistik s.r.o., ktorej konateľkou bola v predmetnom zdaňovacom období Natália Vicsápiová (zároveň i konateľka spoločnosti NAVI GRAF s.r.o.). Dňa 04. 09. 2012 ako konateľka spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. (ktorá mala letáky vytlačiť) uviedla, že prepravu letákov vykonala spoločnosť Navi Logistik s.r.o. na základe objednávky žalobcu. Ako konateľka spoločnosti Navi Logistik s.r.o. dňa 23. 10. 2012 uviedla, že konateľ žalobcu ohľadne prepravy letákov jednal s ňou (ako s konateľkou spoločnosti NAVI GRAF s.r.o.), pretože cena prepravy bola už zahrnutá v cene letákov. Spoločnosť Navi Logistik s.r.o. fakturovala spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. vykonanie prepravy raz mesačne, pričom za zdaňovacie obdobie marec 2012 predložila faktúru č. 10120020 zo dňa 15. 04. 2012 na sumu 39.467,72 eur.
V ust. § 43 ods. 1 a 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov sú stanovené podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú uvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej veci bol teda žalobca, uplatňujúci si oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (v zdaňovacom období marec 2012) pri deklarovanom vývoze do iného členského štátu, povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty a že tovar - letáky dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t. j. spoločnosti SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest, ktorá je uvedená ako odberateľ na predložených faktúrach vystavených žalobcom ako dodávateľom. Nakoľko preprava tovaru podľa predložených dokladov bola zabezpečená inou osobou, bol povinný predložiť i prepravný doklad, resp. iný doklad o odoslaní s uvedením miesta určenia. Dodanie tovaru odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením faktúr (č. 2012005 zo dňa 08. 03. 2012, č. 2012006 zo dňa 08. 03. 2012, č. 2012007 zo dňa 15. 03. 2012, č. 2012008 zo dňa 15. 03. 2012, č. 2012009 zo dňa 15. 03. 2012, č. 2012012 zo dňa 21. 03. 2012, č. 2012013 zo dňa 23. 03. 2012, č. 2012014 zo dňa 26. 03. 2012, č. 2012015 zo dňa 26. 03. 2012, č. 2012016 zo dňa 29. 03. 2012 a faktúra č. 2012017 zo dňa 29. 03. 2012), pričom ku každej faktúre pripojil faktúru od svojho dodávateľa, t. j. NAVI GRAF s.r.o. a medzinárodné nákladné listy - CMR, na ktorých je uvedený ako príjemca SOÓS Printing Kft., Pelikan ut. 3, Kecskemét, miesto vykládky tovaru István Király körüt 24, Kecskemét a ktoré sú v kolónke tovar prevzal opatrené pečiatkou SOÓS Printing Kft, József körüt 69, Budapest (podľa faktúr odberateľ žalobcu). Maďarský správca dane na základe dožiadania vykonal na udanej adrese miesta vykládky tovaru (István Király körüt 24, Kecskemét) miestne šetrenie so záverom, že na tejto adrese nebol nájdený žiadny sklad a má pochybnosti o preprave a nakládke tovaru. Vodiči, ktorí mali tovar voziť do Maďarska, boli v priebehu daňovej kontroly vypočutí ako svedkovia, pričom tvrdili, že tovar vozili do priemyselného komplexu, kde boli sklady (S. T.), resp. do priemyselného parku a veľkého komplexu (J. J. a S. U.). Zhodne však potvrdili, že za žalobcu pri odovzdaní tovaru nebol nikto prítomný, resp. nikoho nepoznali a za maďarskú stranu bol prítomný skladník, ktorého meno nepoznali. V rozpore s výpoveďami vodičov (pokiaľ ide o opis miesta vykládky) je ale listinný dôkaz, ktorý predložil žalobca, a to list vlastníctva k parc. č. XXXX/XX/B/X., na ktorej mal byť sklad, do ktorého mali byť letáky dodané. Z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že sa jedná o sklad o rozlohe 1289 m2, na adrese István király körüt (okružný bulvár) 24, prízemie, č. dverí 1, Kecskemét, vo vlastníctve DUT-IMMO INGATLANHASZNOSÍTÓ ÉS SZOLGÁLTATÓ Kft., podiel na nehnuteľnosti 1289/2370, nachádzajúci sa v bytovom dome, čo nekorešponduje s tvrdeniami vodičov o priemyselnom parku, resp. veľkom komplexe, do ktorého vozili letáky.
I keď žalobcom predložené medzinárodné nákladné listy sú opatrené pečiatkou odosielateľa (žalobca), dopravcu (Navi Logistik s.r.o.) a subjektu, ktorý mal tovar prevziať (SOÓS Printing Kft., József körüt XX, U.), toto ešte nie je dôkazom o skutočnom dodaní tovaru deklarovanému odberateľovi s uvedením miesta vykládky: Z. X. X. XX, X.. Pochybnosti o realizovaní deklarovanej obchodnej transakcie medzi žalobcom ako dodávateľom a odberateľom uvedeným na predložených faktúrach (SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest) dôvodne vzbudzuje i zistenie správcu dane, že prepravu tovaru - letákov do Maďarska (vytlačených v spoločnosti NAVI GRAF s.r.o.) vykonával i W. E. ako dopravca, ktorý predložil medzinárodný nákladný list SK 6874369, v ktorom je ako odosielateľ uvedený Focus Media s.r.o., príjemca SAT-PRINT KFT., Budapest, miesto vykladania Budapest, Ken ut. 4, miesto nakladania NAVI GRAF s.r.o., Vozokany, pričom tento nákladný list je opatrený pečiatkou dopravcu Navi Logistik s.r.o. a zároveň pečiatkou dopravcu W. E. a okrúhlou pečiatkou subjektu, ktorý tovar prevzal, t. j. ONE EURO MARKET Kft.. Na predmetnom nákladnom liste sú uvedené tri dodacie listy č. 12/0841/2012, 12/0840/2012 a 12/0842/2012. Dodací list č. 12/0841/2012 je však uvedený i na CMR 6833077 (podklad k faktúre č. 01120677 zo dňa 30. 03. 2012, vystavenej dodávateľom NAVI GRAF s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa a následne ako podklad k faktúre č. 2012015 zo dňa 26.3.2012 vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest). Rovnako tak dodacie listy č. 12/0842/2012 a 12/0840/2012 sú však uvedené i na CMR 6833082 (podklad k faktúre č. 01120607 zo dňa 26. 03. 2012, vystavenej dodávateľom NAVI GRAF s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa a následne ako podklad k faktúre č. 2012014 zo dňa 26. 03. 2012, vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre odberateľa SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest). Na týchto CMR (6833077 a 6833082) je ale ako odosielateľ uvedený žalobca, príjemca - SOÓS Printing Kft., Pelikán ut. 3, Kecskemét, miesto vykladania tovaru - Kecskemét, István Király körüt 24, Maďarsko, miesto nakladania tovaru - NAVI GRAF s.r.o., Vozokany a sú opatrené pečiatkou žalobcu ako odosielateľa, pečiatkou dopravcu - Navi Logistik s.r.o. a pečiatkou subjektu, ktorý tovar prevzal - SOÓS Printing Kft., József krt. 69, Budapest, ako i tromi nečitateľnými podpismi. Uvedené potom znamená, že rovnaký tovar, rovnakého množstva (podľa rovnakých dodacích listov) od toho istého výrobcu dodávali do Maďarska dva subjekty (žalobca a spoločnosť Focus Media s.r.o.) dvom rôznym odberateľom (SOÓS Printing Kft., Pelikán ut. 3, Kecskemét
- odberateľ žalobcu a SAT-PRIT Kft., Budapest - odberateľ spoločnosti Focus Media s.r.o.) s dvoma rôznymi miestami vykládky (Kecskemét, István Király körüt 24 - miesto vykládky pri dodávkach žalobcu a Budapest, Ken ut. 4 - miesto vykládky pri dodávkach spoločnosti Focus Media s.r.o.).
Na základe vyššie uvedených listinných dokladov a šetrenia vykonaného maďarskou daňovou správou i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska ním deklarovanému odberateľovi, t. j. spoločnosti SOÓS Printing Kft., Pelikán ut. 3, Kecskemét (príjemca tovaru uvedený na CMR) s miestom vykládky Kecskemét, István Király körüt 24, pričom podľa pečiatky na CMR mala tovar prevziať spoločnosť SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest, ktorej žalobca tovar i fakturoval. Vyššie uvedené zistenia správcu dane vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o tom, kto tento tovar prevzal, kde a či bol vôbec dodaný do iného členského štátu. Dodanie tovaru do Maďarska nepreukazujú ani listinné doklady (nájomná zmluva, list vlastníctva) predložené žalobcom po podaní odvolania proti rozhodnutiu správcu dane. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je potom i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do Maďarska spoločnosti SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest (ktorej tovar i fakturoval) s miestom vykládky Kecskemét, István Király körüt 24 a s označením príjemcu na CMR SOÓS Printing Kft., Pelikán ut. 3, Kecskemét.
Z uvedených dôvodov potom žalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie do dane z pridanej hodnoty. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadrenom v rozsudku zo dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu s účinnosťou od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z priadnej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach letákov, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému nadobúdateľovi, teda spoločnosti SOÓS Printing Kft., József körüt 69, Budapest (ktorej tovar i fakturoval), na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa. Žalobcom predložené doklady (CMR 6833077 a CMR 6833082) si odporujú s inými dokladmi obstaranými správcom dane v priebehu daňovej kontroly (CMR 6874369), nakoľko na týchto listinných dokladoch sú uvedené rovnaké dodacie listy, s rovnakým druhom a množstvom tovaru, pričom sú tu uvedení rôzni dodávatelia, odberatelia, miesto vykládky a rôzni prepravcovia, v dôsledku čoho potom nemožno z nich vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy sú predovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i o prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom, že tovar z územia Slovenskej republiky do Maďarska neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ ani spoločnosť SOÓS Printing Kft., József krt. 69, Budapest ako deklarovaný odberateľ a žalobca nepreukázal ani to, na čí účet mala byť preprava do štátu určenia vykonaná, pričom toto je jednoznačne jeho dôkazná povinnosť. Konateľka spoločnosti Navi Logistik s.r.o. (zároveň konateľka spoločnosti NAVI GRAF s.r.o.) Natália Vicsápiová uviedla, že dopravca (Navi Logistik s.r.o.) fakturoval vykonanie prepravy spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. (výrobca letákov), pričom za mesiac marec 2012 predložila i faktúru č. 10120020. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na výpoveď H. W. O. ako riaditeľa spoločnosti SOÓS Printing Kft., ktorý uviedol, že dodávateľom maďarskej spoločnosti bola spoločnosť NAVI GRAF s.r.o. a spoločnosť žalobcu konala ako sprostredkovateľ tejto spoločnosti. Konateľka spoločnosti NAVI GRAF s.r.o. zároveň však uviedla, že konateľ žalobcu s ňou jednal o preprave, pretože cena prepravy bola zahrnutá v cene letákov. Toto ale nepreukazujú listinné doklady predložené žalobcom (faktúry vystavené spoločnosťou NAVI GRAF s.r.o. ako dodávateľa letákov pre žalobcu ako odberateľa, v ktorých nie je uvedená cena prepravy), pričom podľa faktúr vystavených žalobcom pre maďarského odberateľa, práve žalobca a nie spoločnosť NAVI GRAF s.r.o. vystupoval ako dodávateľ letákov pre odberateľa v Maďarsku. S poukazom na vyššie uvedené výpovede štatutárnych zástupcov spoločností zúčastnených na deklarovanej obchodnej transakcii medzi spoločnosťou NAVI GRAF s.r.o. (výrobca letákov), spoločnosťou Navi Logistik s.r.o. (dopravca letákov) a spoločnosťou SOÓS Printing Kft., József krt. 69, Budapest (odberateľ letákov), vyvstáva potom otázka, aká bola úloha žalobcu v tvrdenej obchodnej transakcii. Pokiaľ by žalobca mal byť dodávateľom letákov pre vyššie označenú spoločnosť v Maďarsku, musí byť schopný pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty preukázať skutočnú, ním realizovanú existenciu dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc., v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V prejednávanej právnej veci podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že by sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako je to uvedené na ním predložených listinných dokladoch, nakoľko žalobca nevedel preukázať, že tovar sa dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Nebolo teda preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach do iného členského štátu, pričom jeho podmienkou je i reálne preukázanie materiálneho plnenia konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte, konkrétne spoločnosti SOÓS Printing Kft., József krt. 69, Budapest, pričom nadobudnutý tovar musí byť v inom členskom štáte dodania i zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca v predmetnej veci nepreukázal, že faktúry, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty sa zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.
K žalobcom namietanému porušeniu zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 3 ods. 3, § 46 ods. 5 a § 74 ods. 2 tohto zákona súd uvádza, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súd je toho názoru, že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho odberateľa, napr. či tento disponuje skladovými priestormi na uskladnenie letákov, čo možno vyvodiť zo skutočnosti, ktorú oznámila maďarská daňová správa a to, že žiadny sklad na udanej adrese nebol nájdený. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil. Úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na faktúre odberateľovi uvedenom na faktúre. V prípade uplatnenia si oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v inom členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo ním disponovať ako vlastník. Nepostačuje teda len vývoz tovaru do iného členského štátu, ale tento musí byť preukázateľne dodaný konkrétnemu subjektu identifikovanému na daň z pridanej hodnoty.
Súd je toho názoru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom nezistil žalobcom namietané porušenie tohto zákona. Správca dane si splnil i svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona a žalobcovi preukázateľne v podaní zo dňa 15. 07. 2013 oznámil, že v priebehu daňovej kontroly nebolo dostatočne preukázané dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetom podaní správca dane zároveň žalobcu podrobne oboznámil s priebehom daňovej kontroly, výsledkami vykonaného dokazovania ako i so svojím hodnotením tohto dokazovania a svojimi zisteniami, pričom podľa názoru súdu nemožno mať pochybnosti o tom, že formulácia, ktorú zvolil zodpovedá ust. § 46 ods. 5 vyššie citovaného zákona. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k predmetným zisteniam, čo žalobca i urobil a v podaní zo dňa 19. 07. 2013 okrem iného uviedol, že správca dane mu nikdy neoznámil existenciu pochybností o správnosti, úplnosti a pravdivosti ním predložených dokladov. Toto tvrdenie podľa názoru súdu nezodpovedá skutočnosti, a to s poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu.
Za nedôvodnú súd považuje i ďalšiu námietku a návrh žalobcu ohľadne hodnotenia vykonaných dôkazov (výpovedí svedkov) správcom dane. Žalovaný sa s touto námietkou žalobcu v dôvodoch svojho rozhodnutia riadne vysporiadal a dostatočne ozrejmil svoje stanovisko k predmetným výpovediam svedkov, pričom tieto vyhodnotil osobitne i v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Svedkovia (vodiči) potvrdili, že vyviezli tovar do Maďarska, do priemyselného areálu, resp. komplexu v Kecskeméte, ale vzhľadom na existenciu ďalších vyššie uvedených pochybností, potom na základe svedeckých výpovedí nemožno konštatovať, že žalobca dodal tovar s oslobodením od dane z pridanej hodnoty deklarovanému odberateľovi v Maďarsku.
K námietke žalobcu v podanej žalobe, že žalovaný pri hodnotení dokazovania nemal vziať do úvahy odpoveď maďarskej daňovej správy, nakoľko táto nebola uvedená v zozname dôkazov dodania do iného členského štátu, súd považuje za potrebné uviesť, že i s touto formálnou námietkou sa žalovaný vo vojom rozhodnutí náležite vysporiadal. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že odpoveď maďarskej daňovej správy bola správcovi dane doručená dňa 09. 04. 2013 a zaevidovaná pod č. 1425684 a žalobca bol s výsledkom tohto zistenia maďarskej daňovej správy preukázateľne oboznámený dňa 15. 07. 2013, pričom zo žiadneho úkonu správcu dane nemožno vyvodiť, že by tento dôkaz vylúčil, ako to tvrdil žalobca. I prípadné nesprávne uvedenie čísla tejto odpovede v rozhodnutí správcu dane nie je dôvodom, aby daňové orgány tento dôkaz nebrali do úvahy, nakoľko v predmetnej veci je podstatný výsledok šetrenia maďarskej daňovej správy, s ktorým bol žalobca preukázateľne oboiznámený. Maďarský správca dane vykonal šetrenie na mieste samom a zistil, že na udanej adrese v Kecskeméte sklad nebol nájdený. Žalobca poukazoval na to, že v rámci daňovej kontroly týkajúcej sa iného zdaňovacieho obdobia, maďarská daňová správa oznámila, že sklad sa na udanej adrese nenachádza a navrhoval vykonanie úradného prekladu zistení maďarskej daňovej správy ohľadne existencie skladu. Súd je toho názoru, že či už maďarský správca dane oznámil, že sklad na udanej adrese nebol nájdený, resp. že sa na udanej adrese nenachádza, z oboch týchto zistení vyplýva, že na udanej adrese nebola zistená existencia skladu, a teda nemohli byť do neho dodané žiadne letáky, ako to tvrdí žalobca. Vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy potom i podľa názoru súdu nebolo potrebné vykonať úradný preklad zistení maďarskej daňovej správy, ako sa toho domáhal žalobca.
Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Námietky žalobcu v podanej žalobe spočívajúce v tom, že žalovaný nezaujal stanovisko k spôsobu hodnotenia výpovedí svedkov, neuviedol, či toto hodnotenie považuje za relevantné alebo irelevantné, neskúmal či vodiči boli na mieste vykládky za svetla, za tmy, resp. aké bolo v tom čase počasie, nezaoberal sa návrhom žalobcu na vykonanie úradne overeného prekladu odpovede maďarskej daňovej správy, ani tým, prečo tento dôkaz nevykonal a pod., súd považuje za formálne, nemajúce žiadny vplyv na skutkové zistenia v predmetnej veci a ich právne posúdenie. K námietke ohľadne zisťovania pohybu vozidiel, ktoré mali vykonávať prepravu letákov u Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. a v spoločnosti SkyToll, a.s., je potrebné uviesť, že ani pohyb vozidiel po spoplatnených úsekoch ciest, resp. ich využívanie formou „ticketingu“ nepreukazuje dodanie tovaru - letákov žalobcom deklarovanému dodávateľovi do iného členského štátu. I v prípade, ak by bol pohyb vozidiel po monitorovaných úsekoch ciest zaznamenaný, nie je to dôkazom o tom, že vozidlá skutočne prepravovali deklarovaný tovar a že tento bol i dodaný deklarovanému dodávateľovi.
Žalovaný i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 ods. 1, 5 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru do Maďarska spoločnosti SOÓS Printing Kft. József körüt 69, Budapest (podľa faktúr a pečiatky na CMR), s miestom vykládky Kecskemét, István Király körüt 24 (podľa CMR), pre príjemcu tovaru označeného ako SOÓS Printing Kft., Pelikan ut. 3, Kcskemét (podľa CMR), a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 10. 10. 2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 156.839,66 eur za zdaňovacie obdobie marec 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 156.421,33 eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 418,33 eur. Rovnako správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné v predmetnej veci aplikovať po procesnej stránke. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli žalobcom namietané.
Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).