Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19C-234-2014.pdf
PDF · 117.03 KB
Case nature
Subarea
19C/234/2014
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci navrhovateľov: X.L. L., C.. L. F.: V. XX, XX XXX Q., H. W.: X.XX.XXXX, X.U. L., C.. Č. F. V. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX I. L., X. Y. J.K., C.. U. F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: X.XX.XXXX, X. Y. C., C.. F. F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.XX.XXXX, X. Y.. Y. C., C.. C. F. T. Č.. XXX, XXX XX T. H. W.: XX.X.XXXX, X. Y. J., C.. M. F. M. XX, XX XXX Q. H.M. W.: XX.XX.XXXX, X. T. J., C.. J.V. F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, X. T. N., C.. Č. F. H. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, X. L. S., C.. S. F. H. XX,XX XXX Q. H. W.: X.X.XXXX, XX. X. S., C.. V. F. H. XX,XX XXX Q. H. W.: XX.XX.XXXX, XX. R. U., C.. Ľ. F. M. X, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, XX. Y. U., C.. U. F. M. X, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, XX. L. V., C.. V. F. H. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, XX. X. V., C.. I. F. H. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.XX.XXXX, XX. E. Z., C.. Z. F. C. XX, XX XXX Q. M. T.: XX.X.XXXX, XX. E. Z., C.. M. F. C. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, XX. K.. Y. W., C.. W. F. M. XX, XX XXX Q. H.G. W.: XX.X.XXXX, XX. Y.. Y. W., C.. W. F. C.. H. X, XX XXX Q. H. W.: X.X.XXXX, XX. Y. Q., C.. Q. F. V. XX, XXX XX N. M. T.: XX.X.XXXX, XX. Y. F., C.. F. F. V. X, XX XXX V. H. W.: XX.X.XXXX, XX. Y. S.Á., C.. S. F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, XX. V. S., C.. T. F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, XX. R. J., C.. J. F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.XX.XXXX, XX. E. J., C.. Ž. F. M. XX, XX XXX Q. H.G. W.: XX.X.XXXX, XX. T. H. Q. L. L.H. W. XXX, XXX XX Q. K.: XX XXX XXX, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou Capitol Legal Group s.r.o. so sídlom Kollárovo námestie 20, 81106 Bratislava IČO: 36 833 151, proti odporcom: X.Y. F., C.. F., F. H. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, X. Y. T., C.. T. F. H. XXXX/ XX, XX XXX Q. H. W.: X.X.XXXX, X. K.. K. T., C.. T., F. M. XX, XX XXX Q. H. W.: XX.XX.XXXX, X. E. F., C.. J. F. Š. XXXX/XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, X. F. Q., C.. J. F. V. XXX/XX, N. H. W.: X.X.XXXX, X. Y. Y., C.. V. F. C. XXXX/X, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, X. R. V., C.. V., F. Q. XXXX/XX, XX XXX Q. H. W.: X.XX.XXXX, X. X. U., C.. V. F. U. XXXX/XX, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, X. K.. Y. V., C.. V. F. Y.. F. XXXX/X, XX XXX Q. H. W.: XX.X.XXXX, 10. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2014 domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží odporcom povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania a disponovania, t.j. najmä prevodov vlastníckeho práva na tretie osoby, uzavretia zámenných zmlúv, darovacích zmlúv, zmlúv o výpožičke, nájomných zmlúv, záložných zmlúv, zriadenia vecného bremena, uzavretia zmlúv o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú Q., evidovaným v katastri nehnuteľností Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom:
a) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1583 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, b) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1605 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX,
c) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1382 m2, druh pozemku: záhrady, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, d) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2218 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, e) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2222 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Ďalej žiadali uložiť odporcom povinnosť strpieť vstup a užívanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú Q., evidovaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom:
a) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1583 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, b) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1605 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, c) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1382 m2, druh pozemku: záhrady, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, d) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2218 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, e) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2222 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, navrhovateľmi a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Ďalej žiadali uložiť odporcom povinnosť zdržať sa výkonu akýchkoľvek stavebných prác a iných úprav a zásahov na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k.ú. Q., evidovaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom: a) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1583 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, b) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1605 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, c) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1382 m2, druh pozemku: záhrady, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, d) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2218 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, e) pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2222 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Navrhovatelia svoj návrh odôvodnili tým, že sú obyvateľmi a vlastníkmi bytov v bytových domoch nachádzajúcich sa v okrese Hlohovec, obci Hlohovec, katastrálnom území Q., ktoré sú vedené Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX (ďalej len ako „Bytové domy“). PD Hlohovec je družstvo ležiace vo východnej časti Trnavského kraja, ktorého predmetom činnosti je najmä podnikanie v poľnohospodárskej výrobe. PD Hlohovec vzniklo na ustanovujúcej spoločnej členskej schôdzi dňa 28.11.1975 zlúčením Jednotných roľníckych družstiev: Hlohovec, Pastuchov a Inovec so sídlom v Kľačanoch. Odporcovia sú zapísaní ako vlastníci nasledovných nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom: pozemok parcela registra „E" parcelné číslo XXX/ XX, o výmere 1583 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „parcela XXX/XX“); pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1605 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „parcela XXX/XX“); pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 1382 m2, druh pozemku: záhrady, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „parcela XXX/XX“); pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2218 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „parcela XXX/XX“); pozemok parcela registra „E", parcelné číslo XXX/XX, o výmere 2222 m2, druh pozemku: orná pôda, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len ako „parcela XXX/XX"); Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Bytových domov, ktoré obývajú i Navrhovatelia. Ako vyplýva z ďalej uvedeného, v súčasnosti došlo k ohrozeniu užívacieho práva ako vecného bremena k Predmetným nehnuteľnostiam, ktoré preukázateľne prináleží Navrhovateľom.
Nariadenia predbežného opatrenia sa domáhajú vzhľadom na nasledovné: JRD Hlohovec ako právny predchodca PD Hlohovec začal s výstavbou Bytových domov na základe stavebných povolení vydaných MsNV v Hlohovci ako vtedy príslušnému stavebnému úradu. Na základe jednotlivých povolení a rozhodnutí príslušných orgánov a za účelom usporiadania právnych vzťahov k pozemkom, na ktorých sa mali jednotlivé Bytové domy nachádzať, oslovil vtedajších vlastníkov Predmetných nehnuteľností s ponukou na ich odpredaj za navrhnutú peňažnú náhradu. Vlastníci Predmetných nehnuteľností s ich odkúpením za účelom výstavby jednotlivých Bytových domov súhlasili, čoho dôkazom sú ich prehlásenia adresované MsNV v Hlohovci, ktoré sú priložené v prílohe k tomuto návrhu. JRD Hlohovec potom, ako postupne odkúpilo a vyplatilo Predmetné nehnuteľnosti, a po dokončení stavieb Bytových domov začalo v súlade s užívacími povoleniami k jednotlivým Bytovým domom ako vlastník byty prenajímať pracovníkom na družstve. V zmysle zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zostalo JRD Hlohovec naďalej vlastníkom celého Bytového domu a nájomcovia sa zaviazali odo dňa pridelenia bytu trvale pracovať na JRD Hlohovec. V súčasnosti sa predmetné nájomné vzťahy už premenili na vzťahy vlastnícke, nakoľko jednotlivé byty v Bytových domoch boli navrhovateľmi alebo ich právnymi predchodcami postupne odkúpené od JRD Hlohovec. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti Bytových domov. Dlhoročne a nespochybniteľne sú užívané obyvateľmi Bytových domov ako záhradky, na ktorých pestujú ovocie a zeleninu pre osobnú spotrebu. V nadväznosti na užívanie Predmetných nehnuteľností Navrhovatelia dokonca dlhoročne priznávajú a platia daň z nehnuteľností. Právnym titulom pre užívanie Predmetných nehnuteľností je vecné bremeno zriadené na základe dohody medzi JRD Hlohovec a Navrhovateľmi, ktorá je súčasťou dohody o odovzdaní a prevzatí bytu v Bytovom dome. V nej sa jednoznačne uvádza, že „Záhradu a dvor užívajú nájomci v rovnakom diele“, pričom je nespochybniteľné že záhradou a dvorom sa rozumie oblasť za Bytovými domami. Obsah právneho vzťahu uvedeného vecného bremena tvorí pritom povinnosť PD Hlohovec (predtým JRD Hlohovec) strpieť vstup a užívanie Predmetných nehnuteľností ako záhrad Navrhovateľmi z titulu nájomného vzťahu. Ako vyplýva, vecné bremeno je spojené so vzťahom nájomným, resp. neskôr vlastníckym k bytom v Bytových domoch. Vecné bremeno užívania Predmetných nehnuteľností nebolo počas celého obdobia (v podstate od ukončenia výstavby Bytových domov) nijako spochybnené. Navrhovatelia majú za to, že z dôvodu, že nepochybne dobromyseľne niekoľko rokov bezproblémovo užívali Predmetné nehnuteľnosti bez toho, aby boli akýmkoľvek spôsobom v tomto užívaní rušení - i zo strany súčasných alebo predchádzajúcich vlastníkov, či spoluvlastníkov jednotlivých Predmetných nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností, došlo k vydržaniu vecných bremien v prospech Navrhovateľov k Predmetným nehnuteľnostiam, ktoré spočíva v povinnosti vlastníkov, resp. spoluvlastníkov Predmetných nehnuteľností strpieť vstup a užívanie Predmetných nehnuteľností Navrhovateľmi. Konkrétne, ako dokazuje zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu manželom L. zo dňa 11.4.1978, vydržacia doba Navrhovateľov 1 a 2 začala plynúť dňa 11.4.1978, pričom počas celej vydržacej doby boli Navrhovatelia 1 a 2 dobromyseľní vtom, že JRD Hlohovec, ako vlastník Predmetných nehnuteľností a právny predchodca PH Hlohovec, zriadil v ich prospech vecné bremeno, ktoré spočíva v ich práve ako oprávnených z vecného bremena spolu s ďalšími oprávnenými - ostatnými Navrhovateľmi užívať Predmetné nehnuteľnosti a v povinnosti JRD Hlohovec (neskôr PD Hlohovec) ako povinného z vecného bremena znášať užívanie Predmetných nehnuteľností Navrhovateľmi 1. a 2. Možno teda uzavrieť, že Navrhovatelia splnili k 11.4.1988 zákonné podmienky na nadobudnutie práva z vecného bremena k Predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Ďalej uviedli, že vo všeobecnosti možno vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti (v našom prípade ide o stavbu Bytových domov). Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je len vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).Vydržanie je osobitný originálny
spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že zákonnými podmienkami vydržania vždy boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Ako pritom uvádza judikatúra, „jedným z predpokladov vydržania ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byt oprávnená. Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi táto vec patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.2 Cdo 27/2005). Pri posudzovaní oprávnenosti výkonu práv z vecného bremena Navrhovateľov treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je ich presvedčenie, že nekonajú bezprávne. Navrhovatelia v čase, keď im JRD Hlohovec priradil jednotlivé byty v Bytových domoch, dôvodne nadobudli vnútorné presvedčenie, že oprávnene užívajú Predmetné nehnuteľnosti na základe práva z vecného bremena, ktoré im bolo písomne deklarované pri prevzatí bytov - oprávnený nadobúdací titul, a toto vnútorné presvedčenie sa množstvom rokov prejavovalo aj navonok. Z konania Navrhovateľov a aj s ohľadom na to, že v danom období nemali zápisy do katastra nehnuteľností konštitutívne účinky možno vyvodiť, že sa dôvodne považovali za oprávnených z vecného bremena. Toto presvedčenie až do tohto času podporoval aj fakt, že vo svojom konaní neboli nikdy spochybnení ani rušení. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude teda treba, aby Navrhovatelia ako vydržitelia práva z vecného bremena k Predmetným nehnuteľnostiam preukazovali platný právny dôvod nadobudnutia práva z vecného bremena, ktorý môže byť základom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý ich vnútorné presvedčenie, že sa stali oprávnenými z vecného bremena, dostatočne opodstatňuje. Súdna prax pritom dospela k záveru, že „funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym." (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2011, sp. zn. 5 Cdo 87/2010) Navrhovatelia sú teda toho názoru, že existuje ich právo užívania Predmetných nehnuteľností ako právo vyplývajúce z vecného bremena na základe vydržania, pričom je známe, že stavby Bytových domov boli dokončené a dané do užívania najneskôr v rokoch 1978 - 1984. Od uvedeného obdobia Predmetné nehnuteľnosti nerušene užívali Navrhovatelia a ich právni predchodcovia. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 39/99, v zmysle ktorého predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). Navrhovatelia v zmysle uvedeného majú za to, že v tomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním, nakoľko zákonné predpoklady na vydržanie boli splnené, t.j. predmet vydržania bol spôsobilý, držba Navrhovateľov a ich právnych predchodcov bola oprávnená a nepretržitá. Vzhľadom na uvedené, Navrhovatelia i PD Hlohovec majú za to, že ich nárok na poskytnutie predbežnej ochrany je dôvodný, keďže v prípade, ak dôjde k ďalším prevodom vlastníctva, dôjde k zásahu nielen do vlastníckeho práva PD Hlohovec k Predmetným nehnuteľnostiam, ale aj k zásahu do práva Navrhovateľov užívať Predmetné nehnuteľnosti pre vlastnú potrebu ako práva vyplývajúceho z vecného bremena. Navyše v prípade, ak by sa na Predmetných nehnuteľnostiach začala výstavba, došlo by k nedovolenému zásahu do oprávnení Navrhovateľov vyplývajúcich z vecného bremena.
Návrhom vo veci samej sa preto Navrhovatelia mienia domáhať určenia vlastníckeho práva PD Hlohovec k predmetným nehnuteľnostiam, v osobitnom konaní určenia vecného bremena v prospech Navrhovateľov, ktorého obsah tvorí povinnosť vlastníkov nehnuteľností strpieť ich vstup a užívanie ako záhrad Navrhovateľmi. V ostatnom čase došlo k prevodom niektorých pozemkov v rámci Predmetných nehnuteľností (konkrétne ide o parcely č. XXX/XX E. XXX/XX) a Navrhovatelia disponujú informáciou, že v najbližšom čase chystá investor kúpu i ďalších pozemkov v rámci Predmetných nehnuteľností za účelom výstavby. Okrem toho, že sa týmto konaním zasahuje do práv a oprávnených záujmov Navrhovateľov a PD Hlohovec, Navrhovatelia si najmä dovoľujú upozorniť konajúci súd na závažné následky, ktoré hrozia v prípade výstavby v danej lokalite. Akékoľvek uskutočnenie stavebných prác na Predmetných nehnuteľnostiach predstavuje de facto nezvratný úkon, ktorý spôsobí v podstate okamžite a definitívne nemožnosť Navrhovateľov vykonávať svoje právo užívať Predmetné nehnuteľnosti. Pokiaľ by došlo k výstavbe na Predmetných nehnuteľnostiach, desiatkam rodín žijúcim v Bytových domoch by bola odopretá možnosť pokračovať v zabezpečovaní potrieb domácnosti formou pestovania vlastného ovocia a zeleniny v záhradke. Túto činnosť doposiaľ vykonávali na základe presvedčenia o existencii vyššie opísaného práva z vecného bremena, ktoré desiatky rokov nebolo spochybnené. Pokiaľ by pritom nebolo vydané predbežné opatrenie, ktoré dočasne upraví pomery medzi účastníkmi, akékoľvek budúce nároky Navrhovateľov budú obmedzené už len na zodpovednostné nároky voči Odporcom bez reálnej faktickej možnosti navrátenia veci do pôvodného stavu. Nariadením predbežného opatrenia sa jednak zabráni vzniku závažnej ujmy na strane Navrhovateľov ako obyvateľov bytových jednotiek v Bytových domoch a užívateľov Predmetných nehnuteľností, a jednak sa dočasne pomery medzi účastníkmi upravia tak, že konanie o určenie vlastníctva Predmetných nehnuteľností bude môcť prebiehať pri zachovaní pokojného stavu. V tejto súvislosti poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 1 Obo 57/97 zo dňa 29.5.1997, podľa ktorého sa nejedná „o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, pretože predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a súd pred jeho nariadením ani nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri rozhodnutí o veci... Rozhodné hľadisko je, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a tak sa zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutého účastníka." Práve hľadisko zabránenia vzniku závažnej ujmy na strane Navrhovateľov ako dobromyseľných užívateľov záhradiek pri svojich Bytových domoch by malo byť rozhodujúce aj v tomto prípade, pretože tu hrozí následok v budúcnosti nenapraviteľný. Potreba dočasnej úpravy pomerov sa tak stáva absolútne nevyhnutnou.
Z výpisov z listu vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, kat. úz. Q. súd zistil, že navrhovatelia v 1. až 24. rade sú vlastníkmi jednotlivých bytov špecifikovaných v liste vlastníctva nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. XXXX, v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, v bytovom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, titulom nadobudnutia sú kúpne zmluvy uzavreté v rokoch 2008 až 2014.
Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. vyplýva, že vlastníkom parc. č.. XXX/XX-orná pôda o výmere 1583 m2 a parc. č. XXX/XX-orná pôda o výmere 1605 m2 je Y. F., W.. XX.X.XXXX, titulom nadobudnutia je darovacia zmluva č. V1838/13 zo dňa 21.11.2013, kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností č. V2157/13 zo dňa 18.12.2013, kúpna zmluva o prevode vlastníctva nehnuteľností č. V1274/14 zo dňa 20.6.201.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. súd zistil, že vlastníkom parc. č. XXX/XX-záhrady o výmere 1382 m2 je Y. T., W.. X.X.XXXX, titulom nadobudnutia je D 1199/97-1242/99.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. súd zistil, že vlastníkmi parc. č. XXX/XX-orná pôda o výmere 2218 m2 je K. T., W.. XX.X.XXXX v podiele 4/36, titulom nadobudnutia je darovacia zmluva č. V2075/13 zo dňa 9.12.2013; E. F., W.. XX.X.XXXX v podiele 1/36, titulom nadobudnutia je Z 2301/2013- D 1078/2012-č.z.271/14; F. Q., W.. X.X.XXXX v podiele 1/36, titulom nadobudnutia je Z 580/2013, D 556/2012-č.z. 1084/13; T. V., W.. XX.XX.XXXX, v podiele 6/36, titulom nadobudnutia je C 7/2014-Roep- vydržanie; Y. Y., W.. XX.X.XXXX, v podiele 6/36, titulom nadobudnutia je Z 29/2012, D 243/2011-VZ 252/12; R. V., W.. X.XX.XXXX, v podiele 6/36, titulom nadobudnutia je Z 29/2012, D 243/2011-VZ 252/12; X. U., W.. XX.X.XXXX, v podiele 6/36, titulom nadobudnutia je Z 29/2012, D 243/2011-VZ 252/12; Y. V., W.. XX.X.XXXX, v podiele 6/36, titulom nadobudnutia je Z 29/2012, D 243/2011-VZ 252/12.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Q. súd zistil, že vlastníkmi parc. č. XXX/XX -orná pôda o výmere 2222 m2 sú SR - Slovenský pozemkový fond Bratislava v podiele 7/10, titulom nadobudnutia je D 178/84-38/85; E. Q., v podiele 1/10, titulom nadobudnutia je D 1383/78-32/79, E. V., v podiele 1/10, titulom nadobudnutia je D 1383/78-32/79, Š. Y., v podiele 1/10, titulom nadobudnutia je D 1383/78-32/79.
Z Prehlásenia T. V. zo dňa 9.3.1967 súd zistil, že na základe písomného oznámenia Okresného bytového družstva v Trnave menovaná súhlasila s odpredajom časti role č. parc. XXX/XX vo výmere 72 m2 pre stavbu 4 b.j. JRD Hlohovec za úradnú náhradu á 1,20 Kčs za 1m2.
Z Prehlásenia Y. T., v zastúpení manželky V. T. zo dňa 9.3.1967 súd zistil, že na základe písomného oznámenia Okresného bytového družstva v Trnave menovaná súhlasila s odpredajom časti role č. parc. XXX/XX vo výmere 425 m2 pre stavbu 4 b.j. JRD Hlohovec za úradnú náhradu á 1,20 Kčs za 1m2.
Z Prehlásenia Y. Y. zo dňa 9.3.1967 súd zistil, že na základe písomného oznámenia Okresného bytového družstva v Trnave menovaná súhlasila s odpredajom časti role č. parc. XXX/XX znejúcu na meno R. E. Y. Y. vo výmere 473 m2 pre stavbu 4 b.j. JRD Hlohovec za úradnú náhradu á 1,20 Kčs za 1m2.
Z Územného rozhodnutia č. 470/75 vydaného Mestským národným výborom - odbor výstavby a ÚP v Hlohovci zo dňa 26.5.1975 súd zistil, že odbor výstavby a územného plánu vydal rozhodnutie o umiestnení stavby 3x6 b.j. JRD Hlohovec na parc. č. XXX/XXX k. ú. Q..
Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.4.1978 súd zistil, že na základe rozhodnutia Predstavenstva JRD v Hlohovci zo dňa 20.9.1977 o pridelení bytu v šiestich b. j. JRD na stredisku v Hlohovci bola dojednaná medzi JRD ako vlastníkom bytu a nájomníkom - členom Ing. L. L., dohoda o odovzdaní bytu č. 3 v 6 b. j. JRD Hlohovec. Zo zápisu vyplýva, že: „Záhradu a dvor užívajú nájomci v rovnakom diele“.
Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.10.1980 medzi Y. T. ako predávajúcim a ČSL štátom MsNV v Hlohovci ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. T. vedená v PKV č. XXX, časť parc. č. XXX/XX vo výmere 568 m2 odčlenená geometrickým plánom vypracovaným Strediskom geodézie v Trnave zo dňa 19.8.1980. Predmetná nehnuteľnosť sa odkúpila pre výstavbu 6 bytových jednotiek pre JRD Hlohovec.
Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V danej veci dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Navrhovatelia sa domáhali nariadenia predbežného opatrenia s poukazom na skutočnosť, že v 70- tich rokoch sa stali nájomcami bytov v bytovom dome, ktorý je v tesnej blízkosti s predmetnými nehnuteľnosťami, predmetné nehnuteľnosti užívajú odvtedy ako sa stali nájomcami bytov, užívajú ich ako záhradky, v súčasnosti sú už vlastníkmi jednotlivých bytov. Podľa navrhovateľov právnym titulom pre užívanie Predmetných nehnuteľností je vecné bremeno zriadené na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu v Bytovom dome zo dňa 11.4.1978, odkedy navrhovatelia v 1. a 2. rade nerušene predmetné nehnuteľnosti užívajú, vydržacia doba im začala plynúť dňa 11.4.1978, pričom počas celej vydržacej doby boli dobromyseľní vtom, že JRD Hlohovec, ako vlastník Predmetných nehnuteľností zriadil v ich prospech vecné bremeno, ktoré spočíva v ich práve ako oprávnených z vecného bremena spolu s ďalšími oprávnenými - ostatnými Navrhovateľmi užívať Predmetné nehnuteľnosti a v povinnosti JRD Hlohovec (neskôr PD Hlohovec) ako povinného z vecného bremena znášať užívanie Predmetných nehnuteľností. Sú toho názoru, že splnili k 11.4.1988 zákonné podmienky na nadobudnutie práva z vecného bremena k Predmetným nehnuteľnostiam. Návrhom vo veci samej sa chcú domáhať určenia vlastníckeho práva PD Hlohovec k predmetným nehnuteľnostiam a v osobitnom konaní určenia vecného bremena v prospech Navrhovateľov, ktorého obsah tvorí povinnosť vlastníkov nehnuteľností strpieť ich vstup a užívanie ako záhrad Navrhovateľmi s poukazom na skutočnosť, že vlastníci Predmetných
nehnuteľností s ich odkúpením za účelom výstavby jednotlivých Bytových domov súhlasili, čoho dôkazom sú ich prehlásenia adresované MsNV v Hlohovci.
Podľa § 495 ods. 1 Zákona č. 40/1964 (Občiansky zákonník) v znení platnom a účinnom do 31.3.1983, záložné práva a vecné bremená môžu vznikať len zo zákona; prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 134 ods. 1Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 495 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.3.1983 vecné bremená môžu vznikať len zo zákona. Z citovaného ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. [Komentár Iura; C. H. Beck]
Podľa § 129 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.(ods. 1) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.(ods. 2)
Z citovaného ustanovenia § 129 Občianskeho zákonníka vyplýva, že oprávnenie vec držať, ktoré zásadne prislúcha vlastníkovi a tvorí dôležitý predpoklad na výkon ostatných oprávnení patriacich do obsahu vlastníckeho práva, môže patriť aj inej osobe, ktorá sa označuje ako držiteľ. Táto osoba fakticky ovláda určitú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec a nakladá s ňou ako s vlastnou, hoci chýba právom uznaný dôvod inak spôsobujúci prevod alebo prechod vlastníckeho práva. Držiteľ môže byť - podľa konkrétnych skutkových okolností oprávnený alebo neoprávnený, avšak vždy ho treba odlišovať od tzv. detentora, t.j. osoby, ktorá síce vec fakticky ovláda, ale nakladá s ňou s vedomím, že ide o cudziu vec (napr. vypožičanú vec alebo prenajatý nebytový priestor). Napriek tomu, že v praxi sa najčastejšie vyskytuje držba veci, najmä nehnuteľnosti, držba v právnom zmysle sa môže týkať aj držby práva, ale len v prípade, keď určitá osoba vykonáva právo pre seba. Predmetom držby práva je len právo, ktoré pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Držba práva môže byť oprávnená alebo neoprávnená. Najbežnejším prípadom držby práva je držba práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu, t.j. vecnému právu k cudzej veci (napr. právo na prechod cez pozemok suseda, právo na čerpanie vody zo studne umiestnenej na pozemku suseda a pod.) Predpokladom oprávnenosti držby práva je to, že držiteľ vykonáva právo zodpovedajúce napríklad vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky okolnosti a povahu konkrétneho prípadu je dobromyseľný, že mu toto právo patrí, aj keď z objektívneho hľadiska nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. [Komentár Iura; C. H. Beck] V danej veci podľa názoru súdu navrhovatelia nemohli nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním, nakoľko neboli oprávnení držitelia tohto práva vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, keď toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu im vôbec nevzniklo a neexistuje žiadny právny titul na základe ktorého by sa mohli domnievať, že sú oprávnení držitelia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa navrhovateľov vecné bremeno - právo užívať predmetné nehnuteľnosti im malo vzniknúť na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu v Bytovom dome, uzavretej v roku 1978 v ktorej bolo uvedené, že nájomci užívajú záhradu a dvor. V zmysle Zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) platného v tom čase, vecné bremená mohli vznikať len zo zákona, teda vecné bremeno nemohlo vzniknúť na základe uvedenej dohody o odovzdaní a prevzatí veci do užívania. Na základe takejto dohody navrhovatelia ani nemohli byť oprávnenými držiteľmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nakoľko na základe tejto dohody sa stali iba
nájomcami bytov, ktorých sú v súčasnosti vlastníkmi, teda ani byt neužívali s vedomím, že im patrí. V danej veci navrhovatelia mohli užívať predmetné nehnuteľnosti len s vedomím, že im toto právo patrí ako nájomcom, preto nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti, t.j. že v tom čase išlo o nájomný vzťah, dobromyseľní v tom, že im toto právo patrí. Navrhovateľ Poľnohospodárske družstvo Hlohovec sa návrhom vo veci samej mieni domáhať určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, preto žiadal nariadiť predbežné opatrenie, aby sa tým zabránilo ďalšiemu nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili danosť takéhoto práva navrhovateľa v 25. rade, ktorého ochrany sa domáhali nariadením predbežného opatrenia. Navrhovatelia vlastnícke právo Poľnohospodárskeho družstva Hlohovec odvodzujú z prehlásení bývalých vlastníkov predmetných nehnuteľností adresovaných MsNV v Hlohovci v ktorých títo súhlasili s odkúpením za účelom výstavby jednotlivých Bytových domov. Podľa názoru súdu uvedené prehlásenia nie sú nadobúdacím tiulom vlastníckeho práva navrhovateľa v 25. rade k predmetným nehnuteľnostiam, potvrdzujú len, že osoby v nich uvedené súhlasia s predajom nehnuteľnosti. Navrhovatelia v návrhu neoznačili ani nepredložili žiadny listinný dôkaz, z ktorého by bolo možné usúdiť, že je nadobúdacím titulom na základe ktorého by sa navrhovateľ v 25. rade mohol dôvodne domnievať, že nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Vzhľadom na uvedené súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.