Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-367-2013.pdf
PDF · 87.81 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/367/2013
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľov: 1. S. E.Í., nar. X.XX.XXXX, bytom I. Č.. XXX, 2. M. K., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Č.. XX, 3. Z. K., nar. X.X.XXXX, bytom Č. Č.. XX, 4. Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Č.. XX, 5. M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Č.. XXX, 6. K. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XXX, 7. Ľ. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N., K. E.Á. č. XX, všetci navrhovatelia právne zastúpení: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Hurbanova č. 486/2, 905 01 Senica, IČO: 36 271 268, v zastúpení konateľkou: JUDr. Jana Kurucová, advokátka, proti odporcom: 1. N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XX, 2. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Č.. XX, obaja zastúpení: JUDr. Júlia Horváthová, advokátka, so sídlom Potočná č. 65, 909 01 Skalica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Súd vracia navrhovateľom v 1. až 7. rade spoločne a nerozdielne krátený súdny poplatok za návrh vo výške 1.380,06 €.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia podali na tunajší súd dňa 25.9.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrh, ktorým sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX v k.ú. X., a to parcela registra „C“ parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 745 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX a ich vyporiadania tak, že nehnuteľnosti súd prikáže do vlastníctva odporcov každému v podiele 1/2-ice a zároveň zaviaže odporcov k povinnosti zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom v 1. až 7. rade náhradu za ich podiely v sume, ktorú určí súd podľa znaleckého posudku. Alternatívne navrhovatelia žiadali, aby súd nariadil predaj vyššie uvedených nehnuteľností a výťažok z predaja rozdelil medzi účastníkov podľa výšky ich podielov. Navrhovatelia si uplatnili náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia žiadali zaslať na účet ich právneho zástupcu. V návrhu navrhovatelia uviedli, že sú spoluvlastníkmi označených nehnuteľností každý v podiele 1/20-iny a odporcovia vlastnia nehnuteľnosti v podiele 13/40-ín. Nehnuteľnosti užívajú odporcovia, ide o dve samostatné bytové jednotky. Odporcovia odmietali hovoriť s navrhovateľmi o vyplatení za ich podiely, preto vyzvali odporcov prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne, aby zrušili a vyporiadali podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti pripadnú do vlastníctva odporcov každému v podiele 1/2-ice a odporcovia vyplatia každému z navrhovateľov sumu 3.320,- €. Odporcovia súhlasili so zrušením spoluvlastníctva prikázaním veci, ale boli ochotní vyplatiť každému z navrhovateľov po 2.000,- €. Navrhovatelia s touto ponukou nesúhlasili, lebo sa domnievajú, že nehnuteľnosti majú väčšiu hodnotu. Keďže nedošlo k dohode medzi účastníkmi, je potrebné, aby podielové spoluvlastníctvo vyporiadal súd.
Odporcovia vo svojom vyjadrení k návrhu uviedli, že nie je pravda, že nemajú záujem baviť sa s navrhovateľmi o riešení veci. Matka im darovala polovicu domu, pretože nechcela ísť do domova
dôchodcov, odporcovia matku doopatrovali. Dom zrekonštruovali postupne od roku 2008 do 2012 za vlastné prostriedky, matka im nedala žiadne peniaze. S navrhovateľmi bolo dohodnuté, že každému vyplatia 2.000,- €. Požadovaná suma navrhovateľov za ich podiely je neprimerane vysoká, nehnuteľnosti nemajú takú hodnotu, navrhovatelia nezohľadňujú skutočnosť, že odporcovia nehnuteľnosti zhodnotili na vlastné náklady. V návrhu sa neuvádza možnosť, ktorú odporcovia ponúkli navrhovateľom, a to aby si navrhovatelia odkúpili ich podiely za takú cenu, ako požadujú oni. Spor je zbytočný, odporcovia sú ochotní dohodnúť sa s navrhovateľmi na primeranej cene alebo aj na predaji nehnuteľností.
Dňa 20.8.2014 zástupkyňa navrhovateľov doručila súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu, v ktorom uviedla, že ešte pred podaním žaloby navrhovatelia navrhli odporcom, aby ich spoluvlastnícke podiely odkúpili a každému vyplatili sumu 3.320,- €. K uvedenému sa vyjadrila splnomocnená manželka odporcu v 1. rade, ktorá uviedla, že podiely odkúpia za 2.000,- € pre každého. S touto sumou navrhovatelia nesúhlasili, nakoľko sa im zdala vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti nízka, preto podali žalobu na súd. Až po podaní žaloby odporcovia navrhli prostredníctvom právnej zástupkyne, že každému navrhovateľovi zaplatia 2.000,- € a v prípade, ak by s touto cenou nesúhlasili, navrhli ku kúpe ich podiely za sumu 3.000,- € x 13/20. Navrhovatelia s týmto návrhom nesúhlasili, nakoľko nehnuteľnosť využívajú výlučne odporcovia a v nehnuteľnosti aj bývajú. Odporca v 2. rade so súhlasom odporcu v 1. rade sa po podaní žaloby rozhodol, že odkúpi podiely navrhovateľov a každému zaplatí sumu 3.000,- €. Keďže navrhovatelia mali záujem o mimosúdne riešenie sporu, s touto sumou súhlasili a dňa 6.3.2014 uzavreli kúpnu zmluvu. Navrhovatelia žiadali priznať náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že až po podaní žaloby bol odporca v 2. rade ochotný vyplatiť navrhovateľom za ich podiely 21.000,- €. Žaloba bola podaná dôvodne a navrhovatelia ju vzali späť pre správanie sa odporcu. Trovy konania zástupkyňa navrhovateľov vyčíslila zo sumy 21.000,- €, a to 1 úkon pre 1 osobu 370,14 € znížený o 50 %, t.j. 185,07 € x tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh, späťvzatie žaloby) + 2 x paušál 7,81 € + 1 x paušál 8,04 €, spolu 578,87 €, ktorú sumu vynásobila počtom navrhovateľov, t.j. 4.052,09 € (7 x 578,87 €) a zvýšila o 20 % DPH v sume 810,42 €.
Súd mal preukázané, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.3.2014, každý z navrhovateľov previedol svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/20-iny na odporcu v 2. rade ako kupujúceho za celkovú kúpnu cenu 21.000,- €, ktorú sa kupujúci zaviazal zaplatiť predávajúcim tak, že každému uhradí sumu 3.000,- € do 1 mesiaca od podpisu zmluvy o úvere.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľov, ktorým zobrali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil.
Podľa § 11 ods. 3, 4 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,63 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
Navrhovatelia zaplatili súdny poplatok v sume 1.394,- €. Súd v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch vrátil navrhovateľom súdny poplatok za návrh krátený o sumu 13,94 € predstavujúcu 1 % zo zaplateného súdneho poplatku, t.j. v sume 1.380,06 €.
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p.. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2 O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania. Ak subjektu, ktorý má právo na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p. (ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p..
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať, či niektorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, pričom procesnú zodpovednosť pri zastavení konania je potrebné skúmať na oboch procesných stranách. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Odporcovi možno uložiť povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť.
Navrhovatelia sa návrhom v rámci prvej alternatívy petitu domáhali, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, spoločnú vec prikázal do vlastníctva odporcov každému v 1/2-ine a zároveň aby odporcov zaviazal na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel. Súd zistil, že odporcovia mali záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam a v tejto záležitosti boli ochotní rokovať s navrhovateľmi. Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov teda dosiahnutá bola, účastníci sa len nevedeli dohodnúť na hodnote spoluvlastníckeho podielu navrhovateľov, t.j. na cene, ktorú by odporcovia mali zaplatiť navrhovateľom ako náhradu za ich spoluvlastnícky podiel. Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že právna zástupkyňa navrhovateľov listom zo dňa 19.8.2013 navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že nehnuteľnosti pripadnú do vlastníctva odporcov každému v podiele 1/2-ice za náhradu vo výške 3.320 € pre každého z navrhovateľov. Odporcovia so zrušením podielového spoluvlastníctva a s prikázaním uvedených nehnuteľností do ich vlastníctva súhlasili, avšak nesúhlasili s výškou navrhovateľmi požadovanej náhrady za im pripadajúce spoluvlastnícke podiely a boli ochotní vyplatiť každému z navrhovateľov po 2.000 €. Hoci v petite návrhu žiadajú navrhovatelia náhradu za svoje podiely vo výške určenej znaleckým dokazovaním, z obsahu návrhu i mimosúdnej komunikácie medzi účastníkmi prebiehajúcej pred podaním návrhu je evidentné, že navrhovatelia považovali za primeranú a žiadali od odporcov náhradu vo výške 3.320 €. V prospech uvedeného svedčí aj skutočnosť, že zástupkyňa navrhovateľov vyčíslila v návrhu hodnotu predmetu sporu sumou 23.240 €, t.j. 7 navrhovateľov po 3.320 €. Z uvedenej sumy súd vychádzal pri výpočte súdneho poplatku za návrh na začatie konania ako z ceny podielu žiadaného navrhovateľmi podľa § 7 ods. 9 zákona o súdnych poplatkoch, pričom takto vyrubený súdny poplatok navrhovatelia aj uhradili. V danom prípade teda možno uzavrieť, že účastníci konania so zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili, rozpor bol len vo výške hodnoty spoluvlastníckeho podielu a návrh bol podaný z dôvodu, že navrhovatelia žiadali vyššiu náhradu, než im bolo zo strany odporcov ponúknuté. Navrhovatelia po začatí konania vzali svoj návrh späť z dôvodu uzavretia kúpnej zmluvy len s jedným z odporcov, kde sa dohodol s navrhovateľmi na kúpnej cene za prevádzané spoluvlastnícke podiely vo výške 21.000 € (t.j. 3.000 € za spoluvlastnícky podiel každého z navrhovateľov). Dohodnutá kúpna cena teda nekorešponduje s výškou náhrady požadovanej navrhovateľmi v rámci mimosúdnych rokovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pred podaním žaloby.
Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavke navrhovateľa. Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri skúmaní otázky zavinenia účastníkov na zastavení konania súd dospel záveru, že podmienky pre čistú aplikáciu vety druhej ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v danom prípade splnené neboli, keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo len pre správanie odporcov. Je nesporné, že v priebehu konania odporca v 2. rade ponúkol navrhovateľom odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov za cenu 3.000,- €, s ktorou sumou navrhovatelia súhlasili a uzavreli s odporcom kúpnu zmluvu. Na základe takto uzavretej kúpnej zmluvy navrhovatelia zobrali návrh v celom rozsahu späť, hoci neboli uspokojení v plnom rozsahu, ako žiadali v návrhu i pred jeho podaním. Navyše ani spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa nezhoduje s požiadavkou navrhovateľov, keď títo navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti pripadnú do vlastníctva odporcov v 1. a 2. rade každému v 1/2-ici, v skutočnosti však podiely navrhovateľov odkúpil výlučne odporca v 2. rade. Nemožno teda konštatovať, že k späťvzatiu návrhu došlo len pre správanie odporcov, tak by tomu bolo vtedy, keby sa odporcovia zachovali v plnom rozsahu v intenciách žalobného návrhu. Konanie bolo skončené späťvzatím návrhu v dôsledku dohody účastníkov pretavenej do kúpnej zmluvy, z obsahu ktorej vyplýva (pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny), že každý z účastníkov ustúpil zo svojich nárokov v určitom ohľade v prospech požiadavky druhého účastníka. V zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku teda konanie mohlo končiť i schválením zmieru účastníkov súdom podľa § 99 ods. 1, pri ktorom zásadne platí v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (ak nie je medzi účastníkmi dohodnuté inak). Dôvod späťvzatia návrhu nespočíva len v konaní odporcu, ktorý síce plnil, ale nie v rozsahu, v akom sa toho domáhali navrhovatelia. Obdobne rozhodol Krajský súd v Trnave č.k. 24Co/154/2014 - 106 zo dňa 14.5.2014, kde odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách konania, ktorým prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania pri zastavení konania na základe späťvzatia návrhu, hoci odporca na základe mimosúdnej dohody plnil navrhovateľovi len čiastočne v porovnaní so žalobným návrhom. Krajský súd túto okolnosť vyhodnotil z hľadiska nároku na náhradu trov konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože neboli splnené podmienky pre čistú aplikáciu vety druhej cit. ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keďže k späťvzatiu návrhu nedošlo len pre správanie odporcu.
Súd vedený vyššie uvedenými úvahami má za to, že v danom prípade nemožno vyhodnotiť z procesného hľadiska zavinenie len niektorého z účastníkov konania. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a uvedených kritérií, súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu cit. § 146 ods. 2 O.s.p., ale nakoľko účastníci sa počas konania dohodli a preto bolo konanie zastavené, je namieste použitie § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)