Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-31-1998.pdf
PDF · 124.95 KB
No categories available
18Cb/31/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: W. B., C. U. XX, M., zast. advokátom JUDr. Milanom Šulvom, Hlučínska 1, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.o., Mikuláš, Dubník, IČO: 31 448 763 a žalovanému v 2. rade: AGROCONTRACT Mikuláš, a.s., Mikuláš 631, Dubník, IČO: 36 531 094, obaja zast.: AK H.I.F., spol. s r.o., Na vŕšku 2, Bratislava, IČO: 47 235 209, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 14.07.1998 domáhal proti žalovaným určenia, že zmluva o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu zo dňa 08.07.1997, uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná.
V žalobe uviedol, že žalovaný v 1. rade uzavrel dňa 08.07.1997 zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu so žalovaným v 2. rade. Podľa tejto zmluvy prešli všetky vlastnícke práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam na žalovaného v 2. rade. Predmetná zmluva neobsahuje riadne identifikovanie nehnuteľností ako aj hnuteľných vecí. Veci, ktoré sú prevedené na žalovaného v 2. rade v predmete zmluvy nie sú vôbec špecifikované. V článku III. tejto zmluvy nie je žiadne označenie nehnuteľného a hnuteľného majetku, ale je len odkaz na zmluvu o predaji majetku štátu, ktorá bola uzavretá dňa 23.02.1995 medzi Slovenským pozemkovým fondom a žalovaným v 1. rade. Podľa žalobcu predmet zmluvy musí byť nezameniteľným spôsobom popísaný v samotnom texte zmluvy, nemôže odkazovať, že popis predmetu prevodu je zrejmý zo zmluvy o predaji majetku štátu podľa z. č. 92/91 Zb. Podľa tohto zákona možno uzavrieť zmluvu tohto typu len medzi Fondom národného majetku na jednej strane a právnickou osobou na strane druhej. V uvedenej zmluve teda nie je dodržaná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Stavby a pozemky musia byť označené spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o tom, čo má byť v súlade s vôľou účastníkov predmetom prevodu. Tento právny úkon podľa žalobcu odporuje predovšetkým ustanoveniu § 136 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka, pretože pre konateľov žalovaného v 1. rade Ing. Mariána Záhumenského, Ing. Štefana Kollára, Ing. Bartolomeja Takáča a Štefana Racka platí zákaz konkurencie ako spoločníkov spoločnosti. Pritom spoločenská zmluva v čl. IX. ods. 7 žalovaného v 1. rade ukladá konateľom nevykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť mimo spoločnosti bez písomného súhlasu valného zhromaždenia. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal žalobe vyhovieť.
K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade. Podľa jeho vyjadrenia požiadavku dodržania písomnej formy zmluvy o prevode nehnuteľností podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vykladať v nadväznosti na zákonnú podmienku určitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda, či so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k zmluve a k jej písomnému vyhotoveniu, nie sú žiadne pochybnosti o tom, čo chceli účastníci zmluvy dosiahnuť prejavenou vôľou a či chceli rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čl. II. zmluvy je namietaný predmet zmluvy veľmi presne definovaný a niet žiadnych pochybností o tom, čoho sa zmluva týka. Odkazuje totiž na presne označenú zmluvu o predaji majetku štátu zo dňa 23.02.1995, ktorá bola akceptovaná podkladom pre zápis vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (podľa príloh ku zmluve) v inom konaní vedenom na katastrálnom úrade (č. k. A.) a ktorá je navyše pevne spojená (zošitá) k zmluve. V takomto prípade sú preto zákonné požiadavky určitosti a písomnej formy zmluvy dodržané, pričom také vyhotovenie zmluvy, ktoré spĺňa kritéria technickej jednoty zmluvy je obsiahnuté v katastrálnom spise. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že zákonom č. 190/95 Zb. účinným od 14.09.1995 sa doplnil z. č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby o ustanovenie § 19a. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia do splatenia celej kúpnej ceny privatizovaného majetku je jeho prevod alebo jeho časť nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu s tým, že nedodržanie tohto postupu spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. I keď zmluva neobsahuje priamy odkaz na toto zákonné ustanovenie, z jej obsahu je však nepochybné, že podľa neho účastníci zmluvy postupovali a dodržali všetky jeho podmienky, včítane písomného súhlasu Slovenského pozemkového fondu na uzavretie zmluvy. Žalovaný v 1. rade ďalej poukazoval na to, že prípadné porušenie zákazu konkurencie konateľmi a spoločníkmi tejto spoločnosti nemá žiadny vplyv na platnosť zmluvy, ale podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka porušenie zákazu konkurencie má len dôsledky ustanovené v § 65 uvedeného zákona. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že bez ohľadu na eventuálnu opodstatnenosť námietok žalobcu k platnosti zmluvy je žaloba svojím charakterom určovacím návrhom podľa § 80 písm. c/ OSP, pričom základnou hmotno-právnou podmienkou uplatnenia takéhoto návrhu je existencia naliehavého právneho záujmu na určení, či právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podľa názoru žalovaného v 1. rade však žalobca túto skutočnosť nepreukázal, pretože zmluvou sa nijako nezúžil obchodný podiel žalobcu, pretože nedošlo ani k zmene čistého obchodného imania žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade preto žiadal žalobu zamietnuť.
Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom stanovisku súhlasil s vyjadrením žalovaného v 1. rade.
Ďalším podaním zo dňa 16.11.1999 žalobca preukazoval naliehavosť právneho záujmu na tejto určovacej žalobe tak, že v prípade prevodu vlastníctva na žalovaného v 2. rade by sa obchodný podiel žalobcu znížil na najnižšiu hodnotu. Týmto by bol absolútne znevýhodnený voči ostatným spoločníkom, ktorí bez jeho súhlasu previedli celý majetok žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, kde sa súčasne stali akcionármi, členmi predstavenstva a dozornej rady.
Na základe týchto skutočností žalobca žiadal určiť neplatnosť uvedenej zmluvy.
Krajský súd v Nitre ako prvostupňový súd vec posudzoval podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobca v konaní naliehavý právny záujem preukazoval tvrdením, že s uvedeným prevodom celého majetku žalovaného v 1. rade sa znížil jeho obchodný podiel na minimum.
Po vyhodnotení dokazovania bol súd toho právneho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu, uzavretej dňa 08.07.1997 medzi žalovaným v 1. a 2. rade. Tento právny názor prvostupňového súdu vychádzal zo stanoviska audítorky Ing. L. J. zo dňa 28.06.1999 k výške vlastného imania žalovaného v 1. rade ku dňu 31.07.1997, podľa ktorého po prevode práv a záväzkov na žalovaného v 2. rade vlastné imanie žalovaného v 1. rade zostalo naďalej v nezmenenej výške, t. j. 25.257.000,-- Sk.
Súd preto žalobu rozsudkom zo dňa 07.02.2001 zamietol.
Na základe žalobcom podaného odvolania NS SR svojím uznesením č. k. 4Obo/133/01-367 zo dňa 21.11.2002 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bol toho právneho názoru, že v prípade, ak žalobca ako spoločník spoločnosti žalovaného v 1. rade tvrdí, že zmluva, ktorou táto spoločnosť previedla na spoločnosť žalovaného v 2. rade vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, hnuteľnému majetku, iné práva a iné majetkové hodnoty, pričom bez týchto vecí spoločnosť nemôže podnikať v rozhodujúcom predmete činnosti, nemožno žalobcovi ako spoločníkovi uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy. V prípade, ak by žalobe bolo vyhovené, takéto rozhodnutie bude mať vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa vecne skúmať žalobcom tvrdené dôvody neplatnosti zmluvy a na základe vykonaného dokazovania o žalobe rozhodnúť.
Po zrušení a vrátení veci prvostupňovému súdu žalobca na pojednávaní dňa 12.01.2005 rozšíril žalobu i o petit, že žalovaný v 2. rade je povinný vydať žalovanému v 1. rade nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX a č. XXX k.ú. Q. a všetky veci, ktoré tvoria súčasť zápisnice o odovzdanom a prebranom majetku medzi žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa 27.10.1997. Prvostupňový súd svojím uznesením túto zmenu žaloby pripustil.
Následne po vykonanom dokazovaní v intenciách zrušujúceho uznesenia NS SR prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.01.2005 tak, že určil, že zmluva o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu zo dňa 08.07.1997, uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade je neplatná. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa pritom zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov štátu zo dňa 08.07.1997 posudzoval v kontexte spolu so zmluvou o predaji majetku štátu zo dňa 23.02.1995, keďže podľa čl. II. zmluvy zo dňa 08.07.1997 zmluva o predaji majetku štátu tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy zo dňa 08.07.1997. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal z čl. II. bod 3 zmluvy o predaji majetku štátu, podľa ktorého špecifikácia nehnuteľného a hnuteľného majetku, iných práv a iných majetkových hodnôt je uvedená v prílohách, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. V prílohách je zachytený stav majetku ku dňu 28.02.1995 a slúžia ako podklad pre definitívne upresnenie majetku podniku ku dňu účinnosti zmluvy v zápisnici o prevzatí vecí a čl. IX. bod 9 tejto zmluvy, podľa ktorého zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že takáto zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí v rozpore s citovaným čl. IX. bod 9 nie je a netvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o predaji majetku štátu zo dňa 23.02.1995, ktorá zase tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy zo dňa 08.07.1997. Keďže v danom prípade absentovala zápisnica o odovzdaní a prevzatí vecí ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o predaji majetku štátu, ide o neurčitý právny úkon, ktorý podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje jeho neplatnosť. Táto neplatnosť v konečnom dôsledku sa vzťahuje i na zmluvu o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo dňa 08.07.1997, keďže jej neoddeliteľnou súčasťou je zmluva o predaji majetku štátu zo dňa 23.02.1995.
Súd preto žalobe v časti vyslovenia neplatnosti zmluvy vyhovel a určil, že zmluva o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu zo dňa 08.07.1997 uzavretá medzi žalovaným v 1. a 2. rade je neplatná.
Z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Je nepochybné, že žalobca nebol účastníkom neplatnej zmluvy a teda ani nemôže byť aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v znení druhého uplatneného výroku petitu po rozšírení žaloby. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov vo veci vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku v časti vyslovenia neplatnosti predmetnej zmluvy podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie (žalobca voči zamietajúcej časti rozsudku odvolanie nepodal), na základe ktorého NSSR ako odvolací súd uznesením č. k. 5Obo/137/2005-838 zo dňa 30.11.2007 rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu opätovne vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia NS SR uviedol, že na odvolanie žalovaných vec napadla inému senátu odvolacieho súdu, ktorý považuje záver predchádzajúceho senátu NS SR o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy za predčasný. Citovaný právny názor zrejme vychádza z publikovaného judikátu, ktorého právna veta znie: „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu“. Tu však podľa názoru odvolacieho súdu nestačí iba tvrdenie žalobcu, že zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho obchodného podielu, ktorý je odvodený od čistého obchodného imania spoločnosti, ale toto tvrdenie musí aj niečím doložiť a súd sa musí vysporiadať aj s námietkami žalovaného voči takémuto tvrdeniu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uzavrel otázku existencie naliehavého právneho záujmu len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby sa zaoberal námietkami a argumentmi uplatnenými žalovanými, ktoré by mohli mať pre rozhodnutie zásadný význam. Vôbec nezohľadnil obranu žalovaných, že čisté obchodné imanie spoločnosti sa v súvislosti s uzavretím zmluvy nezmenilo. Navyše treba prisvedčiť námietke žalovaných, že tým, že súd prvého stupňa určil, že zmluva o prevode majetku je neplatná, ale nie z dôvodov, ktoré uvádzal žalobca, odňal mu možnosť k tomuto dôvodu sa vyjadriť. I keď ide o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy, na ktorú by mal súd prihliadať aj ex offo, a preto nie je viazaný dôvodmi žalobcu, nemal by žalobe vyhovieť z dôvodu, ku ktorému dotknutý účastník nemohol uplatniť svoju obranu.
Rešpektujúc vyslovený právny názor NS SR, ktorým ostatne podľa § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný, vyzval prvostupňový súd žalobcu listom zo dňa 14.02.2008, doručeným jeho právnemu zástupcovi dňa 18.02.2008, aby v zmysle pokynu NS SR v lehote 14 dní doložil a preukázal svoje tvrdenie, že predmetná zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho obchodného podielu. Žalobca na túto výzvu nereagoval.
Žalobca v konaní naliehavý právny záujem preukazoval iba tvrdením, že s uvedeným prevodom celého majetku žalovaného v 1. rade sa znížil jeho obchodný podiel na minimum. Toto tvrdenie však žalobca, i napriek výzve súdu zo dňa 14.02.2008 v súlade s pokynom NS SR ako odvolacieho súdu (č. l. 840) ničím nepreukázal a nedoložil. Toto tvrdenie žalobcu ostatne nekorešpondovalo ani so stanoviskom audítorky Ing. L. J. zo dňa 28.06.1999 k výške vlastného imania žalovaného v 1. rade ku dňu 31.07.1997, podľa ktorého po prevode práv a záväzkov na žalovaného v 2. rade vlastné imanie žalovaného v 1. rade zostalo naďalej v nezmenenej výške, t .j. 25.257.000,-- Sk (č. l. 78).
Súd preto žalobu rozsudkom zo dňa 18.06.2008 zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol NS SR uznesením sp. zn. 5Obo/110/2008 zo dňa 15.12.2010 tak, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.06.2008 z procesných dôvodov (odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže tento rozsudok bol zrušený len z procesných dôvodov, posledným rozhodnutím NS SR, ktoré riešilo vec samu bolo uznesenie NS SR č. k. 5Obo/137/2005-838 zo dňa 30.11.2007, ktoré zrušilo predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.11.2005. Z odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia, ako už bolo vyššie uvedené vyplýva, že na odvolanie žalovaných vec napadla inému senátu odvolacieho súdu, ktorý považuje záver predchádzajúceho odvolacieho súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti zmluvy za predčasný. Podľa tohto druhého právneho názoru odvolacieho súdu nestačí iba tvrdenie žalobcu, že zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho obchodného podielu, ktorý je odvodený od čistého obchodného imania spoločnosti, ale toto tvrdenie musí aj niečím doložiť a súd sa musí vysporiadať aj s námietkami žalovaného voči takému tvrdeniu. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí uzavrel otázku existencie naliehavého právneho záujmu len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby sa zaoberal námietkami a argumentmi uplatnenými žalovanými, ktoré by mohli mať pre rozhodnutie zásadný význam. Vôbec nezohľadnil obranu žalovaných, že čisté obchodného imanie spoločnosti sa v súvislosti s uzavretím zmluvy nezmenilo.
V zmysle ustanovenia § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný týmto právnym názorom odvolacieho súdu.
Krajský súd v Nitre ako prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa:
- zmluva o postúpení práv a prevzatí záväzkov na č. l. 3-6
- zmluva o predaji majetku štátu na č. l. 7-15
- výpis z OR žalovaných v 1. a 2. rade na č. l. 16-20
- spoločenská zmluva žalovaného v 1. rade na č. l. 21-31
- správa na č. l. 62-64
- stanovisko audítora na č. l. 78
- zásady SPF na č. l. 101-111
- doklady z prílohovej obálky na č. l. 125
- zápisnica z VZ žalovaného v 1. rade na č. l. 154-157
- súhlas SPF Bratislava na č. l. 158
- výpis z OR žalovaného v 1. rade na č. l. 211-219
- doklady z č. l. 226-240
- zápisnica z VZ na č. l. 256-259
- doklady z č. l. 274-297
- uznesenie na č. l. 308-312
- doklady z č. l. 328-335
- žiadosť žalovaného v 1. rade na č. l. 349
- stanovisko SPF Bratislava na č. l. 374-375
- pripojený spis OÚ NR - katastrálny odbor na č. l. 401
- doklady z č. l. 416m-416an, 422-426, 461-755
- exekučný príkaz na č. l. 850
- výpis z OR žalovaných v 1. a 2. rade na č. l. 859-867
- doklady z č. l. 950-1091
- stanovisko audítora na č. l. 1099
- doklady z č. l. 1111-1127, 1136-1151
- stanovisko audítora na č. l. 1159-1160
- doklady z č. l. 1166-1176
- odborný posudok na č. l. 1178-1226
- znalecký posudok na č. l. 1296-1324
- doklady z č. l. 1335-1336, pričom zistil tento skutkový stav.
Podľa spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 25.11.1993 žalobca je spoločníkom žalovaného v 1. rade, čo ostatne vyplýva i z výpisu žalovaného v 1. rade z obchodného registra Okresného súdu Nitra oddiel: S.r.o., vložka číslo: 649/N zo dňa 04.06.1998. Dňa 23.02.1995 uzavrel žalovaný v 1. rade ako kupujúci so Slovenským pozemkovým fondom so sídlom v Bratislave (ďalej len SPF) ako predávajúcim zmluvu o predaji majetku štátu. Ako vyplýva z čl. II.1 predmetom tejto zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnému a hnuteľnému majetku, iných majetkových hodnôt, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu mali slúžiť k prevádzkovaniu podniku ŠM, š.p. Mikuláš a to podľa stavu, ktorý je zachytený v evidencii uvedeného podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy.
Podľa čl. II.3 citovanej zmluvy špecifikácia nehnuteľného a hnuteľného majetku, iných práv a iných majetkových hodnôt je uvedená v prílohách, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy. V prílohách je zachytený stav majetku ku dňu 28.02.1995 a slúžia ako podklad pre definitívne upresnenie majetku podniku ku dňu účinnosti zmluvy v zápisnici o prevzatí vecí.
Dňa 14.05.1997 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade, o čom bola spísaná zápisnica. Podľa bodu 8.B tejto zápisnice toto valné zhromaždenie schválilo uznesenie o postúpení práv vyplývajúcich zo zmlúv, uzatvorených medzi SPF Bratislava a žalovaným v 1. rade na žalovaného v 2. rade, čo sa premietlo do zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a 2. rade ako kupujúcim zo dňa 08.07.1997. Súhlas k tejto zmluve dal SPF Bratislava dňa 21.07.1997.
Ako vyplýva z čl. II zmluvy, predmetom tejto zmluvy je postúpenie práv a prevzatie záväzkov žalovaným v 2. rade, ktoré predávajúcemu vyplývajú zo zmluvy zo dňa 23.02.1995 o predaji majetku štátu, uzatvorenej medzi SPF Bratislava a žalovaným v 1. rade, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy.
Následne v súlade s čl. IV.3 tejto zmluvy došlo medzi žalovaným v 1. a 2. rade k odovzdaniu a preberaniu majetku, o čom bola dňa 27.10.1997 spísaná zápisnica. Tento prevod majetku a záväzkov bol dňa 19.11.1997 bez výhrad overený audítorkou Ing. L. J..
Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa právnej teórie a súdnej praxe tento naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byť určovaná ani za dobu minulú, ani do budúcnosti. Rozhodujúci je stav v dobe vyhlásenia rozhodnutia, teda naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 OSP). Žalobcu pritom zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť a bráni zaoberať sa s vecou v jej merite.
Žalobca v konaní naliehavý právny záujem preukazoval tvrdením, že s uvedeným prevodom celého majetku žalovaného v 1. rade sa znížil jeho obchodný podiel na minimum.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca do spisu doložil odborný posudok č. 3/2002 zo dňa 19.08.2002, vypracovaný spoločnosťou CORPORA a.s. Bratislava. Tento posudok v závere konštatuje, že v roku 1997 konatelia spoločnosti uskutočnili prevod majetku a záväzkov na inú spoločnosť, čím jednoznačne poškodili spoločníkov a znížili všeobecnú hodnotu ich obchodného podielu. Na základe porovnania všeobecnej hodnoty obchodných podielov k 31.12.1996 a k 31.12.1997 vznikla žalobcovi škoda na majetku vo výške 3.644.925,-- Sk.
Žalobca do spisu doložil i odborný posudok č. 1/2011 zo dňa 21.09.2011, vypracovaný znalkyňou Ing. Emíliou Rybárovou. Podľa tohto posudku žalovaný v 1. rade nevypočítal správne výšku opravnej položky k nadobudnutému majetku štátu k 01.03.1995. Správna výška opravnej položky k 01.03.1995 mala byť vo výške 52.043.678,25 Sk. Zmluvou o postúpení práv a prebratí záväzkov a úpravou opravnej položky neprichádza k zmene podielov spoločníkov, ale dochádza k zmene hodnoty obchodných podielov spoločníkov, zmenou výsledku hospodárenia, ktorý mal byť zvýšený zúčtovaním opravnej položky do výnosov o cca 43.000.000,-- Sk (č. l. 1189-1190).
Žalovaný v 1. rade do spisu ako listinný dôkaz doložil stanovisko audítorky Ing. L. J. zo dňa 28.06.1999 k výške vlastného imania žalovaného v 1. rade ku dňu 31.07.1997 po prevode práv a záväzkov na žalovaného v 2. rade. Podľa tohto stanoviska vlastné imanie žalovaného v 1. rade po tomto prevode zostalo naďalej v nezmenenej výške, t.j. 25.257.000,-- Sk. Nedošlo teda ani k zníženiu obchodného podielu žalobcu. Dňa 19.11.1997 bola touto audítorkou vypracovaná správa z overenia zúčtovania prevodu majetku a záväzkov k 31.07.1997 so záverom: „Na základe predložených dokumentov prevodu majetku a záväzkov, vykonaného overenia správnosti a pravdivosti vykázaných veličín, ako aj na základe získaných informácií a vlastných poznatkov konštatujeme, že predložené zúčtovanie verne zobrazuje majetkovú a finančnú situáciu účtovnej jednotky. Stavy prevedeného majetku a záväzkov nadväzujú na účtovné knihy a riadne vedené bežné účtovníctvo, zodpovedá požadovaným normám. Prevod majetku a záväzkov z AGROCONTRACT Ltd. spol. s r.o., so sídlom Mikuláš overujem bez výhrad“.
Dňa 27.04.2003 bol JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom - znalcom v odbore ekonomika a podnikanie - účtovníctvo vypracovaný znalecký posudok č. 04/2003. V tomto posudku znalec konštatuje, že „Zmluvou o postúpení práva a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu“ na AGROCONTRACT Mikuláš a.s., čisté obchodné imanie spoločnosti AGROCONTRACT Ltd. spol. s r.o. charakterizuje hodnotové vyjadrenia aktívneho zostatku majetku po odpočítaní všetkých záväzkov, t. j. k 31.07.1997 v celkovej sume 25.257.000,-- Sk, tzn., že aktom postúpení práv a prevzatí záväzkov nedošlo k zmene čistého obchodného imania, čo znamená, že nedošlo k zmene obchodného podielu spoločníkov, nakoľko táto čiastka vyjadruje mieru účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti.
Dňa 19.04.2011 vypracovala Ing. N. N. - audítorka stanovisko k vypočítanému zníženiu obchodného podielu žalobcu o čiastku 175.883,60 eura uvedeného v žalobe zo dňa 04.04.2011. Podľa tohto stanoviska výška vlastného imania k 31.07.1997 v čiastke 25.257.000,-- Sk zostala zachovaná po prevode majetku a záväzkov. Z uvedeného vyplýva, že výška žalobcom vypočítaného zníženia obchodného podielu o čiastku 175.883,60 eura je nesprávna. Prevodom majetku a záväzkov zo zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu zo dňa 08.07.1997 uzavretej medzi žalovanými nedošlo k zníženiu obchodného podielu žalobcu (č. l. 1099). Súčasne touto audítorkou bola dňa 19.04.2011 vypracovaná i správa z overenia zúčtovania transakcií, v ktorej je konštatované, že zaúčtovanie prevodu majetku a záväzkov z tejto zmluvy je v súlade s platnými postupmi účtovania a zákonom o účtovníctve (č. l. 1115). K stanovisku žalobcu zo dňa 20.06.2011 zaujala táto audítorka stanovisko zo dňa 18.08.2011, v ktorom konštatovala, že prevod majetku prebehol v súlade s platnými predpismi pre oblasť účtovníctva. Týmto prevodom nedošlo k zvýšeniu, resp. zníženiu vlastného imania, lebo majetok bol odovzdaný vo výške 68.311.000,-- Sk a v rovnakej výške boli prevzaté záväzky a nedošlo ani k skresleniu HV účtovného a daňového základu, výška vlastného imania zostala po prevode práv a záväzkov vo výške 25.257.000,-- Sk. Oprava opravnej položky a zaúčtovanie záväzkov preinvestovania vo výške 43.000 bolo v súlade so zmluvou o predaji majetku štátu a so z. č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov zákonom č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (č. l. 1159-1160).
K odbornému posudku Ing. Emílie Rybárovej zaujala dňa 12.11.2011 stanovisko Ing. N. N. - audítorka. Podľa jej vyjadrenia aj napriek rozdielnym čiastkam vypočítanej OP znalcom a hodnotou OP vypočítanej spoločnosťou a jej následným prehodnotením spoločnosťou na úkor záväzkov, OP má byť súčasťou prevodu na nového nadobúdateľa, a nemá byť súčasťou výsledku hospodárenia, lebo sa nejednalo o predaj majetku ako tvrdí znalec. Zmenou OP položky došlo k zmene cudzích zdrojov spoločnosti, ale zaúčtovaním prevodu majetku a záväzkov na základe zmluvy o postúpení práv a prebratí záväzkov nedošlo k zmene hodnoty obchodných podielov spoločníkov, t. j. nedošlo k zmene výšky čistého imania, lebo prevod OP nebol súčasťou a ani nemal byť súčasťou hospodárskeho výsledku spoločnosti, preto ani hospodársky výsledok spoločnosti nebol podhodnotený o 43 mil. Sk, ako tvrdí znalec (č. l. 1231).
Vzhľadom na žalobcom a žalovanými predložené posudky, stanoviská a správy, ktoré boli obsahovo protichodné a vzájomne si odporovali a vylučovali sa, prvostupňový súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Z vypracovaného znaleckého posudku znalca doc. Ing. Jozefa Bojňanského, PhD. č. 1/2013 zo dňa 05.02.2013 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že pod čistým obchodným imaním sa rozumie obchodný majetok po odpočítaní záväzkov, tak zníženie predchádzajúceho stavu obchodného majetku a predchádzajúceho stavu záväzkov o rovnakú sumu nemôže mať za následok zmenu v stave čistého obchodného imania po tomto znížení oproti stavu pred týmto znížením. Predmetnou zmluvou o postúpení práv a záväzkov preto nemohlo dôjsť k zmene stavu čistého obchodného imania žalovaného v 1. rade. Konštatoval správnosť stanovenia opravnej položky k 01.03.1995 a predpokladá aj správnosť jej zaúčtovania. Postup žalovaného v 1. rade v prípade prevodu majetku a záväzkov vrátane opravnej položky k nadobudnutému majetku bol podľa znalca v súlade s jej ekonomickou podstatou a súčasne nebol v rozpore s v tom čase platnými „Postupmi účtovania“ (č. l. 1304-1307).
Súd vo veci znalca i vypočul, pričom znalec trval na ním vypracovanom znaleckom posudku.
Na pojednávaní dňa 30.09.2014 žalobca do spisu založil inventúrne súpisy. Prehlásil, že tieto pochádzajú od žalovaných, sú to fotokópie originálov, ku ktorým sa dostal ako konateľ žalovaného v 1. rade. Po ich vyhodnotení súd konštatuje, že časť týchto písomností sa nachádza v súdnom spise (číslovanie č. l. 505-564). Pôvod ďalšej časti je nejasný, nepreukázaný. Nedá sa určiť, resp. zistiť, akého subjektu sa týkajú a ani ktorého časového obdobia sa týkajú. Súdu nie je zrejmé, akú skutočnosť majú tieto písomnosti preukazovať. Naviac ich pravosť, autentičnosť nie je preukázaná a preto nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu pre súd.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca dňa 20.10.2014 doložil do spisu znalecký posudok č. 02/2001 zo dňa 18.04.2001, ktorý bol vypracovaný pre žiadateľa Krajský úrad vyšetrovania PZ SR Nitra v súvislosti s trestným stíhaním vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu skrátenia dane niektorými spoločníkmi a konateľmi žalovaných v 1. a 2. rade pri uzatvorení zmluvy o prevode hnuteľného a nehnuteľného majetku zo dňa 08.07.1997. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie tohto orgánu ČVS: KÚV-108/OVEK-1999 zo dňa 31.10.2001, ktorým bolo toto trestné stíhanie zastavené, nakoľko tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že boli zadovážené všetky písomnosti súvisiace s predmetným prevodom, ocenením majetku a takisto bol zabezpečený i z obchodného registra Okresného súdu Nitra kompletný spisový materiál oboch žalovaných. Dňa 30.06.2000 boli do konania pribratí znalci z odboru ekonomika a podnikanie, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo Ing. Ladislav Burkovský a Ing. Lýdia Burkovská za účelom vykonania revízie účtovnej evidencie oboch obchodných spoločností, vykonania bilančného vyhodnotenia oboch spoločností, vykonania revízie účtovnej evidencie týkajúcej sa prevodu všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku, k správnosti vedenia účtovníctva, k správnosti vypočítania a vyplnenia všetkých daňových priznaní týkajúcich sa predmetného prevodu. Znalec Ing. Ladislav Burkovský sa stotožnil s konštatovaním audítorky Ing. J. v správe audítorky k 31.07.1997. K predmetnému znaleckého posudku bol vypracovaný i dodatok č. 1, pričom znalec bol vo veci i vypočutý. I keď žalobca ako oznamovateľ v tejto trestnej veci sa nestotožnil so skutočnosťami zistenými do konania pribratými znalcami, vyšetrovateľ predmetné trestné stíhanie zastavil, keďže zistil, že ocenenie nehnuteľností týkajúcich sa prevodu majetku zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, bolo vykonané správne.
Na základe takto vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, ako i jeho právnej kvalifikácie z pohľadu ustanovenia § 80 písm. c/ OSP súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Pri rozhodovaní o veci sa súd v zmysle ustanovenia § 226 OSP riadil právnym názorom NS SR, vysloveným v uznesení č. k. 5Obo/137/2005-838 zo dňa 30.11.2007. Podľa tohto názoru nestačí iba tvrdenie žalobcu, že zmluva nepriaznivo ovplyvnila hodnotu jeho obchodného podielu, ktorý je odvodený od čistého obchodného imania spoločnosti, ale toto tvrdenie musí aj niečím doložiť a súd sa musí vysporiadať aj s námietkami žalovaného voči takémuto tvrdeniu.
Žalobcu, ktorého v konaní zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, tento naliehavý právny záujem preukazoval s poukazom na už uvedené odborné posudky, ktorými chcel dokumentovať, že v konkrétnom prípade došlo k zníženiu čistého obchodného imania žalovaného v 1. rade a tým aj k zníženiu jeho obchodného podielu.
Žalovaní v konaní produkovali posudky, stanoviská a správy, podľa ktorých v tomto prípade nedošlo k zníženiu čistého obchodného imania žalovaného v 1. rade a teda ani k zníženiu obchodného podielu žalobcu.
Všetky tieto listinné dôkazy predložené účastníkmi konania súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom konštatuje, že sú protirečivé a obsahovo protikladné. Súd preto vo veci ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, z obsahu ktorého potom vychádzal. Zo záverov znaleckého posudku ako i výsluchu znalca vyplýva, že zmluvou o postúpení práv a záväzkov zo dňa 08.07.1997 nedošlo k zmene stavu čistého obchodného imania žalovaného v 1. rade a tým ani k zníženiu obchodného podielu žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca vzhľadom na vyššie uvedené naliehavý právny záujem v tomto konaní nepreukázal.
Naviac podľa výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade žalobca bol spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti od 10.01.1994 do 09.01.2008. Od tohto dátumu už nie je spoločníkom žalovaného v 1. rade (obchodný podiel žalobcu bol zexekvovaný) a tým ani nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení práv a prevzatí záväzkov zo zmluvy o predaji majetku štátu, uzavretej dňa 08.07.1997 medzi žalovanými v 1. a 2. rade. V čase vyhlásenia rozsudku teda žalobca takýto naliehavý právny záujem nemá.
Súd preto žalobu zamietol beh toho, že by ďalej posudzoval vecnú opodstatnenosť žaloby a zaoberal sa vecou samou.
S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 OSP o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Záverom súd uvádza, že neakceptoval návrh žalobcu zo dňa 06.11.2014 na prerušenie konania a odročenie pojednávania z dôvodu, že žalobca dňa 06.11.2014 podal ďalšiu sťažnosť na Ústavný súd SR. Súd pritom vychádzal z bodu 3 výrokovej časti Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 356/2014-33 zo dňa 01.10.2014, v ktorom bolo Krajskému súdu v Nitre v tomto konaní prikázané konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Naviac ako konštatuje ÚS SR vo svojom náleze v bode 13.2 žalobca vzniesol nedôvodne až trikrát námietku zaujatosti voči predsedovi a členom senátu (aj proti ustanoveným znalcom), v dôsledku čoho sa spis nachádzal viackrát na nadriadenom súde. Štvrtý raz žalobcom vznesenú námietku zaujatosti pred začiatkom pojednávania dňa 03.06.2014 vyhodnotil NS SR vrátením veci bez rozhodnutia o nej podaním zo dňa 13.06.2014 tak, že sa na ňu neprihliada. Rovnako i Krajský súd v Nitre s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 3 a § 15a ods. 5 OSP zatiaľ poslednej, piatej námietke zaujatosti žalobcu zo dňa 21.10.2014 nepriložil právnu relevanciu a z tohto dôvodu túto námietku zaujatosti nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie, ale vo veci ďalej konal, vec prejednal a rozhodol.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).