Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-169-2022.pdf
PDF · 88.63 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/169/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a z členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Slávky Maruščákovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 proti povinným: 1.) GIP spol. s r.o., Učňovská 10, Košice, IČO: 35 778 547, 2.) A. B., nar. X.X.XXXX, C. X, D. E., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, Stráž 23164/07, Zvolen pod sp. zn. EX 79949/19, o vymoženie 86.304,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.08.2021, č. k. 38Er/3291/2007-57, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e III. výrok uznesenia súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinných v exekúciu voči povinnému v 1.rade vyhlásil za neprípustnú (I. výrok), konanie voči povinnému v 1. rade zastavil (II. výrok), návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol (III. výrok) a návrh povinného v 2. rade na odklad exekúcie zamietol (IV. výrok).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 6.11.2007 domáhal vykonania exekúcie voči povinným na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 86.304,19 eur (2.600.000,-Sk) s príslušenstvom. Dňa 5.7.2018 doručil súdny exekútor súdu podnet na čiastočné zastavenie exekúcie z dôvodu zániku oprávneného v 1. rade. Dňa 28.11.2007 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal poverenie č. 5803 042346 zo dňa 10.12.2007. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 25.10.2019 navrhol exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, a zároveň podal návrh na povolenie odkladu exekúcie. Svoje podanie odôvodnil nasledovne. Povinný je od 22.1.2019 vo výkone trestu odňatia slobody v Českej republike, takže sa prechodne ocitol v situácii kedy by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Súd prvej inštancie citoval ust. § 56 ods. 1, § 57 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g) a § 243h ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že povinný v 1. rade stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka číslo: 16470/V bol z neho dňa 15.8.2017 ex offo vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 9CbR/79/2015-33 zo dňa 27.2.2017, teda rozhodnutia Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 57 ods. 3 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a voči povinnému v 1. rade zastavil, pretože povinný v 1. rade dňa 15.8.2017 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. § 61 C.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. K zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného,
napr. preto, že je insolventný. Zlá finančná situácia, ako aj zlé sociálne postavenie povinného podľa Exekučného poriadku samé o sebe nie sú zákonnými dôvodmi pre povolenie jej odkladu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie nahliadnutím do výpisu z katastra nehnuteľností a zistil nasledujúci skutkový stav. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, katastrálne územie: C., okres: Rimavská Sobota, obec: Lenka parcela registra „C“, parc. č. XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1056 m2 a parc. č. XX, druh pozemku: záhrada o výmere 696 m2 sú vo výlučnom vlastníctve povinného. Iné nehnuteľnosti na uvedenom liste vlastníctva zapísané t. č. nie sú, a teda predmetom exekúcie sú iba uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Povinný vo vyššie uvedených dôvodoch zakladá nesprávnosť doručovania listín na predpoklade, že pokiaľ sa tak stalo, takto vykonané doručovanie je neúčinné a vada doručovania je neodstrániteľná. Takáto vada v doručovaní preukázaná nebola, súdny exekútor má možnosť a nástroje, ako zistiť adresu trvalého pobytu povinného a vykonať doručovanie. Vzhľadom na dlhší časový odstup od podania právnej zástupkyne súdu doručenom dňa 29.10.2019 neboli exekučnému súdu zo strany povinného doložené žiadne ďalšie informácia, resp. dôkazy o ním tvrdených skutočnostiach, ako napr. miesto a doba výkonu trestu odňatia slobody, stav konania vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/43/2019 a pod. Povinným uvádzané okolnosti nemajú za následok vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie.
3. Proti tomuto uzneseniu proti výroku III. podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a exekúciu zastavil.
4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Povinný uviedol, že ak by mal Okresný súd Košice II pochybnosť o tom, že sa vedie konanie na Okresnom súde Rimavská sobota mal objektívnu možnosť si túto skutočnosť preveriť ex offo. Povinný tiež uviedol, že od 22.01.2019 bol vo výkone trestu odňatia slobody.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.
7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
8. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
11. Po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu povinného odvolací súd dodáva nasledovné:
14. Z obsahu odvolania povinného vyplýva, že povinný podal odvolanie proti III. výroku uznesenia, ktorým súd prvej inštancie zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie.
15. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
16. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami riadil a svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie riadnym spôsobom odôvodnil. Z jeho odôvodnenia možno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne v zmysle ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP, nakoľko z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie.
17. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučné konanie nie je považované za štandardné sporové konanie. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu, pričom exekučný súd meritórne nerozhoduje a nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným, naopak je viazaný exekučným titulom, skutkovým a právnym posúdením tohto vzťahu orgánom, ktorý exekučný titul vydal. Právoplatné rozhodnutie môže účastník napadnúť len mimoriadnymi opravnými prostriedkami, a to návrhom na obnovu konania a dovolaním. V exekučnom konaní sa správnosť tohto rozhodnutia predpokladá, pokiaľ nenastanú skutočnosti predpokladané zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie vedenej na základe tohto rozhodnutia. V zmysle Exekučného poriadku ide o okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (nie pred jeho vydaním) a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú dané iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 50 Exekučného poriadku).
18. V zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
19. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).
20. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
21. Námietky povinného v podanom odvolaní smerovali len proti vecnej správnosti a zákonnosti samotného exekučného titulu, resp. konaniu, ktoré mu predchádzalo.
22. Povinný nepreukázal, že v posudzovanom exekučnom konaní boli dané dôvody na jeho zastavenie tak, ako to predpokladá ust. § 57 Exekučného poriadku a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd.
23. Exekučný poriadok pritom taxatívne určuje dôvody pre zastavenie exekúcie a tieto nemožno rozširovať.
24. Z odvolania povinného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, resp. dôvody, pre ktorého je exekúcia neprípustná. Oprávnený podal svoj návrh na vykonanie exekúcie potom, čo sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným rozhodnutím pre exekučné konanie.
25. V danom prípade sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že u povinného nie sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.
26. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že povinným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, keďže povinný nepreukázal splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom a zároveň povinný neuviedol žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého by bolo možné exekúciu zastaviť.
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože oprávnený mal v konaní úspech.
30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).