Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-457-2011.pdf
PDF · 77.18 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/457/2011
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Q. E., A.. X.XX.XXXX, L. XXX/X, XXX XX W., o vymoženie 676,20 € s prísl. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Jánom Sokolom, pod sp. zn. Ex 664/2011, takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane povinného, Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, trovy konania vo výške 79,80 €, na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom Nám. SNP č. 7, 091 01 Stropkov, č. 0104681744/0900, VS: 1371157, v lehote 3 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného zo dňa 14.04.2011 adresovaný súdnemu exekútorovi, JUDr. Jánovi Sokolovi, sa dňa 29.04.2011 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil rozhodcovský rozsudok: č. RK-1387/10-EK, vydaný dňa 23.08.2010 v Bratislave, rozhodcom, JUDr. Erikom Končokom. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia úrokov z omeškania zo sumy 676,20 € s príslušenstvom.
Uznesením zo dňa 18.07.2012, č.k. 4Er/457/2011-14, tunajší súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a súčasne nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania. Cit. uznesenie ohľadom výroku o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa 05.09.2012.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 5.9.2013, č.k. 26CoE/31/2013-28, zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým nepripustil vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka nastane povinného a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 44 ods. 3 prvá veta zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodol analogicky podľa § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich napriek výzve súdu zo dňa 20.1.2014 neuplatnil.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane povinného v podaní zo dňa 18.2.2013 navrhuje priznať náhradu trov konania vedľajšieho účastníka.
O trovách vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane povinného súd rozhodol podľa § 251 ods. 4, § 137, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 10, § 14 ods. 3 písm. e) a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. z odmeny za 2 úkony právnej pomoci po 25,73 € (prevzatie a príprava zastúpenia + podanie odvolania), ako aj režijného paušálu za rok 2011 vo výške 7,41 € a za rok 2012 vo výške 7,63 €, čo spolu, vrátane 20% DPH, činí sumu vo výške 79,80 €.
K náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi zaujal stanovisko Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení zo dňa 29.5.2014, č.k. 1CoE/43/2014-61, ktorý uviedol, že procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom 81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 7 MCdo 4/2010, cit. „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia. Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu). Vedľajší účastník vstúpil do konania a sústredil sa na zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej správy „Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09). Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má
(hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi ako osobe konajúcej sama za seba, ktorá bola z procesného hľadiska plne úspešná, prináleží náhrada trov konania. K vedľajšej intervencii a k dosiahnutiu toho, aby súd pristúpil k ex offo súdnej kontrole aj v materiálnom zmysle výkonu spravodlivosti, postačilo poznať zo strany združenia spisovú značku a podať návrh z pozície vedľajšieho účastníka. Inštitút zastúpenia vedľajšiu intervenciu len ťažko nahradí, pretože plnomocenstvo je z hľadiska jeho získania značne problematické ak nie takmer nemožné (napr. prípady osôb na neznámom mieste). Vedľajšia intervencia vo svetle ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je efektívnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa a môže predísť aj náhradám škody proti štátu za porušenie unijného práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 O.s.p. do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.