Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-104-2022.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/104/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. januára 2023 prejednal odvolanie prokurátora a odvolanie obžalovaného
J. H.
nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom J. W., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/77/2022 zo dňa 29. novembra 2022 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/77/2022 zo dňa 29. novembra 2022 bol obžalovaný J. H. uznaný vinným zo spáchania v bode 1 prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák. a v bode 2 prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 20.05.2022 v čase približne o 21:15 hod. napriek tomu, že mal uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04.04.2022 pod sp. zn. 12C 12/2022-20 nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v povinnosti nevstupovať do rodinného domu súpisné číslo XXX v obci Y. postavenom na C KN č. 249/1, zapísanom na LV č. XXXX v k. ú. Y., vykonateľné dňa 27.04.2022, si odomkol bránku do dvora predmetného rodinného domu tým spôsobom, že vedel, že jeho starý otec poškodený A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. číslo XXX necháva kľúčik od bránky z jej vnútornej strany, následne zazvonil na zvonček na rodinnom dome na základe čoho mu vchodové dvere do tohto rodinného domu otvoril poškodený A. T., ktorého obvinený rukami odsotil dovnútra, následne vošiel do kuchyne rodinného domu, kde poškodenej, jeho starej mame J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. číslo XXX z ruky vytrhol mobilný telefón, aby nemohla zavolať políciu, z chodby zobral tašku so svojimi vecami a z miesta ušiel,
následne sa obvinený dňa 21.05.2022 v čase okolo 1:00 hod. vrátil k predmetnému rodinnému domu, kde vstúpil na pozemok rovnako ako v prvom prípade, a teda že si odomkol bránku do dvora tým spôsobom, že vedel, že poškodený A. T., necháva kľúčik od bránky z jej vnútornej strany, následne po vstupe na dvor zazvonil na zvonček na rodinnom dome, kedy mu poškodená J. T. cez okno povedala, nech ide preč, že tam nemá čo robiť, následne ho na jeho naliehanie a po tom, ako jej vytrhol kľučku z ruky a hodil medzi dvere tašky, ho proti svojej vôli pustila do vnútra, kde páchateľ vykonal veľkú potrebu, odišiel z interiéru rodinného domu a zotrval na dvore pred balkónom rodinného domu, kde spal až do príchodu polície, pričom poškodeným, ktorí sú vo vzťahu k páchateľovi blízkej osoby (starí rodičia), nevzniklo žiadne zranenie ani škoda na majetku (skutok pod bodom 1),
dňa 16.05.2022 v čase o 9:30 hod. v obci Y. vo dvore rodinného domu č. XXX prechovával v kovovej tabatierke s nápisom VOLKSWAGEN SERVICE plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom FIRST AID o rozmere 65x40 mm s obsahom 175 mg kryštalického materiálu svetlohnedej farby, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín v množstve väčšom ako 30 mg, čo považuje Kriminalistický a expertízny ústav PZ (ďalej len „KEÚ PZ“) za minimálne 3 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok (skutok pod bodom 2).
Bol za to odsúdený podľa § 171 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. a za aplikácie § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia kovovej tabatierky s nápisom Volkswagen Service, pričom podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho čo do výroku o treste odňatia slobody včas podaným odvolaním napadol prokurátor okresnej prokuratúry aj obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil zásadami na ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák. Uložený trest nezohľadňuje osobu páchateľa, ktorý bol opakovane súdne trestaný pre trestnú činnosť rôzneho charakteru, pričom na menovaného bolo pôsobené tak podmienečným, ako aj nepodmienečným trestom odňatia slobody. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody ako najprísnejšia možná sankcia sa u obžalovaného celkom zjavne minuli účinku a neviedli k jeho náprave. Rozhodnutie okresného súdu o uložení mierneho trestu nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu. V závere prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody, a následne za použitia ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému zákonný, primeraný a spravodlivý trest odňatia slobody v polovici, resp. hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v § 171 odsek 3 Trestného zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s stredným stupňom stráženia. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny. Od začiatku sa k spáchaniu skutkov priznával a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní a aj súdu pri objasňovaní veci. Poškodeným starým rodičom sa obžalovaný ospravedlnil. Títo iniciovali konanie najmä kvôli užívaniu omamných látok, a to v snahe pomôcť mu. V žiadnom prípade poškodení nemali záujem, aby bol potrestaný neprimerane prísnym trestom. Súhlasí s uložením ochranného liečenia a s užívaním drog chce skončiť. Zároveň je názoru, že okresný súd nemal prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže trestné činy, ktorých sa dopustil v minulosti vôbec nesúvisia z vecného hľadiska s trestnými činmi, ktorých sa dopustil aktuálne. Záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol. Prípadne navrhol, aby odvolací súd rozhodol sám tak, že mu uloží miernejší trest odňatia slobody, prípadne iný druh trestu.
Obžalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu prokurátora. Uviedol, že sa s ním nestotožňuje práve z dôvodov, ktoré uviedol vo vlastnom odvolaní. Poukázal na to, že prokurátor v konaní o dohode o vine a treste sám navrhol obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby, preto nerozumie z akého dôvodu teraz navrhuje sprísnenie trestu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry aj obžalovaný zotrvali na dôvodoch svojich odvolaní. Odvolanie druhej procesnej strany navrhovali zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine, odvolací súd preskúmaval len napadnutý výrok o treste odňatia slobody.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému postupoval v súlade so zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., keď dôsledne vyhodnotil všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti, najmä spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri výmere trestu okresný súd správne vychádzal zo zásad úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a trestnej sadzby až na 3 roky, ktorá je základnou trestnou sadzbou pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 3 Tr. zák. Súd prvého stupňa dôvodne aplikoval aj dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Tr. zák. a dve priťažujúce okolnosti podľa § 36 písm. h), písm. m) Tr. zák. Obžalovaný namietal použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., táto však bola použitá správne, keďže obžalovaný bol už v minulosti za trestný čin odsúdený, hoci išlo o druhovo inú trestnú činnosť.
Krajský súd nevzhliadol dôvody pre sprísnenie uloženého trestu odňatia slobody, ani pre jeho zmiernenie. Obžalovaný bol v roku 2018 dvakrát súdne trestaný, pričom už vykonal trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, ako trest, ktorý mu bol pôvodne uložený podmienečne, za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Následne bol odsúdený za spáchanie prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 316 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na 6-mesačný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento trest obžalovaný vykonal dňa 24.04.2019. Z uvedeného dôvodu okresný súd pri rozhodovaní o výmere trestu dôvodne neuvažoval o uložení trestu obžalovanému na samej dolnej hranici trestnej sadzby, keďže by to bolo neprimerane mierne.
Zároveň však nebol dôvod ani na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody ako vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne. Okresný súd správne poukázal najmä na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorým neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Oba spáchané trestné činy sú prečinmi, ich závažnosť, ako aj následky nie sú takého charakteru, aby bolo nevyhnutné na obžalovaného vplývať prísnejšou výmerou trestu odňatia slobody. Uložený trest splní individuálno-represívnu aj generálno-preventívnu funkciu.
Krajský súd je navyše toho názoru, že vzhľadom k tomu, že sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil v súvislosti s užívaním viacerých psychoaktívnych látok, ktoré užívanie je najpodstatnejším spúšťačom jeho trestnej činnosti je pre elimináciu závislosti od týchto látok, a tým zníženia pravdepodobnosti jeho recidívy predovšetkým potrebné, aby absolvoval cielené protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré mu aj bolo súdom prvého stupňa uložené.
Okresný súd správne postupoval aj pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Rovnako opodstatnene rozhodol súd prvého stupňa aj o prepadnutí veci vo vlastníctve obžalovaného, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu (kovovej tabatierky).
Z vyššie rozvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s napadnutým výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, preto obe odvolania ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.