Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/186/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: C. E., E.. XX.XX.XXXX, I. F. XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Zdeňka Vokálová, so sídlom Prešov, Hlavná 61 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904 so sídlom Košice, Garbiarska 2, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., IČO: 47 231 785 so sídlom Košice, Rastislavova 68 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

rozhodol:

zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. zo dňa 19.01.2012

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu 16.07.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. z 19.01.2012 a odložil jeho vykonateľnosť. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že uzatvorila 13.01.2008 ako poistník poistnú zmluvu so žalovaným ako poistiteľom a k ukončeniu poistného vzťahu došlo 14.07.2009. Žalovaný žalobkyni v oznámení o ukončení zmluvného poistenia oznámil, že na poistnom má nedoplatok 14,14 Eur, zároveň ju vyzval tento uhradiť do siedmych dní. Týmto považovala žalobkyňa svoje povinnosti voči žalovanému za splnené, keďže o existencii iných pohľadávok ju neinformoval. Dňa 19.06.2013 bol žalobkyni doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach vydaný 19.01.2012 pod sp.zn. , podľa ktorého bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť 146,83 Eur ako istinu a 276,- Eur trovy v lehote 3 dní. O existencii takejto pohľadávky žalobkyňa vedomosť nemala. Ďalej žalobkyňa odôvodňovala podanie návrhu poukázaním na rozhodnutie NS SR a , v ktorých Najvyšší súd SR vyslovil záver o neplatnosti obdobnej rozhodcovskej doložky a tento je potrebné rešpektovať s poukázaním na princíp právnej istoty.

Uznesením z 23.07.2013 č.k. -13 súd na návrh žalobkyne odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, ktoré rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -48 zo dňa 30.01.2014.

Žalovaný v písomnom vyjadrení súdu doručenom 18.06.2014 predovšetkým namietal nesplnenie si poplatkovej povinnosti žalobkyne s odôvodnením, že predmetné konanie je konaním osobitným, ktoré má byť spoplatnené. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňou podaný návrh je neurčitý a bezdôvodný s poukázaním na ust. §§ 35 a 40 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne a taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Žalovaný tiež poukázal na zohľadnenie čl. /EHS v posudzovanom prípade, podľa ktorého zmluvné podmienky v poistných zmluvách hodnoteniu zmluvných podmienok v zmysle tejto Smernice nepodliehajú, pretože zahŕňajú poistné riziko pri výpočte poistného. Vychádzajúc zo znenia ust. a jeho formulácie, čo je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách toto normuje neplatnosť len ako následok neprijateľnosti zmluvnej podmienky, nevymedzuje pojem neprijateľnej podmienky. Formuláciu predmetného ustanovenia považuje žalobca za nesprávnu v dôsledku chybného prekladu Smernice a chybnej transpozície do . Zdôraznil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalovaná nemusela podpísať a v takom prípade by nebol dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Dôkazom je aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorého podpísanie predchádzalo uzavretiu poistnej zmluvy a poukazuje na to, že klient bol poučený o možnostiach riešenia sporov v rozhodcovskom konaní a nežiadal iné vysvetlenie. Nie v neposlednom rade je potrebné zdôrazniť koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa a v tej súvislosti aj skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatne graficky, vizuálne a právne oddeliteľný, je stručný a zrozumiteľný bez toho, aby mohol spotrebiteľa zavádzať, pričom na znak vôle a súhlasu s jeho obsahom je samostatne verifikovaný menom, priezviskom, miestom, dátumom, číslom občianskeho preukazu a osobitným podpisom žalobcu vzťahujúcim sa k týmto dojednaniam. Žalobkyni bola daná možnosť odmietnuť rozhodcovské konanie aj v poistných podmienkach (bod 7, časť XVII, odsek 11b). Vzhľadom na to má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V neposlednom rade poukazuje žalovaný aj na pasivitu žalobkyne, ktorá v rozhodcovskom konaní nevyužila zákonné inštitúty a preto svoju vlastnú pasivitu sa snaží prekryť údajným porušením práv, čo však nemôže byť na ťarchu žalovaného. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní, čo je obdobou konania o vydanie platobného rozkazu a žalobkyňa sa rovnako mohla brániť podaním odporu proti rozhodcovskému rozsudku. Žalovaný vo vyjadrení argumentáciu podložil aj odkazom na rôzne súdne rozhodnutia, či už Krajského súdu v Prešove ( zo dňa 27.10.2011, zo dňa 27.10.2011), Krajského súdu v Banskej Bystrici ( zo dňa 22.08.2012, zo dňa 14.06.2011, zo dňa 15.08.2011, zo dňa 30.01.2013, -51 zo dňa 31.08.2010) a pod..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne A. D., poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami, spisom Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. , záznamom o požiadavkách a potrebách klienta, dodatkom č. 2 k VPP, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.01.2008 uzatvorila žalobkyňa poistnú zmluvu so žalovaným v prospech poisteného P. E.. Poistná doba trvala od 14.01.2008 s predpokladom ukončenia 14.01.2023 na poistnú dobu 15-tich rokov.

Z predloženého spisového materiálu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. súd zistil, že dňa 04.01.2012 bol Arbitrážnemu súdu doručený návrh na začatie konania o zaplatenie 146,83 Eur voči C. E. ako osobitná pohľadávka, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia, ktoré zaniklo dňa 14.07.2009. Dňa 19.01.2012 vydal Arbitrážny súd Košice rozhodcovský rozsudok sp.zn. , ktorým uložil C. E. povinnosť v lehote 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 146,83 Eur a trovy rozhodcovského konania 276,- Eur na účet žalobcu uvedený vo výroku rozsudku, alebo aby v rovnakej lehote podal odpor na súde. Rozsudok bol žalobkyni doručený 19.06.2013.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (ďalej VPP), ktoré podpísala žalobkyňa dňa 13.01.2008 a osobitné zmluvné dojednanie č. 1/2007 podpísané žalobkyňou tiež 13.01.2008 s uvedením čísla OP (občianskeho preukazu).

V čl. XV. VPP je upravené rozhodcovské konanie, kde v bode 1 sa uvádza, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom“. V bode 2 sa uvádza, že „pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom Špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi Stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom týchto všeobecných poistných podmienok“. V závere poistných podmienok sú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, v ktorých sa v bode 2 uvádza, že „poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

V časti XVII VPP v bode 7a sa uvádza, že „s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške výplatnej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vyporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto VPP pred rozhodcovským súdom. Žalobcom uplatnená pohľadávka v rozhodcovskom konaní voči C. E. (/žalobkyni v tomto konaní) je uplatňovaná práve na základe čl. XVII VPP.

Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že poistnú zmluvu uzatvárala v prospech v tom čase neplnoletej dcéry. Po uplynutí 1,5 roka sa rozhodla zmluvu zrušiť, avšak nepamätá si, či ohľadom zrušenia zmluvy dostala nejakú odpoveď. Taktiež si nepamätá, či bola vyzývaná na úhradu nedoplatkov a pod. Neskôr jej bolo doručené rozhodnutie Arbitrážneho súdu Košice. Na otázky položené žalobkyni táto odpovedala, že zmluvu uzatvorila potom, ako jej toto ponúkla pani D., o rozhodcovskom konaní nemá žiadne vedomosti a sprostredkovateľka poistenia jej nič nepovedala, ani vo vzťahu k poistným podmienkam. Nepamätá si, či pri podpise poistnej zmluvy a poistných podmienok mala na výber niečo nepodpísať. Zmluvu uzatvárala u nej doma za prítomnosti manžela a dcéry. Bolo jej umožnené oboznámiť sa s poistnou zmluvou a príslušnými listinami, avšak neurobila to tak, pretože ľuďom dôveruje. Neexistovali okolnosti brániace oboznámiť sa s obsahom listín a ani nebol na ňu vyvíjaný nátlak. Žalobkyňa potvrdila, že podpisovala aj listinu označenú ako Záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve.

Súd vypočul ako svedkyňu A. D., ktorá so žalobkyňou uzatvárala poistnú zmluvu ako sprostredkovateľ poistenia a táto uviedla, že u žalovaného začala pracovať potom, ako bola oslovená pani I.. Táto práca jej nevyhovovala, čo malo za následok, že celkom uzatvorila len cca 4 poistky. Potvrdila, že poistnú zmluvu uzatvárala aj so žalobkyňou. Na otázku súdu akým spôsobom informovala žalobkyňu o poistných podmienkach a výhodách poistného produktu táto odpovedala, že neinformovala ju o ničom. Potvrdila, že ako sprostredkovateľka poistenia absolvovala školenia, školenia prebiehali spôsobom písania testov, na ktoré im už vopred dala správne odpovede pani I.. Na ďalšie skutočnosti na ktoré sa opýtali právni zástupcovia si svedkyňa nespomenula.

Z listiny o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX súd zistil, že obsahuje údaje o sprostredkovateľovi poistenia, o požiadavkách a potrebách klienta a predtlačený text o riešení prípadných sťažností, kde sa uvádza: „V prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle o rozhodcovskom konaní a všeobecných poistných podmienok poisťovne platných od 01.01.2007 (XV. časť).“

Na základ zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa ,,, (ďalej „“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ,,,, ,

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa , lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so Zmluvou v oblasti riadenej touto smernicou za účelom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle úpravy v ust. a násl. . V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že ako žalobkyňa nemala možnosť riadne sa pred súdom vyjadriť v konaní o zaplatenie dlžnej čiastky o existencii ktorej ani nemala vedomosť. Súd v konaní posudzoval, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VPP a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. S poukázaním a ust. a násl. je nesporné, že poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV VPP s názvom Rozhodcovské konanie a aj v osobitných dojednaniach, je súčasťou dlhého, neprehľadného textu písaného malými písmenami a vychádzajúc z ust. . O individuálne dojednanie ide vtedy, ak spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, čo rozhodne nie je tento prípad. Ak je text už vopred napísaný na predtlačenom formulári, má spotrebiteľ len ťažko možnosť ovplyvniť znenie zmluvných podmienok. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si iný spôsob prípadného riešenia sporu a núti ho v prípade, že k sporu dôjde, podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Obrana žalovaného spočíva v tom, že ak by spotrebiteľ (žalobca) nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednanie, nevzťahovala by sa naňho rozhodcovská doložka. S takouto argumentáciou nie je možné súhlasiť, pretože súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky (VPP) a v prípade ak by aj žalobkyňa rozhodcovskú doložku v osobitných dojednaniach nepodpísala, stále by platil text obsiahnutý v čl. XV VPP. Keďže VPP sú súčasťou poistnej zmluvy, tvoria jej zákonnú súčasť v zmysle ust. 788 ods. 3 . Napriek tvrdeniam žalovaného, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v ust. , , v prípade pochybností preukazuje individuálne dojednanie zmluvnej podmienky dodávateľ. Žalovaným predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve podpísaný sprostredkovateľkou poistenia a žalobkyňou, z ktorého mal súd usudzovať vedomosť žalobkyne o inštitúte rozhodcovského konania súd vyhodnotil ako právne irelevantné, nakoľko predmetná listina len konštatuje, že „v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania“. Z uvedeného však nijak nevyplýva, žeby uvedená listina obsahovala dostatok informácií pre klienta o tom, čo inštitút rozhodcovského konania predstavuje. V neposlednom rade aj z výpovede tak žalobkyne, ako aj sprostredkovateľky poistenia nepochybne vyplýva, že ani jedna z nich nemali vedomosť o tom, čo rozhodcovské konanie je a čím sa odlišuje od konania pred všeobecným súdom.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v ustanovení upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica (čl. 8 smernice). Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (napr. slovo „najmä“ v ). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v ustanovení . Za kritérium neprijateľnej podmienky sa považuje také podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3.nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Z pohľadu súdu bolo postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky v danom prípade žalovaným výrazne znevýhodnené, pretože aj keď žalobkyňa ako spotrebiteľka síce mala možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a a štátnym súdom, ale ak by podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Kristián Csach, Štandardné zmluvy)

Pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci súd poukazuje na vyslovené právne závery Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp.zn. , , , , keď v rozhodnutí 6Ncdo/9/12 uvádza: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučne riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.

Z rozhodnutia NS SR vyplýva, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednanie odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach.

Súd nespochybňuje, že je možné akceptovať rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských veciach, avšak za predpokladu, že bol zachovaný proces tvorby zmluvy ustanovený v . Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom naopak je nekalou obchodnou praktikou v zmysle ust. o ochrane spotrebiteľa. Predovšetkým konanie s odbornou starostlivosťou sa vyžaduje od dodávateľa a je jeho povinnosťou nepoužívať neprijateľné podmienky a v prípade používanie poznať dôsledky ich používania. Dodávateľ nemôže počítať s tým, že pred súdom vymôže plnenie z nekalej podmienky.

Súd dáva do pozornosti spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia KS v Prešove, podľa ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na exekúciu. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

O tom, že praktiky žalovaného znevýhodňovali postavenie klienta ako spotrebiteľa nemal súd vážnejšie pochybnosti už s poukázaním na to, že spotrebiteľ inú možnosť ako podpísať rozhodcovskú doložku nemal, pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. O tom, že žalovaný neinformoval spotrebiteľa o charaktere a dôsledkoch rozhodcovského konania súd tiež nemá pochybnosti a táto skutočnosť je mu známa nielen z tohto konania, ale aj z iných právnych vecí, ktoré prejednával. O rozhodcovskej doložke, o rozhodcovskom konaní a rozhodcovskom rozsudku nemali žiadnu vedomosť nielen klienti ako spotrebitelia, ale ani obchodní zástupcovia, ktorí v mene žalovaného poistné zmluvy uzatvárali. O znevýhodnenom postavení spotrebiteľa svedčí aj to, že spor medzi účastníkmi konania by riešil rozhodcovský súd, ale aj to, že tento rozhodcovský súd vyberá sám žalovaný, resp. tento kreuje. Rozhodcovské konanie ako také jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom. Jedná sa či už o spoplatnenie možnosti nariadiť pojednávanie za poplatok 36,- Eur, na prípravu pojednávania, ale aj na podanie odporu voči rozhodcovskému rozsudku je stanovená mimoriadne krátka 5-dňová lehota. Spotrebiteľ navyše musí platiť správne náklady a v prípade procesných úkonov je podmienkou prijatia takéhoto úkonu zaplatenie poplatku.

Nakoľko v prejednávanej veci súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá platne z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok v súlade s výrokom rozsudku.

K žalovaným prezentovaným právnym názorom a námietkam o povinnosti zakomponovať v žalobnom petite zákonný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je potrebné uviesť, že takýto záver nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Argumentácia o nepodaní odporu voči rozhodcovskému rozsudku je z pohľadu súdu irelevantná, pretože v tomto konaní súd skúma zákonnosť vydaného rozhodcovského rozsudku.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.