Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_31S-123-2021.pdf
PDF · 203.05 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/123/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: SKILLS Consulting, s. r. o., so sídlom Svederník - Zárieč 72, 013 32 Svederník, IČO: 46 327 169, zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Pavlíkom, so sídlom X. XXXX/X, XXX XX Z. F. Z. V., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100496290/2021 zo dňa 26.03.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 101986781/2020 zo dňa 15.12.2020 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 15 563 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním zo dňa 25.03.2019 predstavovala 5 002,59 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní sumu 20 565,59 eur a rozdiel dane sumu 15 563 eur. Uvedená suma je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že za účelom preverenia oprávnenosti nároku na odpočítanie bol výkon daňovej kontroly zameraný na preverenie zdaniteľných obchodov u nasledovných dodávateľov: GLX Slovensko, s. r. o., GLX Piešťany, s. r. o. (od 07.06.2019 Tangerine, s. r. o.) a Power Partners s. r. o. Daňový subjekt - žalobca si za zdaňovacie obdobie február 2019 odpočítal od spoločnosti GLX Slovensko, s. r. o. daň vo výške 11 068 eur.
2. V konaní bolo zistené, že hlavným predmetom podnikania spoločnosti GLX Slovensko, s. r. o. v zdaňovacom období február 2019 bola spolupráca so žalobcom, digitalizácia a archivácia dát, koučing brigádnikov, skartácia dát, kontrola - supervízia zamestnancov, výroba a predaj ochranných pomôcok. Rovnako bolo zistené, že spoločnosť GLX Slovensko v zdaňovacom období február 2019 vystavila pre žalobcu faktúry č. 190100048 a č. 190100049. Uvedené faktúry vystavil a podpísal konateľ osobne, faktúry boli zahrnuté v evidencii DPH a uhradené dňa 28.03.2019. Predmetom faktúr boli klientske zmluvy pre spoločnosť O2, služby z uvedených faktúr boli vykonané subdodávateľsky spoločnosťou INDUSTRIEL-SK, s. r. o. Pri odovzdaní služby za každú faktúru bol prítomný za spoločnosť žalobcu konateľ spoločnosti F. P. a za GLX Slovensko konateľ J. P.. Jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti INDUSTRIEL-SK, s. r.
o. bol v relevantnom čase K. X., ktorý sa na ústnom pojednávaní dňa 22.01.2020 vyjadril, že spoločnosť INDUSTRIEL-SK, s. r. o. nemala vo februári 2019 zamestnancov a účtovníctvo viedol a podával on sám. Pokiaľ ide o dodanie tovarov a služieb v hodnote 151 493,23 eur vo februári 2019, uviedol, že pamätal si na obchodného partnera GLX Slovensko, na ostatných si nepamätal, keďže nemá pri sebe účtovníctvo. Pokiaľ si spoločnosť INDUSTRIEL-SK, s. r. o. v zdaňovacom období február 2019 uplatnila odpočítanie dane v sume 30 000 eur, išlo o odpočítanie od obchodného partnera HP & Inter Dom, s. r. o. S novým konateľom a spoločníkom spoločnosti INDUSTRIEL-SK, s. r. o. L. V., bytom v Litve sa stretol pri nejakých obchodoch s tým, že účtovníctvo bolo odovzdané a spísal sa o tom preberací protokol. Vo februári 2019 vystavil faktúry pre spoločnosť GLX Slovensko, a to faktúry č. 01902251 zo dňa 25.02.2019 a č. 01902271 zo dňa 27.02.2019, pričom potvrdil, že podpisy na týchto faktúrach mu patria. Podľa vyjadrenia svedka bolo predmetom faktúry č. 01902251 archivácia a spracovanie dokumentov, ktoré boli najskôr digitalizované. Služby vykonávala subdodávateľská firma HP & Inter Dom, s. r. o. zväčša v priestoroch GLX Slovensko. Z uvedenej služby sú výstupy na prenosných elektronických nosičoch. Výstupy odovzdal spoločnosti GLX Slovensko. Existuje preberací protokol, dokument aj zmluva z odovzdávania a z prevzatia služby. Už nimi nedisponoval, keďže odovzdal celé účtovníctvo. Predmetom faktúry č. 01902271 bola digitalizácia dokumentov, fyzické papiere sa dávali do digitálnej formy, približne od 12 000 do 15 000 dokumentov. Služby vykonávala subdodávateľská firma HP & Inter Dom zväčša v priestoroch GLX Slovensko. Boli spracované výstupy na prenosných elektronických nosičoch. Výstupy odovzdal spoločnosti GLX Slovensko, existuje preberací protokol, dokument aj zmluva z odovzdávania a z prevzatia služby. Už nimi nedisponoval, keďže odovzdal celé účtovníctvo. K otázke trvania, spracovávania, digitalizovania a archivovania dokumentov svedok uviedol, že tieto služby sa vykonávali po podpise zmlúv v novembri 2018 až do vystavenia faktúr. Pri preverovaní spoločnosti HP & Inter Dom bolo zistené, že táto nekomunikuje a nespolupracuje, z iných konaní mali zamestnanci správcu dane vedomosť, že jej adresa Tallerova 4, 811 02 Bratislava je virtuálnym sídlom mnohých spoločností. Písomnosti adresované uvedenej spoločnosti sa vrátili s poznámkou „adresát je neznámy“. Konateľ spoločnosti HP & Inter Dom Z. Q., bytom Rumunsko bol predvolaný na výsluch, avšak zásielka sa vrátila s informáciou o tom, že adresát je neznámy. Na základe medzinárodnej výmeny informácií správca dane zistil, že nebolo možné nájsť rumunského občana s meno Z. Q., nar. XX.XX.XXXX. Daňový subjekt GLX Slovensko sám službu pre spoločnosť žalobcu nedodal, ale dodal ju prostredníctvom subdodávateľov, a to v reťazci: HP & Inter Dom, s. r. o.
- INDUSTRIEL-SK, s. r. o. - GLX Slovensko, s. r. o. - SKILLS Consulting, s. r. o. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť HP & Inter Dom mala zamestnancov do 31.03.2018, spoločnosť INDUSTRIEL- SK, s. r. o. nie je evidovaná v Sociálnej poisťovni ako zamestnávateľ a pokiaľ ide o spoločnosť GLX Slovensko, s. r. o., táto v období februára 2019 nemala žiadnych zamestnancov, dátum prvej evidencie zamestnancov je až od 02.05.2019. Pokiaľ ide o obchody medzi žalobcom a spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., na základe odpovede spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. bolo zistené, že obchodníci spoločnosti žalobcu ponúkajú telekomunikačné služby potenciálnym zákazníkom. V prípade záujmu vyplnia so zákazníkom žiadosť o poskytovanie telekomunikačných služieb (odovzdajú zákazníkovi SIM kartu) spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami a cenníkom. Následne príslušnú službu zákazníkovi aktivujú priamo v systéme O2 alebo prostredníctvom O2 oddelenia back office. Každá aktivácia má v systéme O2 uvedený príznak, kto z obchodníkov aktiváciu urobil. Na základe exportu zo systému O2 vie určiť, ktoré aktivácie boli vykonané obchodníkmi spoločnosti žalobcu. Keďže aktivácie služieb zákazníkom sa robia priamo v systéme O2, nie je potrebné vypĺňať preberací protokol na službu. Služba je dodaná samotnou aktiváciou SIM karty zákazníkovi v systéme O2. Odmeny za poskytnuté služby vypočítava O2 na mesačnej báze z údajov zo systému O2. Výška jednotlivých odmien je definovaná v manuáli. O2 následne vystavuje faktúry, dobropisy a ťarchopisy v mene spoločnosti SKILLS Consulting. Správca dane uzavrel, že medzi spoločnosťami, ku ktorým dochádzalo k fakturáciám v rámci reťazca (INDUSTRIEL-SK, s. r. o. a GLX Slovensko, s. r. o.), dodanú službu od spoločnosti HP & Inter Dom, s. r. o. len prefakturovali bez ďalšej pridanej hodnoty. Spoločnosti HP & Inter Dom, s. r. o., ktorá bola na začiatku reťazca, službu pre konečného odberateľa SKILLS Consulting, s. r. o. nevykonala, len ju vyfakturovala. Správca dane na základe získaných dôkazov počas výkonu daňovej kontroly vyhodnotil zobrazený reťazec ako umelo vytvorený, založený len za účelom uplatnenia si neoprávneného nároku na odpočítanie DPH v príslušnom zdaňovacom období. K dodaniu služby došlo len fakturačne s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti. Správca dane uzavrel, že dodanie služieb, ktoré sú predmetom faktúr od dodávateľa GLX Slovensko, s. r. o., sa neuskutočnilo tak, ako ich deklaruje v predložených dokladoch daňový subjekt, preto služby v zmysle dodávateľskej faktúry č. 190100048 a č. 190100049 považoval iba za fakturačný obchod bez reálneho plnenia. Obchodné transakcie deklarované účtovnými dokladmi predloženými k výkonu daňovej kontroly
alebo získanými prostredníctvom miestnych zisťovaní a zápisníc o ústnom pojednávaní a zaslaných výziev v kontrolovanej spoločnosti na strane dodávateľov nenesú znaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávke služby nedošlo tak, ako je to deklarované na faktúrach. Správca dane konštatoval, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 19 ods. 2 uvedeného predpisu.
3. Žalobca si za zdaňovacie obdobie február 2019 odpočítal od spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. daň vo výške 5 700 eur (aktuálny názov spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. je Tangerine, s. r. o.). Výzva adresovaná tejto spoločnosti na predloženie všetkých záznamov v zmysle § 70 zákona o DPH za preverované zdaňovacie obdobie február 2019 sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Bývalý konateľ uvedenej spoločnosti na ústnom pojednávaní dňa 21.11.2019 uviedol, že s aktuálnym konateľom a spoločníkom spoločnosti Tangerine, s. r. o. L. V. spolupracoval už predtým, zabezpečoval pre neho nejaké letáky do Rumunska pre nejakú spoločnosť. V tom čase bol na Slovensku asi dva týždne, keďže mal svedok problém s daňovým úradom, pán V. sa ponúkol, že prevezme firmu. V tom čase už mal paralelne druhú firmu GLX Slovensko, s. r. o. Spoločnosť bola odpredaná na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu uzavretej dňa 20.05.2019 v Piešťanoch medzi J. P. ako predávajúcim a L. V. ako kupujúcim, predmetom zmluvy je predaj celého obchodného podielu. Odovzdanie účtovných dokladov bolo v zmysle preberacieho protokolu zo dňa 20.05.2019 medzi J. P. a L. V.. Vo vzťahu k faktúre č. 190100077 zo dňa 26.02.2019 znejúcej na sumu 1 460,40 eur uviedol, že má databázu firiem a zákazníkov, ktoré sa permanentne menia, tak týchto zákazníkov treba aktualizovať, a to bolo predmetom dodania. Podpis na faktúre je jeho a za spoločnosť SKILLS Consulting, s. r. o. je to podpis konateľov. Daň bola odvedená riadnym spôsobom v zmysle daňového priznania v termíne, službu odovzdával svedok prebral ju konateľ SKILLS Consulting, s. r. o. K tejto službe nevedel uviesť, či bol protokol, ale v zásade boli preberacie protokoly. Faktúra bola zaplatená v hotovosti. Službu sčasti vykonávali v dodávateľskej spoločnosti zamestnancami ako L. B. a sčasti dodávateľsky, poukázal na firmu INDUSTRIEL, robia pre nich webstránky. Dodávateľská faktúra bola odovzdaná novému konateľovi. K faktúre č. 190100076 zo dňa 26.02.2019 znejúcej na sumu 1 380 eur uviedol, že tu rozbiehali webstránky, sú aj na internete pod SKILLS Consulting, faktúra bola vystavená a podpísaná ním, za SKILLS Consulting ju podpisoval konateľ, daň bola odvedená, platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si nepamätal, o preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi spoločnosti Tangerine, s. r. o., túto službu robili na firme, robila to L. B.. K faktúre č. 190100075 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 2 467,20 eur uviedol, že ide o záznam o zákazníkoch O2, konkrétne číslo 1026 je počet zmlúv, ktoré odovzdali v rámci supervízie, daň bola odvedená, platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si svedok nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi spoločnosti Tangerine, s. r. o. Službu vykonali dodávateľsky, ktorá spoločnosť to robila, si už nepamätal, dohľad robil svedok. K faktúre č. 190100074 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 3 590,40 eur svedok uviedol, že predmetom bolo rozbehnutie obchodu s čipsami, oslovovali sa rôzne benzínové pumpy ako potenciálni odberatelia, robili prieskum, či budú mať záujem. Obchod nakoniec vyšiel a už beží. Daň bola odvedená, platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, presne si nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi spoločnosti Tangerine, s. r. o. Služba bola čiastočne dodávateľsky, bolo tam viac obchodných zástupcov, presne si nepamätal. Svedok vykonával dohľad. K faktúre č. 190100073 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 4 782 eur svedok uviedol, že tu sa robili reklamy, nepamätal si presne, ale mali sa robiť etikety na čipsy, nevedel to presne. Daň bola odvedená, platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi Tangerine, s. r. o. Kto to konkrétne vykonal, nevedel uviesť, nespomínal si, bolo tam viac firiem. K faktúre č. 190100072 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 4 830 eur uviedol, že k uvedenému zmluvu už nemá, ale je v spoločnosti SKILLS Consulting, s. r. o. Ide o kontrolu kvality dodávaných služieb. Daň bola odvedená, platba bola v hotovosti. Služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi Tangerine, s. r. o., zabezpečoval to buď on osobne, alebo mal nad tým dohľad, bolo tam viac ľudí. K faktúre č. 190100071 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 4 428,40 eur uviedol, že tu bolo viac obchodných domov aj OD Prior v Piešťanoch. Išlo o supervíziu a zabezpečenie prenájmu ako takého. Išlo o
prenájom O2 stolíkov v obchodných domoch a kontrolu prezentácie, čiže či tí ľudia riadne prezentujú O2 produkty. Daň bola odvedená, platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi Tangerine, s. r. o. Kto tam presne bol, si už svedok nepamätal. K faktúre č. 190100070 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 3 972 eur uviedol, že uvedené je riešenie sociálnych sietí, príspevkov, vylepšenia SEO webu ako Facebook, Instagram, aby boli viditeľní na prvom mieste. Daň bola odvedená, platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi Tangerine, s. r. o. Kto to robil, si už nepamätal, bolo to subdodávateľsky. K faktúre č. 190100069 zo dňa 25.02.2019 znejúcej na sumu 3 420 eur uviedol, že uvedené bolo robené v zmysle zmluvy, boli to administratívne služby na základe Zmluvy zo dňa 16.01.2019, ktoré sú vyšpecifikované v zmluve. Daň bola odvedená, platba bola v hotovosti. Služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si svedok nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi Tangerine, s. r. o. Môže to byť aj riešenie cenových ponúk, robili to oni, robili ta zamestnanci E. R. a L. B.. K faktúre č. 190100046 zo dňa 05.02.2019 znejúcej na sumu 3 870 eur uviedol, že ide o zoznam benzínových púmp, na ktorých sa podarilo osloviť a získať odberateľov. Služba bola vykonaná podľa provizórneho listu. List by mali mať aj v spoločnosti SKILLS Consulting, s. r. o., on ho odovzdal novému konateľovi Tangerine, s. r. o. Platba bola v hotovosti, služba bola odovzdaná buď v Piešťanoch alebo v priestoroch SKILLS Consulting, s. r. o., presne si nepamätal. O preberaní služby bol záznam, je odovzdaný novému konateľovi Tangerine, s. r. o. Uvedené išlo cez dodávateľskú spoločnosť, názov si už nepamätal, dohľad robil svedok. Svedok na ústnom pojednávaní predložil Zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 20.05.2019 medzi ním ako predávajúcim a L. V. ako kupujúcim. Zároveň bol predložený Preberací protokol zo dňa 20.05.2019 medzi uvedenými osobami. Pokiaľ ide o osobu L. V., správca dane odkázal na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, z ktorej odpovede bolo zistené, že takáto osoba sa v evidencii obyvateľov Litvy nenachádza. Správca dane v rámci dokazovania ďalej zistil, že spoločnosť GLX Piešťany, s. r. o. mala v mesiaci február 2019 prihlásených zamestnancov, a to konkrétne pani B. a R.. Pokiaľ ide o spoločnosť O2 a jej spoluprácu so žalobcom, správca dane odkázal na odpoveď spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o. zo dňa 26.03.2020, ktorá už bola citovaná vyššie. Správca dane uzavrel, že medzi spoločnosťami, medzi ktorými dochádzalo k fakturáciám v rámci reťazca (SKILLS Consulting, s. r. o. a GLX Piešťany, s. r. o.), dodanú službu od spoločnosti GLX Piešťany len prefakturovali bez ďalšej pridanej hodnoty. Správca dane vyhodnotil daný obchodný reťazec ako umelo vytvorený, založený len za účelom uplatnenia neoprávneného nároku na odpočítanie DPH v príslušnom zdaňovacom období. K dodaniu služieb došlo len fakturačne s cieľom získania daňovej výhody a zníženia vlastnej daňovej povinnosti. Správca dane vyhodnotil prevod spoločnosti GLX Piešťany na nového konateľa a taktiež zmenu obchodného mena na Tangerine, s. r. o. ako účelovo vykonané s úmyslom znemožniť preverenie reálnosti dodania služieb, tak ako je uvedené na faktúrach. Osoba menom L. V. nebol identifikovaný v evidencii obyvateľov Litvy, taktiež bývalý konateľ spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. pán J. P. sa nevedel vyjadriť k viacerým faktúram, a to, kto služby na predmetných faktúrach vykonal. Platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, keďže nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie služieb bolo uskutočnené v zmysle § 8 a 9 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o., a to č. 190100046 zo dňa 05.02.2019, č. 190100070 zo dňa 25.02.2019, č. 190100071 zo dňa 25.02.2019, č. 190100073 zo dňa 25.02.2019, č. 190100074 zo dňa 25.02.2019, č. 190100075 zo dňa 25.02.2019 a č. 1900100077 zo dňa 26.02.2019.
4. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že žalobca si za zdaňovacie obdobie február 2019 odpočítal od spoločnosti Power Partners s. r. o. daň vo výške 971,74 eur. Z dôvodu pandemickej situácie bol konateľ spoločnosti Power Partners s. r. o. požiadaný o zaslanie písomných odpovedí k jednotlivým otázkam položeným správcom dane. F. P. sa v reakcii na požiadavku správcu dane vyjadril, že pokiaľ ide o marketingové aktivity v zmysle faktúry č. 201900101 zo dňa 28.02.2019, tieto boli realizované na základe Zmluvy o poskytovaní marketingových služieb zo dňa 24.04.2013, pričom boli vykonávané na základe objednávok v členení do viacerých skupín a sú definované v čl. III bod 1. uvedenej zmluvy. Pokiaľ by bolo potrebné tieto detailnejšie opísať, mienil sa vyjadriť aj k týmto. Keďže jediným konateľom oboch spoločností bol v tom čase svedok, za oba právne subjekty vystupoval osobne. Spoločnosť Power Partners s. r. o. bola vyčlenená ako servisná spoločnosť pre ostatné aktivity. Ako
konateľ vykonáva marketingové aktivity pre všetky spoločnosti tak, že jeho odmenou je príslušný podiel na vytvorenom zisku. Keďže by bolo časovo náročné a zložité deliť jeho náklady na tieto aktivity na jednotlivé spoločnosti, bola práve pre túto skutočnosť vytvorená spoločnosť Power Partners s. r. o. Rovnako zložité by bolo aj ocenenie výsledku týchto aktivít, a tak fakturoval paušálnu čiastku, ktorá vychádza z nacenenia nákladov spojených s jeho osobou v spoločnosti Power Partners s. r. o., ocenenie jeho práce (vychádzalo sa a prihliadalo sa na odmeňovací systém spoločnosti Telefonica O2) a odhadu dane zo zisku. Na otázku, o aké konkrétne služby sa jednalo v zmysle faktúry č. 201900101, svedok uviedol, že išlo o marketingové aktivity spočívajúce predovšetkým v realizácii návrhov a odporúčaní a ich implementácia do praxe - postupné zapracovanie všetkých navrhovaných aktivít, materiálov a skutočností do existujúcich marketingových kanálov a začiatok nových navrhovaných aktivít, vyhodnotenie a revízia - implementácia analytických nástrojov pre získanie faktov a podkladov pre ďalšie správne fungovanie marketingovej stratégie, sledovanie a vyhodnocovanie marketingových aktivít a následná reakcia na ich výsledky. Všetky uvedené aktivity vykonával svedok osobne. Správca dane konštatoval, že bez presného určenia kde, ako a kým boli jednotlivé marketingové aktivity podľa faktúry č. 201900101 vykonané a čo bolo ich predmetom alebo účelom, neumožňuje reálne preukázať a správcovi dane overiť reálne vykonanie týchto aktivít. Daňový subjekt má dôkazné bremeno a povinnosť preukázať overiteľným spôsobom vykonanie fakturovaných činností. Formulácia, že boli vykonané všetky marketingové aktivity uvedené v zmluve a konateľom osobne, ktorý je dodávateľom ako aj odberateľom, zakladá pochybnosti správcu dane o zrealizovaní týchto činností. Marketingové činnosti neboli daňovým subjektom napriek otázkam správcu dane bližšie špecifikované. Platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, keďže nepreukázal, že zo strany dodávateľa dodanie tovarov bolo uskutočnené v zmysle § 8 a 9 zákona o DPH. Daňová povinnosť týmto nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou zistil porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH a z uvedeného dôvodu nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti Power Partners s. r. o. č. 201900101 v sume 400 eur.
5. V reakcii na vyjadrenie daňového subjektu správca dane uviedol, že daňový subjekt bol s vykonanými úkonmi a zisteniami v rámci výkonu daňovej kontroly oboznámený ešte pred zaslaním protokolu, a to Oznámením zo dňa 22.07.2020. Daňový subjekt sa v určenej lehote nevyjadril, ale podal žiadosť o predĺženie lehoty, o ktorej správca dane rozhodol tak, že túto nepredĺžil. Zdôraznil, že v konaní postupoval v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku a hodnotil dôkazy jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na skutočnosti, ktoré vyšli najavo a vykonal úkony aj z vlastného podnetu. Správca dane nikde v protokole netvrdil, že zo strany daňového subjektu nedochádza k akémukoľvek uzatváraniu zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb, ako je s týmito nakladané a vôbec celý relevantný postup, práva a povinnosti daňového subjektu vyplývajúce zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. Správca dane zopakoval, že medzi spoločnosťami, ku ktorým dochádzalo k fakturáciám v rámci reťazca INDUSTRIEL-SK, s. r. o. a GLX Slovensko, s. r. o., dodanú službu od spoločnosti HP & Inter Dom, s. r. o. len prefakturovali bez ďalšej pridanej hodnoty. Spoločnosť HP & Inter Dom, s. r. o., ktorá bola na začiatku reťazca, službu pre konečného odberateľa SKILLS Consulting, s. r. o. nevykonala, len ju vyfakturovala. Dodanie služieb, ktoré sú predmetom faktúr od dodávateľa GLX Slovensko, s. r. o., sa neuskutočnilo tak, ako ich deklaruje v predložených dokladoch daňový subjekt, pretože služby v zmysle dodávateľskej faktúry č. 190100048 a č. 190100049 považoval správca dane iba za fakturačný obchod bez reálneho plnenia. Iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov - predloženie požadovaných dokladov a ústne alebo písomné potvrdenie zástupcov jednotlivých daňových subjektov, že sa dodávky tovaru, resp. služby uskutočnili, správca dane nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by jednoznačne preukázali reálnosť obchodov s touto službou. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt nevyvinul žiadnu iniciatívu na to, aby zabezpečil dôkazy nasvedčujúce skutočnému vykonaniu prác. Správca dane nemôže taxatívne daňovému subjektu určiť, aké dôkazné prostriedky má na verifikáciu svojich tvrdení použiť. Správca dane nemá predstavu, akým dôkazným materiálom disponuje daňový subjekt vo vzťahu k fakturovaným plneniam preverovaných došlých faktúr vystavených dodávateľom deklarovaným na faktúre. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na uvedené skutočnosti. Kontrolovaný platiteľ, dodávateľ a ani subdodávateľ neuviedli mená konkrétnych osôb, ktoré sa na vykonaní preverovaných služieb podieľali, nepredložili žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie služieb. Zistenia správcu dane
spochybňujú tvrdenie kontrolovaného platiteľa o tom, že predmetná služba bola dodaná, a to práve platiteľom uvedeným na faktúre ako dodávateľ. Daňový subjekt v rámci kontroly ani následného vyrubovacieho konania nepredložil žiadne nové dôkazy a argumenty nasvedčujúce skutočnému vykonaniu preverovaných služieb daňovým subjektom GLX Slovensko, s. r. o. Pokiaľ ide o odpočítanie dane od ďalšieho dodávateľa GLX Piešťany, s. r. o., aj tu správca dane poukázal na skutočnosť, že kontrolovanému daňovému subjektu bolo umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, pričom tento sa v určenej lehote nevyjadril, ale požiadal o predĺženie lehoty, pričom správca dane lehotu nepredĺžil. Medzi spoločnosťami v rámci reťazca SKILLS Consulting, s. r. o. a GLX Piešťany, s. r. o. dochádzalo len k fakturáciám bez ďalšej pridanej hodnoty. Išlo o umelo vytvorený reťazec založený len za účelom uplatnenia neoprávneného nároku na odpočítanie DPH. Správca dane prevod spoločnosti GLX Piešťany na nového konateľa a taktiež zmenu obchodného mena spoločnosti na Tangerine, s. r. o., vyhodnotil ako účelové s úmyslom znemožniť preverenie reálnosti dodania služieb tak, ako je uvedené na faktúrach. Aktuálny konateľ spoločnosti GLX Piešťany Darius Vilkas nebol identifikovaný v evidencii obyvateľstva Litvy, taktiež aktuálny konateľ tejto spoločnosti J. P. sa nevedel vyjadriť k viacerým faktúram, a to, kto služby na predmetných faktúrach vykonal. K argumentácii daňového subjektu týkajúcej sa odpočítania dane od dodávateľa Power Partners s. r. o. správca dane zdôraznil, že nemôže určiť daňovému subjektu, aké dôkazné prostriedky má na verifikáciu svojich tvrdení použiť. Správca dane nemá predstavu, akým dôkazným materiálom disponuje daňový subjekt vo vzťahu k fakturovaným plneniam preverovaných došlých faktúr vystavených dodávateľom deklarovaným na faktúre. Bez presného určenia kde, ako a kým boli jednotlivé marketingové aktivity podľa faktúry č. 201900101 vykonané a čo bolo ich predmetom alebo účelom, neumožňuje reálne preukázať a správcovi dane overiť reálne vykonanie týchto aktivít. Daňový subjekt má dôkazné bremeno a povinnosť preukázať overiteľným spôsobom vykonanie fakturovaných činností. Formulácia, že boli vykonané všetky marketingové aktivity uvedené v zmluve a konateľom osobne, ktorý je dodávateľom, ako aj odberateľom, zakladá pochybnosti správcu dne o zrealizovaní týchto činností. Marketingové činnosti neboli daňovým subjektom napriek otázkam správcu dane bližšie špecifikované.
6. Žalovaný rozhodnutím č. 100496290/2021 zo dňa 26.03.2021 postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane pri vyrubení rozdielu dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a zákonom o DPH. Žalovaný v rozhodnutí ďalej v podrobnostiach reprodukoval skutkové zistenia správcu dane vyjadrené už v prvostupňovom rozhodnutí. K námietkam uvedeným v odvolaní žalovaný uviedol, že správca dane pred vydaním rozhodnutia vyhotovil protokol v zmysle § 47 daňového poriadku, ktorý obsahoval všetky potrebné náležitosti. V protokole bolo uvedené meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu, a to mená kontrolórov D.. P. B. a D.. B. H.. Protokol taktiež obsahoval vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý protokol vyhotovil, a to je podpis kontrolóra D.. P. B.. Správca dane v rámci kontroly postupoval v zmysle § 3 ods. 1 daňového poriadku, ktorý uvádza, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupoval v zmysle § 3 ods. 3 uvedeného predpisu a hodnotil dôkazy jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na skutočnosti, ktoré vyšli najavo, vykonal úkony aj z vlastného podnetu. Daňová kontrola u daňového subjektu SKILLS Consulting, s. r. o. bola kontrola dane z pridanej hodnoty so zameraním na dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona o DPH. Správca dane v protokole ani v rozhodnutí nespochybňuje vedenie účtovníctva u daňového subjektu SKILLS Consulting, s. r. o. Správca dane nezameral výkon daňovej kontroly na kontrolu dodržiavania zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Správca dane tiež nespochybnil skutočnosť, že žalobca na základe osobitnej zmluvy ponúka telekomunikačné služby dodávané spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. Správca dane nespochybnil spoluprácu žalobcu so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., ale dospel k názoru, že daňový subjekt GLX Slovensko, s. r. o. službu nevykonal pre spoločnosť SKILLS Consulting. Podľa výpovede súčasného konateľa spoločnosti GLX Slovensko J. P. predmetné služby na preverovaných faktúrach boli vykonané subdodávateľom, a to spoločnosťou INDUSTRIEL-SK, s. r. o. V preverovanom zdaňovacom období bol konateľom tejto spoločnosti K. X.. Aktuálnym konateľom spoločnosti INDUSTRIEL-SK, s. r. o. je L. V.. V rámci medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že táto osoba nie je evidovaná v evidencii obyvateľstva Litvy. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby K. X., ako tvrdí, odovzdal celé účtovníctvo novému konateľovi spoločnosti, a to L. V., keďže táto osoba neexistuje. Bývalý konateľ spoločnosti INDUSTRIEL- SK, s. r. o. K. X. okrem toho uviedol, že služby boli vykonané ďalším subdodávateľom, a to spoločnosťou
HP & Inter Dom, s. r. o. Aktuálnym konateľom, ktorý bol aj konateľom v preverovanom zdaňovacom období v spoločnosti HP & Inter Dom, s. r. o., je Nicolae Socolov. Spoločnosť HP & Inter Dom, s. r. o. je nekontaktná a v zmysle zistení z medzinárodnej výmeny informácií osoba menom Z. Q. nefiguruje v databáze Rumunska. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne spoločnosť INDUSTRIEL-SK, s. r. o. a ani spoločnosť HP & Inter Dom, s. r. o. nemali v preverovanom období žiadnych zamestnancov, a to ani v období od podpisu zmluvy (bývalý konateľ spoločnosti INDUSTRIEL-SK, s. r. o. K. X. uviedol, že služby sa začali vykonávať po podpise zmluvy v novembri 2018 do vystavenia faktúry). Žalovaný sa na základe uvedeného stotožnil so závermi správcu dane, že k dodaniu služby došlo len fakturačne s cieľom získania odpočtu DPH. Povinnosť dôkazného bremena na strane daňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania dane. K návrhu žalobcu, aby bolo vykonané miestne zisťovanie za účelom preukázania dodania predmetných plnení zo strany spoločnosti GLX Slovensko, s. r. o., pri ktorom by žalobca toto preukazoval na vlastnom počítači, žalovaný uviedol, že týmto by nemohlo byť preukázané, že predmetnú službu dodala práve spoločnosť GLX Slovensko, s. r. o. (ktorá ju sama nevykonala) v rámci subdodávky od spoločnosti INDUSTRIEL-SK, s. r. o., a táto od spoločnosti HP & Inter Dom, s. r. o. Žalovaný tiež zdôraznil, že žalobcovi bolo umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam v rámci daňovej kontroly, čo však žalobca nevyužil, ale požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, pričom tejto požiadavke nebolo vyhovené. V súvislosti s odpočítaním dane od dodávateľa GLX Piešťany, s. r. o. z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že medzi zapojenými spoločnosťami došlo len k fakturácii bez preukázania reálneho vykonania služby. Správca dane prevod spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. na nového konateľa a taktiež zmenu obchodného mena spoločnosti na Tangerine, s. r. o., vyhodnotil ako účelovo vykonané s úmyslom znemožniť preverenie reálnosti dodania služieb tak, ako je uvedené na faktúrach. Podľa zistení správcu dane L. V. nebol identifikovaný v evidencii obyvateľstva Litvy, bývalý konateľ spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. J. P. sa nevedel vyjadriť k viacerým faktúram a k tomu, kto služby na predmetných faktúrach vykonal. Žalobca nevyvinul žiadnu iniciatívu na to, aby zabezpečil dôkazy nasvedčujúce skutočnému vykonaniu prác. Formulácia, že boli vykonané všetky marketingové aktivity uvedené v zmluve konateľom osobne, ktorý je dodávateľom ako aj odberateľom, zakladá pochybnosti správcu dane o zrealizovaní týchto činností. Marketingové činnosti neboli daňovým subjektom napriek otázkam správcu dane bližšie špecifikované. Pokiaľ žalobca poukazoval na súdne rozhodnutia, žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, v čom je zhoda skutkového stavu vo veci podľa zmienených rozsudkov so skutkovým stavom v napadnutom rozhodnutí. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených napríklad v rozsudkoch 3Sžf/24/2012 a 2Sžf/19/2011, pokiaľ sa žalobca v daňovom alebo súdnom priestupkovom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné, nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno, keďže v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy nasvedčujúce skutočnému vykonaniu preverovaných prác. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcim dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole, vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní také dôkazy, ktorými by preukázal, že došlo reálne k dodaniu služieb, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval. Žalobca sa obmedzil len na všeobecné formulácie o porušení jeho práv, citácie viacerých ustanovení zákonov a rozsudkov, ale žiadnym dôkazom nepreukázal opak dôkazov a z nich vyplývajúcich záverov správcu dane. Pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti daňových dokladov a reálnosti uskutočnenej obchodnej transakcie spoločnosťou uvedenou na faktúrach v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania, kontrolovaný daňový subjekt neodstránil.
7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že samotný správca dane si je vedomý skutočností, že žalobca na základe osobitnej zmluvy ponúka telekomunikačné služby dodávané spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., čo v konečnom dôsledku aj tento podnikateľský subjekt potvrdil, čiže túto skutočnosť možno považovať za nespornú. Správca dane však podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ak tvrdí, že zo strany žalobcu nedochádza k akémukoľvek uzatvárania zmlúv o poskytovaní telekomunikačných služieb, ako je s týmito nakladané a vôbec celý relevantný postup, práva a povinnosti žalobcu vyplývajúce zo zmluvného vzťahu so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. Správca dane opomenul vysporiadať sa so skutočnosťou, akým spôsobom bude nový zákazník zaviazaný k dodržiavaniu všeobecných obchodných podmienok spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., ako sa zaviaže dodržiavať cenník a celkovo ako bude zabezpečené plnenie jeho finančných povinností v prípade ich porušenia, a to napriek skutočnosti, že podľa jeho názoru správca dane, resp. jeho pracovníci o týchto postupoch vedia, resp. by vedieť mali. Správca dane s poukazom na uvedené nemá záujem pochopiť obchodný vzťah a na to nadväzujúce práva a povinnosti žalobcu vo vzťahu k spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., čo deklaruje fiškálny záujem štátu, t. j. dôležitý je príjem za účelom platenia daní. Každý jeden nový zákazník, ktorý je aktivovaný ako užívateľ telekomunikačných služieb poskytovaných spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., má uzatvorenú zmluvu, pričom daňový subjekt zabezpečí jej digitalizáciu za účelom a) internej evidencie uzatvorených zmlúv, ktorú si vedie daňový subjekt, b) vytvorenie obchodného priestoru, ktorý umožní ďalej pracovať so zákazníkom, ponúkať mu iné, nové či ďalšie produkty; žalobca považoval za know-how daňového subjektu, že už raz pozbierané údaje o zákazníkovi vie ďalej využiť za účelom uzatvorenia ďalších zdaniteľných obchodov, ktoré mu v konečnom dôsledku zabezpečujú ďalší príjem od spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., c) po ekonomickej stránke kontrolovať spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. za účelom preverenia vyplatenia výšky provízie za získanie nového zákazníka, keďže provízia nie je daňovému subjektu vyplácaná len za „predanú SIM kartu“, ale aj s prihliadnutím na ďalšie vlastnosti zákazníka, ako je jeho bonita, výška zaplatených faktúr a podobne. Pod pojmom digitalizácia dokumentov sa rozumie v súvislosti s plnením spoločnosti GLX Slovensko, s. r. o. premenenie listinných dokumentov poskytnutých daňovým subjektom ako objednávateľom do počítačového zariadenia určeného na digitálny dokument vo formáte PDF alebo v inom objednávateľom určenom formáte, pričom následne je potrebné takto vytvorený elektronický dokument prekonvertovať do vhodného formátu, aby objem dát jedného listinného dokumentu zbytočne nezaťažoval dátové nosiče daňového subjektu. Pod pojmom archivácia sa rozumie spracovanie digitalizovaných dokumentov tak, aby mal daňový subjekt ako objednávateľ k dispozícii v digitálnej forme spracovaný archívny zoznam dokumentov s možnosťou ich štrukturovania podľa dátumu, z ktorého listinný dokument pochádza. Výsledkom administratívnych služieb digitalizácie a archivácie je vytvorenie súborov digitálnych dokumentov, v ktorých je prostredníctvom softvéru možné dohľadávať vybrané druhy zmlúv, pričom takto vytvorená databáza elektronických dokumentov bola predmetom plnenia dodávateľa GLX Slovensko, s. r. o., a to na základe faktúry č. 190100048 zo dňa 01.02.2019 a na základe faktúry č. 190100049 zo dňa 01.02.2019. Dodanie bolo zo strany žalobcu preukázané nasledovnými listinnými dôkazmi: a) Rámcovou zmluvou o výkone administratívnych služieb zo dňa 15.11.2018 uzatvorenou medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a spoločnosťou GLX Slovensko, s. r. o. ako poskytovateľom, b) protokolom o odovzdaní listinných dokumentov zo strany daňového subjektu spoločnosti GLX Slovensko, s. r. o., c) protokolom o odovzdaní listinných dokumentov zo strany GLX Slovensko, s. r. o. daňovému subjektu spolu s nosičom elektronických dát. Dodanie bolo zároveň potvrdené aj výpoveďami svedkov, predovšetkým J. P. a K. X.. Poskytnutie plnenia zo strany dodávateľa daňovému subjektu je výsledkom niekoľkomesačnej práce, keďže zmluva bola podpísaná dňa 15.11.2018 a k plneniu došlo až 01.02.2019, pričom napriek návrhu na vykonanie miestneho zisťovania nemal správca dane záujem vykonať tento dôkaz, čím mohol preveriť existenciu zdaniteľného plnenia poskytnutého zo strany GLX Slovensko, s. r. o. Vo vzťahu k záverom správcu dane týkajúcim sa neuznania odpočtu dane od spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. žalobca uviedol, že postup správcu dane je v rozpore so zákonom, keďže je absolútne nepreskúmateľné, ak sa relevantne nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré by dôvodne viedli správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k jednotlivým dodaným službám. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá jeho nezákonnosť. Na otázku správcu dane, čo bolo predmetom dodania vo faktúre č. 190100069 zo dňa 25.02.2019 svedok J. P. uviedol, že plnenia boli poskytnuté na základe Zmluvy zo dňa 16.01.2019, pričom presná špecifikácia plnenia je uvedená práve v zmluve. Rovnako svedok doplnil, že uvedené služby boli vykonávané priamo jeho zamestnancami E. R. a L. B.. V nadväznosti na uvedené samotný správca dane
dožiadal Sociálnu poisťovňu o preverenie skutočnosti, pričom na základe dožiadania bolo preukázané, že menované osoby v spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. v uvedenom období skutočne vykonávali pracovnú činnosť. Keďže nemohol konateľ GLX Piešťany, s. r. o. predložiť predmetnú zmluvu ako prílohu podania, žalobca predložil zmluvu o výkone administratívnych služieb zo dňa 16.01.2019, ktorá bola uzatvorená medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a GLX Piešťany, s. r. o. ako poskytovateľom. Na otázku správcu dane, čo bolo predmetom dodania vo faktúre č. 190100070 zo dňa 25.02.2019, svedok J. P. uviedol, že predmetom plnenia bola údržba sociálnych sietí ako Facebook, Instagram, aby bol daňový subjekt zviditeľnený na prvom mieste. Zároveň J. P. uviedol, že dodanie služby zabezpečil subdodávateľsky, avšak si už vzhľadom na odstup času nepamätal, ktorá spoločnosť plnenie presne poskytovala. Správcovi dane sa nepozdávali odpovede bývalého konateľa spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o. J. P., ktorý uviedol, že si presne nespomína, kto bol subdodávateľ služby, pričom je nepochopiteľné, že rovnako bolo vyhodnotené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v mesiaci február pri zdaniteľných plneniach, ktoré boli vykonané priamo spoločnosťou GLX Piešťany, s. r. o. a jej zamestnancami, pričom tieto plnenia neboli správcom dane ani preverené, napríklad výsluchom menovaných zamestnancov. Zdôraznil, že ak by správca dane tvrdil, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, tak v tomto prípade to nie je namieste, keďže takýto dôkaz predsa nemôže vykonať daňový subjekt. Vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane od spoločnosti Power Partners s. r. o. žalobca vyslovil nesúhlas so závermi žalovaného, ktorý uvádzal, že pri týchto obchodoch bol konateľ dodávateľom a zároveň aj aj odberateľom. Konateľ ako osoba totiž nie je dodávateľ a ani odberateľ, dodávateľom služieb bola spoločnosť Power Partners s. r. o. a príjemcom služieb bol žalobca. Protokol z daňovej kontroly vykonanej Daňovým úradom Žilina za zdaňovacie február 2019 obsahuje Tabuľku č. 4, v ktorej sú uvedené jednotlivé plnenia poskytnuté spoločnosťou Power Partners s. r. o. ako dodávateľom v prospech daňového subjektu ako odberateľa. Pri preverení týchto nákladov daňového subjektu by správca dane zistil, že dodávateľ Power Partners s. r. o. fakturoval daňovému subjektu sumy zodpovedajúce skutočným nákladom dodávateľa Power Partners s. r. o. To znamená, že dodávateľ Power Partners s. r. o. dodal daňovému subjektu tovar alebo službu za sumu zodpovedajúcu nákladom, a teda na tomto nedosiahol žiadny zisk. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dodávateľ Power Partners s. r. o. fakturoval mesačne daňovému subjektu marketingovú aktivitu, keďže zo strany F. P. ako konateľa Power Partners s. r. o. bolo potrebné vynaložiť čas a náklady na obstaranie tovaru alebo služby, ktoré boli následne fakturované daňovému subjektu. Práve príjem spoločnosti Power Partners s. r. o. z marketingovej aktivity poskytnutej daňovému subjektu predstavuje zisk spoločnosti Power Partners s. r. o. Všetky tieto úkony musel obstarať F. P. ako konateľ Power Partners s. r. o., avšak výsledný ekonomický efekt mal z toho daňový subjekt, čo bolo ocenené paušálnym mesačným poplatkom vo forme fakturovania marketingovej aktivity. V súvislosti so všetkými zdaniteľnými príjmami žalobca uviedol, že všetky svoje príjmy a výdavky a taktiež všetky podklady k DPH, riadne viedol a zanášal do účtovných záznamov, naplnil aj požiadavky zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, a teda viedol úplne účtovníctvo, pretože zaúčtoval v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady, jeho evidencia je vedená zrozumiteľne a taktiež jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne je určený obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov. Dôvodom podania žaloby je najmä skutočnosť, že podľa § 120 Správneho súdneho poriadku správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie a na podklade vykonaného dokazovania vysloviť aj vlastný právny názor týkajúci sa veci. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2S/136/2019 zo dňa 22.01.2020, z ktorého okrem iného vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje garanciu právnej istoty daňových subjektov. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v priebehu daňového konania jednoznačne vyplýva, že žalobca splnil všetky povinnosti plynúce z právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, zákone o účtovníctve, v príslušných zmluvách, pričom splnenie zdaniteľných plnení žalobca preukázal tak, ako to je od neho vyžadované právnym poriadkom, dokonca aj výpoveďou svedka J. P., K. X., ktorý výslovne potvrdil, že služby, ktoré sú predmetom uvedených faktúr, boli dodané, pričom dodanie týchto plnení bolo preukázané nad rámec listinných dôkazov. Žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že ak daňový subjekt disponuje existenciu materiálneho plnenia, ako je faktúra s prílohami a podrobným položkovým popisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ďalej žalobca uviedol, že jeho právny vzťah so spoločnosťami GLX Piešťany, s. r. o., GLX Slovensko, s. r. o. a Power Partners
s. r. o. sa spravuje súkromnoprávnymi predpismi, pričom samotné vykonanie prác týmito spoločnosťami, prípadne ich dodávateľmi, si v danom prípade zabezpečil žalobca tak, že za vykonanie služieb v každom jednotlivom prípade zodpovedá konkrétny dodávateľ, ktorý je zmluvným partnerom žalobcu, a to bez ohľadu, či konkrétne plnenia vykonal obchodný partner osobne alebo prostredníctvom subdodávateľa. Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý akcentuje potrebu rozhodovania obdobným spôsobom v analogicky podobných prípadoch. Tvrdenia žalovaného o rozsahu splnenia dôkaznej povinnosti žalobcom sú len akýmisi domnienkami správcu dane, ktoré sú v rozpore s povinnosťami vykonávať dokazovanie podľa daňového poriadku s poukázaním na právne stanovisko Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/136/2019. Žalobca vyčerpal všetky právne povinnosti, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať za účelom riadneho preukázania dodania, pričom ak správca dane tvrdí, že realizácia tohto dodania bolo uskutočnená inak, mal by v rámci svojej dôkaznej povinnosti aj preukázať ako. Správca dane sa len obmedzil na domnienky, ale vychádzajúc zo zásady zákonnosti daňového konania, táto by mala byť postavená na faktoch, pričom správca dane nemôže neakceptovať výdavky na úhradu zdaniteľného plnenia výslovne z dôvodu nemožnosti ich preverenia. Takýmto postupom dochádza v zásade k prenášaniu zodpovednosti na odberateľa za dodávateľa, t. j. že tento aj s odstupom určitého časového obdobia bude spolupracovať so správcom dane či inými štátnymi orgánmi, čím nedôjde k zmene spoločníka alebo konateľa. Žalobca sa domnieval, že uplatňovaním takýchto obmedzení by do značnej miery dochádzalo k obmedzovaniu zmluvnej slobody, ale aj k celému radu ústavných práv. Vyslovil názor, že v súkromnoprávnych vzťahoch nemôže dochádzať v dôsledku vynucovania práva k obmedzovaniu práv zmluvných partnerov, čo v zásade žalovaný svojimi skutkovými a právnymi závermi vyžaduje od žalobcu. Žalovaný sa pri rozhodnutí vo veci spravoval nesprávnym vyhodnotením dôkazov, keďže v zmysle § 24 daňového poriadku je povinný dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, nie teda iba formou domnienok, pričom za účelom zistenia skutkového stavu nie je žalovaný viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V dôsledku nesprávne vykonaného dokazovania došlo podľa názoru žalobcu aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobca poukázal aj na porušenie práva na spravodlivý proces v danej veci, na čo nadväzuje aj porušenie ústavou zaručených práv, ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na predvídateľnosť rozhodnutia. Odkázal na závery prijaté rozhodnutím Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008, z ktorého vyplýva, že v prípade pochybností sú povinné orgány verejnej moci postupovať miernejšie. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, a k tomu zodpovedajúcim daňovým dokladom (faktúra a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny tovaru, služby od určitého dodávateľa), dôkazné bremeno znáša správca dane. Podstatnými otázkami v danom prípade sú posúdenie miery zaťaženia daňového subjektu dôkazným bremenom a dôvody neuznania odpočítania dane. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora je uvedené možné len v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti a pod podmienkou prípadného zosúladenia podľa podmienok stanovených v čl. 20 Šiestej smernice, keď raz vzniknuté právo na odpočet zostáva k dispozícii platiteľovi dane. Len v prípade, ak sa preukáže, že právo na odpočítanie dane sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, je možné toto právo zamietnuť. Žalobca odkázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 1Afs/53/2016-55, podľa ktorého koncept zneužitia práva a podvod na DPH sú dva odlišné spôsoby, ako neoprávnene získať daňový prospech. Zneužitie práva sa týka výlučne umelých konštrukcií, kedy sa zámerne umelo vytvoria podmienky pre získanie výhody vyplývajúcej z daňového práva bez toho, aby sa právne normy formálne porušili. Naopak, podvodom na DPH dochádza k porušeniu právnych noriem, pričom podvod pozostáva predovšetkým v nepriznaní sumy získanej z dôvodu DPH. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmé, čo je dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane. Správca dane v danom prípade vôbec nerozlišoval „zneužitie práva“ a „daňový podvod“, ktoré sú nezameniteľné, keďže každý z nich vyjadruje iný prípad zneužívania v oblasti DPH a odlišujú sa aj pokiaľ ide o vplyv na vyrubenie dane. K rozlišovaniu zneužitia práva a daňového podvodu odkázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/9/2019 zo dňa 10.12.2019. V žiadnom prípade nemožno akceptovať odôvodnenie nepriznania práva na odpočítanie dane, v ktorom správca dane spája do jedného záveru zneužitie práva a daňový podvod. Na základe uvedeného preto daňový subjekt opäť nevie, k čomu sa má vyjadriť a k čomu má smerovať jeho argumentácia - či k daňovému podvodu alebo k zneužitiu práva. Žalobca sa preto nedokáže efektívne brániť. Otázku rozloženia dôkazného bremena si mal správca dane pritom vyriešiť už pri prvých skutkových zisteniach a mal naznačiť, akú právnu daňovú normu pre posúdenie oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie DPH z preverovaných zdaniteľných obchodov chce správca dane ďalej uplatniť. Správca dane pri svojom závere o nepriznaní práva na odpočítanie dane nepostupoval v súlade s platnými právnymi
predpismi, správca dane neuznal odpočítanie dane na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho prijatý záver je predčasný. Nebolo jednoznačne preukázané, aký je prípadný podiel daňového subjektu na takomto konaní aj s uvedením dôkazov. Daňový subjekt mal za to, že na základe skutočností uvádzaných správcom dane v protokole nie je možné tvrdiť, že sa daňový subjekt podieľal na daňovom podvode alebo zneužívajúcom konaní. Z odôvodnenia záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane nie je zrejmé, akými právnymi úvahami sa správca dane riadil pri aplikácii § 3 ods. 6 daňového poriadku, na ktorý poukazuje v tom zmysle, na ktoré právne úkony alebo iné rozhodujúce skutočnosti vedúce k získaniu neoprávneného daňového zvýhodnenia neprihliadol, prípadne aký bol skutočný obsah sledovaných úkonov.
8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. V podrobnostiach popísal závery vyjadrené v napadnutom rozhodnutí a ďalej uviedol, že v prípade všetkých deklarovaných dodávateľov nebolo preukázané, že títo skutočne realizovali dodanie deklarovaných služieb, žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v súvislosti s neuznaním odpočítania DPH spojil do jedného záveru zneužitie práva a daňový podvod. Takýto záver z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, jeho záver je postavený na porušení hmotnoprávneho predpisu - zákona o DPH, predovšetkým § 49 ods. 1 tohto predpisu, keďže nebolo preukázané, že dodávateľom uvádzaným na sporných faktúrach by vznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby. K poukazovaniu žalobcu na súdne rozhodnutia a ich citáciu žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, v čom je zhoda skutkového stavu vo veci podľa zmienených rozsudkov so skutkovým stavom v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania je zrejmé, že si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, neuniesol svoje dôkazné bremeno, keďže v rámci daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazy nasvedčujúce skutočnému vykonaniu preverovaných prác. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodu získať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s ohľadom na uvedené skutočnosti. Správca dane preveroval reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúre, ktorá bola vystavená dodávateľom GLX Slovensko, s. r. o., počas kontroly vykonal preverovanie v reťazci dodávateľov. Žalobca, jeho dodávateľ a ani subdodávateľ neuviedli mená konkrétnych osôb, ktoré sa na vykonaní preverovaných služieb podieľali, nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie služieb. Zistenia správcu dane spochybňujú tvrdenie o tom, že predmetná služba bola dodaná, a to práve platiteľom uvedeným na faktúre ako dodávateľ. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Žalobca nepredložil pri daňovej kontrole, vyrubovacom konaní a ani v odvolacom konaní také dôkazy, ktorými by preukázal, že došlo reálne k dodaniu služieb, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval. Obmedzil sa len na všeobecné formulácie o porušení jeho práv, citácie viacerých ustanovení zákonov a rozsudkov, ale žiadnym dôkazom nepreukázal opak dôkazov a z nich vyplývajúcich záverov správcu dane.
9. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorým predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
10. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
11. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
12. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
13. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
14. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
15. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
16. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
17. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
18. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
19. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
20. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
21. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
23. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
24. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
25. Vo vzťahu ku kvalite jednotlivých žalobných námietok považuje správny súd poukázať na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“
26. Keďže správny súd bol vo veci viazaný žalobnými bodmi, v reakcii na formulované námietky žalobcu je nutné uviesť, že argumentácia v úvode podanej žaloby týkajúca sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správny vykazuje znaky formálnosti. Žalobca uvedené námietky formuloval zopakovaním zákonnej dikcie § 191 ods. 1 písm. c), d) e) a g) SSP (umožňujúcej zrušiť administratívne rozhodnutie v správnom súdnom konaní), avšak bez označenia konkrétneho pochybenia - individualizované žalobné námietky boli formulované v ďalšej časti žaloby a správny súd sa k nim vyjadrí nižšie. Napokon argumentácia týkajúca sa nesprávnych právnych záverov žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vychádza zo zrozumiteľne formulovaných skutkových a právnych východísk, ktoré boli hlavným dôvodom pre podanie správnej žaloby v posudzovanej veci. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa spĺňajú kritériá v zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku a jasne zhodnocujú skutkový a právny stav, ktorý je zachytený v administratívnych spisoch.
27. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre je zákonnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu DPH. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj ďalších listinných dôkazov, napr. dokladov o zaplatení alebo dodacích listov, nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžf 26/2014). Uvedené rozhodnutie uvádza
správny súd najmä v reakcii na odkaz žalobcu na iné skoršie rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, ktorého obsah treba vnímať v kontexte novšej judikatúry najvyšších súdnych inštancií.
28. Vzhľadom na to, že daňový doklad - faktúru je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, jeho vierohodnosť je potom podporená osobou vystaviteľa, ktorý ho spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane svojimi zisteniami môže dôvodne spochybniť, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má preukázať pravdivosť svojich tvrdení.
29. Žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil správne skutočnosť, že žalobca ponúka telekomunikačné služby na základe osobitnej dohody uzavretej so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. Upriamil pozornosť na fakt, že správny orgán nemal záujem pochopiť označený zmluvný vzťah, s ktorým podľa jeho tvrdení súviseli jednotlivé služby na základe faktúr posudzovaných v danom konaní. Správny súd považuje v tomto smere za potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaného, ktorý nespochybnil daný právny vzťah a tento nespochybňuje ani súd. Ako to vyplýva z podrobného odôvodnenia prvostupňového administratívneho rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného, predmetom daňovej kontroly u žalobcu bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019, pričom podstata napadnutého rozhodnutia spočíva v nepriznaní nároku na odpočítanie dane z priadnej hodnoty za označené zdaňovacie obdobie v zmysle faktúr, ktorými spoločnosti GLX Slovensko, s. r. o., GLX Piešťany, s. r. o. (od 07.06.2019 Tangerine, s. r. o.) a Power Partners s. r. o. fakturovali služby dodané žalobcovi. Predmetom skúmania správnych orgánov teda neboli žiadne dodania služieb či tovaru v reťazci žalobca - O2 Slovakia, s.r.o., ale dodania, ktoré podľa tvrdení žalobcu obdržal od označených troch spoločností. Vzťah spoločnosti spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o. a žalobcu bol teda z hľadiska posúdenia nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v aktuálnom konaní bez právneho významu.
30. Pokiaľ ide o dodávateľa spoločnosť GLX Slovensko, s. r. o., žalobca poukazoval na výpovede svedkov R. P. a T. X., ako aj na listinné dôkazy. V tejto treba poukázať na zistenia správcu dane, ktorý upriamil pozornosť, že služby v zmysle faktúr č. 190100048 a č. 190100049 neposkytol priamy dodávateľ (spoločnosť GLX Slovensko, s. r. o. nemala v rozhodnom období žiadnych zamestnancov), ale tento si zabezpečil splnenie zmluvných povinnosti na základe subdodávateľského vzťahu so spoločnosťou INDUSTRIEL-SK, s.r.o., ktorá tiež nemala žiadnych zamestnancov a podľa štatutára tejto spoločnosti v rozhodnom období, p. X., boli služby dodané ďalším subdodávateľom - spoločnosťou HP & Inter Dom, s. r. o. Konateľom tejto spoločnosti je (a bol aj vo februári 2019) Z. Q. <https://www.orsr.sk/hladaj_osoba.asp? PR=Q.&MENO=Z.&SID=0&T=f0&R=1>, ktorá osoba nebola nájdená v databázach občanov Rumunska, ako to vyplýva z dokazovania vykonaného správcom dane. Všetky uvedené okolnosti relevantne spochybňujú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ku ktorej mal produkovať dôkazy žalobca, nie správca dane, keďže predloženie listinných dôkazov nemohlo byť za danej skutkovej situácie postačujúce. Správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že dodanie služby majúcej charakter digitalizácie a archivácie dokumentov v reťazci, kedy konkrétnu služby mali poskytnúť subjekty bez zamestnancov (GLX Slovensko, s. r. o. a INDUSTRIEL-SK, s. r. o.) a napokon danú službu mal poskytnúť subjekt s neznámym konateľom indikujú správnosť záverov žalovaného a správcu dane, že tento postup nemal žiaden ekonomicky zmysel a zjavne bol umelo vykonštruovaný. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil, bol povinný produkovať dôkazy na potvrdenie toho, že služba bola poskytnutá tak, ako je deklarované na faktúrach. Námietka neuskutočnenia miestneho zisťovania nebola dôvodná, keďže takéto zisťovanie by nepotvrdilo reálnosť služby vykonanej spoločnosťou HP & Inter Dom, s. r. o., ktorá, ako bolo zistené, nemá skutočné sídlo (išlo o schránkovú firmu).
31. K ďalšiemu dodávateľovi - GLX Piešťany, s. r. o. (od 07.06.2019 Tangerine, s. r. o.) správny súd uvádza, že správne orgány neakceptovali právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle faktúr č. 190100046 zo dňa 05.02.2019 (sprostredkovanie obchodu), č. 190100070 zo
dňa 25.02.2019 (údržba sociálnych sietí), č. 190100071 zo dňa 25.02.2019 (zabezpečenie prenájmov), č. 190100073 zo dňa 25.02.2019 (grafické práce), č. 190100074 zo dňa 25.02.2019 prieskum trhu), č. 190100075 zo dňa 25.02.2019 (dodanie databázy) a č. 1900100077 zo dňa 26.02.2019 (aktualizácia databázy). Ak potom žalobca poukazoval v žalobe na nedostatky v dokazovaní ohľadom faktúry č. 190100069, potom bola jeho argumentácia neopodstatnená, keďže odpočítanie dane z tejto faktúry správca dane nespochybnil. K obchodovaniu žalobcu s označenou spoločnosťou bol vo veci vypočutý J. P., bývalý konateľ spoločnosti GLX Piešťany, s. r. o., ktorý okrem iného poukazoval zapojenie zamestnankýň L. B. a E. R. do vykonávania činností v zmysle skúmaných faktúr č. 190100077, č.190100076 a 19010069. Ani jedna z uvedených faktúr nebol správcom dane a žalovaným spochybnená, a preto sú aj tieto argumenty neopodstatnené. Žalobca tiež nesúhlasil s postupom správcu dane, ktorý spochybnil aj faktúru č. 190100070 (údržba sociálnych sietí), pretože svedok si okolnosti dodania služby nepamätal. Bližšie však námietky k argumentácii v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí správcu dane žalobca neuviedol. Všeobecné vysvetlenia svedka R. P. k jednotlivým faktúram boli aj podľa názoru správneho súdu nepostačujúce pre konštatovanie reálnosti zdaniteľných obchodov. Za pozornosť stojí vyjadrenie svedka, ktorý v administratívnom konaní k osobe nového konateľa L. V. (aktuálny konateľ spoločnosti Tangerine, s.r.o. a zároveň neznáma osoba) uviedol, že mal v minulosti problémy s daňovým úradom, preto sa uvedená osoba ponúkla, že prevezme firmu. Takéto vyjadrenie zjavne ukazuje spôsob, akým spoločnosti zapojené do obchodov skúmaných v aktuálnom konaní postupovali pri uplatňovaní nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
32. K spoločnosti Power Partners, s.r.o. správny súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom dodania v zmysle faktúry č. 201900101 bola marketingová aktivita, ktorej vykonanie žalobca nijako nepreukázal
- neboli produkované dôkazy objasňujúce charakter tejto aktivity, jej miesto a čas. Navyše daná služba bola poskytnutá spoločnosťou, ktorej konateľ bol totožný s konateľom spoločnosti žalobcu (F. P.). Vysvetlenia v podobe toho, že spoločnosť Power Partners, s.r.o. mala byť „servisnou spoločnosťou“ a predmetom činnosti bola realizácia (bližšie nešpecifikovaných) návrhov, odporúčaní a ich implementácia do praxe bolo nepostačujúce z hľadiska preskúmania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
33. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nutnosti skúmania podvodného konania a zneužitia práva správny súd pripomína, že ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže daňový orgán neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasti na daňovom podvode; iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností, podliehajúcich spoločnému systému DPH (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017). V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno na daňovom orgáne. Pokiaľ tento dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom (rovnako ako aj daňový podvod) v daňovom konaní preukázať.
34. Z vyššie uvedených záverov plynie, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu môže dôjsť len za predpokladu, že je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V prejednávanej veci však tak žalovaný ako aj správca dane dospeli k záveru, že dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Z uvedeného vyplýva, že následne nie sú odôvodnené ďalšie úvahy žalobcu ohľadne dôkazného bremena správcu dane vo vzťahu k podvodnému, resp. právo zneužívajúcemu konaniu žalobcu.
35. Správny súd mal za to, že správne orgány postupovali v danej veci v súlade so zásadami formulovanými v § 3 daňového poriadku, pričom skutkové a právne závery boli zrozumiteľne vysvetlené v napadnutom rozhodnutí i rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd stotožniac sa s konštatovaním o nepreukázaní reálnosti obchodov na základe vyššie uvedených faktúr dospel k záveru o zamietnutí žaloby podanej žalobcom.
36. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov žalovanému v zmysle ustanovenia § 168 SSP a contrario.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.