Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64CbZm-515-2013.pdf
PDF · 120.07 KB
Case nature
Area
Subarea
64CbZm/515/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa V. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. B. M. X, XXX XX Z. Z., T. M., zast. JUDr. Karína Uhrínová, advokátka, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi B. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. X, XXX XX Z. Z., T. M., zast. ATTORNEYS GROUP, s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokát JUDr. Ing. Miroslav Ďuraj, o zaplatenie zmenkovej sumy 1 095,39 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Zm 17/2012-33 zo dňa 17. 06. 2013 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi 208,35 Eur trov konania nasledujúceho po vydaní zmenkového platobného rozkazu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27. 12. 2012 domáhal vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil odporcovi uhradiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 095,39 Eur spolu s 6 % ročným úrokom od 01. 01. 2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia. Uviedol, že odporca sa vystavením zmenky zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 33 000,-- Sk, t. j. 1 095,39 Eur, a to zmenkou vystavenou dňa 03. 07. 2001 v Banskej Bystrici, zročnou dňa 31. 12. 2009, pričom ide o zmenku bez protestu, bez útrat. Dohodnutým miestom plnenia bola Banská Bystrica. Navrhovateľ osobne vyzval v deň splatnosti zmenky odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy, ku dňu podania návrhu nebola uhradená žiadna suma. Dňa 15. 12. 2011 podal navrhovateľ proti odporcovi na Okresný súd Banská Bystrica návrh na zaplatenie sumy 1 095,39 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia z premlčanej zmenky vystavenej dňa 03. 07. 2011, konanie prebieha pod sp. zn. 7C 42/2012. Prvostupňový súd vydal dňa 25. 04. 2012 rozsudok, ktorým návrh navrhovateľa zamietol s konštatovaním, že záväzok vystaviteľa zmenky (odporcu) nie je premlčaný, pretože odo dňa splatnosti neuplynula trojročná premlčacia lehota, nebol tak splnený predpoklad na vydanie zmenkového obohatenia. Proti rozsudku podal navrhovateľ dňa 10. 05. 2012 odvolanie, odvolací súd o odvolaní ku dňu podania návrhu nerozhodol. Keďže trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku navrhovateľa zo zmenky uplynie dňa 31. 12. 2012, navrhovateľ z opatrnosti podáva návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a navrhuje, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 7C 42/2012.
Súd vydal vo veci dňa 17. 06. 2013 zmenkový platobný rozkaz č. k. 64Zm 17/2012-33, ktorým uložil odporcovi, aby do 3 dní odo dňa zmenkového platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi zmenkovú sumu 1 095,39 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1 095,39 Eur od 01. 01. 2010 až
do zaplatenia, nahradil trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 65,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 138,08 Eur alebo aby v tej istej lehote podal na súde námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta.
V zákonom stanovenej lehote podal odporca námietky s odôvodnením, že v konaní sp. zn. 7C 42/2012 bolo súdom zistené, že sa jednalo o tzv. vista zmenku, t. j. zmenku ročnú na videnie, nakoľko pri jej vystavení nebol v nej uvedený dátum splatnosti. Nie je správny záver konajúceho súdu v tomto konaní, podľa ktorého odporca mal navrhovateľovi poskytnúť právo na vyplnenie zmenky, t. j. dátum splatnosti zmenky tak, že jednoročnú lehotu na predloženie zmenky mu mal odporca predĺžiť až na deň 31. 12. 2009 podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb.. Uvedený záver súd vyvodil z vyjadrenia odporcu o tom, že dátum splatnosti nebol vyplnený z dôvodu, že odporca nevedel, kedy navrhovateľovi finančné prostriedky vráti a že v danom prípade mal za to, že sa jedná o blankozmenku. Odporca jednoznačne odmieta, že by pri vystavení zmenky vedome predlžoval navrhovateľovi jednoročnú lehotu na predloženie zmenky až na deň 31. 12. 2009. Takýto záver so žiadneho dôkazu vykonaného v konaní sp. zn. 7C 42/2012 alebo z vyjadrení odporcu nevyplynul. Navyše, v zmysle ustálenej praxe predĺženie jednoročnej lehoty na predloženie zmenky na platenie musí byť vykonané písomne v zmenke a prejav tejto vystaviteľovej vôle musí byť krytý jeho podpisom. Nie je teda preukázané, že by odporca predĺžil navrhovateľovi jednoročnú lehotu na predloženie zmenky. Lehota na predloženie zmenky na platenie tak uplynula dňom 03. 07. 2012. Nakoľko v tejto lehote nebola zmenka navrhovateľom predložená odporcovi na platenie, toto sa podľa vyjadrenia navrhovateľa stalo až dňa 31. 12. 2009, stratil navrhovateľ voči odporcovi práva vyplývajúce zo zmenky. Dňa 30. 08. 2007 navyše odporca zaplatil z titulu uplatňovaného nároku v tomto súdnom konaní navrhovateľovi v hotovosti sumu vo výške 21 000,-- Sk, t. j. 697,07 Eur podľa príjmového dokladu zo dňa 30. 08. 2007.
Vo vyjadrení k námietkam navrhovateľ uviedol, že v konaní sp. zn. 7C 42/2012 bolo preukázané a potvrdené aj rozhodnutím odvolacieho súdu, že predmetom konania bolo právo navrhovateľa z vystavenej blanko zmenky, nejednalo sa o vista zmenku zročnú na videnie, preto navrhovateľ nesúhlasí s argumentáciou odporcu v tom, že lehota na predloženie zmenky na platenie uplynula dňom 03. 07. 2012. Podľa príjmového dokladu zo dňa 30. 08. 2007 mal odporca zaplatiť navrhovateľovi sumu 21 000,-- Sk, navrhovateľ tvrdí, že túto sumu od odporcu neprevzal, podpis príjemcu nie je jeho a suma 21 000,-- Sk nikdy nebola na zmenku vystavenú dňa 03. 07. 2001 zaplatená.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že dňa 03. 07. 2001 v Banskej Bystrici odporca vystavil zmenku s tým, že na túto zmenku zaplatí navrhovateľovi sumu 33 000,-- Sk, bez protestu, bez útrat. Na zmenke je uvedená, že je splatná v mieste platenia - Banská Bystrica a na zmenke je uvedená splatnosť 31. 12. 2009.
Oboznámením sa so spisom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7C 42/2012 súd zistil, že navrhovateľ, taktiež v procesnom postavení navrhovateľa, si proti odporcovi návrhom zo dňa 15. 12. 2011 uplatnil právo na zaplatenie sumy 1 095,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 12. 2011 do zaplatenia s tým, že odporca sa vystavením zmenky zo dňa 03. 07. 2001, zročnej dňa 31. 12. 2009, zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 33 000,-- Sk, t. j. 1 095,39 Eur. Navrhovateľ osobne vyzval v deň splatnosti zmenky odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy, avšak úhrada vykonaná nebola a platný zmenkový záväzok tak zanikol márnym uplynutím lehoty na uplatnenie podľa § 53 a 70 Zákona č. 191/1950 Sb., navrhovateľovi však vznikol nárok na náhradu škody z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa § 89 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb.. Súd vyhlásil vo veci dňa 25. 04. 2012 rozsudok č. k. 7C 42/2012-34, v spojení s opravným uznesením č. k. 7C 42/2012-55 zo dňa 15. 06. 2012, ktorým návrh zamietol s tým, že dospel k záveru, že odporca navrhovateľovi poskytol právo na vyplnenie zmenky, t. j. dátum splatnosti zmenky, čiže mu tak ako vystaviteľ zmenky predĺžil jednoročnú lehotu na predloženie zmenky až na deň 31. 12. 2009 (§ 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb.). Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie zmenky dňa 31. 12. 2009 a vzhľadom na skutočnosť, že ide o zmenku vlastnú, keď vystaviteľ má rovnaké postavenie ako prijímateľ cudzej zmenky, je potrebné na určenie dĺžky premlčacej lehoty použiť ustanovenie § 70 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., t. j. trojročnú premlčaciu lehotu. Ak teda odporca je vystaviteľom vlastnej zmenky a z toho dôvodu je priamym (hlavným) dlžníkom navrhovateľa ako majiteľa zmenky, nemožno vo vzťahu k odporcovi použiť ustanovenie § 53 Zákona č. 191/1950 Sb.,
pretože toto upravuje odchýlku vo vzťahu k nepriamym dlžníkom zo zmenky. Navrhovateľ tak nemohol vo vzťahu k odporcovi zmeškať žiadnu lehotu na predloženie zmenky. Súd preto konštatoval, že záväzok vystaviteľa zmenky (odporcu) nie je premlčaný, keďže neuplynula ešte trojročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti zmenky, t. j. odo dňa 31. 12. 2009. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co 162/2012-67 zo dňa 24. 04. 2013 rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdil s tým, že postup okresného súdu v konaní, jeho závery sú správne, ako aj právne zdôvodnenie, ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, predovšetkým k otázke dohody ohľadom vyplňovacieho práva k blanko zmenke, ako aj k tomu, že by išlo o zmenku na videnie, odvolací súd danú obranu nepovažuje za akceptovateľnú, a to s prihliadnutím na vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom, pričom je potrebné zdôrazniť, že dátum splatnosti nebol vyplnený na zmenke, preto v zmysle § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. je nepochybné, že ide o zmenku zročnú na videnie. Pokiaľ odporca tvrdí, že na splatnosti sa dohodli ústne, odporca ani neprodukoval tvrdenie, aká táto dohoda mala byť, naviac bolo preukázané, že pri uzatváraní daného vzťahu nebol nikto iný prítomný okrem účastníkov. V konaní však bolo tvrdené a dokazované, že odporca vrátil časť sumy v roku 2001. Pokiaľ išlo o zostatok sumy, odporca nemal dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal. Treba však zdôrazniť, že výdavkový pokladničný doklad, ktorým bolo vyplatené odporcom navrhovateľovi 21 000,-- Sk, pochádza z 30. 08. 2007. Týmto dokladom odporca preukazuje, že plnil požičanú sumu, ktorá je aj predmetom tohto konania. Toto tvrdenie potom nie je akceptovateľné, keď na druhej strane napríklad v odpore tvrdí, že celú sumu vrátil ešte v roku 2001. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že súd mal priznať nárok z titulu zmenkového záväzku, navrhovateľ takýto nárok neuplatnil.
Ako listinný dôkaz v konaní odporca označil aj Výdavkový pokladničný doklad zo dňa 30. 08. 2007, podľa ktorého mal odporca vyplatiť navrhovateľovi sumu 21 000,-- Sk. Súčasne je na predmetnom pokladničnom doklade aj nečitateľný podpis príjemcu.
Svedok W. N. uviedol, že navrhovateľ je jeho otec, odporcu pozná len z videnia. Otec, teda navrhovateľ, svedkovi zavolal, aby išiel za odporcom do Citroenu, že má zaplatiť splátku za auto, lebo meškal. Svedok potom prevzal od neho peniaze. Odporca mu dal príjmový doklad, svedok ho podpísal. Svedok si nepamätá, či bol vyhotovený aj výdavkový pokladničný doklad. Keď mu odporca tie peniaze dával, uviedol mu, že sú to peniaze za Citroen C4. Toto bol jediný prípad keď svedok prebral peniaze od odporcu. Podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 30. 08. 2007 v časti príjemcu je podpisom svedka, toto je svedkov bežný podpis. Všetko na predmetnom výdavkovom pokladničnom doklade vypĺňal odporca.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že suma 21 000,-- Sk zo dňa 30. 08. 2007 bola splátka leasingu, ktorú v zmysle Dohody o vysporiadaní vzťahov uzatvorenej dňa 10. 01. 2006 medzi spoločnosťou JPM finance, s. r. o. Banská Bystrica, ktorej konateľom bol aj navrhovateľ, spoločnosťou AUTO-TRADING, s. r. o. Banská Bystrica, ktorej konateľom bol aj odporca a navrhovateľom 3/ ako fyzickou osobou, došlo k postúpeniu pohľadávky navrhovateľa ako fyzickej osoby na spoločnosť JPM finance, s. r. o. proti spoločnosti AUTO-TRADING, s. r. o. Banská Bystrica, ktorá tak mala platiť mesačné leasingové splátky vo výške 18 955,-- Sk a mesačné poistné vo výške 1 6779,-- Sk, priamo na účet leasingovej spoločnosti. Pretože spoločnosť AUTO-TRADING, s. r. o. Banská Bystrica si povinnosti proti leasingovej spoločnosti neplnila, za mesiac august 2007 ich uhradila spoločnosť JPM finance, s. r. o. Banská Bystrica, aby nebola v omeškaní a konateľ spoločnosti, teda navrhovateľ poslal svojho syna po peniaze v hotovosti od spoločnosti AUTO-TRADING, s. r. o. Banská Bystrica.
Následne ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil Dohodu o vysporiadaní vzťahov zo dňa 10. 01. 2006, Splátkový kalendár k zmluve LZF/05/50645 zo dňa 19. 12. 2005, splátkový kalendár poistného k leasingovej zmluve LZF/05/50645 zo dňa 19. 12. 2005.
Následne odporca uviedol, že predmetná dohoda zo dňa 10. 01. 2006 bola uzavretá ako účastníkom 2/ spoločnosťou AUTO-TRADING, s. r. o. v zastúpení konateľmi Ing. J. N. F. B. Z. F. I. B. Z. ako fyzickou osobou. Rovnako suma, ktorá je uvedená na príjmovom pokladničnom doklade, nezodpovedá žiadnej sume splátok, ktoré majú jednotliví účastníci plniť. Odporca Dohodu považuje ako dôkaz za účelový,
ktorý žiadnym spôsobom nepotvrdzuje, že príjmový pokladničný doklad predložený odporcom by mal byť akýmkoľvek spôsobom spojeným s Dohodou a jej plnením. Rovnako za účelovú považuje aj výpoveď svedka W. N., nakoľko svedok si v podstate nepamätal nič, len to, že ho otec, t. j. navrhovateľ, poveril prevzatím finančných prostriedkov od odporcu a údajne to mali byť finančné prostriedky na splátku za vozidlo. V prípade, ak by sa tento príjmový pokladničný doklad mal týkať Dohody, bol by nepochybne vystavený v mene spoločnosti AUTO-TRADING, s. r. o., nakoľko nie odporca ako fyzická osoba, ale spoločnosť AUTO-TRADING, s. r. o. mala podľa dohody predmetné vozidlo splácať.
V záverečnom zhrnutí svojich návrhov, vyjadreniu sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci navrhovateľ (právna zástupkyňa) uviedol, že považuje za nesporné, že odporca dňa 03. 07. 2001 vystavil blanko zmenku na sumu 33 000,-- Sk bez údaja splatnosti, v ktorej sa zaviazal zaplatiť bez protestu a bez útrat navrhovateľovi. Tak isto považuje za nesporné, že dňa 30. 08. 2007 vystavil odporca výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého mala byť V. N. vyplatená suma 21 000,-- Sk. Za nesporné považuje aj tú skutočnosť, že uvedenú sumu prevzal syn navrhovateľa W. N. dňa 30. 08. 2007. Sporným zostala skutočnosť, či suma 21 000,-- Sk bola započítaná na zmenku. Navrhovateľ tvrdí, že uvedená čiastka 21 000,-- Sk bola použitá na úhradu leasingovej splátky za motorové vozidlo Citroen. Výdavkový pokladničný doklad nie je vypísaný v kolónke účel, a preto podľa názoru navrhovateľa odporca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že táto suma mala byť započítaná na zmenku, prípadne že o túto sumu mala byť zmenková suma ponížená. V námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzal odporca, že zmenku považuje za vista zmenku, ktorá nebola predložená na videnie a lehota navrhovateľovi márne uplynula 03. 07. 2002 a druhá námietka bola, že odporca uhradil 30. 08. 2007 v hotovosti sumu 21 000,-- Sk. Keďže v zmysle koncentračnej zásady nie je možné zaoberať sa inými námietkami, žiada aby zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu potvrdil a aby zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa.
V záverečnom zhrnutí svojich návrhov, vyjadreniu sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci odporca (právny zástupca) uviedol, že má za to že v rámci tohto konania bolo preukázané, že sa jedná o vista zmenku, ktorej lehota splatnosti, jednoročná lehota splatnosti, nebola odporcom predĺžená tak ako je to vyžadované v rámci ústavnej judikatúry a ústavnej zmenkovej praxe. V prípade ak by súd mal za to, že sa jedná o blanko zmenku, poukazuje na to, že odporca navrhovateľovi neposkytol v rámci dohody o vyplňovacom práve blanko zmenky právo na vyplnenie tejto blanko zmenky, z tohto dôvodu má za to, že v konaní bolo preukázané, že zmenka, resp. zmenečná suma uplatnená navrhovateľom bola uplatnená neoprávnene. Aj z týchto dôvodov zotrváva na svojich písomných podaniach a ústnych vyjadreniach a navrhuje, aby súd zmenkový platobný rozkaz zrušil a v prípade úspechu navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania.
Podľa § 175 ods. 3 O.s.p. ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.
Podľa § 175 ods. 4 O.s.p. ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Osoba povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku a ona nesie dôkazné bremeno. Pokiaľ ho neunesie, musí vlastníkovi zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva. V prípade vydania zmenkového platobného rozkazu v konaní o námietkach platí koncentračná zásada a ak odporca podá námietky, musí v nich uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta, pretože na neskôr podané námietky už súd nemôže prihliadnuť. Konanie o námietkach musí mať vymedzený svoj predmet, z námietok musí byť nepochybné, o aké skutočnosti odporca svoju obranu opiera. Súd nemôže v priebehu konania o námietkach zisťovať, čo odporca mienil svojimi námietkami, ale ani odporca nemôže v priebehu konania o námietkach doplňovať svoju obranu. Pri posudzovaní nároku zo zmenky súd preto vyhodnocuje platnosť zmenky len ako cenného papiera a posudzuje, či obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb., pričom aj obrana odporcu musí vychádzať len z relevantných námietok podaných v zmysle ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb..
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ sa svojho nároku domáha zo zmenky vystavenej odporcom dňa 03. 07. 2001 na zmenkovú sumu 33 000,-- Sk, t. j. 1 095,39 Eur a sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že predmetná zmenka bola vystavená bez údaja splatnosti, t. j. ide o tzv. blankozmenku.
Blankozmenka, ak z nej nevyplýva niečo iné, po vyplnení podľa vyplňovacieho oprávnenia je vista zmenkou (zmenkou na videnie). Zmenka na videnie je zročná pri predložení a musí byť predložená na platenie do 1 roka od dátumu vystavenia (§ 34 Zákona č. 191/1950 Sb.), vystaviteľ však môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Odporca sa potom bránil v konaní tvrdením, že nie je správny záver súdu v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7C 42/2012, podľa ktorého odporca mal navrhovateľovi poskytnúť právo na vyplnenie zmenky, t. j. dátumu splatnosti zmenky tak, že jednoročnú lehotu na predloženie zmenky mu mal predĺžiť až na deň 31. 12. 2009.
Ak teda odporca namieta predĺženie lehoty na predloženie zmenky, namieta v podstate deň splatnosti na zmenke a tým skutočnosť, že navrhovateľ vyplnil zmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, keď tvrdí, že neboli dohodnutí na dni splatnosti 31. 12. 2009, ako je uvedené na zmenke.
Ustanovenie článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. má zabrániť majiteľovi zmenky, aby zneužil skutočnosť, že blankozmenka nebola pri vystavení úplne vyplnená tým, že dopíše údaje v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Vystavenie neúplnej zmenky predstavuje pre dlžníka vždy určitý stupeň rizika. V čase jej podpísania totiž táto listina ešte nie je zmenkou, touto sa stáva až keď sú do nej doplňuje chýbajúce údaje. Vystaviteľ zároveň s podpisom zmenky musí udeliť nadobúdateľovi nevyplnenej zmenky vyplňovacie právo. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve nemusí byť nutne písomné, aj keď jeho písomná forma nepochybne chráni dlžníka pred zrejmým zneužitým. Táto ochrana však nie je ani absolútna, ani časovo neohraničená. V princípe trvá do doby, kým oprávnená osoba vyplňovacie právo nevyužije. V momente, ako oprávnená osoba využije svoje vyplňovacie právo, sa z vystavenej listiny stane zmenka. Pokiaľ je zmenka vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, dlžník to musí namietnuť a následne uniesť dôkazné bremeno, že majiteľ zmenky ju nadobudol zlomyseľne alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou.
Pokiaľ teda ide o formu dohody o vyplňovacom práve, táto zákonom ustanovená nie je, čo znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemusí byť uzatvorená písomne, postačujúca je aj ústna forma a ak odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľ zmenku vyplnil v rozpore s dojednaním o dátume splatnosti, bolo na odporcovi, ktorého zaťažuje v konaní dôkazná povinnosť, aby preukázal, že k vyplneniu zmenky v skutočnosti došlo v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, a teda aby preukázal, v čom spočíva nesprávnosť vyplnenia a ako mala byť správne zmenka vyplnená. Odporca však na tieto skutočnosti v konaní neoznačil, ani nepredložil žiadny relevantný dôkazný prostriedok preukazujúci prípadne skutočnosť, že k vyplneniu dátumu splatnosti zmenky navrhovateľom došlo v rozpore s dohodou, keď v danom prípade dôkazná povinnosť zaťažuje odporcu a odporca mal aj zákonnú povinnosť danú ustanovením § 175 ods. 1 O.s.p. uviesť v námietkach všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta, a teda mal označiť alebo predložiť aj dôkazy na svoje tvrdenia. V danom prípade však odporca ani neuviedol, ako znela dohoda o splatnosti, keď ako už bolo uvedené, základným predpokladom námietky nesprávne vyplnenej zmenky je, aby dlžník, t. j. vystaviteľ blankozmenky, jednak namietal, ale aj dokázal, že zmenka bola vyplnená odlišne od dohody. Odporca však žiadnym spôsobom nepreukázal nesprávne vyplnenie zmenky navrhovateľom. Dátum splatnosti je tak deň uvedený na zmenke. Nakoľko blankozmenka bez uvedenia dátumu splatnosti sa stáva vista zmenkou - zmenkou na videnie až po jej vyplnení, vyplnením dňa splatnosti sa predlžuje lehota na jej predloženie, pričom so žiadneho ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. nevyplýva, že predĺženie alebo skrátenie lehoty na predloženie zmenky musí byť vykonané na zmenke písomne a musí byť kryté podpisom vystaviteľa zmenky. Vystaviteľ zmenky totiž môže zákonnú jednoročnú lehotu predĺžiť a Zákon č. 191/1950 Sb. túto lehotu žiadnym spôsobom neobmedzuje.
Následne súd predloženú zmenku vyhodnotil ako platnú, obsahujúcu všetky formálne požiadavky kladené na zmenku Zákonom č. 191/1950 Sb. a osvojil si aj právny záver vyslovený v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7C 42/2012, že v danom prípade odporca ako vystaviteľ predĺžil lehotu na predloženie zmenky.
Ďalej sa odporca bránil aj tvrdením, že zmenkový záväzok zanikol v časti sumy 697,07 Eur, ktorú uhradil navrhovateľovi dňa 30. 08. 2007. Na túto skutočnosť odporca predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 30. 08. 2007, o ktorom svedok W. N. potvrdil, že na základe neho prevzal od odporcu peniaze pre navrhovateľa, pričom prevzatie sumy 21 000,-- Sk na predmetnom výdavkovom pokladničnom doklade aj podpísal svojim bežným podpisom. Podľa tvrdení navrhovateľa, ako aj tvrdenia svedka W. N., nejednalo sa o úhradu zmenkovej sumy v zmysle zmenky vystavenej odporcom dňa 03. 07. 2011.
Súd potom poukazuje na spornosť tvrdení samotného odporcu o úhrade zmenkovej sumy, tak ako táto vyplynula aj v konaní sp. zn. 7C 42/2012, na ktorú skutočnosť v konaní sp. zn. 7C 42/2012 poukázal aj odvolací súd, keď odporca v konaní sp. zn. 7C 42/201 najskôr tvrdil, že všetky poskytnuté finančné prostriedky v celej výške vrátil ešte v roku 2001, neskôr už aj v konaní sp. zn. 7C 42/2012, ako aj v tomto súdnom konaní, tvrdil, že časť zmenkovej sumy vo výške 697,07 Eur uhradil dňa 30. 08. 2007. Ak sa teda odporca v tomto súdnom konaní bránil aj tvrdením o tom, že lehota na predloženie zmenky na platenie uplynula dňom 03. 07. 2012, keďže odporca ako vystaviteľ nepredĺžil navrhovateľovi jednoročnú zákonnú lehotu na predloženie zmenky, v kontexte vykonaného dokazovania vychádza ako účelové tvrdenie odporcu, že dňa 30. 08. 2007, teda po viac ako 5 rokoch potom, ako podľa odporcu uplynula lehota na predloženie zmenky, mal uhradiť navrhovateľovi sumu 697,07 Eur. Súd preto pokladničný doklad zo dňa 30. 08. 2007 nevyhodnotil ako relevantný dôkaz o zaplatení časti vymáhanej zmenkovej sumy.
Potom, keďže odporca nepreukázal, že navrhovateľ dátum splatnosti zmenky vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, teda že odporca navrhovateľovi nepredĺžil zákonnú lehotu na predloženie zmenky a odporca nepreukázal ani čiastočný zánik zmenkového dlhu, súd vydaný zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti v celom rozsahu.
O trovách konania nasledujúceho po vydaní zmenkového platobného rozkazu súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov proti odporcovi, ktorý v konaní úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 208,35 Eur za 3 úkony právnej služby po 61,41 Eur (účasť na pojednávaní dňa 31. 03. 2014, účasť na pojednávaní dňa 12. 09. 2014 a účasť na pojednávaní dňa 11. 11. 2014) a k tomu režijný paušál 3 x 8,04 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to podľa vyčíslenia právnou zástupkyňou navrhovateľa (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Súd potom ešte poukazuje na skutočnosť, že vydaný zmenkový platobný rozkaz bol ponechaný v platnosti v celom rozsahu, teda aj v časti náhrady trov konania vzniknutých do vydania zmenkového platobného rozkazu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.