Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/162/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľa N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., C. G. X, zastúpeného JUDr. Katarínou Uhrínovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa 4, proti odporcovi C. H. nar. XX. XX. XXXX, bytom H. H., G. X, . zastúpeného ATTORNEYS GROUP, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863 998, o zaplatenie 1.095,39 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 25. 04. 2012, č. k. -34 v spojení s uznesením zo dňa 15. 06. 2012, č. k. -57 a opravným uznesením zo dňa 15. 06. 2012, č. k. -55, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh zamietol p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že „o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím“ a uznesenie zo dňa 15. 06. 2012, č. k. -57 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Opravným uznesením zo dňa 15. 06. 2012, č. k. -55 opravil písomné vyhotovenie rozhodnutia zo dňa 25. 04. 2012 tak, že dátum narodenia odporcu C. H. má správne znieť XX. XX. XXXX. Uznesením zo dňa 15. 06. 2012, č. k. -57 rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 358,97 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu ATTORNEYS GROUP, s. r. o. do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozsudok vo veci samej odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 12. 2011 domáhal zaplatenia sumy 1.095,39 Eur s príslušenstvom. Tvrdil, že odporca sa vystavením zmenky zaviazal mu zaplatiť 33.000,- Sk (1.095,39 Eur). Zmenka bola vystavená dňa 03. 07. 2001 v Banskej Bystrici a zročnou sa stala dňa 31. 12. 2009. Išlo o zmenku „bez protestu, bez útrat“, pričom dohodnutým miestom plnenia pri zmenke bola Banská Bystrica. Navrhovateľ osobne vyzval odporcu v deň splatnosti zmenky na jej zaplatenie, zmenková úhrada však nebola vykonaná. Platný zmenkový záväzok zanikol márnym uplynutím lehoty na uplatnenie podľa a podnetom pre vydanie zmenky bola ústna zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi dňa 03. 07. 2001 33.000,- Sk. Právo navrhovateľa so zmenky zaniklo márnym uplynutím premlčacej lehoty, čím navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody z dôvodu bezdôvodného obohatenia podľa .

Súd rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému podal odporca odpor. Potvrdil, že navrhovateľ na základe zmenky mu poskytol 1.095,39 Eur, splatnosť takto poskytnutých prostriedkov bola dohodnutá len ústne, ním vystavená zmenky údaj o splatnosti neobsahovala. Požičanú sumu navrhovateľovi vrátil ešte v roku 2001 v lehote splatnosti dohodnutej medzi účastníkmi. Namietal tvrdenie navrhovateľa, že by bola dohodnutá splatnosť zmenky na 31. 12. 2009. Keďže peniaze boli riadne vrátené, navrhovateľ nemal žiadne právo na vyplnenie blanko zmenky a jej uplatnenie na súde. Preto žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca vystavil zmenku tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Taktiež mal za preukázané, že odporca zaplatil 21.000,- Sk dňa 30. 08. 2007. V konaní nebolo sporné, že pri vystavení zmenky nebol vyplnený dátum splatnosti, preto súd túto zmenku posúdil ako zmenku na videnie v zmysle súd poukázal na to, že pri zmenke na videnie je potrebné, aby majiteľ zmenky vyzval dlžníka na jej zaplatenie v lehote určenej zákonom, lebo len tak sa stane zmenka splatnou. Zmenku na videnie je majiteľ zmenky povinný predložiť do jedného roka od dátumu vystavenia, vystaviteľ môže však túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu ( ). Navrhovateľ tvrdil, že dátum splatnosti nebol vyplnený z dôvodu, odporca nevedel, kedy mu finančné prostriedky vráti. Odporca uviedol, že podľa jeho názoru išlo o blanko zmenku.

Súd tak dospel k záveru, že odporca navrhovateľovi poskytol právo na vyplnenie zmenky, t. j. dátum splatnosti, čím mu vystaviteľ zmenky predložil jednoročnú lehotu na predloženie zmenky až na deň 31. 12. 2009, v ktorý deň navrhovateľ ako majiteľ zmenky odporcu vyzval na zaplatenie zmenkovej sumy. Týmto dňom sa zmenka stala splatnou.

Zároveň súd poukázal na skutočnosť, že zmenkové záväzky zanikajú okrem iného aj na základe premlčania v zmysle § 70 vyššie citovaného zákona. Zmenkové nároky sa premlčujú v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa splatnosti zmenky. Vzhľadom na to, že ide o vlastnú zmenku, aplikuje sa trojročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť od 31. 12. 2009.

Súd neakceptoval tvrdenie navrhovateľa, že zmenkový záväzok zanikol márnym uplynutím lehoty na uplatnenie podľa § 53 a § 70, pretože § 53 upravuje takzvané zmeškanie lehôt, ktoré predstavujú odchýlku povahy postihovaných zmenkových záväzkov od povahy zmenkových záväzkov priamych. Pohľadávky voči priamo zaviazaným zmenkovým dlžníkom možno uplatniť bezprostredne bez ohľadu na splnenie akéhokoľvek ďalšieho predpokladu, pohľadávku proti postihovaným nepriamym dlžníkom možno uplatniť iba v prípade, že sú splnené podmienky výkonu postihu. Zmeškaním tak môžu zaniknúť iba záväzky zmenkových postihových dlžníkov. Z povahy nepriamych zmenkových záväzkov vyplýva, že voči postihovým dlžníkom nemôže byť zaplatenie zmenkového dlhu požadované priamo bez splnenie predpokladov nevyhnutných vo výkone postihu. Dlžníci nemôžu byť vyzvaní k zaplateniu dlhu bez toho, aby skôr došlo k neúspešnému pokusu o uspokojenie zmenkovej pohľadávky hlavným zmenkovým dlžníkom.

Keďže odporca je vystaviteľom vlastnej zmenky, čiže je priamym hlavným dlžníkom navrhovateľa ak majiteľa zmenky, nemožno vo vzťahu k odporcovi použiť ust. § 53, lebo toto ustanovenie upravuje odchýlku vo vzťahu k nepriamym dlžníkom zo zmenky. Navrhovateľ tak nemohol vo vzťahu k odporcovi zmeškať žiadnu lehotu na predloženie zmenky.

Súd aplikoval ust. § 89 ods. 1 citovaného zákona, v zmysle ktorého okrem iného vznik práva majiteľa zmenky na vydanie obohatenia je viazané na splnenie zákonom vymedzených predpokladov a to, že vznikla niektorá z okolností vyššie uvedených, a to premlčanie zmenkového záväzku prijímateľa, premlčanie zmenkového záväzku vystaviteľa zmenky a zánik zmenkového záväzku vystaviteľa zmenky zmeškaním. Druhým predpokladom vzniku práva majiteľa zmenky na vydanie obohatenia je obohatenie prijímateľa alebo vystaviteľa zmenky a tretím predpokladom je to, že majiteľ zmenky utrpel škodu.

Súd konštatoval, že záväzok vystaviteľa zmenky (odporcu) nie je premlčaný, pretože neuplynula ešte trojročná premlčacia lehota odo dňa splatnosti zmenky, t. j. od 31. 12. 2009. Nie je preto splnený prvý predpoklad na vydanie zmenkového obohatenia.

Nepovažoval za pravdivé ani tvrdenie navrhovateľa, že zmeškal lehotu podľa , pretože toto ustanovenie sa použije vo vzťahu k nepriamym dlžníkom majiteľa zmenky. Súd preto návrh zamietol a o trovách konania rozhodol podľa s tým, že rozhodne samostatným rozhodnutím z dôvodu, že výška náhrady trov konania v čase vyhlásenia rozhodnutia nebola súdu známa.

Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. . Súhlasil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa v tom, že k premlčaniu zmenkového záväzku nedošlo. Domnieva sa, že právna kvalifikácia nároku uvedená v návrhu na začatie konania nie je pre súd rozhodujúca, pretože právne posúdenie uplatňovaného nároku patrí len súdu.

Pri podávaní návrhu postupoval podľa a určil, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť, pričom z opísaných skutočností bol zrejmý právny dôvod žaloby. Zmena právnej kvalifikácie nemá povahu zmeny žaloby podľa . Skutkové okolnosti veci sa počas konania nezmenili. Uplatnil si nárok na zaplatenie dlžnej sumy voči odporcovi, ktorý potvrdil, že si peniaze požičal a prevzal ich, potvrdil vystavenie zmenky. Obaja účastníci zhodne vypovedali, že dátum splatnosti na zmenke vyplnený nebol, preto ju súd posúdil ako blanko zmenku s dátumom splatnosti 31. 12. 2009. Rozpor medzi účastníkmi bol v tom, v akom rozsahu, a či vôbec došlo k zaplateniu zmenkovej sumy. Súd vykonal dostatočné dokazovanie na to, aby vo veci mohol rozhodnúť s prihliadnutím na odlišné právne posúdenie veci a zaviazať odporcu na zaplatenie.

Nárok zo zmenky neuplatnil predčasne, t. j. pred splatnosťou zmenky, ale nesprávne právne svoj nárok kvalifikoval, keď sa domnieval, že jeho právo zo zmenky sa premlčaním márnym uplynutím jednoročnej lehoty. Zmenkový záväzok odporcu k navrhovateľovi trvá naďalej, čo potvrdil súd. Ak aj súd vec kvalifikoval právne inak, nebol to dôvod na zamietnutie jeho nároku, pretože navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie osvedčil a súd mohol vec posúdiť z iného právneho titulu a rozhodnúť o tom, či odporca navrhovateľovi žalovanú sumu má zaplatiť nie z titulu bezdôvodného obohatenia, ale z titulu zmenkového záväzku.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na tvrdenia navrhovateľa je toho názoru, že pre to, by súd vec správne právne posúdil a vyhodnotil, je predovšetkým nevyhnutné, aby navrhovateľ podložil svoje tvrdenia dostatočnými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi preukazujúcimi jeho tvrdenia. V konaní navrhovateľ predložil zmenku, na ktorej splatnosť bola doplnená navrhovateľom, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Keďže splatnosť zmenky ním vystavenej nebola pri jej vystavení doplnená, išlo o blanko zmenku. Namietal, že sa nikdy nedohodli na vypĺňacom práve k blanko zmenke. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, v ktorom sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že išlo o zmenku na videnie, pri ktorej odporca predložil navrhovateľovi jednoročnú lehotu na predloženie zmenky na dlhšiu dobu.

K námietkam uvedeným v odvolaním ďalej poukázal na znenie ust. , keď odkaz navrhovateľa na dané ustanovenie považuje za účelové, nakoľko v žalobe zo dňa 15. 12. 2011 navrhovateľ hneď v prvej vete uvádza, že odporca sa vystavením zmenky zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.095,39 Eur, a to zmenkou vystavenou dňa 03. 07. 2001 v Banskej Bystrici, zročnou dňa 31. 12. 2009.

Toto tvrdenie navrhovateľa uvedené v žalobe skutkovo vymedzuje, že navrhovateľ mal k dispozícii riadne vyplnenú vlastnú zmenku odporcu so všetkými náležitosťami podľa . Tvrdenie navrhovateľa si však odporuje z jeho tvrdeniami uvádzanými tak na pojednávaní

ako aj v odvolaní, nakoľko ak má súd vec právne posudzovať na základe takto navrhovateľom skutkovo vymedzených tvrdení, mal by súd rozhodnúť o vlastnej zmenke riadne vyplnenej so všetkými náležitosťami a nie navrhovateľom predloženú zmenku posudzovať ako zmenku na videnie, pretože bolo preukázané, že lehota splatnosti nebola v zmenke vyplnená, ale bola doplnená až dodatočne navrhovateľom.

K tvrdeniu, že zmena právnej kvalifikácie nemá povahu zmeny žaloby podľa uviedol, že na to, že v rámci skutkového vymedzenia navrhovateľ požadoval zaplatenie zmenkovej sumy vyplývajúcej z vlastnej zmenky, predloženie skutkových tvrdení a príslušnej zmenky má zásadný vplyv a význam pre právne posúdenie veci súdom. Je toho názoru, že neuniesol dôkazné bremeno, skutkové tvrdenia boli nepresné a neúplné a právna kvalifikácia, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok má úplne iný základ ako právna kvalifikácia, na základe ktorej by sa navrhovateľ domáhal nároku po jeho posúdení prvostupňovým súdom.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa , rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa , . Výroky o trovách konania zrušil podľa ust. .

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu v konaní, jeho závery sú správne ako aj právne zdôvodnenie, ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil za použitia správnych ustanovení a vyporiadal sa so všetkými podstatnými náležitosťami rozhodujúcimi pre právne posúdenie danej veci.

V zmysle ust. návrh okrem iného musí obsahovať, čoho sa navrhovateľ domáha, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva. Opis rozhodujúcich skutočností je mimoriadne dôležitou súčasťou návrhu. Pod opisom rozhodujúcich skutočností treba rozumieť v náležitom rozsahu prezentované skutkové okolnosti, od ktorých navrhovateľ odvodzuje opodstatnenosť návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodné skutočnosti vyplýva nielen z ust. , ale aj z , z ktorého je zrejmá povinnosť tvrdenia účastníkov konania. Treba zdôrazniť, že vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych alebo procesných predpisoch, ktoré sú predmetom konania. V konaní pred súdom každý z účastníkov uplatňuje svoje práva spravidla opierajúc sa o všeobecne záväzný právny predpis alebo dohodu zmluvných strán, a to práve preto, že právny predpis, alebo dohoda s určitými skutočnosťami spája určité právne následky. Od skutkových okolností je potrebné odlišovať neuvedenie alebo nesprávne uvedenie právnej kvalifikácie v návrhu uvedeného skutkového stavu. Treba poukázať na to, že súd je viazaný nielen navrhovaným petitom, ale aj skutkovými dôvodmi, z ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo. Nemôže teda napríklad rozhodnúť tak, že prizná navrhovateľovi plnenie uvádzané v navrhovanom petite, avšak na základe iného skutkového (nie právneho) dôvodu ako je uvedené v návrhu, napríklad súd prizná náhradu škody, hoci sa navrhovateľ domáha plnenia z úveru.

Navrhovateľ svoje právo odvodzuje od vystavenej zmenky, pričom poukazuje na príslušné ustanovenia a nárok odvodzuje z zákona vyššie uvedeného. Skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu na začatie konania, ale aj produkované počas konania smerujú na preukázanie jeho tvrdení, že na základe vystavenej zmenky a zániku tohto vzťahu mu vznikol nárok podľa citovaného zákona. Navrhovateľ v konaní netvrdí, že svoj nárok odvodzuje bez ďalšieho od uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú odporca nesplatil. Uplatňovaný nárok na základe vystavenej zmenky je právne, skutkovo úplne odlišný, ako nárok, ktorým by uplatňoval vrátenie požičaných peňazí. Treba zdôrazniť, že súd práve na základe tvrdených skutkových okolností skúma, či zistený skutkový stav je možné aplikovať pod príslušné ustanovenia toho ktorého právneho predpisu, nerobí tak svojvoľne, ale práve na základe tvrdených skutočností navrhovateľom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ uplatnil nárok zo zmenky, súd na základe takýchto skutočností aj aplikoval príslušné ustanovenia vyššie citovaného zákona. Znamená to, že súd na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, aj ho správne vyložil. Z týchto dôvodov

námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní ohľadom nezáväznosti právnej kvalifikácie považuje za účelové.

Pokiaľ ide o tvrdenia odporcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, predovšetkým k otázke dohody ohľadom vypĺňacieho práva k blanko zmenke ako aj k tomu, že by išlo o zmenku na videnie, odvolací súd danú obranu nepovažuje za akceptovateľnú, a to s prihliadnutím na vykonané dokazovanie prvostupňovým súdom, pričom je potrebné zdôrazniť, že dátum splatnosti nebol vyplnený na zmenke, preto v zmysle § 76 ods. 2 citovaného zákona je nepochybné, že ide o zmenku zročnú na videnie. Pokiaľ odporca tvrdí, že na splatnosti sa dohodli ústne, odporca ani neprodukoval tvrdenie, aká táto dohoda mala byť, naviac bolo preukázané, že pri uzatváraní daného vzťahu nebol nikto iný prítomný okrem účastníkov. V konaní však bolo tvrdené a dokazované, že odporca vrátil časť sumy v roku 2001. Pokiaľ išlo o zostatok sumy, odporca nemal dôkaz, ktorým by túto skutočnosť preukázal. Treba však zdôrazniť, že výdavkový pokladničný doklad, ktorým bolo vyplatené odporcom navrhovateľovi 21.000,- Sk, pochádza z 30. 08. 2007. Týmto dokladom odporca preukazuje, že plnil požičanú sumu, ktorá je aj predmetom tohto konania. Toto tvrdenie potom nie je akceptovateľné, keď na druhej strane navrhovateľ napríklad v odpore tvrdí, že celú sumu vrátil ešte v roku 2001.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že súd mal priznať nárok z titulu zmenkového záväzku, navrhovateľ takýto nárok neuplatnil.

Odvolací súd zrušil výroky prvostupňového súdu ohľadom rozhodovania o trovách prvostupňového konania z dôvodu zmätočnosti a nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení o trovách konania. Okresný súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutí, čo je v rozpore s ust. , ktorý takýto postup nepozná. Ak súdu pri rozhodovaní výška náhrady trov konania v čase vyhlásenia rozhodnutia nebola známa, v zmysle platí, že účastník konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V zmysle obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Vzhľadom na výsledok konania bolo zrejmé, že právo na náhradu trov konania má odporca. Súd preto o tomto nároku mohol rozhodnúť s tým, že podľa určí výšku až v písomnom vyhotovení rozhodnutia, t. j. potom, čo ubehne trojdňová lehota na vyčíslenie týchto trov. Súd však takto nepostupoval, pretože to nevyplýva z výroku rozhodnutia ani jeho odôvodnenia.

Súd taktiež mohol postupovať podľa § 151 ods. 7 s tým, že by rozhodol o náhrade trov konania a až po právoplatnosti rozhodnutia by rozhodoval o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Prvostupňový súd však vydal uznesenie o trovách konania pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

Je zrejmé, že prvostupňový súd neaplikoval ani .

Vzhľadom na zmätočnosť daného postupu ako aj výrokov odvolací súd zrušil výrok v rozsudku ohľadom trov, ako aj uznesenie zo dňa 15. 06. 2012, ktorým rozhodol o trovách konania, naviac, toto uznesenie je taktiež zmätočné, pretože ním uložil, aby navrhovateľ zaplatil navrhovateľovi náhradu trov konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.