Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-30-2024.pdf
PDF · 89.8 KB
Case nature
Subarea
3Co/30/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcov: 1./ A. I. s.r.o., so sídlom Q. O. XX, XXX XX A. D., Y.: XX XXX XXX, 2./ B.. H. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. O. XXXXX, XXX XX A. D., 3./ U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX O., 4./ B.. Q. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX O. a 5./ K s.r.o., so sídlom B. XXXXX/XX, XXX XX S.
- mestská časť U., Y.: XX XXX XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Marcel Mašan, advokát so sídlom Dostojevského 3313/12, 058 01 Poprad, IČO: 36 858 935 proti žalovanému: LUBYT s.r.o., so sídlom Jelšová 2773/24, 040 22 Košice - mestská časť Vyšné Opátske, IČO: 55 109 845, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Lučivjanský, s.r.o., so sídlom Štúrova 1392/19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 272 464, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov v 1./ až v 5./ rade proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 12C/43/2024-78 zo dňa 21.05.2024, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Priznáva žalovanému voči žalobcom v 1./ až 5./ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, s tým že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Náhradu trov konania žalobcom nepriznáva.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 337 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že navrhovatelia sa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 07.05.2024 domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakáže vykonávať správu apartmánového domu A. I., súp. č. XXXX stojacom na parcele I. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. O. O., a to až do rozhodnutia Spoločenstva vlastníkov bytov o výkone správy v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. v platnom znení. Návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nebytových priestorov a bytov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti A. I. súp. č. XXXXX a dňa 24.03.2024 uzatvorili ako vlastníci stavby A. I., v zastúpení Y.. B. X., B.. B. I. a B.. B. C., Y.. B. X. so žalovaným zmluvu o výkone správy. Podľa žalobcov Zmluva zo dňa 24.03.2024 je neplatným právnym úkonom, a to z dôvodu porušenia povinností pri zvolávaní schôdze vlastníkov apartmánového domu A. I.. Ďalším dôvodom neplatnosti Zmluvy je skutočnosť, že od 01.04.2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorej je nevyhnutné, aby bol výkon správy v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., pričom
Zmluva zo dňa 24.03.2024 uvedenú požiadavku nespĺňa. Ďalej poukázali na skutočnosť, že Zmluva o výkone správy bola so žalovaným uzatvorená na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 21.03.2024 s tým, že zo zápisnice nebol zrejmý priebeh tejto schôdze. Naviac poverenému zástupcovi Spoločenstva vlastníkov bytov A. I. nebola daná možnosť vyjadriť sa k spôsobu výkonu správy a k jednotlivým bodom programu schôdze, pričom niektorí spoluvlastníci nebytových priestorov vo A. I. sa pokúsili obísť ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., a to tým spôsobom, že pri zvolávaní schôdze porušili práva ostatných spoluvlastníkov, ktorých na schôdzu odmietli pozvať. Namietali, že ako spoluvlastníci neboli oboznámení so skutočnosťou, že dochádza k zmene právnej úpravy a rozširuje sa právo spoluvlastníkov. Ďalej poukázali na to, že A. I. má v skutočnosti zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov, čo vyplývalo aj z čl. IV. Kúpnej zmluvy, kde všetci vlastníci pri odkupovaní nehnuteľností vo A. I. prehlásili, že boli oboznámení s existenciou tohto Spoločenstva.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Zdôraznil, že účelom neodkladného opatrenia nie je judikovanie práv strán sporu, ale neodkladná úprava pomerov, ktorou sa má docieliť okamžitá procesná ochrana tej strany sporu, ktorá osvedčí potrebu súdnej ochrany prostredníctvom tohto inštitútu. Poukázal na to, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť potrebu nariadeného opatrenia a špecifikovať ohrozenie, ktoré stranám hrozí v prípade, ak by pomery strán neboli upravené. Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť záujmu na vydaní neodkladného opatrenia tak, ako to vyžaduje ust. § 326 CSP. Navrhovatelia sa predmetným návrhom domáhali, aby súd zakázal odporcovi výkon správy apartmánového domu až do rozhodnutia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. I., pričom súd mal za to, že navrhovatelia predloženými dôkazmi neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Neobjasnili aké právo si mienili uplatniť vo veci samej, taktiež ani príčinnú súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a prikázaním odporcovi zdržať sa určitého konania. V danom prípade teda absentovala podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov strán. V neposlednom rade súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že účastníkmi konania musia byť všetci spoluvlastníci, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 CSP, pričom z predloženého výpisu z LV č. XXXX k. ú. O. O. vyplývalo, že spoluvlastníkmi bytov a nebytových priestorov v nehnuteľnosti sú okrem navrhovateľov aj ďalšie fyzické a právnické osoby. Už len uvedený dôvod podmieňoval zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V závere súd prvej inštancie skonštatoval, že zo samotného obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo zrejmé, čoho sa navrhovatelia mienia domáhať v konaní vo veci samej. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovatelia mali v prípade námietok týkajúcich sa schôdze vlastníkov ako prehlasovaní spoluvlastníci domáhať sa na súde ochrany svojich práv, a to v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol pre nesplnenie zákonných podmienok pre osvedčenie práva zo strany navrhovateľov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že náhradu trov konania stranám nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporcovi žiadne preukázateľne trovy konania nevznikli.
6. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1./ až v 5./ rade, a to z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uviedli, že žalobcom v 1./ rade bola spoločnosť A. I. s..o., zastúpená konateľom spoločnosti Y.. M. M., ktorý je zároveň predsedom Spoločenstva vlastníkov bytu a nebytových priestorov A. I., ktoré vzniklo 07.06.2021. Zakladateľmi spoločenstva boli vtedajší vlastníci priestorov A. I., pričom poukázali na to, že súčasní vlastníci bytov a nebytových priestorov tieto priestory odkúpili od zakladajúcich členov a pri uzatvorení kúpnych zmlúv prehlásili, že pristupujú k Zmluve o založení Spoločenstva s účinnosťou od nadobudnutia vlastníckych práv vkladom do katastra nehnuteľností. Na základe uvedeného bolo teda zrejmé, že správcom A. I. je Spoločenstvo zastúpené Y.. M. M., pričom vzhľadom na vtedy platné znenie zákona č. 182/1993 Z.z. toto spoločenstvo registrované nebolo. Navrhovatelia v 2./ až v 5./ rade sa k návrhu pripojili, aby deklarovali svoj nesúhlas s nezákonným postupom ostatných spoluvlastníkov pri uzatvorení Zmluvy o výkone správy, keďže mali za to, že táto bola uzatvorená so subjektom, ktorý nebol na jej uzavretie oprávnený. Namietali aj nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa aktívnej vecnej legitimácie a navrhli, aby odvolací súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Na podporu svojej argumentácie poukázali na priložené listinné dôkazy tvoriace súčasť podaného odvolania.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľov o neplatnosti Zmluvy o výkone správy zo dňa 24.03.2024, pričom toto tvrdenie považoval za domnelé a ničím nepreukázané. Schôdza konaná dňa 21.03.2024 sa uskutočnila v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, pričom Zmluva o výkone správy prijatá na tejto schôdzi bola podpísaná viac ako 80 % vlastníkmi priestorov v objekte A. I.. Ďalej poukázal na svojvoľný výklad ustanovení zákona č 182/1993 Z.z. zo strany navrhovateľov, keď tvrdili, že tu je Spoločenstvo bez právnej subjektivity, ktoré malo rozhodnúť a určovať kto a ako bude realizovať správu objektu. V tejto súvislosti poukázal na neúspešný pokus štatutárneho zástupcu navrhovateľa v 1./ rade o zápis tohto Spoločenstva z roku 2021, kedy neboli splnené podmienky zápisu nakoľko tomu bránila zákonná prekážka, t.j. absencia legálnej definície ust. § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. Ďalej uviedol, že na základe informácii poskytnutých Okresným úradom M., nedošlo k vyhoveniu žiadosti a zápisu Spoločenstva do registra, a o pre nepredloženie dokladov, z ktorých by vyplývalo, že sa jedná o vôľu kvalifikovanej väčšiny vlastníkov priestorov v objekte A. I.. Na základe uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľov ako nedôvodné zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Zároveň žiadal priznanie náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1./ až v 5./ rade nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa ust § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho spisu, napadnutým rozhodnutím a odvolaním žalobcov v 1./ až v 5./ rade, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava s relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
15. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
16. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobcovia v 1./ až v 5./ rade domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu správy apartmánového domu A. I., súp. č. XXXXX stojacom na parcele I. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat úz. O. O., a to až do rozhodnutia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov A. I.. Svoj nárok opierali o to, že došlo k porušeniu ich práv ostatnými spoluvlastníkmi nebytových priestorov vo A. I., ktorý sa pokúsili obísť ustanovenia zákona č. 182/1993 Z,z., keď zvolali schôdzu vlastníkov a neprizvali ostatných spoluvlastníkov. Namietali ďalej neplatnosť Zmluvy o výkone správy zo dňa 24.03.2024 prijatej na schôdzi konanej dňa 21.03.2024.
17. Ako vyplynulo z podaného návrhu, a ako správne konštatoval súd prvej inštancie, navrhovatelia predloženými listinnými dôkazmi neosvedčili bezprostredne nebezpečenstvo hroziacej ujmy. V danom prípade absentovala podmienka bezodkladnosti úpravy pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia v 1./ až v 5./ rade neosvedčili základný predpoklad potrebný pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a osvedčenie nevyhnutnosti okamžitej úpravy pomerov medzi stranami sporu. V danom prípade nie je odvolaciemu súdu zrejmé, k vzniku akej ujmy má dôjsť pri výkone správy apartmánu A. I. zo strany žalovaného.
18. Zároveň odvolací súd konštatuje, že z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, čoho sa navrhovatelia mienili domáhať v konaní vo veci samej, pričom poukazuje na skutočnosť, že „z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby.“ ( R 67/1996)
19. Naviac odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 77 CSP. Zároveň zákon č. 182/1993 Z.z. bližšie opisuje zákonné podmienky a postup ako pokračovať v prípade súdneho prieskumu rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, resp. ako má postupovať prehlasovaný vlastník pri ochrane svojho práva. Taktiež v rámci zákonných ustanovení upravuje, kto je v takomto prípade aktívne vecne legitimovaným, ktorej splnenie je výhradnou podmienkou pre začatie súdneho konania.
20. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že len rozhodnutím vo veci samej možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a to po vykonaní náležitého dokazovania. Neodkladným opatrením možno dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Zároveň odvolací súd uvádza, že navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby v čase podania návrhu prebiehalo resp. aby bolo skončené na súde konanie vo veci samej. V určitých prípadoch nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie takéhoto opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby (§ 336 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok vyslovene pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. V danom prípade však žalobcovia neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo malo za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že zo žalobcami podaného návrhu nebolo zrejmé, čoho sa mienili domáhať v konaní vo veci samej.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdzuje.
22. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnému žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).