Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-15-2024.pdf
PDF · 166.27 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/15/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcov 1) A. B., bytom A. C., D. XX/XX-X, 2) E. B., bytom F. G. H., I. J. XX/XXX, 3) C. C., bytom K. XX, X) L. C., bytom F. G. H., A. M. XXXX/XX, 5a) N. C., O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX) P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXXX/X, prechodne bytom C. G. H., P. P. XXXX/X, 5c) B. E., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX) L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX) M. A., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., A. P. XXX/XX, 6a) H. Q., O. C. nar. XX.XXX.XXXX, bytom K. X, XX) R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, X) J. C., bytom K. XX, X) N. C., bytom C., F. X, 9) L. C., bytom C. XXX, XX) S. C., bytom Q., A. C. XX, XXX) P. C., O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX) N. C., O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX XX) P. C., bytom K. XXX, XXX) U. C., O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. XXX/XX), XXX) B. C., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XX) X. C., bytom K. XXX, XX) X. C., bytom C. XXX, XX) R. C., bytom K. XXX, XX) R. C., bytom D. XXX, XX) N. C., bytom K. XX, XXX) J. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XX, 19b) J. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., V. XXXX/XX XX) A. C., bytom F. G. H., A. M. XXX/XX, 21) A. C., bytom C. XXX, XX) A. C., bytom C. XXX, XX) D. C., bytom Bratislava, 24) S. C., bytom K. XXX, XXX) N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX) P. C., O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. XXXX/XX-XX, 25c) J. N. N., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Y. K. XX, 25d) A. C., O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XX) H. C., bytom K. XX, XX) H. C., bytom K. XX, XX) N. C., bytom K. XXX, XXX) U. C., O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. XXX/XX, XXX) B. C., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XX) V. C., bytom K. XX, XXX) B. N., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX) P. T., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., Pod hájom XXXX/XX, 31c) P. V., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) N. G., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., C I 28/63, 31e) L. Y., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H. I. J. XXXX/ XXX-XX, XX) H. C., bytom G. F., Sady sv. I., 33) B. C., bytom K. XXX, XX) P. C., bytom K. XXX, XX) K. C., bytom K. XXX, XX) N. C., bytom K. XXX, XX) A. C., bytom K. XX, XX) N. C., bytom K. XXX, XXX) N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX), XXX) P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX) P. C., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX) L. C., bytom G., E. XX, 42) O. C., bytom G., P. X. XX, XXX) B. V., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., Pod hájom 1365/165, 43b) B. C., O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX) N. C., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., H. XXX, A. M., 43d) F. C., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX XXX) F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, 45) N. T., bytom A. XXX, XXX) J. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. M. XXX/XX, XXX) P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., Pod hájom XXXX/XXX, 46c) N. C., O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. M. XXXX/XX, XX) D. F., bytom K. XX, XX) B. F., bytom K. XXX, XXX) P. N., O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., D. XXX/XX, XXX) N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX) N. T., O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX) K. U., O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XX) L. F., bytom K. XX, XX) Q. F., bytom J., N. XXX/XX, XX) A. F., bytom F. G. H., D. XXX/XX, 53) B. E., bytom Q. X, XX) N. A., bytom K. XX, XX) A. U., bytom K. X, XX) P. U., C. K. X, XX) B. M., bytom C. XXX, XX) H. M., bytom Q., A. XX, 59) N. M., bytom Q., C. XX, 60) P. M., bytom F. G. H., I. J. XX/X, 61) N. M., bytom D. XX, XX) B. M., bytom K. XXX, XX) A. M., bytom C. XXX, XX) P. M., bytom K. XX, XX) P. I., bytom Q., Z. X, 66a) J. H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. XXX/X, 66b) J. G. P., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., Pod M. XXXX/ XXX, 67) J. N. F., bytom F. G. H., I. XX/XXX/XX, XX) J. E. F., bytom F. G. H., Pod K. XXX/X, 69) P. P., bytom A. XXX, XX) N. K., bytom F. G. H., A. XXXX/XX, XX) N. K., bytom G. F., Sad k. G. XX/XX, 72) M. K., bytom C. XXX, XX) P. K., bytom K. XXX, XX) J. L. K., bytom F. G. H., A. M. XXXX/XX, XX) F. K., bytom C. XXX, XXX) N. A., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. XXX/XXX, 76b) B. C., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. Q., F. XXXX, 77) P. K., bytom C., XXX) N. A., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX, XXX) H. K., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX) N. K., bytom D. XX, XX) N. N., bytom K. XX, XX) D. N., bytom K. XXX, XXX) B. N. O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX) B. N., O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX) S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XX) E. N., bytom K. XX, XXX) U. U. O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX) P. H., O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, 84c) R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XX) B. N., bytom K. XX, XXX ) N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX) S. Q., O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX) D. A., O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., I. J. XX/XX, XXX) N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O., D. XX/XX, 87) N. N., bytom F. G. H., Pod M. XXX/XX, 88) A. V., bytom F. G. H., C J.. XXXX/XX-21, 89a) D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. XXX/XXX, XXX) N. V., O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XX) R. V., bytom F. G. H., B. K. XXX/XX, 91) P. V., bytom F. G. H., Pod M. XXXX/XX, 92) L. V., bytom F. G. H., Pod M. XXX/X, 93) N. V., bytom J., W. XXX, 94) S. V., bytom F. G. H., C. XXX/XX-XX, XX) P. A., bytom K. XXX, XXX) A. A. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) B. E. O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XX) A. A., bytom K. XXX, XX) B. A., bytom X. XXX, 99) V. A., bytom K. XX, XXX) N. A., bytom C. XXX, XXX) P. A., bytom D. XX, XXX) P. A., bytom C. XXX, XXX) L. A., bytom K. XX, XXX) N. A., bytom M. D., 105a) R. A., O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXXX) C. U., O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXXX) C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. K. XXX/XX, 105d) V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) A. A., bytom X. XXX, XXX) S. A., bytom K. XXX, XXX) B. A., bytom K. XX, XXX) N. A., bytom K. XXX, XXX) B. A., bytom C. XXX, XXX) O. A., bytom K. XXX, XXX) V. A., bytom Q., A. A. XX, 113) R. O., bytom F. G. H., K. XXXX/XX, 114) B. D., bytom Q., C. XX, XXXX) P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXXX) N. J., O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXXX) D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., A. M. XXXX/XX, XXXX) N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXXX) D. A., O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., Pod M. XXXX/XX, 116b) F. D., O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. N. G. H., [. XXX/X, 117a) L. S., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, 117b) N. N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXXX) P. S., nar. XX.XX.XXXX bytom S., K. X, X., 117d) K. F., O. S., nar.XX.XX.XXXX, bytom J., K. G. XXX/XX, 117e) N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXXX) N. N. S., O. S. nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. R. E. XXXX/XX, 118b) P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., P. O. XXXX/XX, XXXX) P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXXX) C. S., O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, XXX) B. S., bytom K. XX, XXX) N. S., bytom K. XX, XXX) B. S., bytom K. XXX, XXX) P. S., bytom K. XXX, XXX) S. S., bytom K. XX, XXXX) O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXXX) R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXXX) L. S., O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXXX) J. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXXX) V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O., A. X, Q. XXXX/XX, 125c) N. N. S., O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. G. A., O. F. XXX, 125d) J. B. C., O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXXX) P. K., O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., G. D. XXXX/XX-XX, 125f) P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) H. S., bytom Q., K. XX, XXXX) N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. H., Y. C. XXXX/XX, 127b) N. N., O. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXXX) F. H., nar. XX.XX.XXXX bytom K. XXX, XXXX) P. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX) P. H., bytom K. XXX, XXXX) N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 129b) B. H., O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXXX) F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXXX) P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX) B. H., bytom G. F., Q. XXX/XXX, 131) V. [., bytom F. G. H., I. J. XX/XX-XX, 132) A. W., bytom G. F., 133) F. N., bytom F. G. H., A. M. XXXX/XXX, 134) S. N., bytom C., S. X, 135) B. P., bytom A., G. XXXX/XX, 136) N. A., bytom I. XX/XX, XXX) K. M., bytom A., G. D. XXXX/XX, 138a) P. N., N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXXX) N. C., O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom 102, XXXX) S. N., nar. XX.XX.XXXX bytom F. G. H., A. XX/XX, 138d) X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., W. XXXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, proti žalovaným 1/ A. F. C., C. XXX, C., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému AK SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o, so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: XX XXX XXX a 2/ J. N. S., bytom F. G. H., I. J. XX/XX, zastúpenému JUDr. Máriou Bustinovou, advokátkou, so sídlom Trenčianske Teplice, Šrobárova 9, IČO: XX XXX XXX, o určenie, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom nehnuteľnosti a určenie, že žalovaný 1/ je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12C/22/2023-184 zo dňa 20. novembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný 1/ m á voči žalobcom n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania s ú žalobcovia p o v i n n í zaplatiť žalovanému 1/ spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
III. Žalovaný 2/ m á voči žalobcom n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania s ú žalobcovia p o v i n n í zaplatiť žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výroky II. a III.). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou v pôvodnom konaní sp.zn. 12C/215/2012 domáhajú určenia vlastníckeho práva pre žalovaného 1/ A. F. C., so sídlom v Bolešove k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, XXX B. XXX pre k.ú. K. z dôvodu, že v predchádzajúcom súdnom spore vedenom žalobcami na tunajšom súdu pod sp. zn. 21C/179/2006 boli určené za neplatné 2 kúpne zmluvy a to zo dňa 15.12.2003 č. V 2928/03 a zo dňa 08.03.2006 č. V 501/2006, uzavreté medzi predávajúcim - žalovaným 1/ a kupujúcimi, ktorí následne kúpené nehnuteľnosti ďalej prevádzali. Súd svojím uznesením č.k. 12C/215/2012-663 zo dňa 29.03.2023 bol žalobný návrh žalobcov v časti týkajúcej sa C KN parc. č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. K. proti v súčasnosti žalovaným 1/ a 2/ vylúčený na samostatné konanie z pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 12C/215/2012 z dôvodu, že táto nehnuteľnosť bola predmetom exekučnej dražby, bola vydražená a z tohto dôvodu má iný právny režim (s poukazom na uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021) ako ostatné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom pôvodného konania. Následne súd v prejednávanej veci na návrh žalobcov pripustil zmenu žaloby uznesením č.k. 12C/22/2023-86 zo dňa 17.10.2023 tak, že žalobcovia sa domáhali určenia, že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom predmetnej C KN parc. č. XXX k.ú. K. ako aj určenia, že povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. je žalovaný 1/ Poľnohospodárske družstvo Bolešov. Túto žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný 1/ Poľnohospodárske družstvo Bolešov bol na LV č. XXX k.ú. K. zapísaný ako vlastník bez právneho titulu. Zákonom č. 81/1949 Zb. došlo k odňatiu vlastníckeho práva podielových spoluvlastníkov predmetných pozemkov v prospech družstva a to JRD v danej obci v období od 15.03.1949 do 01.10.1959, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 49/1959 Zb. o JRD, ktorým došlo k obnove, priznaniu vlastníckeho práva jednotlivým pôvodným podielovým spoluvlastníkom k týmto spoločným urbárskym nehnuteľnostiam. Na tento právny stav nadväzovali reštitučné zákony. Ďalší zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve stanovoval už len právo družstevného užívania. Zákon č. 229/1991 Zb. v § 22 ods. 1a zrušil právo družstevného užívania združených pozemkov a na družstvá sa vzťahovala právna úprava podľa Obchodného zákonníka. Podľa žalobcov žalovaný 1/ vedel, že žalobcovia si chcú usporiadať svoje vlastnícke právo formou osvedčenia podľa zákona č. 292/1992 Zb. u notárky a v inom súdnom spore sp. zn. 7C 468/99 tvrdil, že vlastníctvo na neho prešlo ex lege (priamo zo zákona) podľa zákona č. 81/1949 Zb. dňom vzniku JRD Kameničany 30.09.1957 a takýmto spôsobom si vybavil na list vlastníctva na žalované pozemky. Vzhľadom na už právoplatné súdne rozhodnutie o neplatnosti pôvodnej zmluvy, ktorá bola urobená pred dňom 01.01.2004 t.j. pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z., žalovaný 1/ A. F. C. nemôže byť vlastníkom predmetných pozemkov, ale ostal len ich nájomcom zo zákona podľa § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Ako povinná osoba nemohol podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. previesť kúpnou zmluvou predmetné pozemky do vlastníctva iného a kúpna zmluva s E. N. bola súdom určená za neplatnú. Žalovaný 1/ stratil vlastníctvo k predmetným pozemkom už v roku 1959, ostalo len povinnou osobou, ktorá je na základe rozhodnutia orgánu štátu povinná tieto veci vydať. Žalovaný 1/ odpredal predmetné pozemky E. N. s právom spätnej väzby s úmyslom, aby žalobcom podľa nového zákona č. 503/2003 Z.z. neboli vrátené ich pozemky, ale iba poskytnutá finančná náhrada. E. N. ďalšou kúpnou zmluvou pod V XXX/XX previedol vlastníctvo pozemkov na J. E. S. a O. R. S. a následne bola vykonaná exekučná dražba len na predmetnú CKN parc. č. XXX na N. Q. a F. Q., ktorí následne pozemok previedli kúpnou zmluvou V 586/2013 na syna P. S. a to na žalovaného 2/ J. N. S.. Žalobcovia boli názoru vzhľadom na majetkové pomery J. P. S. s manželkou, ktorí vlastnili ďalšie nehnuteľnosti na 30 listoch vlastníctva v k.ú. K., že uvedená exekučná dražba bola účelová. Podľa žalovaného 1/ ani pôvodná a ani zmenená žaloba neslúži potrebám praktického života, jej vyhovením by sa právne postavenie žalobcov
vo vzťahu k žalovanému v kontexte k existencii a evidencii vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti vôbec nezmenilo. Týmto žaloba nespĺňa procesnú podmienku naliehavého právneho záujmu na určení, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Takýto výrok by bol nevykonateľný na katastri nehnuteľností. Ak by žaloba v tejto bola aj úspešná, viedla by k nutnosti ďalšieho súdneho konania pre potreby zápisu na katastri nehnuteľností. Žalovaný 1/ k druhej časti zmenenej žaloby uviedol, že súd nemá právomoc určovať, kto je oprávnenou osobou podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zmien a doplnkov (ďalej len CSP) z dôvodu, že tento osobitný predpis neupravil právomoc súdu v zmysle CSP. O tom, kto je oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. rozhoduje pozemkový úrad a na toto konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Žalovaný 1/ tak žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný 2/ k zmenenej žalobe uviedol, že jeho právny predchodcovia k CKN parc. č. XXX k.ú. K. a to N. Q. s manželkou F., O. \. nadobudli tento pozemok do ich BSM v rámci dražby nehnuteľnosti dňa 04.01.2012 a to formou príklepu Okresného súdu Trenčín uznesením č. k. 60Er/1644/2011-11. EX 225/11, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2012. Takéto nadobudnutie vlastníckeho práva je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva a je osobitne chránený pre nárokmi pôvodného skutočného vlastníka, teda ide o výnimku zo zásady nemo plus iuris, ktorá uprednostňujúcej ochranu dobromyseľného nadobúdateľa. Namietal aj nedostatok vecnej právomoci súdu ohľadne druhej časti navrhovaného žalobného petitu, pretože v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. sa rozhoduje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v správnom súdnictve. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
2. Súd po vykonaní dokazovania posúdil vec po právnej stránke podľa § 137, § 217 ods. 1, § 228 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej len CSP/ a podľa § 34 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 4 ods. 1, 2 a 3, § 5 ods. 1 až 5, § 6 ods. 1, písm. a) a ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobcovia sa po pripustenej zmene žaloby domáhali a) určenia, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom predmetnej C KN parc. č. XXX k.ú. K. a b) určenia, že žalovaný 1/ je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.. Obaja žalovaní namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu pri takto sformulovanom návrhu žalobného petitu podľa § 137 CSP. V časti žalobného výroku o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnému pozemku súd zistil z obsahu pôvodného spisu sp. zn. 12C/215/2012 i vyjadrení strán sporu, že dňa 07.01.2020 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 21C/179/2006-854 zo dňa 31.10.2018 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/14/2019-963 zo dňa 05.12.2019, ktorým bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003, zavkladovanej pod č. V 2928/03, uzavretej medzi žalovaným 1/ A. C. ako predávajúcim a t.č. nebohým E. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Stranami tohto sporu boli žalobcovia ako v tomto spore sp. zn. 12C/22/2023 a žalovanými v čase rozhodnutia súdu dňa 31.10.2018 bol žalovaný 1/ A. C. a žalovaným 2/ bol dedič neb. E. N. a to J. F. N. A.. V čase uzatvárania tejto kúpnej zmluvy pozemok C KN parc. č. XXX k.ú. K. ešte neexistoval, ale bol súčasťou pôvodného pozemku a to E KN parc. č. 204/1 k.ú. K., pričom k odčleneniu došlo geometrickým plánom č. 15/2006, overeným dňa 15.02.2006 pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 08.03.2006 medzi t.č. neb. E. N. a J. P. S. a O. R. S.. Neplatnosť tejto zmluvy zo dňa 08.03.2006 sa súdom neurčovala, konanie ohľadne nej v spore sp. zn. 21C/179/2006 bolo zastavené na základe čiastočného späťvzatia žaloby. Pri posudzovaní splnenia procesnej podmienky žaloby podľa § 137 CSP súd vychádzal z toho, že je právoplatný rozsudok súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003, ktorej predmetom bol pozemok E KN parc. č. XXX/X, ktorého súčasťou bol ( teda nebol odčlenený /ako samostatný pozemok) pozemok C KN parc. č. XXX k.ú. K.. Ak by sa tento rozsudok zo dňa 31.10.2018 predložil správe katastra nehnuteľností na zapísanie do katastra, katastrálny orgán by zrejme postupoval podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., teda vykonal by záznam tohto rozsudku a vyznačil by stav pred týmto právnym úkonom - zapísal by za vlastníka predávajúceho A. C. za podmienky, ak právo k nehnuteľnosti, ktoré bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a o ktorom bolo rozhodnuté súdom, je toto súdne rozhodnutie záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Tým sa zrejme myslia aktuálni vlastníci zapísaní na liste vlastníctva. V súdnom spore sp. zn. 12C/22/2023, ktorý bol vylúčený z pôvodného sporu sp. zn. 12C/215/2012, ohľadne iba l pozemku a to C KN parc. č. XXX k.ú. K. bolo zistené, že po uzavretí uvedenej zneplatnenej kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003 došlo k ďalším viacerým právnym zmenám
- prevodom, na základe ktorých je v súčasnosti vedený ako aktuálny vlastník tohto pozemku žalovaný
2/ J. N. S., ktorý však nebol sporovou stranou sporu sp. zn. 21C/179/2006. Ak by súd neprihliadol resp. ak by jedným z prevodov nebola súdna dražba pozemku, tak podľa znenia § 228 ods. 1 CSP by výrok rozsudku sp. zn. 21C/179/2006 zo dňa 21.10.2018 nemohol byť záväzný aj pre všetkých právnych nástupcov strán sporu pred právoplatnosťou tohto rozsudku t.j. do dňa 07.01.2020, teda ani pre J. N. S., ktorý vlastníctvo nadobudol pred uvedeným dňom právoplatnosti 07.01.2018. V takomto prípade by katastrálny orgán nemohol v súčasnosti zapísať na základe rozsudku sp. zn. 21C/179/2006 zo dňa 31.10.2018 za vlastníka predávanej nehnuteľnosti v časti súčasnej C KN parc. č. XXX z kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003 predávajúceho - A. C., pretože nebola splnená podmienky záväznosti rozsudku pre právneho nástupcu podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. - teda vyznačiť stav pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy, ak pred jej uzavretím bo A. C. na katastri nehnuteľností vedený ako vlastník. Ak A. C. nebol vedený na katastri ako vlastník, potom by mal katastrálny orgán vyznačiť za vlastníkov tie osoby, ktorým listiny v zbierke listín katastra preukazujú vlastnícke právo k ostatným predávaným pozemkom bez C KN parc. č. XXX ak je zároveň rozsudok sp. zn. 21C/179/2006 záväzný pre dotknuté osoby. Ak by tunajší súd uvažoval len o tom, čo žalobcovia môžu dosiahnuť svojim negatívnym určovacím petitom bez prihliadnutia na uvedený rozsudok sp. zn. 21C 179/2018 podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny orgán by zrejme mohol takýto rozsudok zapísať do katastra záznamom tak, že by súčasného
- aktuálneho vlastníka - žalovaného 2/ „vymazal“ pre zánik jeho práva k nehnuteľnosti a zrejme logicky by sa stal evidovaným vlastníkom predchádzajúci vlastník a to N. Q. s manželkou F. Q., avšak tieto osoby nie sú sporovými stranami sporu sp. zn. 12C/22/2023 a podľa § 228 ods. 1 CSP pre nich nie je tento rozsudok záväzný, čo by bolo zrejme prekážkou ich zápisu do evidencie nehnuteľností za vlastníkov. Súd nezistil a nepochopil, na aký účel by takáto zmena vlastníctva slúžila žalobcom, keď tvrdili, že žalobu v pôvodnej veci sp. zn. 12C/215/2012 podávali za účelom navrátenia vlastníckeho práva v konaní podľa reštitučného zákona č. 305/2003 Z.z. Súd je názoru, že ak by žalobcovia chceli namietať nesprávny úradný postup pri uvedenej súdnej dražbe, nie je k tomu potrebné, aby na LV boli zapísaný vydražitelia pozemku manželia Tamášiovci a v rámci odškodnenia nesprávneho úradného postupu už nie je možné navrátiť vlastnícke právo k pozemku. Z uvedeného je súd názoru, že neexistuje žiadny naliehavý právny záujem na určení neexistencie vlastníckeho práva súčasného vlastníka - žalovaného 2/ J. N. S.. Podľa názoru súdu z uvedených dôvodov žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na prvej časti žalobného petitu v zmysle § 137 CSP. Súd posúdil v tejto časti žalobu žalobcu aj podľa hmotného práva. Pozemok parcela C KN č. XXX k.ú. K. je jediný zo všetkých pozemkov, ktoré boli predmetom súdom zneplatnenej kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003 „prešla“ cez súdnu dražbu (bola predmetom súdnej dražby) podľa Exekučného poriadku a súd udelil príklepom vlastnícke právo tretím osobám - manželom Q., ktorí pozemok následne predali v r. 2013 žalovanému 2/ J. N. S. a k týmto úkonom došlo pred právoplatnosťou rozsudku súdu, ktorý určil absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 15.12.2003. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10.02.2012 č.k. 60Er/1644/2011-15, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.03.2012 schválil príklep udelený súdnym exekútorom vydražiteľom manželom Q. k predmetnej C KN parc. č. XXX k.ú. Kameničany podľa § 140 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017. V zmysle týchto ustanovení, v spojení s § 55 ods. 1 a § 150 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak si žalobcovia neuplatnili a oni si neuplatnili svoje práva, ktoré nepripúšťajú dražbu žalobou o vylúčenie veci k C KN parc. č. XXX z exekúcie z dôvodov uvedených v žalobe sp. zn. 12C/215/2012 alebo sp. zn. 21C/179/2006 ešte pred začatím dražby, takéto ich práva sa už nemôžu uplatniť na ujmu vydražiteľa, ktorý bol dobromyseľný. O nadobudnutí vlastníckeho práva rozhoduje súd udelením príklepu a vydražiteľ sa stáva vlastníkom dňom udelenia príklepu t.j. v danej veci dňom 04.01.2012. Exekučný poriadok určuje „prekluzívnu lehotu“ na domáhania sa práv k predmetu dražby, a to do začatia dražby. Ak k uplatneniu práv nedôjde, dotknuté osoby, tu žalobcovia, ich už nemôžu po dražbe uplatňovať voči vydražiteľom i ich právnym nástupcom a vlastnícke právo týchto osôb je zo zákona chránené, teda voči nim sa nemôže aplikovať zásada nemo plus iuris, t.j. že nie je možné nadobudnúť vlastníctvo od nevlastníka. Skutočnosť, či žalobcovia vedeli alebo nevedeli o predmetnej dražbe podľa znenia zákona nie je právne relevantná. Takýto názor je uvedený aj v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo 2/2020 zo dňa 27.04.2021. Pri posúdení naliehavého právneho záujmu k druhej časti návrhu žalobného petitu súd vychádzal zo znenia zákona č. 503/2003 Z.z. a § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žiadne ustanovenie tohto zákona nedáva súdu v občianskoprávnom konaní určovať, kto je povinnou osobou. Ak strany konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. nie sú spokojné s rozhodnutím pozemkového úradu o ich odvolacom prostriedku rozhodujú správne súdy a nie Okresný súd Trenčín v civilnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že tento osobitný predpis - zákon č. 503/2003 Z.z. neumožňuje tunajšiemu súdu rozhodovať o takejto právnej skutočnosti t.j. určení, že žalovaný 1/ je oprávnenou osobou podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
Týmto nie je splnená zákonná procesná podmienka (procesná dovolenosť) žaloby podľa § 137 písm. d) CSP a súd ju z tohto dôvodu v tejto časti zamietol.
3. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov konania. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočne nepriznať náhradu trov konania podľa § 257 CSP vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby.
4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Uviedli, že súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tiež nevykonal navrhnuté/potrebné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä, na základe akých právnych skutočností bol založený list vlastníctva na urbárske pozemky žalobcov pre P. C., keď P. C. nebol zapísaný ako vlastník ani v pozemkovej knihe a ani v evidencií nehnuteľností a v evidencií katastra nehnuteľností ku dňu účinnosti katastrálnych zákonov č. 265/1992 Zb. a č. 162/1995 Zb.. Súd prvej inštancie ďalej nepredvolal a nevypočul rozhodujúcich svedkov J. P. S. a manželku O. R. S., nepripojil si spisy Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor V 2928/2003, V 501/2006, V 1906/2008, V 2317/2008, spis Okresného súdu Trenčín 60Er/1644/2011, nevypočul účastníka konania žalovaného 2/ J. N. S., hoci tieto dôkazy žalobcovia žiadali vykonať. Žalovaný 1/ nebol vlastníkom uvedenej časti zemského povrchu, ktorá zodpovedá parc. CKN č. XXX o výmere 344 m2 s tým, že táto bola novovytvorená z pôvodnej pkn parc. č. XXX/X zapísanej vo vložke 440 katastrálne územie K.. Uvedená časť zemského povrchu bola evidovaná v zmysle zákonného čl. X/2013 na právnickú osobu útvar bývalých urbarialistov obce Kameničany. Na základe zákona č. 81/1949 prešla uvedená parc. do vlastníctva JRD v príslušnej obci. Toto vlastníctvo, ktoré nadobudlo P. K. a následne P. C. však trvalo len od 15.03.1949 do 01.10. 1959 do účinnosti zákona č. 49/1959 Zb. o JRD a došlo k obnove priznania vlastníckeho práva jednotlivým oprávneným osobám. Keď urbáre podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. boli zrušené podľa § 9, vlastníkmi uvedených pozemkov sa stali v podieloch členovia urbárskeho spoločenstva. P. C. od 01.10. 1959 malo už len právo družstevného užívania, ktoré bolo zrušené a podľa zákona č. 229/1991 Zb. - § 22 ods. 1, písm. a) toto právo družstevného užívania k združeným pozemkom zaniklo a podľa § 22 ods. 2 zákona č. 2929/1991 Zb. vznikol nájomný vzťah. Toto všetko sa udialo ex lege. Žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci bývalého urbárskeho útvaru s poukazom na § 9 zákona č. 2/1958 Zb. ex lege, ale k nadobudnutiu definitívneho vlastníctva zákonodarca pojal ingerenciu štátu prostredníctvom orgánu štátnej správy podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. Toto právo žalobcovia realizovali a v súčasnosti sa vec vedie na Okresnom úrade Trenčín, pozemkový a lesný odbor, pozemkové oddelenie, Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, č. V./XXXXXX-XXX a vec je prerušená z dôvodu, že prebieha konanie na Okresnom súde Trenčín sp. zn.12C/215/2012 ohľadne parcely, ktorá je predmetom reštitučného konania a je k dnešnému dňu evidovaná na žalovaného 2/. Okresným súdom Trenčín v konaní sp. zn. 21C/179/2006 bolo určené, že kúpna zmluva, ktorú urobil žalovaný 1/ s E. N. dňa 15.12. 2003 a ktorej vklad povolila Správa katastra Ilava pod č. V XXXX/XX, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktoré stanovisko bolo potvrdené odvolacím Krajským súdom Trenčín rozhodnutím č.k. 4Co/14/2019-963 zo dňa 05.12. 2019 a uznesením najvyššieho súdu sp.zn. 8Cdo/195/2020 zo dňa 30.06. 2022. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť J. N. odmietol a vec je definitívne ukončená. List vlastníctva si P. C. na uvedené pozemky vytvoril na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor v období od účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. do uzavretia kúpnej zmluvy z 15.12.2003 s E. N., pričom k tomuto nemal modus a ani titulus, pretože jeho vlastníctvo zaniklo ex lege, účinnosťou zákona č. 49/1959 Zb. od 01.10. 1959, keď sa obnovilo vlastníctvo pôvodných urbárnikov, ako individuálne vlastníctvo a vzniklo právo družstevného užívania a podľa § 62 zákona č. 49/1959 Zb. boli zrušené všetky predpisy, ktoré odporujú tomuto zákonu. Preto požiadavka žalobcov, aby súd vykonal dokazovanie prostredníctvom operátu listín na LV č. XXX katastrálne územie K., LV č. XXX katastrálne územie K. a LV č. XXX katastrálne územie K. bola dôvodná vzhľadom na nález ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 348/08 zo dňa 06.10. 2010. Ak žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení poukazoval na uznesenie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27.04.2021, ktoré bolo publikované pod R 56/2021 a chce, aby súd akceptoval výnimku zo zásady nemo plus iuris uprednostňujúcej ochranu dobromyseľného nadobúdateľa s poukazom na § 61, § 140 a § 150 Exekučného poriadku, tak tento jeho názor je mylný, pretože žalobcovia sa nedomáhajú vlastníctva k danej parcele súdom, pretože to do jeho kompetencie nepatrí, ale toto má v právomoci Okresný úrad, odbor pozemkový Trenčín, kde majú žalobcovia svoj nárok uplatnený. V dôsledku protiprávneho postupu žalovaného 1/ a E. N. došlo k uzavretiu neplatnej kúpnej zmluvy, tak ako to bolo judikované Okresným súdom Trenčín sp.zn. 21C/179/2006 a žalobcovia
sa domáhajú určenia, že nemôže nadobudnúť vlastníctvo žalovaný 2/, keď ho nemal ani žalovaný 1/ v čase uzavretia zmluvy a konal v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle uvedeného rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu žalobcovia poukazujú na to, že v konaniach, ktoré boli začaté pred 01.07. 2016 sa naliehavý právny záujem musí posudzovať v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok – ďalej len O.s.p.)/ a naliehavý právny záujem v takýchto veciach, ako je aj ich, je daný aj podľa rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/56/2003, ktorý bol publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, s ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal. Podľa žalobcov žalovaný 1/ a právni predchodcovia žalovaného 2/, jeho rodičia, ktorí danú nehnuteľnosť nadobudli a to J. P. S. a O. R. S. vedeli, že uvedený pozemok patrí urbárskemu spoločenstvu, že je podaný nárok na vydanie ešte ku dňu 23.11.2006, keď bola podávaná žaloba v konaní 21C/179/2006. O tom žalobcovia predkladajú písomnú žiadosť J. P. S. zo dňa 01.08.1997 adresovanú J. L. A., predsedovi Y. D. K. o odpredaj parc. č. XXX/X katastrálne územie K. s tým, že uvedená parc. sa nachádza v susedstve jeho majetku, ako aj ďalšie písomné podanie z 12.01. 1998 a snímku z mapy ohľadne parc. XXX, XXX/X B. XXX/X katastrálne územie K., ktorých J. P. S. je vlastníkom. Žalovaný 1/, keď odpredal nehnuteľnosti E. N. si zriadil právo spätnej kúpy za dohodnutých podmienok, a to v čase, keď už v Zbierke zákonov bol uverejnený zákon č. 503/2003 Z.z., v snahe docieliť, aby žalobcovia, oprávnené osoby, nemohli docieliť vrátenie pozemku. E. N. ďalšou kúpnou zmluvou V XXX/XXXX previedol vlastníctvo na J. P. S. a O. R. S. a následne sa vykonala exekučná dražba na N. Q. a F. Q. s tým, že do dražby z majetku J. P. S. bola pojatá len parc. CKN č. XXX, ktorú nadobudli manželia Q. a ktorí uvedenú parcelu previedli kúpnou zmluvou V XXX/XXXX na syna N. S.. Pritom J. P. S. vlastnil iné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol darovacou zmluvou registrovanou pod č. V 1886/95 a to rodinný dom súp. č. XX v K. a parc. XXX/X, XXX/X B. XXX/X katastrálne územie K. a ďalšie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX B. XXXX katastrálne územie K.. Vzhľadom na majetkové pomery J. P. S. a jeho manželky uvedená exekučná dražba bola účelová. V ďalšom žalobcovia poukázali na rozhodnutia najvyššieho súdu a ústavného súdu týkajúce sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu a prevodov vlastníctva, ktoré súd založené na princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Keďže žalovaný 1/ nenadobudol vlastníctvo v nadobúdacom konaní a ani zodpovedajúci právny titul, nemohol sa stať vlastníkom a dobrá viera ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že majú práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Dobrej viere, ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne prostriedky nepriznáva. Žalobcovia sú toho názoru, že E. N. spoločne s J. P. S. a jeho manželkou pojali úmysel získať spornú parcelu obchádzaním zákona, ktoré spočívalo vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa uvedený stav z hľadiska pozitívneho práva stane nenapadnuteľným – išlo o konanie in fraud legis, čo predstavovalo postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaného a nežiaduceho. Preto pojali úmysel, že formou uznania dlhu vo výške 500,- eur pre veriteľa bude toto realizované cestou exekúcie, aby súd potvrdil vydražiteľovi vlastníctvo a aby vydražiteľ následne, pri porušení predkupného práva A. C., ktoré vlastníctvo bolo zavkladované formou exekúcie, ako nezaťažené, toto bolo následne prevedené na syna J. P. S.. Úlohou všeobecných súdov nie je len vyhľadávať abstraktné pokyny zakotvené v právnej úprave, ale hľadať ich uplatnenie v konkrétnych prípadoch tak, aby rozhodnutia všeobecných súdov odrážali pravý zmysel nachádzania spravodlivosti. K reštitučným a iným nárokom spojených s obdobím neslobody /zákona NS SR č. 125/1996 Z.z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému/ je potrebné pristupovať zvlášť citlivo, aby v súdnom konaní prípadne nedošlo k ďalšej krivde. Žalovaní 1/ a 2/ sa snažia o zamietnutie nároku žalobcov s poukazom na námietku naliehavého právneho záujmu, že žalobcovia chcú, aby súd riešil otázku správneho práva, či žalovaný 1/ je povinnou osobou podľa zákona č. 503/2003 Z.z., čo si osvojil aj súd prvej inštancie. Žaloba žalobcov je ale dovolená podľa § 80 písm. c) O.s.p. a aj podľa § 137 písm. c) CSP, keď majú naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie na strane žalovaných 1/ a 2/ s tým, že o vlastníckom práve žalobcov musí rozhodnúť Okresný úrad Trenčín, ktorý sám rozhodne kto je oprávnená osoba, kto je povinná osoba, avšak je potrebné odstrániť doterajšiu nesprávnu evidenciu vlastníctva na Okresnom úrade Ilava, katastrálny odbor, aby bolo určené, že žalovaný 2/ nie je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX katastrálne územie K. – parc. I. č. XXX trvalý trávny porast o výmere 3444 m2 a povinnou osobou na navrátenie vlastníctva uvedenej nehnuteľnosti je žalovaný 1/. Preto žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili obaja žalovaní.
6. Žalovaný 1/ uviedol, že sa v plnom rozsahu sa stotožňuje s vecne správnym a riadne odôvodneným rozsudkom súdu prvej inštancie. Žalobcovia odôvodňujú svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie im procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu odvolania však vyplýva, že ide len o všeobecnú konštatáciu majúcu charakter doktrinálnej definície práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmé, na základe akého konania zo strany súdu malo dôjsť k žalobcami tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces. Čo sa týka nevykonaných dôkazov, tu žalovaný 1/ uvádza, že súd nie je povinný vyhovieť všetkým návrhom sporových strán na vykonanie dokazovania. Výber dôkazných prostriedkov, ktoré bude súd v rámci dokazovania vykonávať je ponechaný na jeho výlučnej vôli. Súd musí pritom prihliadať na to, aby nezamietol taký návrh na vykonanie dokazovania, ktorý je spôsobilý preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazným prostriedkom. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalšie dôkazné návrhy žalobcov nevykonal najmä preto, že nemali na rozhodnutie súdu žiadny vplyv a z dôvodu hospodárnosti konania. S tým sa žalovaný 1/ v plnom rozsahu stotožňuje. Žalobcami navrhované dôkazné prostriedky sú pre prejednávaný spor irelevantné a nadbytočné. Žalobcovia vo svojom odvolaní ďalej tvrdia nové skutočnosti a predkladajú rôzne, doposiaľ nepredložené listiny, čo žalovaný 1/ chápe ako neprípustné novoty v odvolacom konaní. Nie je splnená žiadna zákonom stanovená podmienka, na základe ktorej by bolo možné žalobcami uvádzané nové skutkové tvrdenia použiť v odvolacom konaní. Naviac nové skutkové tvrdenie žalobcov nie je nijakým spôsobom vo vzťahu k prejednávanému sporu relevantné. Ďalej žalovaný k žalobcami tvrdenej nemožnosti prelomenia zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet uviedol, že táto zásada bola rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít prelomená. Tu poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 i jeho korigovanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021. Z nich je zrejmé, že nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka nie je úplne vylúčené (tak ako to tvrdia žalobcovia). Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len v zákonom upravených prípadoch, predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Jedným z takto zákonom upravených prípadov je § 140 ods. 2 písm. l) v spojení s § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. V prejednávanom spore ide práve o takýto prípad, tak ako to správne posúdil aj súd prvej inštancie. K tvrdeniu žalobcov, že súd prvej inštancie mal pristúpiť k posudzovaniu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. žalovaný 1/ uviedol, že podľa § 470 ods. 1 CSP je aplikácia CSP nového procesnoprávneho predpisu založená na princípe okamžitej aplikability (použiteľnosti) novej procesnej úpravy, a to na všetky konania, ktoré prebiehajú na súde a boli začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov. Žalobcovia tak podľa neho nemôžu odvodzovať nimi tvrdený naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, keďže tento predpis bol zrušený Civilným sporovým poriadkom. Okrem toho, žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. K.. Žalobcovia nedisponujú naliehavým právnym záujmom na negatívnom určení (neexistencie) vlastníckeho práva žalovaného 2/, nakoľko vo výsledku nie je možné predpokladať a určiť, koľkým zo žalobcov sa zlepší ich právne postavenie (v prípade ich úspechu v spore) a akým spôsobom, resp. či je de facto možné, čo i len predpokladať vôbec existenciu zlepšenia právneho postavenia žalobcov na úkor žalovaných a v akej konkrétnej veci. Pokiaľ žalobcovia poukázal vo svojom odvolaní na obchádzanie zákona pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalovaným 2/, podľa žalovaného 1/ ide o ničím nepodložené, absurdné až difamujúce tvrdenie. Žalovaný 1/ tiež k tvrdeniam žalobcov o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach uviedol, že časť žalobcami navrhovaného petitu „...povinnou osobou na navrátenie vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam je žalovaný 1/ - A. F. C. v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z...“ má jednoznačný charakter žaloby na určenie právnej skutočnosti, ako taká musí jej prípustnosť vyplývať z osobitného predpisu v zmysle § 137 písm. d) CSP. Nakoniec žalovaný 1/ opätovne zdôraznil, že na prejednanie a rozhodnutie v konaní o navrátení vlastníctva k pozemku je príslušný správny orgán a nie civilný súd, nakoľko ide o prípad zúženej právomoci civilných súdov. Je preto zrejmé, že sa v tejto veci jedná o absenciu právomoci civilného súdu. Na základe uvedeného žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
7. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že s tvrdeniami žalobcov uvedenými v odvolaní nesúhlasí. Má za to, že procesný postup súdu bol správny v plnej miere a strane žalobcov
bolo v dostatočnej miere umožnené uskutočniť im patriace procesné práva a nedošlo ani k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Čo sa týka tvrdení žalobcov súvisiacich s tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces žalobcovia v odvolaní neuviedli v čom vidia nesprávny procesný postup súdu a jeho prípadné následky. Čo sa týka tvrdení žalobcov o nevykonaní navrhnutých dôkazov, žalovaný 2/ sa stotožňuje s odôvodnením tohto procesného postupu súdom prvej inštancie, podľa ktorého vykonanie dôkazov navrhovaných žalobcami, by nemalo žiadny vplyv na posúdenie veci nakoľko listinnými dôkazmi bolo bezpochyby preukázané, že právni predchodcovia žalovaného 2/ ako vlastníci uvedenej nehnuteľnosti - manželia N. Q. a manželka F., O. \. nadobudli predmetný pozemok do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v exekučnom konaní vedenom na OS Trenčín pod sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX v rámci dražby nehnuteľnosti – predmetného pozemku, a to formou príklepu. V tejto súvislosti žalovaný 2/ aj uviedol, že nadobudnutie vlastníctva dražbou je originárnym spôsobom nadobudnutia, ktorý je osobitne chránený pred nárokom pôvodného skutočného vlastníka vydraženej veci. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, že E. N. spoločne s J. P. S. a jeho manželkou úmyselne získali spornú parcelu obchádzaním zákona, konaním in fraud legis, tieto tvrdenia žalobcov považuje žalovaný 2/ za absolútne nepravdivé a ničím nepodložené. Ide o vyjadrenie účelového a vykonštruovaného názoru žalobcov, ktorý žalovaný 2/ odmieta. Nakoniec žalovaný 2/ uviedol, že žalobcovia nesplnili podmienku na to, aby bola podaná určovacia žaloba úspešná, a síce nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. K.. Absencia preukázania naliehavého právneho záujmu má za následok zamietnutie žaloby. Naliehavý právny záujem žalobcov je potrebné posudzovať podľa platného a účinného procesného predpisu – zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Vo veci nie je dôvod na posudzovanie naliehavého právneho záujmu žalobcov podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Žalovaný 2/ zotrváva aj na námietke absencie právomoci civilného súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci navrátenia vlastníctva k pozemku, nakoľko k tomu je príslušný správny orgán a nie civilný súd. Na základe uvedeného žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu.
8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcov, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré viedli k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcov, z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. K odvolacím námietkam žalobcu potom odvolací súd dodáva nasledovné: 10. Žalobcovia sa svojou žalobou v tomto spore domáhajú určenia, že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom parcely CKN č. XXX k.ú. K. a určenia, že povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. je žalovaný 1/ A. F. C.. Súd prvej inštancie takúto žalobu žalobcov zamietol s odôvodnením, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na prvej časti žalobného petitu v zmysle § 137 CSP /teda na určení, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti/ a že žiadne ustanovenie tohto zákona nedáva súdu v občianskoprávnom konaní určovať, kto je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. /čo sa týka druhého žalobného petitu/.
11. Odvolací súd po preskúmaní veci s uvedenými dôvodmi zamietnutia žaloby žalobcov súhlasí.
12. Čo sa týka žalobcami požadovaného určenia, že žalovaný 1/ Poľnohospodárske družstvo Bolešov je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, je nepochybné, že žalobcami požadované určenie je určením právnej skutočnosti. Uvedený zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje
navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a lesný pôdny fond, a ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu /zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov/. Okrem iného potom tento zákon stanovuje, že povinnými osobami, ktoré navracajú vlastnícke právo k pozemkom oprávneným osobám na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá a tieto povinné osoby majú za povinnosť s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného (§ 4 uvedeného zákona). Zákon č. 503/2003 Z.z. tak vymedzuje určitý okruh osôb (osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá) a s ich postavením spája právne následky (povinnosť k navráteniu vlastníckeho práva k pozemkom oprávneným osobám podľa tohto zákona, povinnosť riadne s týmito pozemkami hospodáriť do momentu ich navrátenia a podobne). Ide tak nepochybne o právnu skutočnosť, teda skutočnosť, na ktorú právny poriadok viaže právne následky. Ak žalobcovia vo svojom žalobnom návrhu žiadajú určiť, že žalovaný 1/ je v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. povinnou osobou na navrátenie vlastníctva parcely CKN č. XXX k.ú. K., žiadajú o určenie právnej skutočnosti. Takáto žaloba (o určenie právnej skutočnosti) nie je v zásade vylúčená, avšak podľa § 137 písm. d) CSP ju musí pripúšťať osobitný predpis (typicky napríklad žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ktorú pripúšťa Zákonník práce alebo žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktorú pripúšťa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Odvolaciemu súdu nie je známy žiadny právny predpis, ktorý by pripúšťal žalobu o určenie právnej skutočnosti, kto je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Takáto určovacia žaloba teda nie je v zmysle § 137 písm. d) CSP dovolená, pretože ju osobitný predpis nepripúšťa. Súd prvej inštancie preto správne v tejto časti žalobu žalobcov zamietol.
13. Pokiaľ ide o žalobcami požadované určenie, že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom parcely CKN č. XXX k.ú. K., tu sa jedná o určenie práva, nie právnej skutočnosti. Žalobcovia namietajú, že posúdenie prípustnosti tejto žaloby mal súd prvej inštancie skúmať podľa § 80 písm. c) O.s.p. a nie podľa § 137 písm. c) CSP, pretože svoju žalobu podali ešte za účinnosti /dnes už zrušeného/ procesnoprávneho predpisu O.s.p.. K tomu odvolací súd uvádza, že v zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/30/2018 zo dňa 18. decembra 2018) skutočne platí, že ak bola určovacia žaloba podaná na súd za účinnosti O.s.p., tak podmienku procesnej prípustnosti takejto žaloby má konajúci súd skúmať podľa O.s.p., a to v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP, ktorý stanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Aplikácia uvedeného právneho názoru v danej právnej veci však nie je namieste, pretože žalobcovia svoju žalobu o určenie že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom parcely CKN č. XXX k.ú. K. nepodali za účinnosti O.s.p. (do 30.06.2016). Žalobcovia sa podanou žalobou po pripustení jej zmeny súdom prvej inštancie uznesením č.k. 12C/215/2012-248 zo dňa 10. júna 2015 domáhali určenia, že predmetná parcela je vo vlastníctve žalovaného 1/ A. F. C.. K zmene tejto žaloby pristúpili podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 03.02.2023, ktorým žiadali, aby súd pripustil zmenu ich žaloby tak, že žiadajú určiť, že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom predmetnej CKN parc. č. XXX k.ú. K. ako aj určiť, že povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. je žalovaný 1/ A. F. C.. Súd prvej inštancie túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 12C/22/2023-86 zo dňa 17.10.2023. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia svoju žalobu o určenie, že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom parcely I. č. XXX k.ú. K., nepodali za účinnosti predchádzajúceho procesnoprávneho predpisu O.s.p. ale až po 01.07.2016, za účinnosti nového procesnoprávneho predpisu CSP. Súd prvej inštancie preto procesnú prípustnosť ich žaloby celkom správne posudzoval podľa § 137 písm. c) CSP, ktorý stanovuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (tu sa odvolaciemu súdu žiada uviesť, že rovnako aj ustanovenie § 80 písm. c) O.s.p., ktorého aplikácie sa žalobcovia v dovolaní domáhajú stanovoval pre procesnú prípustnosť žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení).
14. K samotnému naliehavému právnemu záujmu na určení, ktoré je žalobcami požadované v ich žalobe možno uviesť, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá má byť poskytnutá požadovaným súdnym rozhodnutím tomu, kto má aktívnu vecnú legitimáciu proti tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Podaná žaloba musí byť vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástroj ochrany práva aktívne vecne legitimovaného žalobcu, pretože sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
15. Súd prvej inštancie na žalobcami požadovanom negatívnom určení (žalovaný 2/ nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti) naliehavý právny záujem žalobcov nezistil. Ako uviedol, katastrálny orgán by zrejme mohol rozsudok súdu o takomto negatívnom určení zapísať do katastra záznamom tak, že by súčasného - aktuálneho vlastníka - žalovaného 2/ „vymazal“ pre zánik jeho práva k nehnuteľnosti a zrejme logicky by sa stal evidovaným vlastníkom predchádzajúci vlastník a to N. Q. s manželkou F. Q., avšak tieto osoby nie sú sporovými stranami sporu sp. zn. 12C/22/2023 a podľa § 228 ods. 1 CSP pre nich nie je tento rozsudok záväzný. Súd nezistil a nepochopil, na aký účel by takáto zmena vlastníctva slúžila žalobcom, keď tvrdili, že žalobu v pôvodnej veci sp. zn. 12C/215/2012 podávali za účelom navrátenia vlastníckeho práva v konaní podľa reštitučného zákona č. 305/2003 Z.z..
16. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd úplne zhoduje. Ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom dôjde požadovaným negatívnym určením k zlepšeniu právneho postavenia žalobcov, k odstráneniu spornosti, či ohrozenia ich tvrdeného vlastníckeho práva k pozemku-parcela I. č. XXX k.ú. K.. Požadované negatívne určenie, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom predmetného pozemku, by sa nijako nedotklo tej skutočnosti, že žalovanému 2/ tento pozemok do vlastníctva previedli kúpnou zmluvou manželia Q., ktorí ho nadobudli do vlastníctva súdom schváleným príklepom na exekučnej dražbe. Právne postavenie menovaných ako vlastníkov tohto pozemku by tak nebolo negatívnym určením požadovaným žalobcami dotknuté a samotné negatívne určenie by sa tak nijako neprejavilo v právnom postavení žalobcov, ktorí si uplatnili právo na navrátenie tohto pozemku podľa č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a tvrdia, že sú jeho spoluvlastníkmi. Na požadovanom určení, že žalovaný 2/ J. N. S. nie je vlastníkom parcely I. č. XXX k.ú. K., tak žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem a súd prvej inštancie preto správne z tohto dôvodu ich žalobu zamietol.
17. Ak žalobcovia vo svojom odvolaní uvádzajú, že pri skúmaní ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom negatívnom určení mal súd prvej inštancie vychádzať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 56/2003, ktorý bol publikovaný v časopise Zo súdnej praxe č. 4/2004 pod č. 48, odvolací súd uvádza, že na to nebol žiadny opodstatnený dôvod. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd prijal záver, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. V prejednávanej právnej veci však žalobcovi nežalujú o určenie svojho vlastníckeho práva a súdne rozhodnutie o negatívnom určení nemôže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva predmetného pozemku na ich osoby. Naliehavý právny záujem žalobcov v uvedenej veci rozhodovanej najvyšším súdom, resp. jeho existenciu, tak žalobcovia nemôžu stotožňovať s ich naliehavým právnym záujmom na požadovanom negatívnom určení v tejto právnej veci.
18. V kontexte dôvodov zamietnutia žaloby žalobcov (procesná neprípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti a nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie práva) nie je dôvod, aby sa odvolací súd vyjadroval k hmotnoprávnej otázke nadobudnutia vlastníckeho práva manželov Q., či iných osôb k predmetnému pozemku. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani odvolacia námietka žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal nimi navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobcami navrhované, a súdom prvej inštancie nevykonané, dôkazy mali viesť k zisteniu, na základe akých právnych skutočností bol založený list vlastníctva na urbárske pozemky žalobcov pre P. C., mali byť vypočutý svedkovia J. P. S. a O. R. S., žalovaný 2/ J. N. S. a pripojené spisy Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor V 2928/2003, V 501/2006, V 1906/2008, V 2317/2008, spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. 60Er/1644/2011. Všetky uvedené dôkazy mali ozrejmiť skutočnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v rade od žalovaného 1/ až po dnes
v katastri nehnuteľností zapísaného žalovaného 2/. Tieto žalobcami navrhované dôkazy teda nijako nemajú svedčiť o naliehavom právnom záujme žalobcov na požadovanom určení, že žalovaný 2/ nie je vlastníkom predmetného pozemku a vo vzťahu k dôvodu zamietnutia žaloby žalobcov sú tak irelevantné. Súd prvej inštancie preto neporušil práva žalobcov, ak týmto návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel.
19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal, každému osobitne, nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v sumách určených rozhodnutím súdu prvej inštancie.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).