Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Nt-23-2014.pdf
PDF · 74.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Nt/23/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej a prísediacich Ing. Františka Budu a Mgr. Rudolfa Kodadu, v trestnej veci odsúdeného E. Z. pre zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a iné, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Nových Zámkoch dňa 06.11.2014 takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného E. Z., X.. XX.XX.XXXX Y. X. B., trvale bytom X. B., E. Č.. XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/115/2011 z 02.02.2012 a právoplatným dňa 03.04.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2012 z 03.04.2012 z a m i e t a, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Odsúdený E. Z. podal dňa 19.09.2014 návrh na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/115/2011 z 02.02.2012 a právoplatným dňa 03.04.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2012 z 03.04.2012 dôvodiac rozhodnutím Ústavného súdu SR o rozpore tzv. asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona s Ústavou SR a z ktorého dôvodu žiadal o zníženie pôvodne mu uloženého trestu.
Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu na obnovu konania na verejnom zasadnutí vypočul odsúdeného, oboznámil listinné dôkazy a podstatný obsah spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/115/2011.
Odsúdený na verejnom zasadnutí, konanom o jeho návrhu na povolenie obnovy konania, na podanom návrhu v zmysle jeho písomného vyhotovenia, smerujúcom proti výroku o treste citovaného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, zotrval s tým, aby súd povolil obnovu konania v predmetnej veci.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/115/2011 z 02.02.2012 a právoplatným dňa 03.04.2012, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/28/2012 z 03.04.2012 bol E. Z. uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a s poukazom na § 47 odsek 2 Trestného zákona. Za to mu súd uložil podľa § 199 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 7 Trestného zákona a § 47 odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, na jeho výkon ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky z 12.08.2010 sp.zn. 0T/28/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Odsúdený takto mu uložený trest odňatia slobody toho času stále vykonáva.
Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 (uverejneným v Zbierke zákonov SR pod č. 428/2012 Z.z. dňa 21.12.2012) bolo vyslovené, že v § 41 odsek 2 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a dňom vyhlásenia citovaného nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov Slovenskej republiky toto ustanovenie stratilo účinnosť.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 38/1993 Z.z.“) ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Nález Ústavného súdu SR, že právny predpis, jeho časť alebo niektoré ustanovenie nie je v súlade s Ústavou, preto nemôže byť novou skutočnosťou súdu skôr neznámou v zmysle ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku a tým len jednou z podmienok obnovy konania, ale ak bol z tohto dôvodu podaný návrh na obnovu konania, je dôvodom obnovy konania „ex lege“, t.j. na základe § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. Ak je podaný návrh na povolenie obnovy konania vo veci, ktorá sa skončila právoplatným rozhodnutím, ktorý vychádza len zo skutočností predpokladaných v ust. § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z., je splnenie podmienok obnovy konania skonštatované už v tomto ustanovení. Preto súd už nemôže skúmať splnenie podmienok uvedených v ust. § 394 odsek 1 Trestného poriadku, ale obnovu konania povolí podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. Ak bolo ale použité ustanovenie podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písmeno a) až c) alebo písmeno e) Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe odňatia slobody upravenej podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21.12.2012, ust. § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. v spojitosti s nálezom Ústavného súdu SR z 28.11.2012 sp.zn. PL.ÚS 106/2011 sa nepoužije (Stanovisko Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 44/2013 z 26.11.2013). Z vyššie citovaných zákonných ustanovení ako aj stanoviska Najvyššieho súdu SR je nesporné, že ak v dôsledku nálezu Ústavného súdu SR stratilo účinnosť ustanovenie Trestného zákona a na jeho základe bol vyhlásený rozsudok, ktorý dosiaľ nebol vykonaný, ide o situáciu, predpokladanú ustanovením § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. a odôvodňujúcu povolenie obnovy konania, avšak iba za predpokladu, ak ústavne nesúladné účinky použitého ustanovenia Trestného zákona na dotknutý prípad dopadli. V prípade použitia vety za bodkočiarkou ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení do 21.12.2012 vo výroku o treste právoplatného odsudzujúceho rozsudku súdu tomu tak nie je vtedy, ak súd sadzbu trestu odňatia slobody, upravenú podľa v tomto ustanovení uvedeného postupu, nepoužil. Takáto situácia nastala nielen v prípade použitia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 písmeno a) až c) alebo písmeno e) Trestného zákona tak, ako uvádza i vyššie citované stanovisko Najvyššieho súdu SR, ale aj vtedy, ak súd postupoval podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona, ktoré ustanovenie súdu ukladá povinnosť uložiť obvinenému trest odňatia slobody v ňom uvedenej výmere a za splnenia v ňom uvedených podmienok, a to obligatórne a bez ohľadu na to, či ukladá
súhrnný alebo úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad uvedených v ust. § 41 odsek 2 Trestného zákona (či už účinnom do 21.12.2012 alebo od 21.12.2012).
Odsúdenému bol v napadnutom rozsudku uložený súhrnný trest odňatia slobody síce s použitím ust. 41 odsek 2 Trestného zákona (keďže mu bol ukladaný súhrnný trest odňatia slobody za dva zbiehajúce sa trestné činy, z ktorého jeden bol zločinom), ktoré ustanovenie v časti vety za bodkočiarkou prvej vety stratilo účinnosť v dôsledku vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR, avšak odsúdenému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov obligatórnym postupom podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona, t.j. podľa tzv. „zásady trikrát a dosť“ a teda mimo rámca trestnej sadzby upravenej podľa v tom čase účinného § 41 odsek 2 Trestného zákona (ktorá bola 162 mesiacov a 1 deň až 20 rokov). Súd tak pri ukladaní trestu odsúdenému vôbec nevyužil trestnú sadzbu, upravenú podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21.12.2012, ale obligatórne postupoval podľa zásad, uvedených v ust. § 47 odsek 2 Trestného zákona a uložil odsúdenému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že ústavne nesúladné účinky ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21.12.2012 v prejednávanej veci na výmeru trestu, uloženého odsúdenému nemali vôbec žiadny dopad, keďže na uloženie trestu odňatia slobody v rovnakej výmere podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona by boli u odsúdeného splnené aj vtedy, ak by mu nebol ukladaný súhrnný trest podľa § 42 odsek 1 a § 41 odsek 2 Trestného zákona.
Vzhľadom na hore uvedené zistenia súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku za použitia ust. § 41b odsek 1 Zákona č. 38/1993 Z.z. a preto návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť na súde, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje a to do 3 dní odo dňa oznámenia uznesenia. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením uznesenia je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.