Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Cbi-28-2012.pdf
PDF · 119.39 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cbi/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľky: M.. M. W., A. A. C.P. B. XX, XXX XX M., správkyňa úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpená Mgr. Richardom Karkóm, advokátom so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti odporcom: v rade 1/ T.. M. R., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XXX, XXX XX C., v rade 2/ T.. K. K., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXXX/XX, XXX XX Ž., odporcovia v rade 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o zaplatenie 2.286.798,52 eur
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v rade 1/ trovy konania vo výške 8.209,70 eur a odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 8.222,88 eur, na účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 24.05.2012 domáhala, aby súd určil, že rozdelenie zisku zo strany spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615 422 vo výške 2.286.798,52 eur medzi odporcu v rade 1/ a odporcu v rade 2/ zo dňa 04.01.2010 je voči veriteľom konkurzu vedeného Okresným súdom Žilina pod spis. značkou 4K/2/2011 neúčinné a zároveň aby určil, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615 422 zo dňa 04.01.2010 v znení „Valné zhromaždenie schvaľuje prerozdelenie účtovných ziskov za roky 2005, 2006, 2007 a 2008 a schvaľuje, aby celá suma v hodnote X.XXX.XXX,XX eur bola vyplatená spoločníkom ako podiel na zisku v nasledovnom rozdelení: vyplatenie podielu na zisku 50% T.. M. R. - X.XXX.XXX,XX eur, vyplatenie podielu na zisku 50% T.. K. K. - X.XXX.XXX,XX eur“ je voči veriteľom konkurzu vedeného Okresným súdom Žilina pod spis. značkou 4K/2/2011 neúčinné. Navrhovateľka sa zároveň domáhala, aby súd uložil odporcovi v rade 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu X.XXX.XXX,XX eur a odporcovi v rade 2/ zaplatiť navrhovateľke sumu X.XXX.XXX,XX eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku navrhovateľka uviedla, že je správkyňou konkurznej podstaty úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. (ďalej len „úpadca“) v zmysle uznesenia Okresného súdu Žilina spis. značka 4K/2/2011 zo 16.11.2011. Z titulu svojej funkcie navrhovateľka zistila, že dňa 04.01.2010 úpadca prostredníctvom valného zhromaždenia rozhodol o rozdelení nerozdeleného zisku za minulé obdobia vo výške X.XXX.XXX,XX eur tak, že odporca v rade 1/ ako spoločník úpadcu mal obdržať X.XXX.XXX,XX eur a odporca v rade 2/ rovnako sumu X.XXX.XXX,XX eur. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli v danom čase jediní konatelia a spoločníci úpadcu, tzn. odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ sú v zmysle § 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. osoby spriaznené s úpadcom. Odporcovia v rade 1/ a 2/ uvedené
sumy dňa 04.01.2010 obdržali, o čom svedčia výdavkové pokladničné doklady č. PK00003 a PK00004 zo dňa 04.01.2010. Úpadca rozhodol o prerozdelení zisku a tento vyplatil napriek tomu, že evidoval za rok 2009 stratu vo výške X.XXX.XXX,XX eur, k 31.12.2009 evidoval záväzky voči veriteľom po lehote splatnosti vo výške spolu X.XXX.XXX,- eur a následne po prerozdelení zisku sa pokúsil o reštrukturalizáciu. Z uvedených dôvodov má navrhovateľka za to, že napádaným úkonom úpadcu - rozdelením zisku vo výške 2.286.798,52 eur zo 04.01.2010 na základe uznesenia valného zhromaždenia úpadcu zo 04.01.2010 došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. a k ukracujúcemu právnemu úkonu v zmysle § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. Navrhovateľka podala odporovaciu žalobu v zmysle § 57 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011 voči odporcom o určenie neúčinnosti vyššie uvedeného právneho úkonu - rozdelenia zisku vo výške X.XXX.XXX,XX eur spoločníkom úpadcu zo 04.01.2010 a neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 04.01.2010. Navrhovateľka sa súčasne domáha, aby odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ zaplatili v zmysle § 63 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. do podstaty každý po X.XXX.XXX,XX eur.
Odporca v rade 1/ v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania z 15.08.2012 uviedol, že nárok navrhovateľky v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že navrhovateľka uplatňuje nárok titulom práva odporovať právnemu úkonu podľa § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011, konkrétne titulom odporovania právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a ukracujúcemu právnemu úkonu. Odporca v rade 1/ je presvedčený, že v skutkovom, ani právnom stave veci, t.j. pri vykonaní úkonu rozhodnutia valného zhromaždenia zo 04.01.2010, nie sú splnené zákonné podmienky vzniku práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z.
Odporca v rade 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 25.06.2014 rovnako uviedol, že nárok navrhovateľky v celom rozsahu neuznáva, nakoľko v skutkovom, ani právnom stave veci, t.j. pri vykonaní úkonu rozhodnutia valného zhromaždenia zo 04.01.2010 nie sú splnené zákonné podmienky vzniku práva odporovať právnemu úkonu podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2011.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 06.11.2014 v celom rozsahu zotrval na podanom návrhu. Právny úkon, ktorému navrhovateľka podaným návrhom odporuje, špecifikoval ako uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku a následné rozdelenie zisku tak, ako je to definované v petite žaloby, ktorým navrhovateľka navrhuje, aby súd určil, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti v znení: „Valné zhromaždenie schvaľuje prerozdelenie účtovných ziskov za roky 2005, 2006, 2007 a 2008 a schvaľuje, aby celá suma v hodnote X.XXX.XXX,XX eur bola vyplatená spoločníkom.“ Je voči veriteľom v konkurze na majetok úpadcu neúčinné. Na preukázanie ukrátenia veriteľov úpadcu právny zástupca navrhovateľky predložil konečný zoznam pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, v ktorom sú uvedení všetci veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu na majetok úpadcu, a z ktorého vyplýva splatnosť jednotlivých pohľadávok, ako aj skutočnosť, že v čase, kedy došlo k rozdeleniu zisku úpadcu boli tieto pohľadávky po splatnosti. Ďalej uviedol, že za rok 2009, ktorý účtovne predchádzal obdobiu, kedy bolo prijaté napadnuté uznesenie valného zhromaždenia úpadcu, bola spoločnosť úpadcu v strate a úpadca evidoval záväzky po splatnosti presahujúce X.XXX.XXX,- eur. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu daňové priznanie spolu s výkazom ziskov a strát, poznámkami k účtovnej závierke a účtovnú závierku. Vyslovil domnienku, že účelom rozdelenia a vyplatenia zisku za roky 2005, 2006, 2007 a 2008 nebolo vyplatenie týchto peňazí zo spoločnosti úpadcu, nakoľko v spoločnosti úpadcu žiadne peniaze neboli, ale tesne pred reštrukturalizačným konaním získať pozíciu veriteľov v reštrukturalizácii, resp. konkurze zo strany odporcov v rade 1/ a 2/. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil zmluvy o pôžičke uzatvorené medzi úpadcom a odporcami v rade 1/ a 2/, z obsahu ktorých vyplýva, že suma rozdeleného zisku bola v rovnaký deň poskytnutá spoločnosti úpadcu ako pôžička. K otázke charakteru uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným poukázal na to, že rozhodnutie Najvyššieho súd SR, na ktoré poukazuje na pojednávaní právny zástupca odporcov v rade 1/ a 2/, vychádza zo skutkového stavu, kedy bola žalovaná neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia ako právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a nie postupom podľa § 131 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane rozhodol tak, že pri rozhodovaní o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je potrebné postupovať v zmysle Obchodného zákonníka a podmienok v ňom stanovených a nemôže sa tejto neplatnosti domáhať ktokoľvek, ako kedy išlo o absolútne neplatný právny úkon. Mal však za to, že za skutkovej situácie v
prejednávanej veci nie je možné, aby v úpadku spoločnosti bolo možné prerozdeliť zisk spoločníkom, ktorý sa im ani reálne neprerozdeľuje len kvôli tomu, aby bola vytvorená ich veriteľská pozícia. Mal za to, že je to obchádzanie zákona a je to v rozpore s dobrými mravmi a pre tento účel je potrebné ustanovenie § 57 Zákona č. 7/2005 Z.z. vykladať spôsobom, že je možné odporovať právnym úkonom v širšom poňatí, t.j. aj úkonom, ktoré sú typu rozhodnutia valného zhromaždenia, na základe ktorých reálne dochádza k ukráteniu, zvýhodneniu alebo iným spôsobom ku konaniu, ktoré ukracuje konkurznú podstatu a poškodzuje konkurzných veriteľov. Pokiaľ by v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nebolo možné odporovať uzneseniu valného zhromaždenia, správca konkurznej podstaty by nemal žiadnu možnosť sa domáhať toho, aby boli do konkurznej podstaty vrátené finančné prostriedky, ktoré mali byť vyplatené ako zisk spoločníkom.
Právny zástupca odporcov v rade 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 06.11.2014 uviedol, že podanie žaloby zo strany navrhovateľky nie je dôvodné ani zákonné a žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na ustanovenie § 57 Zákona č. 7/2005 Z.z. upravujúce základné podmienky odporovateľnosti v konkurze, v zmysle ktorého odporovať možno iba právnym úkonom dlžníka, ktoré sa týkajú jeho majetku. Zároveň musí ísť o právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Pokiaľ navrhovateľka podaným návrhom odporuje uzneseniu valného zhromaždenia úpadcu zo 04.01.2010, odporcovia zastávajú názor, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom, nakoľko nespĺňa pojmové znaky právneho úkonu. Zároveň, pokiaľ odporovať možno len právnemu úkonu dlžníka, tento musí byť vykonaný oprávnenou osobou. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom a uznesenie valného zhromaždenia nie je úkon alebo rozhodnutie štatutárneho orgánu úpadcu. Odporcovia taktiež namietli voči tomu, či tento úkon sa týka majetku dlžníka, nakoľko rozhoduje o zisku spoločnosti, ktorý predstavuje ekonomickú resp. účtovnú kategóriu, a teda takýmto rozhodnutím nebolo rozhodované o majetku úpadcu. Pokiaľ spoločnosť dosiahne zisk, je na rozhodnutí spoločníkov, ako s týmto ziskom naložia a toto rozhodnutie je mimo kompetencie spoločnosti ako takej a predovšetkým orgánu, ktorý je oprávnený za ňu konať. Je nesporné, že uznesenie valného zhromaždenia úpadcu rozhodlo o rozdelení zisku tak, ako to vyplýva z podanej žaloby. Otázne však je, či toto uznesenie ukracuje nejakých veriteľov a ak ich ukracuje, tak akým spôsobom. Výstupom uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku je z účtovného hľadiska preúčtovanie z účtu nerozdeleného zisku 428 na účty záväzkov spoločnosti voči spoločníkom z titulu nerozdeleného zisku. Týmto preúčtovaním sa realizácia uznesenia valného zhromaždenia končí a nedochádza k žiadnemu ukráteniu. Pokiaľ teda by aj bol prijatý záver, že uznesenie valného zhromaždenia je právnym úkonom, nemôže ukracovať žiadneho veriteľa. Právny zástupca odporcov poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR k otázke charakteru uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Zastával názor, že uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti je tzv. inou právnou skutočnosťou, nie je to právny úkon. Nejde teda ani o právny úkon úpadcu, nemôže sa týkať majetku úpadcu, a potom svojimi dôsledkami nenapĺňa požiadavku, že by takýmto úkonom boli ukracovaní na svojich právach veritelia úpadcu. Mal teda za to, že žalobný návrh nespĺňa základné náležitosti podľa § 57 Zákona č. 7/2008 Z.z., aby napadnutý úkon mohol byť odporovateľný, a preto ani neprichádza do úvahy aplikácia skutkových podstát § 58 ods. 1 § 60 Zákona č. 7/2005 Z.z. Právny zástupca odporcov ďalej uviedol, že na to, aby došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, muselo byť dôjsť k skutočnému vyplateniu finančných prostriedkov jeho spoločníkom. Pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o prerozdelení zisku, finančné prostriedky v sume prerozdeleného zisku v stave financií úpadcu neboli a úpadca nemal peniaze na to, aby mohol vyplatiť takúto sumu titulom rozdelenia zisku. Na to, aby tie peniaze u úpadcu boli, museli tam „prísť“, a to práve na základe predložených zmlúv o pôžičke medzi úpadcom a odporcami v rade 1/ a 2/ . Nemožno teda hovoriť o ukrátení veriteľov úpadcu, nakoľko objem a stav majetku úpadcu medzi dňom 03.01.2009 a 05.01.2009 sa nezmenšil titulom vyplatenia zisku, lebo k vyplateniu zisku mohlo dôjsť len na základe toho, že odporcovia poskytli úpadcovi pôžičku. Medzi úpadcom a odporcami bola po konaní valného zhromaždenia uzatvorená dohoda o nahradení existujúceho záväzku novým záväzkom, na základe ktorého došlo k nahradeniu záväzku titulom rozdeleného zisku záväzkom formou pôžičky.
Uznesením zo dňa 16.11.2011 spis. značka 4K/2/2011 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422 a do funkcie správcu úpadcu ustanovil navrhovateľku. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224/2011 dňa 23.11.2011.
Podľa zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. konaného dňa 04.01.2010, pod bodom 2 Programu valného zhromaždenia bolo prejednané za účasti spoločníkov T.. K. K. a T.. M. R. prerozdelenie ziskov za účtovné obdobia rok 2005, 2006, 2007 a 2008. Z obsahu zápisnice vyplýva, že spoločnosť eviduje nerozdelený zisk za účtovné roky 2005, 2006, 2007 a 2008, konkrétne za rok 2005 v sume X.XXX,XX eur, za rok 2006 sume XXX.XXX,XX eur, za rok 2007 v sume X.XXX.XXX,XX eur a XX.XXX,XX eur a za rok 2008 v sume X.XXX,XX eur Q. XXX.XXX,- eur, spolu v sume X.XXX.XXX,XX eur. Bolo dohodnuté, že tento zisk sa prerozdelí na vyplatenie podielov spoločníkov, a to vyplatenie podielu na zisku 50% T.. M. R. vo výške X.XXX.XXX,XX eur a vyplatenie podielu na zisku 50% T.. K. K. vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Valné zhromaždenie 100%-ami hlasov prijalo uznesenie, ktorým schválilo prerozdelenie účtovných ziskov za roky 2005, 2006, 2007 a 2008 a schválilo, aby celá suma v hodnote X.XXX.XXX,XX eur bola vyplatená spoločníkom ako podiel na zisku v rozdelení T.. M. R. - vyplatenie podielu na zisku 50% - X.XXX.XXX,XX eur a T.. K. K. - vyplatenie podielu na zisku 50% - X.XXX.XXX,XX eur.
Pokiaľ na pojednávaní dňa 06.11.2014 boli zo strany účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov predkladané listinné dôkazné prostriedky tak, ako sú tieto zaznamenané v zápisnici o pojednávaní zo dňa 06.11.2014, súd osobitne neoboznamoval obsah týchto listinných dôkazných prostriedkov a ani ho neuvádzal v odôvodnení tohto rozsudku, nakoľko ich obsah nepovažoval za relevantný vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu. Nakoľko však v zmysle ustanovenia § 118a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou sú účastníci konania povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, súd v nadväznosti na skutočnosti uvádzané účastníkmi konania na pojednávaní vo vzťahu k predmetu tohto konania zaznamenal v zápisnici účastníkmi konania predložené listinné dôkazné prostriedky a tieto sa stali súčasťou obsahu spisového materiálu, nakoľko v prípade vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, v súlade s ustanovením § 118a ods. 1 OSP by súd mohol prihliadať len na tie skutočnosti a vychádzať len z tých dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania opísané a označené do skončenia prvého pojednávania.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len ZKR), (1)Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a ods. 5 ZKR, (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Navrhovateľka sa v prejednávanej veci domáha vyslovenia právnej neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia úpadcu zo dňa 04.01.2010, ktorým valné zhromaždenie schválilo prerozdelenie účtovného zisku za roky 2005, 2006, 2007 a 2008 a vyplatenie celej sumy v hodnote X.XXX.XXX,XX eur spoločníkom úpadcu ako podiel na zisku, a to v rozsahu vyplatenia podielu na zisku 50% odporcovi v rade 1/ v sume X.XXX.XXX,XX eur a vyplatenia podielu na zisku 50% odporcovi v rade 2/ v sume X.XXX.XXX,XX eur podľa ustanovenia § 57 ZKR voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. značkou 4K/2/2011. Označenému uzneseniu valného zhromaždenia úpadcu navrhovateľka odporuje s odkazom na ustanovenie § 58 ods. 1 ZKR ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a zároveň s odkazom na ustanovenie § 60 ods. 1 ZKR ako ukracujúcemu právnemu úkonu. Pri vymedzení úkonu, voči ktorému navrhovateľka uplatnila odporovacie právo, súd vychádzal z obsahu návrhu na začatie konania doručeného súdu dňa 24.05.2012 v spojení so špecifikáciou odporovaného úkonu právnym zástupcom navrhovateľky na pojednávaní dňa 06.11.2014. Prednes právneho zástupcu navrhovateľky v tejto otázke na pojednávaní dňa 06.11.2014 súd vyhodnotil ako upresnenie návrhu na začatie konania v časti vymedzenia odporovaného úkonu. Z hľadiska následku neúčinného úkonu navrhovateľka uplatnila nárok na vrátenie peňažného plnenia do konkurznej podstaty úpadcu, a to voči odporcovi v rade 1/ v sume X.XXX.XXX,XX eur a voči odporcovi v rade 2/ rovnako v sume X.XXX.XXX,XX eur.
Všeobecné podmienky práva odporovať právnemu úkonu v konkurze vyplývajú z ustanovenia § 57 ZKR a tieto musia byť splnené v každom prípade uplatnenia odporovacieho práva, bez ohľadu na konkrétny uplatnený dôvod odporovania právnemu úkonu v zmysle ustanovení § 57 až § 61 ZKR. Súd konštatuje, že návrh v prejednávanej veci bol podaný aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu úpadcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ustanovenia § 57 ods. 1 v spojení s ustanovením § 62 ods. 5 ZKR. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná v prekluzívnej lehote 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 16.11.2011 spis. značka 4K/2/2011, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615 422 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224/2011 dňa 23.11.2011. Za deň zverejnenia sa v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR považuje deň 24.11.2011. Lehota 6 mesiacov podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňom 25.11.2011 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 24.05.2011, kedy bol návrh na začatie konania v prejednávanej veci podaný na súde. Predmetom odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 57 a nasled. ZKR sú právne úkony dlžníka týkajúce sa jeho majetku. Právny úkon je definovaný v ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V zmysle tejto definície je potrebné vykladať aj ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov podľa ZKR, dôsledkom čoho je, že odporovateľnosťou v zmysle ZKR je možné napadnúť len taký prejav vôle dlžníka, ktorý napĺňa pojmové znaky právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, a nie iné konanie dlžníka, pokiaľ nie je právnym úkonom. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľky, že právny úkon pre potreby odporovateľnosti v zmysle ZKR je potrebné vykladať širšie, ale práve naopak, tento pojem je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 34 Občianskeho zákonníka. V právnej teórii a praxi sa dlhodobo vedie diskusia o posúdení právnej povahy uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Judikatúra tak Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR z 1.9.2000 sp. zn. 4Obdo 22/98) ako aj Najvyššieho súdu ČR (rozsudok NS ČR zo 17.12.1997 sp. zn. 1 Odon 88/97, uznesenie NS ČR z 12.3.2002 sp. zn. 29 Odo 548/2001) sa priklonila k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom. Hoci je pravdou, že tieto závery boli Najvyšším súdom SR vyslovené v konaní, predmetom ktorého bola neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia pri posudzovaní otázky, či túto je možné posudzovať aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov alebo len z hľadiska osobitnej právnej úpravy Obchodného zákonníka, nič to však nemení na tom, že Najvyšší súd SR sa vyjadril k právnej povahe uznesenia valného zhromaždenia tak, že toto nie je právnym úkonom. Tieto závery Najvyššieho súdu SR je možné a potrebné v plnom rozsahu aplikovať aj pre potreby posudzovania splnenia podmienok uplatnenia odporovacieho práva podľa ZKR.
Uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemožno považovať za právny úkon, nakoľko ním nedochádza k vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov navonok spoločnosti. Uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nemôže byť právnym úkonom z toho dôvodu, že mu chýba jedna z podstatných náležitostí právneho úkonu, a to prejav vôle spoločnosti, nakoľko valné zhromaždenie nie je orgánom obchodnej spoločnosti oprávneným konať v jej mene. Proces prijímania uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti možno považovať za proces tvorby vôle spoločnosti, pričom prejavenie tejto vôle vo vonkajších vzťahoch a založenie právnych vzťahov v súlade s takto vytvorenou vôľou prislúcha inému orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý je oprávnený konať za ňu navonok. Pri takomto ponímaní charakteru uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súd konštatuje, že uznesenie valného zhromaždenia nemožno napadnúť odporovateľnosťou podľa ZKR, nakoľko tu nie je spôsobilý predmet, voči ktorému možno uplatniť odporovacie právo, a to právny úkon v zmysle jeho definície podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by súd aj uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti za právny úkon považoval a pripustil by, že uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti by bolo možné napadnúť odporovateľnosťou podľa ZKR, nebol by vo vzťahu k uzneseniu valného zhromaždenia naplnený ďalší všeobecný predpoklad odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, ktoré rozhodne o rozdelení zisku a jeho vyplatení jednotlivým spoločníkom, nie je úkonom, na základe ktorého by došlo k reálnemu odčerpaniu finančných prostriedkov z obchodnej spoločnosti. K tomuto dochádza až samotným vyplatením podielu na zisku spoločníkom obchodnej spoločnosti na základe prijatého uznesenia valného zhromaždenia.
S poukazom na vyššie uvedené práve závery súd návrh navrhovateľky zamietol, a nakoľko vyjadril názor, že uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti úpadcu nie je spôsobilým predmetom uplatnenia odporovacieho práva v zmysle ustanovenia § 57 a nasled. ZKR, nezaoberal sa meritórne splnením ďalších predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, či to už v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR (ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa dlžníka), resp. vyplývajúcich z ustanovení § 58 ods. 1 a § 60 ods. 1 ZKR, s odkazom na ktoré navrhovateľka právo odporovať právnemu úkonu v prejednávanej veci uplatnila. Z uvedeného dôvodu aj súd zamietol návrhy navrhovateľky za vykonanie dokazovania pripojením spisov Okresného súdu Žilina 10Cbi/4/2012, 10Cbi/7/2012 a konkurzného spisu Okresného súdu Žilina 4K/2/2011, nakoľko skutočnosti, ktoré navrhovateľka mala záujem v zmysle prednesu právneho zástupcu navrhovateľky preukazovať obsahom predmetných spisov, nepovažoval za relevantné vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia v rade 1/ a 2/ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, preto im svedčí voči navrhovateľke v súlade s citovaným zákonným ustanovením právo na náhradu trov konania. Zároveň súd uvádza, že v prejednávanej veci neboli tvrdené ani zo strany súdu zistené okolnosti na strane účastníkov konania alebo spočívajúce priamo v okolnostiach v prejednávanej veci, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 OSP, pre ktoré by bolo možné odporcom v rade 1/ a 2/ ako účastníkom úspešným v konaní náhradu trov konania nepriznať.
Odporcovia v rade 1/ a 2/ si v prejednávanej veci uplatnili nárok na náhradu trov konania a tieto vyčíslili písomnými podaniami doručenými súdu dňa 10.11.2014 titulom trov právneho zastúpenia odporca v rade 1/ vo výške spolu 9.964,42 eur a odporca v rade 2/ vo výške spolu 9.973,03 eur, v obidvoch prípadoch za realizované 3 úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe a účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014. Súd preskúmal odporcami v rade 1/ a 2/ špecifikované a vyčíslené trovy právneho zastúpenia, pričom konštatuje, že rozsah uplatnených úkonov právnej služby zodpovedá ustanoveniu § 137 OSP a ustanoveniu § 13a ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). K určeniu výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v prejednávanej veci súd uvádza nasledovné: Predmetom konania bolo vyslovenie neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti úpadcu voči veriteľom úpadcu a zároveň vrátenie peňažného plnenia do konkurznej podstaty úpadcu vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ vo výške X.XXX.XXX,XX eur
a vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ rovnako vo výške X.XXX.XXX,XX eur. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za 1 úkon právnej služby pri zastupovaní tak odporcu v rade 1/ ako aj odporcu v rade 2/ je vzhľadom na vymedzený predmet konania potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty vecí s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/3-tinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Vo veci o vrátenie peňažného plnenia do konkurznej podstaty úpadcu predstavuje tarifná hodnota veci vo vzťahu tak k odporcovi v rade 1/ ako aj k odporcovi v rade 2/ sumu X.XXX.XXX,XX eur, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 2.710,69 eur a táto sa v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zvyšuje o 1/3-tinu základnej sadzby tarifnej odmeny patriacej advokátovi vo veci o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1/13-tina výpočtového základu, t.j. 58,69 eur vo vzťahu k úkonom právnej služby realizovaným v roku 2012 a 61,87 eur vo vzťahu k úkonom právnej služby realizovaným v roku 2014. Zároveň v prípade úkonu právnej služby zastupovanie na pojednávaní dňa 06.11.2014 išlo o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch odporcov, a preto základná sadzba tarifnej odmeny sa znižuje v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. . o 50%.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd priznal odporcovi v rade 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 8.209,70 eur podľa nasledovnej špecifikácie:
- Prevzatie zastúpenia na základe plnej moci zo 14.08.2012 2.710,69 eur + 1/3-tina z 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20% DPH.
- Vyjadrenie k žalobe z 15.08.2012 2.710,69 eur + 1/3-tina z 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál + 20% DPH.
- Účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014 2.710,69 eur + 1/3-tina zo 61,87 eur, z toho 50% + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.
Odporcovi v rade 2/ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 8.222,88 eur podľa nasledovnej špecifikácie:
- Prevzatie zastúpenia na základe plnej moci zo 17.06.2014 2.710,69 eur + 1/3-tina z 61,87 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.
- Vyjadrenie k návrhu z 25.06.2014 2.710,69 eur + 1/3-tina z 61,87 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.
- Účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014 2.710,69 eur + 1/3-tina zo 61,87 eur, z toho 50% + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.
Náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia je navrhovateľka povinná zaplatiť v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).