Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Ps-19-2021.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9Ps/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, N. F., zast. procesným opatrovníkom obcou Veľké Leváre, za účasti opatrovníka A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, N. F., o návrhu obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony na navrátenie spôsobilosti na právne úkony a zmenu opatrovníka, takto
rozhodol:
Súd návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony a zmenu opatrovníka zamieta.
Návrh na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti môže obmedzený v spôsobilosti na právne úkony podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 29.04.2021 podal navrhovateľ - obmedzený v spôsobilosti na právne úkony na tunajší súd návrh na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Návrh odôvodnil tým, že chce pracovať na plný úväzok a dlhodobo na jednom mieste. Týmto spôsobom by chcel zarábať viac peňazí a mať tak reálnejšiu možnosť žiť samostatne, bez nutnosti visieť rodičom na krku. Chcel by cestovať v rámci celej Európy a v rámci jeho finančných možností a ako turista, kam sa rozhodne. Chce si z času na čas aj v rámci Slovenska niekam povyraziť, najlepšie s partiou mladých ľudí, prípadne so skupinou takých ľudí, ktorí sú zanietení pre cestovanie a tiež poznávanie nových a predtým nenavštívených miest. Chce navštevovať hudobné festivaly, kiná, divadlá, prípadne iné podujatia kultúrneho a športového charakteru. Touto cestou sa chce zoznamovať so serióznymi a pre neho zaujímavými ľuďmi. Takisto by chcel bývať vo vlastnom byte a bez rodičov. Chce mať prístup k svojmu bankovému účtu, k peniazom, ktoré tam má. Chce podľa potreby používať platobnú kartu aj pri platení v obchodoch, aj údaje z jeho platobnej karty pri platbách cez internetbanking. Takisto v prípade transakcií, ktoré nevyhnutne vyžadujú návštevu banky, nemieni neustále chodiť do banky so svojím otcom - opatrovníkom. Konečne by sa chcel osamostatniť. Nemieni žiť sám, ale s osobou opačného pohlavia alebo zdieľať vlastné bývanie s nejakou seberovnou osobou.
2. Na informatívnom výsluchu dňa 12.11.2021 navrhovateľ doplnil, že si myslí, že mohlo dôjsť k zmene jeho zdravotného stavu. Súčasné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony ho značne obmedzuje, a to v možnosti nájsť si riadnu prácu. Hmotnoprávny opatrovník navrhovateľa uviedol, že si myslí, že by návrh mohol byť dôvodný, zdravotný stav jeho syna - navrhovateľa sa mu javí byť zlepšený.
3. Na pojednávaní dňa 24.01.2023 navrhovateľ žiadal, aby súd zmenil jeho opatrovníka, a to na niekoho iného z rodiny či cudziu osobu.
4. Procesný opatrovník, ktorý bol navrhovateľovi v konaní ustanovený sa k návrhu zo dňa 29.04.2021 písomne vyjadril s tým, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Títo jediní vedia o správaní svojho syna, o jeho nakladaní s finančnými prostriedkami a o pravidelnej návšteve lekára a pravidelnom užívaní predpísaných liekov. Obec ako opatrovník sa môže vyjadriť, len na základe znaleckého posudku.
5. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej k záverom ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 43/2022 zo dňa 30.11.2022 a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8Ps/3/2015 a 8Ps/41/2018, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Ps/3/2015 tunajší súd zistil, že Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8Ps/3/2015-44 z 17.05.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/422/2016-65 zo dňa 15.11.2016 právoplatne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy ohľadne nakladania s nehnuteľným majetkom, zmluvy týkajúce sa prijímania všetkých finančných záväzkov, najmä uzatvárať zmluvy ako dlžník a ručiteľ, disponovať a nakladať s majetkovými hodnotami a právami prevyšujúcimi 100 Eur mesačne a rozhodovať o spôsobe zdravotnej starostlivosti o seba. Zároveň mu bol ustanovený za opatrovníka jeho otec A. A., nar. XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Róbertom Ölvedyho, ktorý bol v konaní vypočutý k záverom ním vypracovaného znaleckého posudku č. 05/2016 zo dňa 06.03.2016 súd v tom čase zistil, že vyšetrovaný trpí vážnou duševnou poruchou, a to schizofréniou paranoidnej formy. Ide o poruchu trvalého charakteru, vyžadujúcu dlhodobú, pravdepodobne doživotnú liečbu. Prognóza vývoja jeho duševnej poruchy je neistá, skôr nepriaznivá vzhľadom k nespolupráci chorého v doterajšej liečbe. Liečbou nie je možné dosiahnuť vyliečenie choroby, len ju stabilizovať. Vyšetrovaný je nekritický k svojmu ochoreniu a v liečbe nedostatočne spolupracuje. Obmedzený sa z dôvodu jeho nedostatočnej spolupráce stal invalidným dôchodcom. V dôsledku jeho nespolupráce bol donútený k liečbe súdnou formou ochranného liečenia. U neliečeného pacienta sa prognóza poruchy zhoršuje, dochádza k tzv. defektu osobnosti, t. j. k nezvratným zmenám v charaktere osobnosti. Vyšetrovaný nie je schopný adekvátne obstarávať svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy a samosprávy ani racionálne nakladať s majetkom a finančnými prostriedkami, resp. len v minimálnej miere. Vyšetrovaný nechápe adekvátne zmysel konania, keďže nemá na svoje ochorenie náhľad, môže však chápať zmysel rozhodnutia vo veci, hoci s ním nemusí vnútorne súhlasiť.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Ps/41/2018 tunajší súd zistil, že na základe návrhu obmedzeného na navrátenia spôsobilosti na právne úkony bola rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8Ps/41/2018-95 zo dňa 05.11.2019, právoplatným dňa 13.12.2019 obmedzenému čiastočne vrátená spôsobilosť na právne úkony spočívajúca v práve disponovať a nakladať s majetkovými hodnotami a právami neprevyšujúcimi 200 Eur mesačne. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. V odôvodnení rozsudku sa konštatuje, že obmedzený v spôsobilosti na právne úkony trpí od veku adolescencie chronickým psychotickým ochorením - paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnymi zmenami osobnosti. Ide o trvalé ochorenie. Zdravotný stav obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony je stabilizovaný od roku 2017, kedy bol naposledy hospitalizovaný na psychiatrii. Obmedzený je zamestnaný brigádne cez agentúru sprostredkujúcu zamestnanie, nepravidelne dochádza do práce, má nepravidelný príjem, privyrába si k invalidnému dôchodku. Súdna znalkyňa MUDr. Slávka Lenerová sa v zmysle predmetného posudku (64/2019 zo dňa19.06.2019) vyjadrila, že ak bude obmedzený užívať lieky, nemusí dochádzať k ďalším recidívam schizofrénnej symptomatiky - bludom, agresivite, konfliktogénnosti a autizmu. Zároveň uviedla, že u obmedzeného sú prítomné reziduálne príznaky schizofrénneho ochorenia, nemá kritický náhľad na svoje ochorenie a ani na svoje sociálne fungovanie. Vyjadrila sa, že menovaný vie fungovať iba s podporou okolia a jeho doterajšie pokusy o osamostatnenie sa neskončili nikdy úspešne. V dôsledku uvedenej poruchy obmedzený je schopný čiastočne obstarávať si svoje záležitosti s orgánmi štátnej správy, avšak nemôže narábať s nehnuteľným majetkom a s finančnými prostriedkami môže narábať obmedzene do výšky 150 Eur mesačne. Znalkyňa zároveň uviedla, že obmedzený nemôže podpisovať žiadne zmluvy, hlavne nie také, ktoré vyžadujú finančné plnenie.
8. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. Jaroslavy Struňákovej č. 43/2022 zo dňa 02.12.2022 vyplynulo, že obmedzený v spôsobilosti na právne úkony naďalej trpí duševnou poruchou (chorobou)
- ide o paranoidnú schizofréniu s postprocesuálnymi zmenami osobnosti. Je to ochorenie celoživotné, trvalé, v súčasnosti dlhodobo v stabilizovanom stave. Od rozhodnutia súdu č.k. 8Ps/41/2018-95 zo dňa 05.11.2019 sa zdravotný stav obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony nezlepšil, sú už prítomné známky postprocesuálnych zmien osobnosti. Pri súčasnej liečbe je možné dosiahnuť dlhodobej stabilizácie, nie však zlepšenie ani vyliečenie. Obmedzený v spôsobilosti na právne úkony je schopný robiť právne relevantné úkony a obstarávať si svoje záležitosti v styku s orgánmi štátnej správy a samosprávy a inými organizáciami, ale nemôže uzatvárať zmluvy ohľadne nakladania s nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy týkajúce sa prijímania všetkých finančných záväzkov, najmä uzatvárať zmluvy ako dlžník alebo ručiteľ, disponovať a nakladať s majetkovými hodnotami a právami prevyšujúcimi 200 Eur mesačne, rozhodovať o spôsobe zdravotnej starostlivosti o seba. Aj naďalej je schopný nakladať so svojím majetkom do výšky 200 Eur podľa posledného rozhodnutia 8Ps/41/2018-95 zo dňa 05.11.2019. Pri výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedla, že u obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony ide o doživotnú a trvalú duševnú chorobu. Je to procesuálna choroba, pričom sú uňho zjavné zmeny na osobnosti spôsobené týmto procesom. Stav je dlhodobo stabilizovaný. U obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony sú prítomné preludy, resp. vzťahovačné obsahy, paranoidné predstavy. V istej miere je mimo reality, problematické je strategické a logické myslenie. Vzhľadom na jeho stav je suma 200 Eur adekvátna. Súčasná medicína ochorenie liečiť nedokáže. K zlepšeniu zdravotného stavu od posledného rozhodnutia súdu u obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony nedošlo.
9. Obmedzený v spôsobilosti na právne úkony bol súdom vypočutý na pojednávaní, na ktorom uviedol, že býva s rodičmi, má 40 rokov. Nerozumie si s nimi, stalo sa, že otec na neho hrešil. Uviedol, že otca nevníma ako serióznu osobu, keď treba niečo zaplatiť z účtu, tak otec ide s ním do banky. Rodičom prispieva na domácnosť, brigáduje za obslužným pultom. Kvôli obmedzeniu však nemá trvalý pracovný pomer. Chcel by disponovať aspoň sumou 400 Eur mesačne a skúsiť bývať v zariadení podporovaného bývania. Išiel by tam bývať asi na dva roky nepretržite, nakoľko sa tam môže naučiť samostatne fungovať ako osoba s duševnou poruchou, hospodáriť s peniazmi. Chcel by sa stať sebestačným. Každý druhý mesiac navštevuje psychiatra, lieky užíva, hospitalizovaný bol naposledy v roku 2017. Ďalej uviedol, že jeho príjem je teraz okolo 700 Eur aj s invalidným dôchodkom, chcel by však príjem 1000 Eur, aby na neho nemuseli rodičia doplácať. K znaleckému dokazovaniu uviedol, že čas, necelú hodinu, čo bola u nich znalkyňa, považuje za nedostatočný.
10. Hmotnoprávny opatrovník - otec obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony vypovedal, že bývajú so synom v spoločnej domácnosti. Synovi určité veci nepasujú, najmä mladšia sestra je na niektoré veci alergická a on to musí riešiť. Synovi podaným návrhom ide hlavne o financie, s ktorými by chcel manipulovať sám. Má k dispozícii aj bankomatovú kartu, pričom ako jeho opatrovník sleduje koľko vyberá. Ak chce z účtu niečo zaplatiť, tak ide s ním do banky. Syn má tendenciu míňať viac ako má. Ako keby nevedel odhadnúť, či je kúpa nejakej veci dôležitá. Záverom uviedol, že chce byť aj naďalej synov opatrovník, podľa neho nikto iný z rodiny tu nie je, kto by chcel túto funkciu vykonávať. Syn už býval v podporovanom bývaní v Senci. Keď ho tam však boli pozrieť, bol tam neporiadok a za zariadenie museli doplácať. Syn v zásade vie sám fungovať, treba však dohliadať na jeho financie.
11. Procesný opatrovník obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony sa vyjadril, že pozná rodičov obmedzeného, sú to seriózni ľudia. Vyjadrenia obmedzeného v konaní ho prekvapili. Podľa opatrovníka je o obmedzeného dobre postarané. Rodičia mu dávajú dostatočnú slobodu, aj finančnú. Vyjadril obmedzenému obdiv, že sa chce stále niečo nové učiť. Nevidí však priestor na sprísňovanie ani na uvoľňovanie obmedzenia.
12. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
13. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
14. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
15. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
16. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
17. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
18. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
19. Podľa § 249 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo na navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd rozsudkom skôr vydaný rozsudok zmení alebo zruší.
20. Podľa § 249 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd rozsudok zruší aj vtedy, ak zistí, že na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli dôvody.
21. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).
22. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex
offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).
23. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
24. Predmetom konania je navrátenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony. Súd skúmal, či sú splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti na právne úkony. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú aj naďalej naplnené zákonné podmienky k ponechaniu obmedzenia navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony tak, ako bolo súdom naposledy rozhodnuté, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že vyšetrovaný naďalej trpí duševnou poruchou - paranoidnou schizofréniou s postprocesuálnymi zmenami osobnosti, ktorá nie je len prechodná a napriek tomu, že je choroba už dlhodobejšie v stabilizovanom stave, robí navrhovateľa čiastočne nespôsobilým na právne úkony, a to čo sa týka rozhodovania o spôsobe zdravotnej starostlivosti a nakladania so svojím majetkom s výnimkou disponovania s majetkovými hodnotami do sumy 200 Eur mesačne.
25. Navrhovateľ je nekritický voči svojmu ochoreniu a do istej miery neschopný reálne zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti a nie je schopný samostatného fungovania bez podpory okolia. Od rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nedošlo podľa vykonaného znaleckého dokazovania k zmene zdravotného stavu (duševnej poruchy) navrhovateľa. Jeho zdravotný stav je dlhodobo stabilizovaný, k čomu v podstatnej miere prispieva, že žije v chránenom prostredí rodiny, kde má zabezpečené svoje životné potreby, najmä dohľad nad dodržiavaním liečby. Duševná porucha ovplyvňuje obmedzeného v spôsobe myslenia a rozhodovania, čo v minulosti viedlo k zanedbávaniu liečby jeho duševného ochorenia. Zároveň je potrebné mať na pamäti nedostatok sebareflexie u navrhovateľa, keď nie je ku svojej chorobe kritický a bagatelizuje ju.
26. Navrhovateľove obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť navrhovateľovi ochranu, a to čo sa týka majetkovej sféry ako aj dohľadu na dodržiavaním potrebnej liečby. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nevie efektívne hospodáriť so svojimi finančnými prostriedkami, a je tu dôvodná obava, že bude robiť neuvážené finančné transakcie, je preto naďalej v záujme navrhovateľa, aby nakladanie s jeho majetkom do istej miery ako aj rozhodovanie o spôsobe jeho zdravotnej starostlivosti bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. Súd nevzhliadol za dôvodné meniť predchádzajúce súdne rozhodnutie, keďže zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že nedošlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, a teda ponechal navrhovateľovi možnosť disponovať s majetkovými hodnotami do 200 Eur mesačne ako doposiaľ. Disponovanie takto stanovenou sumou finančných prostriedkov navrhovateľom je aktuálne postačujúce a v súlade s požiadavkou rešpektovania ľudskej dôstojnosti (ÚS SR sp.zn I. ÚS 313/2012-52). Súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorý zabezpečujú úhrady spojené s bývaním ako aj ďalšie potreby navrhovateľa a navrhovateľovi postačuje na voľné disponovanie suma do 200 Eur mesačne, ktorou si môže zabezpečiť nákup vecí osobnej spotreby podľa svojho uváženia. Navrhovateľ ako aj jeho opatrovník zhodne uviedli,
že pokiaľ si chce navrhovateľ zakúpiť niečo vyššej hodnoty ako je 200 Eur, jeho opatrovník ide s ním do banky. Navrhovateľ má zároveň k dispozícii aj bankomatovú kartu. Skutočnosť, že disponovanie s majetkovými hodnotami nad 200 Eur je pod kontrolou opatrovníka je vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľa, ktorý je síce stabilizovaný ale od posledného rozhodnutia súdu nezmenený, je naďalej namieste. Súd preto v záujme ochrany navrhovateľa návrh navrhovateľa na navrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietol.
27. Podľa ust. § 247 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak sa konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.
28. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať a pri dodržiavaní liečby je možná len stabilizácia zdravotného stavu, nie však vyliečenie, ktoré súčasná medicína podľa vyjadrenia znalkyne neumožňuje, súd zároveň rozhodol, že návrh na navrátenie spôsobilosti resp. zmenu obmedzenia spôsobilosti môže navrhovateľ podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov.
29. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
30. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
31. Podľa § 277 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd opatrovníka odvolá, ak stratí spôsobilosť na výkon funkcie, porušuje povinnosti, zneužíva svoje práva alebo z iných vážnych dôvodov.
32. Čo sa týka návrhu na zmenu opatrovníka aj ten považoval súd za nedôvodný, keďže neboli zistené nedostatky v opatrovníctve obmedzeného. Otec obmedzeného v spôsobilosti si podľa všetkého riadne plní svoje povinnosti, ktoré mu z opatrovníctva vyplývajú. Procesný opatrovník navrhovateľa, ktorý pozná pomery v rodine navrhovateľa, sa k osobe opatrovníka - otca navrhovateľa vyjadril pozitívne s tým, že o navrhovateľa je v domácnosti jeho rodičov dobre postarané. Navrhovateľ žiadal zmenu opatrovníka, pričom nenavrhol konkrétnu osobu, ktorá by mala túto funkciu vykonávať namiesto jeho otca ani neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by zmenu opatrovníka akokoľvek odôvodňovali. Po zhodnotení všetkých skutočností preto súd návrh na zmenu opatrovníka ako nedôvodný zamietol. Otec navrhovateľa je na výkon tejto funkcie spôsobilý a vykonáva túto funkciu v najlepšom záujme navrhovateľa tak, aby boli riadne zabezpečené všetky jeho potreby. Súd poukazuje na to, že výkon funkcie opatrovníka bude aj naďalej pod dohľadom súdu.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Podľa ust. § 251 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, trovy dôkazov platí štát.
35. Podľa ust. § 251 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.
36. Súd nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v priznanom znalečnom, hradených z rozpočtových prostriedkov štátu, keďže bezdôvodnosť návrhu bola súdom zistená až po vykonanom znaleckom dokazovaní, teda pri podaní návrhu nebolo nepochybne zrejmé, že by spôsobilosť na právne úkony nemohla byť aspoň čiastočne prinavrátená k čomu čiastočne došlo aj pri rozhodnutí v konaní 8Ps/41/2018. Nejednalo sa preto o zjavne bezdôvodný návrh, keďže až na základe výsledkov znaleckého dokazovania, dokázal súd vec riadne posúdiť a rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.