Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/100/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. zastúpený JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, so sídlom Kudlovská 1, 066 01 Humenné, proti odporkyni: X. zastúpená JUDr. Martinom Kostrejom, advokátom, so sídlom Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 2 625,19 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vo výške 730,06 € za právne zastúpenie advokátom.

odôvodnenie:

Na tunajší súd bol dňa 8.4.2013 doručený návrh, v ktorom navrhovateľ žiadal, aby odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2 625,19 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.1.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a tiež náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že počas spolužitia s odporkyňou v spoločnej domácnosti, v jej byte, v Michalovciach, bola uzavretá medzi nimi ústna zmluva o pôžičke, a na základe tejto zmluvy požičal odporkyni dňa 25.9.2009 peňažnú sumu vo výške 270 € a 20 000 Kč, tak, že v dňoch 3.9., 9.9., 10.9, 11.9. a 15.9.2009, vybral peniaze zo svojho účtu v Mladej Boleslave, kde v tom čase pracoval. Tieto peniaze odporkyňa požičala za účelom kúpy a osadenia plastových okien v jej byte, a počas doby, keď navrhovateľ bol pracovne v Českej republike, ho kontaktovala, že potrebuje požičať ešte ďalšie peniaze. Pretože bol v tom čase mimo Slovenska, požiadal svojho otca W., aby odporkyni poslal peňažné prostriedky, ktoré mal uložené doma, a ten jej poslal dňa 18.1.2010 poštovou poukážkou sumu 580 €, dňa 8.3.2010, sumu 1 000 €. Pokiaľ ide o dohodu o pôžičkách, dohodli sa tak, že sumy, ktoré navrhovateľ odporkyni požičal, mu táto vráti, najneskôr do 31.12.2011, ale keďže sa vzťahy neskôr medzi nimi zhoršili, a navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, zaslal dňa 17.1.2013 odporkyni výzvu na vrátenie celej pôžičky. Doposiaľ mu odporkyňa dlžnú sumu neuhradila, a podľa kurzu na trhu ČNB, zo dňa 30.122011 je kurz českej koruny k euru 25,80 Kč, čo pri pôžičke vo výške 20 000 Kč, predstavuje sumu 775,19 €.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila dňa 3.6.2013, písomným podaním, v ktorom uviedla, že návrh neuznáva v celom rozsahu, a žiada návrh zamietnuť. Uviedla, že jednak neuzavrela nikdy žiadne dohody o pôžičke, ani ústnou, ani písomnou formou s odporcom, ani si nikdy nepožičala žiadnu finančnú hotovosť za účelom rekonštrukcie platových okien od odporcu, a uviedla, že pokiaľ ide o sumu 580 € a sumu 1000 €, ktorú mal navrhovateľ poskytnúť odporkyni prostredníctvom otca JZ., tak takéto finančné prostriedky boli zaslané na jej adresu v marci 2010, ale za tým účelom, aby túto sumu poskytla na kúpu auta Renault Thalia, pretože sa navrhovateľ v tom čase nachádzal v Českej republike, a nedisponoval bankovým účtom v Slovenskej republike. Práve z dôvodu, aby sa zbytočne neplatili poplatky bankám, tak bola

uzavretá ústna dohoda, že finančné prostriedky pošle otec navrhovateľa odporkyni, ktorá ich vyberie, a tieto následne odovzdá navrhovateľovi na kúpu jeho motorového vozidla, čo sa dialo všetko za prítomnosti syna odporkyne Pavla Onduška, ktorý bol pri uzatváraní týchto dohôd prítomný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a bol zistený tento skutkový stav:

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že s odporkyňou žili ako druh a družka, v spoločnej domácnosti, v jej byte, a v čase, keď on pracoval v Českej republike, tak si chcela navrhovateľka v byte prerobiť okná a podlahu. Navrhovateľ odporkyni práve z tohto dôvodu v roku 2009 požičal 20 000 Kč, a to v hotovosti, a ústne sa dohodli, že mu ich vráti do 2 rokov. Zmluvu o pôžičke uzavreli, v byte odporkyne a boli prítomní pri uzatváraní tejto zmluvy iba oni dvaja. Ďalšiu zmluvu o pôžičke uzavreli toho istého roku, počas vianočných sviatkov, keď navrhovateľ odporkyni požičal sumu 2 000 Kč, a to na plávajúcu podlahu do jej bytu, tiež išlo o ústnu dohodu, a bolo dohodnuté, že peniaze vráti, keď sa rozídu. Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou sa rozišli v roku 2010, konkrétne 8.11.2010, a vtedy si aj žiadal od odporkyne o vrátenie peňazí, ktoré jej požičal, ale ona mu ich nechcela vrátiť. Ďalej navrhovateľ vypovedal, že požičal odporkyni peniaze, aj prostredníctvom svojho otca, a to tak, že jeho otec zaslal odporkyni na adresu peniaze v sume 1 000 €, a to na zakúpenia auta, ktoré malo byť ich spoločným autom. Vo výpovedi uviedol navrhovateľ, že to boli peniaze jeho otca, a ten dal odporkyni aj sumu 580 €. Neskôr navrhovateľ doplnil túto výpoveď a uviedol, že 580 € boli jeho peniaze, nie jeho otca. Keď sa vrátil počas Vianoc z Českej republiky do Michaloviec, bol spolu s odporkyňou, a tá od neho žiadala 580 €, a preto on zavolal otcovi, aby tieto peniaze poslal odporkyni. Pritom boli to peniaze, ktoré predtým poslal otcovi z Českej republiky, a práve tieto peniaze potom otec odporkyni zaslal. Uviedol, že aj pri tejto sume bola dohoda uzavretá ústne, boli pri nej prítomní iba on a odporkyňa, a dohodli sa, že mu peniaze vráti do 2 rokov, a napokon táto dohoda o vrátení peňazí do 2 rokov sa týkala všetkých požičiavaných peňazí.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti 2 roky, a to v roku 2008 a 2009, a počas tohto spolužitia boli spolu počas víkendov každý tretí týždeň. Uviedla, že nikdy neuzavrela s navrhovateľom žiadnu dohodu o pôžičke, či už ústnu alebo v inej forme, a ani od neho nikdy nežiadala žiadne peniaze, ani od neho žiadne peniaze neprijala. Poukázala na to, že keď navrhovateľ zistil, že má nového priateľa, tak vyvolal tento spor o pôžičkách ako pomstu voči nej. Vyjadrila sa tiež, že peniaze, ktoré jej poslal na adresu otec odporcu, tak ich poslal za tým účelom, aby boli použité na kúpu auta pre navrhovateľa. Ona síce spočiatku bola proti tomu, aby boli peniaze na auto navrhovateľa posielané na jej meno, ale bolo jej to vysvetlené zo strany otca navrhovateľa tak, že spolu s navrhovateľom žije, a tak to bude dobré. Uviedla, že tieto peniaze potom aj navrhovateľovi za prítomnosti svojho syna odovzdala, a to spolu 1 580 €, ktoré jej zaslal otec odporcu, a tieto peniaze, ktoré jej zasielal za účelom odovzdania na kúpu auta pre navrhovateľa, napokon navrhovateľ na kúpu auta použil. Uviedla, že auto stálo okolo 7 000 €. Ďalej z jej výpovede bolo zistené, že v roku 2009 bola zamestnaná, nezamestnaná bola iba počas 2 mesiacov, ale vtedy brigádovala, a keď pracovala, nemala nikdy problém s financiami, a aj počas brigádovania zarábala 380 €. Výmenu plastových okien si preto platila z vlastných peňazí, stála ju 1 550 €, a tieto peniaze mala našetrené, keďže pracovala celý život, a nikdy nebrala pôžičky.

Svedok M., syn odporkyne vo výpovedi uviedol, že si spomína na okolnosti, keď za jeho prítomnosti jeho matka, odporkyňa, odovzdala navrhovateľovi väčšiu sumu peňazí s tým, že mu povedala, aby tieto peniaze odovzdal otcovi, a hneď potom aj telefonovala ona, aj navrhovateľ, otcovi navrhovateľa, a oznámili mu, že boli zo strany odporkyne odovzdané navrhovateľovi peniaze, ktoré jej otec navrhovateľa poslal na auto pre navrhovateľa. Svedok uviedol, že peniaze boli jeho matke posielané zo strany otca navrhovateľa poštou, pretože v tom čase nemohli byť poslané navrhovateľovi, keďže tento pracoval v Čechách, a keďže navrhovateľ každý víkend prichádzal k jeho matke z Čiech. Svedok tiež poukázal na to, že to bolo asi 2-3 roky dozadu, a v roku 2009 a 2010 pracoval aj svedok v Čechách, a vedel o tom, že po rozchode navrhovateľa a jeho matky, tento veľmi zle znášal rozchod, dokonca si jeho matka musela zmeniť aj číslo, pretože jej navrhovateľ stále telefonoval. Ďalej z jeho výpovede bolo zistené, že peniaze matka odovzdala priamo navrhovateľovi v jeho prítomnosti, a pokiaľ vie, tak si peniaze nepožičiavala od nikoho, pretože mala dostatok peňazí zo svojho príjmu.

Svedkyňa B. uviedla, že je susedou navrhovateľa, a vie o tom, že asi pred dvomi, tromi rokmi ich navrhovateľ oslovil, aby išla pre nejaké veci k odporkyni, ktoré má zobrať, a ktoré jej dal spísané na papieri. V tom čase bol navrhovateľ v Českej republike, preto si po veci nemohol odísť sám, a požiadal

ju o to otec navrhovateľa. Odporkyňa jej veci pre navrhovateľa odovzdala, mala tam byť aj nejaká obálka s finančnou hotovosťou, ale tú jej odporkyňa nedala.

Navrhovateľ predložil súdu aj výpis z mailovej stránky pokec, azetmail, kde pod menom Anka012 je dňa 7.4.2011, v čase od 21.42 hod., uvedené nasledovné: „Miťo rozídeme sa v dobrom, peniaze ti do 2 rokov vrátim“. Navrhovateľ vo výpovedi tvrdil, že išlo o určenie splatnosti vrátenia pôžičky, ktorú mala takýmto spôsobom s ním dohodnúť odporkyňa. Poukázal na to, že pokiaľ ide o motorové vozidlo, na ktoré mu mali byť odovzdané peniaze od odporkyne, ktoré jej zasielal otec navrhovateľa, tak išlo o auto za 7 126 €, a to v sume 300 €, a tieto uhradil zo svojho účtu vo výške 300 €, a potom zo svojho účtu vo výške 6 826 €, čiže zaplatil celú sumu zo svojich peňazí, a nie z tých peňazí, ktoré mu mala dať odporkyňa. Navrhol tiež vypočuť svojho otca Jána Goga-Ferku, k tomu, že skutočne tento zasial peniaze, ktoré patrili navrhovateľovi v sume 580 € a 1000 € na adresu odporkyne, ako pôžičku od navrhovateľa. Odporkyňa poprela vo výpovedi, že by niekedy mala mail na stránke azet mail pod menom anka012, a že by niekedy dohodla s navrhovateľom nejaké pôžičky, a ich vrátenie do 2 rokov.

Odporkyňa vzniesla voči nároku navrhovateľa námietku premlčania a poukázala na to, že pokiaľ ide o tvrdené požičané sumy, ktoré jej mal navrhovateľ odovzdať, tieto jej nikdy požičané neboli. Poukázala aj na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa ohľadne sumy 1 580 €, a to z dôvodu, že ich posielal na jej adresu otec navrhovateľa, a nie navrhovateľ. Premlčanie odôvodnila odporkyňa tým, že navrhovateľ tvrdí, že tieto jej mali byť požičané v roku 2009, a keďže nepreukázal dohodu o splatnosti, premlčacia trojročná lehota uplynula pred podaním návrhu, ktorý bol na súd doručený 8.4.2013, a k premlčaniu došlo niekedy v roku 2012, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa o dobe poskytnutia pôžičky.

Z predloženej výzvy na vrátenie pôžičky vyplýva, že ju adresoval navrhovateľ odporkyni, dňa 17.1.2013, a v tejto výzve je uvedené, že mala byť odporkyni poskytnutá dňa 25.9.2009 suma 270 € a suma 20 000 Kč na účel výmeny plastových okien v byte odporkyne, a dňa 14.11.2006 bola jej poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 2 000 Kč na plávajúce podlahy v spálni, a medzi sviatkami bola požičaná zo strany navrhovateľa ďalšia suma 130 €, ktorú potrebovala odporkyňa na zakúpenie hygienickej keramiky do kúpeľne, a túto pôžičku v sume 1 253,14 € mala vrátiť navrhovateľovi do 31.12.2011. Z poštového poukazu podacieho lístka slovenskej pošty bolo zistené, že dňa 8.3.2010 bola zasielaná suma 1000 Sk pre X. od odosielateľa W., a dňa 18.1.2010 suma 580 €, tiež pre adresáta X. pre W. Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa , zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná, plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení , a nasledujúcich, a v zmysle dostupnej judikatúry (napr. rozsudok NS SR, sp.zn. ), otázkou premlčania uplatneného nároku, sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou, až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.

V tomto konaní žiada navrhovateľ o zaplatenie sumy 265,19 € s príslušenstvom, z titulu vrátenia pôžičky, ktorú odporkyni podľa jeho tvrdenia odovzdal dňa 25.9.2009, a to v hotovosti v sume 270 € a 20 000 Kč (775,19 €), bez prítomnosti svedkov, na základe iba ústnej dohody, v ktorej sa podľa jeho tvrdenia mal s odporkyňou dohodnúť, že mu peniaze vráti do 2 rokov, čo doposiaľ neurobila. Odporkyňa poprela uzavretie akejkoľvek dohody o pôžičke, a aj to, že by jej tieto sumy niekedy navrhovateľ dal. Vzniesla námietku premlčania poukazujúc na to, že návrh bol na súd doručený 8.4.2013 a trojročná premlčacia

lehota uplynula pred jeho podaním, nakoľko dohody o pôžičke, a ani o splatnosti, nikdy neboli uzavreté. Súd sa zaoberal oprávnenosťou námietky premlčania ohľadne spomínaných súm 270 € a 775,19 €, a dospel k záveru, že je dôvodná. Keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu dohody, o tom, že pôžička, o ktorej tvrdí, že ju dal odporkyni v sume 270 € a 20 000 Kč mu mala byť vrátená do 2 rokov, súd preto v zmysle citovaného vychádzal z toho, že odporkyňa bola povinná pôžičku vrátiť prvého dňa po tom, čo ju o to mohol navrhovateľ požiadať. A v tomto prípade je to prvý deň po 25.9.2009, kedy mali byť uvedené sumy poskytnuté, odvtedy plynula navrhovateľovi trojročná premlčacia lehota podľa a uplynula 25.9.2012, a keďže návrh bol podaný až po jej uplynutí dňa 8.4.2013, súd v zmysle , návrh navrhovateľa hodnotil ako premlčaný, a z tohto dôvodu jeho návrh v tejto časti, teda v časti o zapl. 270 € a 20 000 Kč zamietol.

Navrhovateľ ďalej žiadal aj o vrátenie sumy 580 € a 1000 €, pri ktorých uviedol, že ide o pôžičky, ktoré tiež dal odporkyni, a to sumu 580 € poštovou poukážkou 18.1.2010, a 8.3.2010 sumu 1000 €, o čom predložil poštové poukážky. Uviedol, že tieto dohody o pôžičkách tiež uzavrel ústne s odporkyňou bez prítomnosti akýchkoľvek svedkov, a že mu ich mala vrátiť do 2 rokov. Odporkyňa existenciu takýchto dohôd poprela. Z poštových poukážok vyplýva, že ich zasielal na adresu odporkyne otec navrhovateľa W. ktorého žiadal navrhovateľ vypočuť ako svedka, z dôvodu, že tieto peniaze, ktoré zasielal jeho otec odporkyni sú peniaze navrhovateľa, a že jeho otec ich iba zaslal odporkyni, ale že ide o pôžičku poskytnutú navrhovateľom odporkyni. Odporkyňa poprela, že by jej navrhovateľ tieto sumy požičal, a uviedla, že síce ich jeho otec zaslal na jej adresu, ale že to boli peniaze určené pre navrhovateľa od jeho otca na auto pre navrhovateľa. Vzniesla však námietku premlčania aj ohľadne týchto súm, poukazujúc na to, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že ide o pôžičky od neho, v takom prípade mu uplynula premlčacia trojročná lehota. V zmysle vyššie citovaného súd posúdil, že aj táto námietka premlčania je opodstatnená, nakoľko v prípade sumy 580 € uplynula dňom 18.1.2013, a v prípade sumy 1000 € uplynula dňom 8.3.2013, čo je v oboch prípadoch pred podaním návrhu na súd dňa 8.4.2013. Súd preto aj ohľadne týchto súm návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania, za právne zastúpenie advokátom, spolu vo výške 730, €, a to za tieto úkony poskytnutej právnej služby, v zmysle ,, vyhl. č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.1.2013 vrátane prvej porady s klientom v sume 101,24 €, vyjadrenie k výzve na vrátenie pôžičky zo dňa 28.1.2013 v sume 101,24 €, vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 31.5.2013 v sume 101,24 €, porada s klientom v sídle AK, zo dňa 25.11.2013 v sume 67,49 €, účasť na pojednávaní dňa 27.11.2013 v sume 101,24 €, účasť na pojednávaní 22.1.2014 v sume 101,24 € a účasť na pojednávaní 5.11.2014 v sume 101,24 €, k tomu 5- krát režijný paušál po 7,81 € + 2 x režijný paušál po 8,04 €, čiže spolu režijný paušál 55,13 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.( ) Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v až f/ : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.