Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/115/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, sídlo: Košická č. 56, Bratislava,

zast.: HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom Štefanovičova č. 12, Bratislava, proti odporcovi: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XX, XXX XX B., o zaplatenie 7.197,28 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.585,26 Eur zastavuje.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2012 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 7 597,28 Eur spolu s úrokom v sadzbe 17,50 % p.a. zo sumy 3 166,07 Eur za obdobie od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku z omeškania v sadzbe 9 % p.a. zo sumy 3 166,07 Eur za obdobie od 22.12.2010 do zaplatenia ako i náhrady trov konania.

Návrh bol zdôvodnený tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka voči odporcovi, postúpenie bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 28.12.2010. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej bola odporcovi ako majiteľovi účtu vydaná platobná karta, zároveň uzavreli zmluvné strany k zmluve Dodatok č. 1, predmetom ktorého bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 2 655,51 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,5 % p.a. Konečná splatnosť úveru bola medzi stranami dojednaná na deň 29.09.2005. V návrhu navrhovateľ poukázal na to, že odporca do dňa konečnej splatnosti úveru svoj záväzok právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradil, ani po postúpení pohľadávky na navrhovateľa neboli na úhradu záväzku poukázané žiadne platby. Pohľadávku v sume 7 597,28 Eur v návrhu špecifikoval ako istinu po splatnosti vo výške 3166,07 Eur, nezaplatené úroky v sume 2 666,74 Eur, úroky z omeškania v sume 1 764,47 Eur, uviedol, že sumu 3 166,07 Eur navrhovateľ naďalej úročí riadnym úrokom v sadzbe 17,5% p.a. a zákonným úrokom z omeškania v sadzbe 9% p.a.

Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 07.05.2012, voči ktorému podal odporca včas odôvodnený odpor. V odpore poukázal na svoju nepriaznivú finančnú

situáciu, umožňujúcu mu platiť svoj dlh voči navrhovateľovi v splátkach po 20 Eur mesačne, na čiastočné úhrady žalovanej sumy od 20.02.2012 ako i na rozpor vo výške žalovanej istiny a poskytnutého úveru, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ požaduje trojnásobok poskytnutej sumy, pričom vyčíslené úroky predstavujú 84% z istiny.

Odporca na pojednávaní dňa 05.11.2014 vzniesol námietku premlčania, s odôvodnením, že v druhom polroku 2007 už karta, ktorá bola vydaná na základe kontokorentnej zmluvy nebola aktívna, pričom platnosť zmluvy bola predĺžená 2x, z čoho vyplýva, že v roku 2008 zmluva nebola platná. Zároveň poukázal i na to, že sa splatnosť kartového rámca predlžovala vždy s platnosťou zmluvy. Zdôraznil, že i v samotnom návrhu uznania dlhu a splátkovom kalendári, ktorý zaslal navrhovateľ odporcovi bola klauzula o tom, že odporca má mať vedomosť o premlčaní.

V priebehu konania vzal navrhovateľ návrh viacerými podaniami sčasti späť, z dôvodu čiastočných úhrad žalovanej sumy odporcom, súd právoplatnými uzneseniami rozhodol o zastavení konania sčasti. Uznesením č.k. -135 zo dňa 22.04.2013 rozhodol o zastavení konania v časti istiny v sume 280 Eur a č.k. -206 zo dňa 05.11.2013 v časti istiny v sume 120 Eur.

Dňa 06.06.2014 vzal navrhovateľ návrh v časti istiny v sume 140 Eur späť (čl. 215), z dôvodu úhrady uvedenej sumy v splátkach po podaní návrhu. Podaním doručeným súdu dňa 10.06.2014 bol vzatý návrh v časti istiny v sume 1 445,26 Eur späť z dôvodu nesprávneho výpočtu riadneho úroku a úroku z omeškania započítaných do istiny, na základe uvedených dispozitívnych úkonov navrhovateľa s návrhom ako i súhlasu odporcu súd konanie v zmysle ust. , zastavil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a čítaním listinných dôkazov a to najmä: Zmluvy o postúpení pohľadávok č.1424/2010 CE zo dňa 21.12.2010 + prílohy, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 + doručenkou, Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 30.09.2004, Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (bez dátumu uzavretia) čl. 27-30 (ďalej aj ako Dodatok č. 1), Všeobecných obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov a náhrad Q. Q. , výpisov z účtu odporcu, fotokópií bankových zloženiek za obdobie apríl- september 2013, návrhu Uznania a dohody o úhrade záväzku formou splátkového kalendára (čl. 89) ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 postúpil postupca Q. Q.. (ďalej ako „banka“) pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Súčasťou uvedenej zmluvy bola i špecifikácia pohľadávky voči odporcovi, z ktorej súd zistil vyčíslené dní omeškania odporcu v počte 1299, výšku postupovanej pohľadávky v sume 7 5697,28 Eur rovnajúca sa žalovanej sume, sumu uvedenú ako istinu 3 166,07 Eur, sumu uvedenú pri riadnom úroku 2 666,74 Eur. Pri údaji príslušenstvo pohľadávky celkom (bez zákonného úroku z omeškania) bola uvedená suma 4431,21 Eur, pri údaji zml. omešk. KTK suma rovnajúca sa v návrhu zákonnému úroku z omeškania 1 764,47 Eur.

Dňa 30.09.2004 uzatvorila banka s odporcom Zmluvu o vydaní a používané bankovej karty typu Q. k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene SKK karty, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý limit na platobnej karte hotovostný v dňoch vo výške 40 000,- Sk a bezhotovostný v dňoch 80 000,- Sk. Dodatok č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej karty zmenil a doplnil uzavretú zmluvu v časti zmluvy s názvom Záverečné ustanovenia. V zmysle čl. I bod 1.až 5. bola zhodne so zmluvou uvedená výška kartového rámca vo výške 80 000,- Sk, v bode 2. bola dojednaná premenlivá úroková sadzba 17,50% p.a., v bode 3. upravená splatnosť úrokov a to mesačne, k poslednému dňu v mesiaci, v bode 4. konečná splatnosť kartového rámca na deň 29.09.2005, v bode 5. poplatok za správu kartového rámca 0,25% z kartového rámca mesačne, v čl. II boli dojednané definície pojmov, práva a povinnosti zmluvných strán upravoval č. III Dodatku č. 1, v čl. IV bola upravená aplikácia Obchodných podmienok, v čl. V si zmluvné strany dojednali dobu trvania zmluvy, splatnosť kartového rámca pri predĺžení zmluvy, výpoveď zmluvy ako i aplikáciu v zmysle ust. (čl. V bod 7.). Odporca

na základe uvedenej zmluvy čerpal finančné prostriedky vo výške 80 000,- Sk (t.j. 2 655, 51 Eur), avšak do dňa podania návrhu svoj záväzok neplnil ani čiastočne.

Podľa ust. čl. I bod 1. Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (ďalej len Dodatku č. 1) výška úverového rámca bola dojednaná na sumu 80 000,- Sk.

Podľa ust. čl. I bod 4. Dodatku č. 1 konečná splatnosť kartového rámca bola dojednaná 29.09.2005.

Podľa ust. čl. I bod 5. Dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a používaní bankovej platobnej karty (ďalej len Dodatku č. 1) poplatok za správu kartového rámca bol v sadzbe 0.25% z kartového rámca mesačne.

V ust. čl. V bod 1. Dodatku č. 1 si zmluvné strany dojednali, že táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku držiteľa karty.

V ust. čl. V bod 2. Dodatku č. 1 bola upravená splatnosť kartového rámca nasledovne, kartový rámec je splatný v deň splatnosti uvedený v bode 4 čl. I. tejto zmluvy. V prípade predĺženia doby trvania tejto zmluvy podľa predchádzajúceho bodu sa splatnosť kartového rámca predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená doba trvania tejto zmluvy, t.j. o jeden rok.

V ust. čl. V bod 7 posledná veta znela: Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa budú podľa , spravovať podľa príslušných ustanovení .

Z výpisu z účtu odporcu doloženého navrhovateľom súd zistil, že podľa položky č. 142 dňa 11.10.2004 (čl. 154) došlo k schváleniu kontokorentnej zmluvy ako i k aktivácii karty s úverovým rámcom 80 000,- Sk v zmysle vyššie uvedeného Dodatku č. 1. Dňa 29.09.2005 z položky pod číslom 142 (čl. 154) vyplýva automatická prolongácia kontokorentnej zmluvy, teda platnosť zmluvy bola v zmysle ust. čl. V bod 1 Dodatku č. 1 bod 1. predĺžená o jeden rok (t.j. 29.09.2006), čím sa v zmysle ust. čl. V bod 2 Dodatku č. 1 predĺžila i splatnosť kartového (úverového) rámca do rovnakého termínu.

Ďalej súd z doloženého výpisu z účtu, konkrétne z položky č. 415 zo dňa 29.09.2006 (čl. 160) zistil automatickú prolongáciu kontokorentnej zmluvy, čím sa platnosť zmluvy a splatnosť kartového rámca predĺžila do dňa 29.09.2007. Z položky pod č. 539 zo dňa 30.04.2007 súd zistil, že pri dátume 30.04.2007 je uvedená posledný krát transakcia poplatok za správu kontokorentného úveru (čl. 163), z položky č. 568 zo dňa 31.05.2007 (čl. 164) vyplýva ukončenie úverového rámca kontokorentného úveru, následne v období možnej prolongácie kontokorentnej zmluvy t.j. 29.09.2007 (čl. 166) z výpisu z účtu nevyplýva automatická prolongácia kontokorentnej zmluvy. V konaní navrhovateľ netvrdil ani nepreukazoval výpoveď zmluvy pred ukončením platnosti zmluvy ku dňu 29.09.2007, naopak tvrdil, že zmluva sa automaticky prolongovala, čo mal súd preukázané do dátumu 29.09.2007.

Z prílohy Zmluvy o postúpení pohľadávok (čl. 22) súd zistil, že počet dní omeškania vyčíslený pri pohľadávke voči odporcovi bol 1299 (cca 3,5 roka) ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. ku dňu 21.12.2010, čo nasvedčuje splatnosti kartového rámca ku dňu 29.09.2007.

V Uznaní dlhu a dohode o úhrade záväzku formou splátkového kalendára, zaslaného navrhovateľom odporcovi, mal odporca podľa ods. 2 čl. III svojim podpisom uznať svoj dlh čo do dôvodu a výšky, a to aj v časti ktorá podlieha premlčaniu v čase uznania záväzku, s tým, že odporca o premlčaní mal vedieť a tento dlh spolu s príslušenstvom sa navrhovateľovi mal zaviazať zaplatiť v celom rozsahu. Uvedené uznanie, ktorého súčasťou bola dohoda o úhrade záväzku formou splátkového kalendára odporca nepodpísal, čo v konaní nebolo navrhovateľom spochybnené.

Podľa a o spotrebiteľských úveroch (účinného do 10. 06. 2010) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle a , sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Ustanovenie , treba aplikovať aj na právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú . Súčasne treba poukázať na obdobné špeciálne interpretačné pravidlo zakotvené priamo v ust. , týkajúce sa výkladu obsahu zmluvného vzťahu, ak jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ. Podľa cit. ustanovenia pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , právo sa premlčí, ak nebolo vykonané v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia mal súd pri posudzovaní dôvodnosti námietky premlčania vznesenej odporcom za to, že v danom prípade je v záujme zvýšenej ochrany odporcu, vystupujúceho v postavení spotrebiteľa, potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa príslušných ustanovení , nakoľko je táto pre spotrebiteľa priaznivejšia, než premlčacia doba upravená v ust. .

Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu ( ), neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť , keďže aplikácia prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv celkom alebo z časti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii . Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Čo sa týka dojednania medzi zmluvnými stranami o aplikácii v čl. V bod 7 Dodatku č. 1, uvedené súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle cit. ust. . Je zrejmé, že išlo o vopred právnym predchodcom navrhovateľa pripravenú formulárovú zmluvu, do ktorého formulára boli už len dopísané konkrétne údaje o osobe odporcu a údaje o výške poskytnutého úverového rámca, úrokovej sadzby, splatnosti úrokov a konečnej splatnosti úverového rámca. Nešlo tak v zmysle ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.

Predmetné ustanovenie spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech odporcu ako spotrebiteľa, súd vychádzal z toho, že takáto voľba práva dostáva spotrebiteľa, konkrétne v tomto prípade odporcu, do nevýhodnejšej pozície vzhľadom k prihliadnutiu na väčšiu tvrdosť (napr. objektívna zodpovednosť za škodu s možnosťou liberalizácie v zmysle úpravy podľa ust. oproti zodpovednosti za zavinenie, ktoré sa prezumuje, v zmysle úpravy podľa ust. , vyšší úrok z omeškania s platením peňažného záväzku v zmysle úpravy ust. v znení účinnom do 31.12.2008 oproti úprave ust. 517 ods. 2 v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008, dlhšia premlčacia lehota nárokov v zmysle úpravy podľa ust. oproti úprave podľa , nemožnosť použitia ust. v obchodno-právnych vzťahoch, možnosť uznania premlčaného záväzku dlžníkom aj v prípade, ak by dlžník aj nemal vedomosť o jeho premlčaní podľa ust. oproti predpoklade vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu pri jeho uznaní podľa ust. atď).

Súd má za to, že uvedená voľba práva „nanútená“ vo formulárovej zmluve odporcovi ako spotrebiteľovi je tiež v rozpore s cit ust. . K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení spis.zn. zo dňa 25.01.2011 (uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 36/2013), v zmysle ktorého právnej vety: „Ustanovenia všeobecných podmienok prijatých podnikom, ktoré sa na základe prejavov vôle oboch zmluvných strán stali súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy a v neprospech spotrebiteľa sa odchýlili od právnej úpravy danej , sú neprijateľné podmienky danej spotrebiteľskej zmluvy.“. Ďalej Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „za neprijateľnú podmienku bolo potrebné považovať ustanovenie všeobecných podmienok poskytovania verejnej mobilnej siete, v zmysle ktorého sa na premlčanie uplatní . Toto zmluvné ustanovenie, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, spôsobuje totiž v danom prípade jeho nepriaznivejšie postavenie - upravuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu, s uplatnením je ale spojená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba.“. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva je možné považovať aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný. (k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. zo dňa 19.11.2013)

S poukazom na uvedené súd konštatoval absolútnu neplatnosť ust. čl. V ods. 7 Dodatku č. 1 v zmysle cit. ust. , ktorú je však možné oddeliť od ostatného obsahu zmlúv (ust. ) a ktorá tak nespôsobuje neplatnosť zmlúv ako celku. Súd tak právny vzťah nepodriadil režimu .

V danom prípade bol kartový (úverový) rámec splatný dňa 29.09.2007, nakoľko nedošlo k výpovedi zmluvy o kontokorentnom úvere, úver bol naposledy automaticky prolongovaný na obdobie jedného roka dňa 29.09.2007, s prolongáciou úveru sa na rovnaké obdobie predĺžila lehota splatnosti úverového rámca, t.j. na deň 29.09.2007. Odporca sa dostal do omeškania dňom 30.09.2007, t.j. 30.09.2007

je teda prvým dňom, kedy sa právo mohlo po prvý raz vykonať ( ). Trojročná premlčacia doba uplynula dňom 30.09.2010. Keďže sa navrhovateľ domáha nároku na zaplatenie peňažného dlhu návrhom doručeným súdu dňa 08.02.2012, nie je možné mu toto právo v dôsledku premlčania priznať, z uvedeného dôvodu sa súd dôvodnosťou nároku navrhovateľa nezaoberal a pre dôvodne vznesenú námietku premlčania návrh zamietol. Pre úplnosť súd uvádza, že v danom prípade i pri aplikácii premlčacej doby v zmysle , by nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní bol premlčaný.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Odporca zavinil zastavenie konania čo do sumy 560 Eur, ktorú uhradil navrhovateľovi v splátkach po podaní návrhu. V časti sumy 1 445,26 Eur vzal navrhovateľ návrh späť z dôvodu nesprávneho výpočtu riadneho úroku a úroku z omeškania započítaných do istiny, čím zavinil zastavenie konania v sume 1 445,26 Eur navrhovateľ.

Vo zvyšnej časti návrhu bol úspešný odporca. Úspech navrhovateľa bol 7,37 %, úspech odporcu 92,63 %, t.j. čistý úspech navrhovateľa predstavoval zápornú hodnotu - 85,26 %.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ust. , podľa ktorých úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované

· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

· v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( )

· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).