Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/73/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpený spoločnosťou Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, 2/ Mesto Turany, so sídlom Osloboditeľov 83, 038 53 Turany nad Váhom, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OOP3-2021/007935-002 zo dňa 17.02.2021, takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie konania zo dňa 03.05.2021 zamieta.

II. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

III. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-MT-OSZP-2020/014609-017 zo dňa 12.11.2020 rozhodol podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „“), že navrhovaná činnosť „I/18 Turany - Most 303“ navrhovateľa Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina, ul. M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, IČO: 00 003 328, predmetom ktorej je čiastočná demolácia mostného objektu a výstavba nového mosta na ceste I/18 v jeho mieste na parcele KN-C č. 3631/1, 3631/2, 3665/9, 3666, 3667/1, 3631/126, 3631/125, 3631/127, 3665/25 a KN-E č. 3023/5, 3023/8, 3024/1, 3024/2, 3025/1, 3088/3, 3088/5, 4575/3, 4575/4 a 4575/8, katastrálne územie F., sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní. Pre uvedenú činnosť je preto možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov je potrebné rešpektovať podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie: 1. Rešpektovať vyjadrenie SVP, š. p., Piešťany, Správy povodia horného Váhu zo dňa 15.05.2019, č. CS SVP PN 4424/2019 a uvedené podmienky akceptovať a zapracovať v plnom rozsahu v ďalšom povoľovacom konaní. 2. Plánovanými činnosťami neohrozovať kvalitu podzemných a povrchových vôd a rešpektovať ustanovenia o vodách (vodný zákon) a , ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. 3. Zabezpečiť, aby počas rekonštrukčných prác boli odpadové vody (technologické, splaškové) likvidované oprávnenou organizáciou. 4. Zabezpečiť dobrý technický stav stavebných strojov a mechanizmov.

5. Zabezpečiť plochy, na ktorých budú parkovať stavebné stroje a mechanizmy vhodnými opatreniami, ktoré zabránia úkapom znečisťujúcich látok do životného prostredia. 6. Servis stavebných strojov a mechanizmov vykonávať v zmluvných servisoch. 7. Vypracovať a schváliť plán preventívnych opatrení (havarijný plán) na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe žiadosti navrhovateľa Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest Žilina (ďalej len „navrhovateľ“) doručenej dňa 11.09.2020 začal správne konanie podľa § 18 ods. 2 písm. b) a podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o posudzovaní vo veci „I/18 Turany - Most 303“. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplývajú základné údaje o navrhovanej činnosti, a tiež základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a o možnostiach opatrení na ich zmiernenie v členení na Požiadavky na vstupy a Údaje na výstupoch. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplývajú aj opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Združenie domových samospráv (ďalej len „ZDS“) zaslalo v konaní stanovisko k predstavenému zámeru navrhovanej činnosti, z ktorého vyplýva, že žiada používať v maximálnej možnej miere materiály zo zhodnocovaných odpadov; žiada uviesť, aké recykláty a ako sa v zámere použijú. Požaduje používanie recyklátov najmenej v rozsahu stavebných inertných odpadov do základov a terénnych úprav stavby; zmesi recyklátov živičných materiálov zmiešaných s recyklovanými plastami; plastové recykláty napríklad na retenčnú dlažbu alebo tepelnú či zvukovú izoláciu. Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadril, že stavba je navrhnutá z materiálov v zmysle platných zákonov, noriem a ostatnej legislatívy pre projektovanie dopravných stavieb: VL, , TKP. Prvostupňový správny orgán sa k uvedenému vyjadril, že ide o podmienku odporúčacieho charakteru pre ďalší stupeň konania. Navrhovateľ sám v predloženom zámere uvádza, že materiál z búrania bude recyklovaný pre ďalšie použitie. ZDS uviedol, že projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracuje tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie, Príručka na podporu výberu projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe. Požadoval realizáciu tzv. dažďových záhrad. K uvedenému sa navrhovateľ vyjadril, že odvodnenie stavby je navrhnuté v zmysle platných zákonov, noriem a ostatnej legislatívy pre projektovanie dopravných stavieb: VL, , TKP. Požiadavka na realizáciu „dažďových záhrad“ je bezpredmetná a nemá logické opodstatnenie. Prvostupňový správny orgán k uvedenému uviedol, že pripomienka vychádza z dodržiavania všeobecne záväzných platných právnych predpisov v oblasti životného prostredia, pričom ich dodržiavanie je jednou z povinností navrhovateľa, resp. realizátora výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti. Navrhovateľ neplánuje realizáciu tzv. dažďových záhrad. ZDS ďalej požadoval, aby sa zámer prispôsobil okolitej vegetácii a environmentálnej diverzite; a to najmä vhodnými vegetačnými úpravami nedostavaných plôch, správnym nakladaním s vodami na základe výpočtov podľa vodného zákona, realizáciou zelenej infraštruktúry podľa o ochrane prírody a krajiny. Táto zelená infraštruktúra by mala mať formu lokálneho parčíka, ktorý bude vhodne začlenený do okolitého územia. Navrhovateľ sa k uvedenému obdobne vyjadril, že stavba a jej začlenenie do krajiny je navrhnutá v zmysle platných zákonov, noriem a ostatnej legislatívy pre projektovanie dopravných stavieb. Prvostupňový správny orgán k uvedenému uviedol, že realizáciou navrhovanej činnosti nebude do krajiny začlenená nová stavba a ani nebude mať významný vplyv na krajinný obraz, keďže bude súčasťou existujúcej dopravnej infraštruktúry. ZDS ďalej žiadal vypracovať projekt dekonštrukcie projektu po jeho dožití a preukázať možnosť zhodnotenia a recyklácie jeho jednotlivých súčastí. Navrhovateľ k uvedenému uviedol, že takýto projekt nie je predmetom stavby, most má životnosť 100 rokov a akýkoľvek projekt dekonštrukcie objektu bude v čase vypršania životnosti mosta neaktuálny. Obdobne prvostupňový správny orgán uviedol, že táto pripomienka nie je súčasťou obsahu a štruktúry zámeru navrhovanej činnosti. ZDS žiadal použiť na konštrukciu ciest vodopriepustné asfalty a betóny s prímesou recyklovaných plastov. Podľa názoru navrhovateľa je táto požiadavka v rozpore s platnou legislatívou a s požiadavkami na kvalitatívne nároky stavieb dopravnej infraštruktúry. Prvostupňový správny orgán uviedol, že navrhovateľ bude pri spracovaní jednotlivých stupňov projektovej dokumentácie postupovať v súlade s technickými predpismi rezortu. ZDS tiež žiadal, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe fasády exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby; najvhodnejšie sú na to mostné a viaduktové objekty. Žiadal mostné objekty umelecky dotvoriť napríklad ako grafity alebo kocky lego. Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadril, že ide o malý objekt v extraviláne na cestnej komunikácii, preto požiadavky považoval za bezpredmetné. Prvostupňový správny orgán sa vyjadril, že uvedená pripomienka nie je súčasťou obsahu a štruktúry navrhovanej činnosti podľa platnej od 01.01.2015. Odkázal na čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého má verejnosť právo efektívne presadzovať svoje práva a záujmy, pričom štátne orgány majú

povinnosť realizáciu tohto práva efektívne zabezpečiť. Žiadal v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akým konkrétnym spôsobom bolo uvedené ustanovenie naplnené v predmetnom konaní, a to vo vzťahu k právu na dobrú správu vecí verejných podľa čl. 41 Charty základných práv EÚ, najmä vo vzťahu k realizácii práva na informácie o životnom prostredí podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru a možnosti efektívne reálne ovplyvniť výsledok zámeru podľa čl. 6 tohto dohovoru a ktoré záväzné podmienky rozhodnutia sú materiálnoprávnym prejavom naplnenia prístupu verejnosti k spravodlivosti v oblasti prístupu k spravodlivosti v otázke životného prostredia pre nasledovné konania. ZDS žiadal príslušný orgán, aby zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácie s povoľujúcim orgánom, resp. schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácie počas celého procesu posudzovania vplyvov podľa § 63 zákona o posudzovaní. ZDS má na vykonanie konzultácie právo nielen v dôsledku ust. § 63 zákona o posudzovaní, ale aj v dôsledku správnej aplikácie smerníc 2011/92/EÚ a 2014/52/EÚ. K uvedeným námietkam sa navrhovateľ vyjadril tak, že SSC, IVSC Žilina, ako aj projektant súhlasia s takýmto pojednávaním. V prípade konania stretnutia SSC, IVSC Žilina a projektanta súhlasil s uvedením jeho výsledkov, ako je navrhnuté. Prvostupňový správny orgán uviedol, že vykonal všetky úkony v súlade so zákonom o posudzovaní. V konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej stavby nenariadil ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, keďže si to nevyžadovala povaha veci. Zvolanie ústnych konzultácií za účasti všetkých zainteresovaných do procesu konkrétneho zisťovacieho konania je na zvážení potreby zo strany príslušného orgánu. V tomto prípade sa počas procesu posudzovania nevyskytli žiadne informácie, ktoré by bolo potrebné konzultovať na ústnom pojednávaní. Ďalej ZDS poukázal na charakter hospodárstva Slovenskej republiky, a tiež zásady trvalo udržateľného rozvoja v zmysle príslušných zákonných ustanovení. Navrhol vysadiť v meste Turany 20 ks vzrastlých drevín, a to na verejných priestranstvách v obývaných častiach obce po dohode s orgánom ochrany prírody v zmysle dokumentu starostlivosti o dreviny. K uvedenému sa navrhovateľ vyjadril tak, že ide o úvahu autora o životnom prostredí a prostredí na život. Požiadavku na výstavbu drevín považoval za bezpredmetnú, nerozumel, prečo by mal vysadiť práve uvedený počet drevín na verejných priestranstvách a v obývaných častiach obce Turany. Prvostupňový správny orgán sa k uvedenému vyjadril, že počet a umiestnenie náhradnej výsadby je samostatným konaním podľa o ochrane prírody a krajiny. ZDS žiadal, aby súčasťou stavby a architektonického stvárnenia verejných priestorov v podobe fasády exteriérov a spoločných interiérových prvkov bolo aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a podobne). Navrhovateľ k uvedenému uviedol, že ide o bezpredmetnú požiadavku, keďže most nemá fasádu. Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že uvedená pripomienka nie je súčasťou obsahu a štruktúry navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní. ZDS žiadal vyhodnotiť umiestnenie zámeru z hľadiska tepelnej mapy a na základe vyhodnotenia navrhnúť vhodné adaptačné a mitigačné opatrenia podľa strategického dokumentu Slovenskej republiky „Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“ schváleného uznesením vlády SR č. 148/2014. Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadril, že ide o bezpredmetnú požiadavku, nedá sa aplikovať na stavbu. Prvostupňový správny orgán k uvedenému uviedol, že predmetom zámeru je rekonštrukcia existujúceho mosta na ceste I/18, pričom nedochádza k jeho premiestneniu ani iným spôsobom zmeny trasy cesty I/18. Považoval danú pripomienku za neopodstatnenú. ZDS požiadal vytvoriť podmienky pre kompostovanie rozložiteľného odpadu a vybudovanie domácej kompostárne slúžiacej pre potreby zužitkovania rozložiteľného odpadu vznikajúceho pri prevádzke zámeru. K uvedenému navrhovateľ uviedol, že ide o bezpredmetnú požiadavku, nerozumel, čo by sa malo pri prevádzke mosta kompostovať v domácej kompostárni. Prvostupňový správny orgán sa vyjadril, že pri realizovaní navrhovanej činnosti nebude vznikať biologicky rozložiteľný odpad. Ďalej ZDS odkázal na ustanovenia SR, správneho poriadku, Aarhuského dohovoru, ako aj zákona o posudzovaní ukladajúce povinnosť zverejňovať všetky relevantné informácie týkajúce sa konania. Navrhovateľ sa k uvedenému vyjadril, že stavba (oprava mosta) nikoho neoberá o jeho práva a slobody, všetky dokumenty, ktoré spadajú pod povinné zverejňovanie, sú zverejnené v zmysle zákona. Prvostupňový správny orgán uviedol, že procesný postup je uvedený v odôvodnení rozhodnutia vrátane zverejnenia zámeru navrhovanej činnosti a oboznámenia sa účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia pred jeho vydaním v zmysle správneho poriadku. K ďalším požiadavkám týkajúcim sa participácie verejnosti na posudzovaní dotknutého zámeru a tiež realizácie konzultácií navrhovateľ zopakoval, že stavba nikoho neoberá o jeho práva a slobody, všetky dokumenty, ktoré spadajú pod povinné zverejňovanie, sú zverejnené, stavba bola riadne prerokovaná so všetkými zainteresovanými organizáciami, o čom svedčia ich súhlasné a kladné vyjadrenia. Prvostupňový správny orgán uviedol, že vykonal všetky úkony v súlade so zákonom o posudzovaní. Podľa správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje

povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Vo veci nebolo nariadené ústne pojednávanie, keďže si to nevyžadovala povaha veci. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 12.10.2020 vyzval navrhovateľa o doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní. Navrhovateľ doručil dňa 16.10.2020 písomné stanovisko k jednotlivým pripomienkam a stanoviskám. Na základe upovedomenia ZDS požiadal dňa 23.10.2020 o podklady rozhodnutia a o konzultáciu. Prvostupňový správny orgán v reakcii na to uviedol, že požiadavky na zverejnenie podkladov rozhodnutia na webovom sídle www.enviroportal.sk <http://www.enviroportal.sk> považoval za neopodstatnenú, keďže zo zákona o posudzovaní nevyplýva príslušnému orgánu takáto povinnosť, pričom uvedené nevyplýva ani z iného osobitného predpisu, ktorým je predmetné správne konanie dotknuté. V zmysle správneho poriadku príslušný správny orgán dal všetkým účastníkom konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosti správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie je možné iba za prítomnosti správneho orgánu. ZDS a ostatní účastníci konania o možnosti uplatniť si svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre toto rozhodnutie, boli listom zo dňa 21.10.2020 upovedomení. Pokiaľ ide o žiadosť o vykonanie konzultácií, prvostupňový správny orgán mal za to, že ZDS nepredniesol novú skutočnosť, resp. požiadavku, ktorú by bolo potrebné podľa § 63 zákona o posudzovaní konzultovať, a preto tento inštitút nebol využitý. Príslušný orgán sa zaoberal z vecného hľadiska všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutej verejnosti a dotknutých orgánov. Pokiaľ odkazoval ZDS na žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám, uvedené môže byť predmetom samostatného konania. ZDS sa listom zo dňa 09.11.2020 vyjadril k podkladom rozhodnutia podľa správneho poriadku. Z vyjadrenia vyplýva, že stanovisko SCP je nedostatočné a nevykazuje záujem riešiť environmentálne otázky. Odkazuje na všeobecné predpisy bez toho, aby SCP uviedlo, ako chce predmetnú problematiku riešiť. Doplňujúca informácia nespĺňa charakteristiku podľa zákona o posudzovaní, a preto žiadal, aby úrad vyzval SCP na spracovanie doplňujúcej informácie tak, aby spĺňala túto charakteristiku. K uvedenému sa prvostupňový správny orgán vyjadril, že nevie vyhodnotiť, ktoré stanovisko mal ZDS na mysli, keďže stanovisko od SCP nie je súčasťou predmetného zámeru. V zmysle uvedeného sa potom ďalej nevyjadroval. Ďalej sa ZDS vyjadril, že z odpovede navrhovateľa je zrejmé, že pri spracovaní projektu nepoužil ani len vlastné technické predpisy, ktoré podrobne riešia tú ktorú oblasť. Prvostupňový správny orgán na uvedené reagoval tak, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní sa vykonáva v predprojektovom štádiu. Dodržiavanie technických predpisov rezortu (TP, TKP, KL, VL) bude súčasťou projektovej dokumentácie v ďalších stupňoch povoľovania navrhovanej činnosti. ZDS ďalej trval na určení podmienok rozhodnutia podľa zákona o posudzovaní aj v zmysle jeho vyjadrenia, tieto môžu a majú byť navrhnuté v súlade s uvedenými . Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu sa príslušný orgán zaoberal z vecného hľadiska všetkými pripomienkami a návrhmi dotknutej verejnosti. Výroková časť tohto rozhodnutia obsahuje všetky relevantné podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. ZDS tiež uvádzal, že dotknuté obce a dotknuté orgány sa zväčša nevyjadrili k zámeru, a tak sa formálne ich stanovisko pokladá za kladné, avšak ZDS považuje za nesplnený účel vyjadrovania, a to hájiť verejné záujmy v pôsobnosti toho ktorého dotknutého orgánu, resp. dotknutej obce. O to viac je potrebné venovať pozornosť vyhodnoteniu podmienok ZDS. Prvostupňový správny orgán v reakcii na uvedené uviedol, že podľa zákona o posudzovaní rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušného orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Čo sa týka pripomienok ZDS, tými sa príslušný orgán zaoberal v odôvodnení rozhodnutia. ZDS tiež uviedol, že tie orgány, ktoré sa vyjadrili, uviedli, že nemajú pripomienky k zámeru, avšak uvádzajú ďalšie podmienky, ktoré je potrebné dodržať na úseku nimi sledovaných verejných záujmov, potom treba tieto podmienky uviesť v rozhodnutí ako podmienky podľa zákona o posudzovaní. Prvostupňový správny orgán sa k tejto námietke vyjadril, že stanoviská a pripomienky jednotlivých subjektov, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, sú premietnuté do podmienok výroku tohto rozhodnutia. Na záver prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona sa vykonáva v predprojektovom štádiu. V rámci zámeru k navrhovanej činnosti boli podrobne zdokumentované vstupy a výstupy a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti zodpovedajúce stupňu prípravy navrhovanej činnosti - posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa

zákona o posudzovaní. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona, prihliadal na stanoviská dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti doručené k predmetnému zámeru a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona o posudzovaní uvedené v prílohe č. 10 k zákonu o posudzovaní, ktoré je transpozíciou prílohy č. III. Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Orgány štátnej správy a samosprávy vo vyjadreniach a stanoviskách, ktoré boli doručené prvostupňovému správnemu orgánu, súhlasili s navrhovanou činnosťou a netrvali na pokračovaní posudzovania podľa zákona o posudzovaní. Prvostupňový správny orgán na základe preskúmania predloženého zámeru navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa zákona o posudzovaní konštatoval, že nie sú ohrozené ani neprimerane obmedzené práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona o posudzovaní a predpisov upravujúcich konania. Nepredpokladajú sa tu také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní. V rámci zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré môžu byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné posudzovať podľa zákona, a preto rozhodol tak, ako uviedol vo výroku rozhodnutia. Z výsledkov zisťovacieho konania a po zohľadnení stanovísk doručených k zámeru pre navrhovanú činnosť vyplynuli konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré je potrebné zohľadniť v procese konania o povolení navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2021/007935-002 zo dňa 17.02.2021 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie ZDS zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie, predložený spisový materiál vrátane podaného odvolania, pričom konštatoval, že účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní a s prihliadnutím na doručené stanoviská, zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá tak zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa tohto predpisu. Prvostupňový správny orgán pri posudzovaní navrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovania ďalšieho postupu v zmysle ustanovení zákona o posudzovaní vychádzal z predloženého zámeru, pričom použil aj kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona o posudzovaní, uvedené v prílohe č. 10 k tomuto predpisu, ktoré sú transpozíciou prílohy č. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Interpretácia ustanovení § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní, ako ju uviedol odvolateľ vo svojom odvolaní, je neprimerane extenzívna. Z ust. § 29 ods. 3 vyplýva povinnosť správneho orgánu pri rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní a prihliadať aj na doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní, ale v žiadnom prípade nemožno jeho výklad posunúť do roviny absolútnej prednosti dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok. Stanovenie jednotlivých podmienok na elimináciu, prípadne zmiernenie vplyvov na životné prostredie, je v dispozícii správneho orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti, účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ďalšie týkajúce sa povinností navrhovateľa vyplývajú z ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto nemôžu byť predmetom rozhodovania príslušného orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný povoľovací orgán. Časť pripomienok a navrhovaných podmienok rozhodnutia dotknutej verejnosti bola vyhodnotená nad rámec platnej legislatívy, alebo bola irelevantná a vykazovala neznalosť lokality, v ktorej je navrhovaná činnosť plánovaná, a preto neboli zapracované do záväznej časti rozhodnutia. Výsledky zisťovacieho konania nepoukázali na predpokladané prekročenie medzných hodnôt alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie navrhovanej činnosti na životné prostredie. Správny orgán prvého stupňa do požiadaviek vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, zapracoval relevantné a opodstatnené požiadavky, ktoré majú oporu v platnej legislatíve a bude ich potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v procese konaní o povolenie činnosti podľa osobitných predpisov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

vyplýva, že „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu“. K požiadavke vykonania ústneho pojednávania a konzultácií odvolací orgán uviedol, že zákon o posudzovaní v ust. § 63 umožňuje, aby boli počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie vykonané konzultácie, avšak nešpecifikuje spôsob a formu realizácie konzultácií. Konzultácie môžu byť realizované písomnou alebo ústnou formou. Príslušný orgán umožnil v konaní vykonať písomné konzultácie, a to najmä prostredníctvom ust. § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní a § 33 ods. 2 správneho poriadku, t. j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko k predmetnému zámeru navrhovanej činnosti, ako aj vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán svojím postupom v konaní nijakým spôsobom neporušil ust. § 63 zákona o posudzovaní a účastníkom konania bolo umožnené realizovať konzultácie vo vzťahu k posudzovanej veci vo forme tzv. písomných konzultácií. Ústne konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní sú vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Správny orgán uskutoční ústne pojednávanie obligatórne, len ak to ustanovuje osobitný zákon, v ostatných prípadoch len z dôvodu nevyhnutnosti objasnenia určitej veci, ktorá prispeje k náležitému zisteniu skutkového stavu a následne rozhodnutiu vo veci. Žalovaný uviedol, že zo zákona o posudzovaní nevyplýva správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, preto je na zvážení správneho orgánu, či vzhľadom na povahu veci je potrebné ho nariadiť. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom v rámci správneho konania sú postačujúce na rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné tvrdenie, ktoré by odôvodňovalo potrebu nariadiť ústne pojednávanie a prvostupňový správny orgán mal za to, že skutočný stav veci je dostatočne zistený. Verejnosti bolo umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní. Zároveň bol zámer navrhovanej činnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou - mestom Turany. Na zisťovacie konanie bol predložený zámer navrhovanej činnosti, ktorý podáva základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia a základné údaje o predpokladaných vplyvoch na životné prostredie. Vo výrokovej časti rozhodnutia sú uvedené opatrenia na zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. Nie sú tam zahrnuté opatrenia, ktoré boli vyhodnotené v rámci zisťovacieho konania ako splnené, neodôvodnené a nesúvisiace s predmetom posudzovanej činnosti, ako aj tie, ktoré sa týkali dodržiavania platných právnych predpisov a noriem, ktoré sú pre navrhovateľa záväzné. K podaným pripomienkam odvolateľa prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko a jednotlivo sa s nimi vysporiadal. Navrhovaná činnosť podlieha procesu povolenia podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a procesu povolenia orgánmi špecializovanej správy. Navrhovaná činnosť môže byť realizovaná len na základe územného rozhodnutia a stavebného povolenia, ktoré vydá príslušný stavebný úrad. Tohto procesu sa zúčastňujú orgány ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a miestnej samosprávy, ktoré sú dostatočnou zárukou, že nebude povolená taká navrhovaná činnosť, ktorá by bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, pričom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a priznania náhrady trov konania. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu v a konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobcovi ide a vždy išlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal pritom z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Daný postup zvolil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pritom vždy rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý novelou zákona o posudzovaní priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov na životné prostredie a následných ostatných povoľovacích konaní. Žalobca volil spôsob, kedy definoval v procese posudzovania vplyvov konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní tak, aby úrad s využitím najmä § 3 ods. 4 správneho poriadku vybavenie veci správnym orgánom viedlo k správnemu efektívnemu vybaveniu veci a podľa možností s preferenciou zmierneho vybavenia veci medzi účastníkmi konania. Žalobca mal za to, že tu došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa správneho poriadku v kombinácii so zákonom (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový orgán v rozpore s zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku riadneho odôvodnenia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR. Žalobca zadefinoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Vo výrokovej časti má prvostupňový orgán zákonnú povinnosť určiť konkrétne zmierňujúce podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Nemusí ísť len o podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov alebo dotknutej verejnosti. Môže aj samostatnou a odôvodnenou úvahou a na základe vlastnej odbornej činnosti do rozhodnutia zakomponovať podmienky, ktoré budú mať zmierňujúci vplyv na životné prostredie. Súčasne platí, že v zmysle zákona o posudzovaní má rozhodnutie obsahovať zdôvodnenie uvedenia uložených podmienok a/alebo súčasné zdôvodnenie absencie navrhovaných podmienok. Žalobca nerozumel, prečo sa ani jedno z opatrení, ktoré navrhoval, nepremietlo priamo do výroku prvostupňového rozhodnutia alebo neinšpirovalo prvostupňový orgán na vloženie iných podmienok do prvostupňového rozhodnutia v zmysle jeho zákonných povinností. Príslušný správny orgán sa musí náležite vysporiadať so všetkými pripomienkami a námietkami, pričom konštatovanie, že námietka je nedôvodná, nemožno považovať za riadne odôvodnenie v žiadnom prípade. Účelom zákona o posudzovaní je v zmysle a zistiť a opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, ako aj určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia, alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia. Z ust. zákona o životnom prostredí vyplýva priama povinnosť navrhovateľa aplikovať zmierňujúce a preventívne ekologické opatrenia priamo pri zdroji a je povinnosťou prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonných povinností navrhovateľom, pričom tieto povinnosti majú byť premietnuté do rozhodnutia, čo sa v tomto prípade nestalo. Vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov pre ďalšie povoľovacie konania, bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Podľa názoru žalobcu žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, keďže sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi upreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva v zmysle SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalovaný nesprávne aplikoval ust. správneho poriadku, kde nedoručil žalobcovi podklady, na základe ktorých rozhodol, a to z dôvodu, že takéto doručovanie považoval za duplicitné. Takéto svojvoľné konanie nemá oporu v zákone a samo o sebe zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Zároveň poukázal na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania, ako aj vedenia elektronických spisov, samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovania jednotlivých dokumentov účastníkom konania. Európsky súd pre ľudské práva už niekoľkokrát vo svojej judikatúre zdôraznil, že právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa aj povinnosť doručovania všetkých dokumentov v konaní, pričom ich opodstatnenosť a potreba sa k nim vyjadriť alebo

zaujať stanovisko sa má ponechať v dispozičnej sfére účastníka konania, a túto povinnosť jednotlivých orgánov nie je možné nahrádzať odkázaním na právo účastníka konania na nahliadnutie do spisu, pretože ten nemá možnosť kontrolovať, čo a kedy sa do spisu dostane, prípadne toto právo je ovplyvnené ako časovým tak územným hľadiskom. Nevhodný spôsob vybavenia veci je aj nezvolenie konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní, ktorého sa primárne domáhal aj žalobca. Ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by mal príležitosť získať potrebné podklady, na základe diskusie by mohol „vyfiltrovať“ ich rozsah tak, aby bol menší. Súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli vyjasniť stanoviská nielen žalobcu ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami ostatných a v rámci odbornej diskusie by prispelo nielen k objasneniu predmetu konania ale aj rozsahu, v akom majú ostatní účastníci konania, ale aj úrady aplikovať dodatočnú energiu na zodpovedanie odborných otázok vplyvov na životné prostredie a zmierňujúcich opatrení. Súčasne by sa vytvoril priestor na zmierne riešenie veci a prijatie spoločného záveru zúčastnených, ktorý zasa predpokladá § 63 zákona o posudzovaní. Dôsledkom nezvolania konzultácie je nutnosť žalobcu využiť subsidiárne právo na všetky podklady rozhodnutia podľa § 23 správneho poriadku a podanie vyjadrenia podľa § 33 správneho poriadku. Táto potreba by odpadla, ak by sa konala konzultácia, keďže vyjadrenie účastníka by bolo súčasťou záveru konzultácie. Veľká administratívna záťaž je tak len dôsledkom nevhodnej voľby nástrojov a nesprávne vybavenie veci žalovaným. Žalovaný uviedol, že umožnil v konaní vykonať písomné konzultácie, a to najmä na základe § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní a § 33 ods. 2 správneho poriadku, t. j. možnosť zaslať písomné odôvodnené stanovisko k predmetnému zámeru navrhovanej činnosti, ako aj vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Tu si žalovaný odporuje, keď na jednej strane odôvodňuje vykonanie konzultácií prostredníctvom § 33 ods. 2 a na druhej strane v rozhodnutí uvádza, že § 33 ods. 2 neaplikoval z dôvodu duplicity. Uvedené spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia. Takýto výklad neobstojí, keďže inštitút konzultácie je riešený v samostatnom ustanovení zákona o posudzovaní, a to v § 63 zákona o posudzovaní. Žalobca upozornil na ust. § 65g zákona o posudzovaní, ktorý ako mimoriadne opatrenie v súvislosti s COVID-19 uvádza, že písomné konzultácie sú možné počas mimoriadnych opatrení. Z toho súčasne vyplýva, že v inom čase sa predpokladá využiť tento inštitút prezenčne. Je ústavne neudržateľné spájať využitie jedného práva na naplnenie podmienok druhého práva. Konzultácie sú samostatným inštitútom v rámci tohto konania a tvrdenie, že využitím práva na písomné stanovisko boli vykonané konzultácie, je nesprávne. Podľa názoru žalobcu aj odvolací orgán mal povinnosť zvolať konzultácie a rovnako mal vyzvať na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Je preto zrejmé, že odvolací orgán uplatňuje reštriktívny výklad zákona, ktorý ide proti účelu a cieľom zákona o posudzovaní, ako aj Aarhuského dohovoru, preto je nezákonné. Nevykonaním konzultácie úrad spôsobil nezákonnosť rozhodnutia, keďže si zúčastnení nemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa tak všetci utvrdili vo svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k podaniu žaloby. Pokiaľ ide o požiadavku na vykonanie konzultácie, ide o osobitný právny termín podľa § 63 zákona o posudzovaní a nie je ústnym pojednávaním podľa § 21 správneho poriadku. Účelom konzultácie je oveľa viac ako len poskytnúť žalovanému podklady pre rozhodnutie. Je to umožniť účastníkom a dotknutým inštitúciám participovať na rozhodnutí tým, že v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho posudzovania, resp. rozsah environmentálnych opatrení či ďalších náležitostí týkajúcich sa životného prostredia. Rozhodnutie o ďalšom posudzovaní podľa § 29 ods. 3 správneho poriadku totiž závisí aj od ich odborného názoru. Žalovaný často vo svojich rozhodnutiach uvádza, že mnohé z pripomienok žalobcu boli celkom zjavne bezpredmetné (napríklad preverenie počtu parkovacích miest, preverenie napojenia na verejnú dopravu, predloženie variantných riešení, ochrana poľnohospodárskej pôdy, overenie bonity pozemkov, ktoré sa majú zabrať, zabezpečenie separovaného zberu odpadu, architektonické dielo a podobne). Z toho vyplýva, že niektoré však boli relevantné a mali byť premietnuté do rozhodnutia a jeho pripomienok. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré boli a ktoré neboli podľa úradu relevantné a nebolo ani zdôvodnené prečo. Súčasne z rozhodnutia žalovaného nie je možné zistiť, ktoré vyjadrenia žalobcu a prečo sú vo vzťahu k predmetu konania irelevantné a prečo nemajú podstatnú možnosť eliminovať negatívny vplyv. Žalobca upozornil na § 19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky či správnu súdnu žalobu. K otázke účastníctva v konaní dal žalobca do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Relevantným právnym predpisom EÚ v danom konaní je Aarhuský dohovor vyhlásený v Zbierke , ktorý v dôsledku SR má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, a to konkrétne čl. 3 tohto dohovoru. Žalobca reflektoval spoločenskú objednávku a začal sa systematicky venovať posilňovaniu účasti verejnosti v danom type konaní, a preto jeho činnosť považuje

za celospoločensky prospešnú, keďže sa snaží prispieť k odstráneniu systematického zlyhávania Slovenska v tejto oblasti, čo ako nedostatok videla už nielen Európska únia, ale aj parlament. Ťažko možno označiť za zneužívanie práva niečo, čo sa zákonodarca snažil dosiahnuť a čo Európska únia dlhodobo označuje za zlyhávanie slovenských štátnych orgánov. Žalobca svoju činnosť vykonáva od roku 2015 a až doteraz sa uchyľoval k správnym žalobám len sporadicky, a to z toho dôvodu, že chcel ponechať dostatok priestoru a času aplikačným úradom na ustálenie vhodného štandardného procesného postupu a ponechal v tomto smere dostatok priestoru aj ministerstvám, ktoré mohli prijať podzákonné právne akty. Keďže k tomu nedošlo a nepodávanie správnych žalôb začalo byť interpretované ako nedôslednosť, ktorá v ponímaní niektorých podporovala názor, že žalobcovi išlo len o procesné komplikácie, ktoré nemá v úmysle dotiahnuť do konca, žalobca mal za to, že musí postupovať cestou správnych žalôb. Žalobca upozornil, že v zmysle zákona o životnom prostredí má povinnosť upozorňovať príslušné štátne inštitúcie na poškodzovanie životného prostredia, avšak podľa SR tak môže robiť len v zmysle príslušných vykonávacích predpisov. Ďalej uviedol, že správny poriadok je vo vzťahu k zákonu o posudzovaní subsidiárnym. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR z 09.06.2015 sp. zn. je potrebné aplikačne uprednostniť priamo Aarhuský dohovor, t. j. zákony vykladať extenzívne tak, aby výklad subsidiárnej právnej normy bol v súlade s Aarhuským dohovorom (tzv. eurokonformný výklad zákona). V zmysle uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR správny orgán nemôže vylúčiť aplikačnú prednosť ustanovení Aarhuského dohovoru, keďže Slovenská republika túto prednosť uznala. Aarhuský dohovor zakotvuje v čl. 4 ods. 3 a 4 možnosti zamietnutia prístupu k informáciám, keď po zhodnotení jednotlivých bodov požadovanú informáciu nemožno subsumovať pod žiadnu z tam uvedených. Zo záveru čl. 4 tohto dohovoru vyplýva, že dôvody pre zamietnutie majú byť vykladané reštriktívne, berúc do úvahy záujem verejnosti, ktorému zverejnenie slúži a berúc do úvahy, či požadované informácie súvisia s emisiami do životného prostredia. Podľa názoru žalobcu žalovaný používa pozitivistický a formalistický prístup k výkladu a aplikácii zákona. Do pozornosti dal rozsudok Súdneho dvora z 15.01.2013 vo veci Jozef Križan a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10, z ktorého vyplýva, že prvoinštančný súd má možnosť a druhoinštančný súd má povinnosť sa obrátiť na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou záväzného výkladu práva EÚ. Vzhľadom na skutočnosť, že na Slovensku sa uplatňuje kasačný princíp (teda prvoinštančný rozsudok je právoplatný a vykonateľný jeho vyhlásením a doručením), navrhol súdu, aby túto možnosť v danom prípade využil, keďže podstatou sporu je rôzny výklad európskeho práva a európskych smerníc. Nedostatok v postupe žalovaného videl žalobca v tom, že sa tu neaplikoval zákon o posudzovaní priamo, ale žalovaný ho podriadil (v rozpore so zásadou lex specialis derogat legi generali) správnemu poriadku. Podľa zákona o posudzovaní je predmetom posudzovania aj riešenie synergických a kumulatívnych vplyvov v rôznych časových horizontoch, podobne je to aj kritériom zisťovacieho konania podľa prílohy č. 10 k zákonu o posudzovaní. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie zámeru sa nemá diať izolovane a len vo vzťahu k priamym vplyvom na životné prostredie, ale aj kumulatívnych a synergických, ktoré zasa majú vplyv na právnu zodpovednosť, napríklad aj štátu v medzinárodnom kontexte. Aplikovaním SR je nutné dôjsť k nasledovným záverom: Verejnosť môže uplatniť právo podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru (ovplyvnenie zámeru až do vydania finálneho rozhodnutia) v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, najmä environmentálnymi opatreniami, ktorými sa má negatívny vplyv zmierňovať. Keďže žalovaný nezvolal konzultáciu, ktorej predmetom by bolo aj objasnenie pripomienok žalobcu a prípadne by žalovaný mohol aj konfrontovať žalobcu s takouto domnienkou, výsledkom konzultácie by bolo objasnenie napríklad aj tejto okolnosti. Žalovaný sa stavia do pozície absolutistického arbitra, ktorého názor má mať absolútnu platnosť. Zo žalovaných rozhodnutí nie je zrejmé, prečo tú ktorú požiadavku považuje za irelevantnú a či si overil, že žalobca ňou sledoval aj to, čo sa žalovaný domnieval. Ak totiž žalovaný zle vyhodnotil účel tej ktorej pripomienky, či výsledok, ktorý mala podľa žalobcu sledovať, nemohol ani zdôvodniť jej neakceptovanie v rozhodnutí. Táto vada je dôsledkom nielen predpojatosti žalovaného, ale aj výlučne formalistického procesného postupu primárne podľa správneho poriadku. Žalobca mal preukázané, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z toho dôvodu, že žalovaný pri ňom sledoval cieľ neposkytnúť právnu ochranu legitímnym a legálnym záujmom, hoci si žalobca len robil svoju prácu v zmysle práva a zákona priznaného európskym aj slovenským právnym poriadkom. Rozhodnutie žalovaného teda podľa názoru žalobcu je konštruované tak, aby neposkytlo právnu ochranu žalobcovi ale súčasne právne konvalidovalo dovtedajší postup.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval v plnom rozsahu na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru je predmetné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a obsahovej stránke správne.

Odôvodnenie predmetného rozhodnutia je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku a vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na viacerých miestach správnej žaloby uvádza znenia všeobecne záväzných právnych predpisov a následne poukazuje na ich porušovanie bez toho, aby uviedol, akým konkrétnym konaním, resp. nekonaním sa mal prvostupňový, resp. druhostupňový správny orgán porušenia dopustiť. Obsah správnej žaloby je tak koncipovaný veľmi všeobecne s možnosťou jej aplikácie aj na ďalšie konania, čo je možné pozorovať aj na obsahovo veľmi podobných žalobách doručených žalovanému (v tomto smere odkázal na konkrétne spisové značky konaní vedených na krajskom súde). Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. Žalovaný nerozumel, na základe akej úvahy a akých dôkazov k uvedenému tvrdeniu žalobca dospel. Žalobca tiež uvádzal, že prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s pripomienkami, pričom opäť iba konštatuje túto skutočnosť bez toho, aby tieto pripomienky bližšie rozviedol vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. S výnimkou uvedenia čísla napadnutého rozhodnutia tak žalobca vo svojej žalobe vôbec nezohľadňuje konkrétny druh navrhovanej činnosti. Všetky citácie rozsudkov, ktoré uvádza vo svojej žalobe, sú vytrhnuté z kontextu a vzťahujú sa vždy na konkrétnu posudzovanú vec, pričom žalobca neuvádza, ako by mohli byť v nich prijaté závery aplikovateľné aj na toto konkrétne konanie. Žalobca použil identickú správnu žalobu aj voči rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy bez toho, aby upravil jej obsah vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti. Rovnakým spôsobom žalobca zasiela stanoviská ku konaniam vedeným v zmysle zákona o posudzovaní. Takéto konanie žalobcu potom uberá na vážnosti ním zaslaných pripomienok, keďže z jeho stanovísk je vždy evidentné, že sa vôbec prípadne nedostačujúco oboznámil s navrhovanou činnosťou (zmenou navrhovanej činnosti) a jeho pripomienky sú tak vo vzťahu ku konkrétnej navrhovanej činnosti buď absurdné alebo často neadekvátne posudzovanej činnosti. Žalobca si na podklade takéhoto stanoviska uplatňuje konzultácie, ktorých vykonanie sa z hľadiska nedôvodných pripomienok javí ako nezmyselné a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Potom najpodstatnejšou otázkou vo vzťahu ku konzultáciám je posúdenie, či koncepcia príslušných ustanovení zákona o posudzovaní zavádza povinnosť alebo možnosť správnemu orgánu vykonať konzultácie. Ak je posúdenie nevyhnutnosti vykonania konzultácií na správnej úvahe konajúceho správneho orgánu, správny orgán pochopiteľne nenariadi ich vykonanie na podklade nedôvodných a často absurdných pripomienok žalobcu. V predmetnej veci neboli konzultácie prvostupňovým správnym orgánom vykonané a podľa názoru žalovaného sú konzultácie vždy v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Prvostupňový správny orgán vzhľadom na úroveň spracovania zámeru navrhovanej činnosti a s prihliadnutím na doručené stanoviská dotknutých subjektov nepovažoval vykonanie konzultácií v zmysle § 63 zákona o posudzovaní za nevyhnutné a s týmto záverom sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca tiež namietal, že do výroku prvostupňového rozhodnutia neboli zapracované žiadne ním navrhované zmierňujúce opatrenia. V tomto smere žalovaný odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Uvedenou námietkou sa žalovaný podrobnejšie zaoberal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia, k čomu žalovaný uviedol, že sa jednotlivo vysporiadal s každým bodom podaného odvolania. Žalovaný mal za to, že žalobca mnohokrát zámerne zneužíva svoje procesné postavenie k nastoleniu prieťahov v konaní a sťažovaniu postupu v rámci procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie bez toho, aby sledoval účel zákona o posudzovaní.

5. Ďalší účastník v rade 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a navrhol podanú správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka v rade 1/ uviedol, že za nevhodný spôsob vybavenia veci treba považovať aj nezvolenie konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní. Z dôvodu svojvoľného postupu správneho orgánu predmetné konzultácie neuskutočnil, a to napriek tomu, že ide o inštitút správneho vybavenia veci a odstránenia jednotlivých aplikačných problémov a výkladových nezrovnalostí. Zopakoval, že vo veci je možné správny poriadok použiť len subsidiárne. Poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/ EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie č. 2014/52/ EÚ zo dňa 16.04.2014, ktorá vo svojich východiskách rozvíja dôvody úpravy smernice. Podľa názoru

žalobcu žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, nepostupuje rovnako pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako ekvivalentné orgány v iných členských štátoch a je snahou danej novely zmena postupov v rámci konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tak, aby takéto konania prebiehali vo všetkých členských štátoch rovnako. Z uvedenej novely smernice vyplýva, že verejnosť má nárok na vykonanie konzultácií v každej fáze povoľovacieho konania, povoľovací orgán má povinnosť tieto konzultácie vykonať a informácie nadobudnuté v rámci konzultácií zapracovať do svojich analýz, na základe ktorých posudzuje vplyv. Je zrejmé, že pri tvorbe smernice sa považovalo za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť, aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné prostredie môžu mať vplyv. Je zrejmé, že legislatívec pri tvorbe smernice považoval za žiadúce, a teda za súladné s účelom a cieľom smernice, aby posudzovací orgán vo svojej činnosti vychádzal z čo najširšieho množstva informácií, ktoré si dokáže zabezpečiť, aj keď mu to nemusí zákon priamo prikazovať. Je to tým, že v prípade ochrany životného prostredia je správnejšie postupovať so zvýšenou mierou opatrnosti pri vydávaní rozhodnutí, ktoré na životné prostredie môžu mať vplyv. Za povšimnutie stojí aj pojem „dobrý správny postup“, ktorý je v Európskej únii naviazaný na Európsky kódex dobrej správnej praxe, ktorý má súvis s právom podľa čl. 41 Charty základných práv občanov Európskej únie. Procesný postup subsumujúci proces posudzovania len pod správne právo však naznačuje nie osobitný prístup v súlade so základnými zásadami správneho práva, so zákonom o posudzovaní, Aarhuským dohovorom a Smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale výlučne byrokratický prístup upierajúci procesné práva účastníkov a s cieľom zachovať si rozhodovaciu dominanciu na úkor participácie, ktorej dosiahnutie je jedným z účelov a cieľov Aarhuského dohovoru. Je to badať aj v časti napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uvádza, že na uskutočnenie konzultácie neexistuje právny nárok a že orgán ako nadriadený v konaní určuje, ktoré dôkazy sa vykonajú a ktoré nie. Žalobca zdôraznil, že účelom konzultácií je oveľa viac ako len poskytnúť žalovanému podklady pre rozhodnutie. Je to umožniť účastníkom a dotknutým inštitúciám participovať na rozhodnutí tým, že v súlade s § 3 ods. 4 správneho poriadku si sami ustália potrebu ďalšieho posudzovania, resp. rozsah environmentálnych opatrení, či ďalších náležitostí týkajúcich sa životného prostredia. Žalobca konštatoval, že umelé vytváranie prekážok verejnosti pri účasti na povoľovacích konaniach je šikanóznym výkonom práva zo strany správneho orgánu, kde orgán priamo využíva verejnú moc, ktorá mu bola zverená, a ktorá má slúžiť vo verejnom záujme na to, aby sťažoval prístup verejnosti, ktorej cieľom je ochrana životného prostredia, k informáciám. Správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, keďže žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa vôbec nevysporiadal s jednotlivými námietkami, ktoré sú na daný prípad aplikovateľné a ktoré na daný prípad aplikovateľné nie sú. Odvolací orgán sa nemôže v priebehu preskúmania rozhodnutia, ktoré súvisí s ochranou základných práv a slobôd, uchýliť ku konštatovaniu, že všetky námietky sú v celom rozsahu nedôvodné a nesúvisiace, bez akéhokoľvek ďalšieho priblíženia v tomto rozhodnutí. Predmetné rozhodnutie nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktorá definovala určité kritériá na odôvodnenie rozhodnutí súdov a správnych orgánov, ktoré by mali definovať, prečo na jednotlivé argumenty účastníka konania prihliadali a na niektoré nie, aké myšlienkové úvahy ich k tomu viedli, aké právne normy aplikovali na posúdenie predmetných námietok. V rozhodnutí žalovaného absentujú akékoľvek z predmetných kritérií. Len samotné konštatovanie, že pripomienka žalobcu nie je dôvodná, nie je bez ďalšieho náležitým odôvodnením, prečo sa pripomienka žalobcu nepremietla do samotného rozhodnutia. Žalobca ďalej zopakoval, že ako občianske združenie presadzuje verejný záujem v oblasti ochrany životného prostredia. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca svoje pôsobenie zneužíval nad zákonom predpokladanú primeranú mieru. Základným nástrojom prístupu k spravodlivosti v oblasti životného prostredia je totiž správna žaloba podľa alebo 3 . Ak sa žalobca chcel domáhať právnej ochrany pred súdom, musel podať vo veci odvolanie na správnom orgáne. Skutočnosť, že to žalobca robí právne kvalifikovane a odvoláva sa pritom na znenia všeobecne záväzných právnych predpisov, chrániacich jednotlivé verejné záujmy životného prostredia, spôsobuje zdanlivú stereotypnosť, ktorú však musí príslušný stavebný úrad vedieť „rozmeniť na drobné“ v konkrétnom prípade. V danom prípade bol nesúlad konkretizovaný rozporom s právoplatným rozhodnutím vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie na prevádzkovo súvisiacu stavbu parkovacieho domu a rozporu s vodným zákonom. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že zneužíva svoje práva, keďže svojim pripomienkami sleduje čo najvyššiu možnú mieru ochrany životného prostredia, a teda priamo naplňuje účel zákona o posudzovaní, tak ako je definovaný v tohto predpisu.

Na vyvrátenie tvrdení o šikanóznom konaní a podporu tvrdení žalobcu priložil súdu ako dôkaz analýzu VIA IURIS z roku 2014. Podľa názoru žalobcu štátna správa v oblasti životného prostredia zlyháva nielen v jednotlivých osobitných prípadoch, ale zlyháva systémovo nesprávnou aplikáciou právnych predpisov. Účelom podaných stanovísk (a v konečnom dôsledku aj správnych žalôb) nie je len prispieť k lepšej úrovni životného prostredia v konkrétnom jednotlivom prípade, ale prostredníctvom poukazovania na zlyhávanie v jednotlivých prípadoch preukázať, že sa jedná o systematické zlyhávanie, a teda že nezákonnosť v jednotlivom prípade je dôsledkom zlého fungovania štátnej správy a takýmto spôsobom prispieť k náprave.

7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.

8. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

10. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa § 20a zákona o posudzovaní, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

12. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

13. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

14. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

15. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní, výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

16. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

17. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

18. Podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

19. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

20. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

21. Podľa § 63 ods. 3 zákona o posudzovaní príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37. 22. Podľa § 64 zákona o posudzovaní, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

23. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

24. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho

predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

26. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.

27. Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

28. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

29. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

30. Podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého uznesenia (ďalej len „“), orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.

31. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci, v rozsahu tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b) aj kópie aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak: i) je pre orgány verejnej moci vhodné poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v takejto forme; alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

32. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že ďalší účastník v rade 1/ predložil dňa 11.09.2020 zámer vo veci „Výstavba a zlepšenie bezpečnostných parametrov mostov na cestách I. tried 1. etapa - I/18 Turany - most 303“. Po začatí konania na základe zverejnenia zámeru zaslali stanoviská jednotlivé subjekty vrátane žalobcu.

33. Žalobca doručil svoje vyjadrenie k zámeru elektronicky dňa 21.09.2020 (vysloviac zároveň požiadavku na konzultácie) a dňa 23.10.2020 požiadal o kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 a 4 správneho poriadku, o zverejnenie podkladov na enviroportále podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní a tiež o vykonanie konzultácií podľa § 63 zákona o posudzovaní. K stanoviskám ostatných subjektov žalobca predložil vyjadrenie dňa 09.11.2020.

34. Správny súd s poukazom na argumentáciu žalobcu, ktorou je namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, a to tak pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj jeho nedostatočné odôvodnenie, musel pri skúmaní dôvodnosti tejto námietky začať od posúdenia obsahových náležitostí a zrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

35. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu jazykovej aj logickej preskúmateľnosti správneho aktu a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.

36. V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona o posudzovaní. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného podľa tretej časti (§ 18 - § 39) zákona o posudzovaní musí spĺňať jednak atribúty požadované pre rozhodnutie správneho orgánu citovaným § 47 ods. 3 správneho poriadku, ktorý procesný predpis sa podľa § 64 zákona o posudzovaní na zisťovacie konanie subsidiárne aplikuje, jednak náležitosti stanovené citovaným § 20a zákona o posudzovaní. V zmysle uvedeného teda napadnuté rozhodnutie musí obsahovať také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada aj s podstatnými námietkami účastníka vo veci. V tejto súvislosti správny súd podčiarkuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je pritom potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR).

37. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhodnotil námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočné odôvodnenie ako nedôvodnú. Je možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného dáva presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na relevantné otázky posudzované v konaní.

38. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nevzniesol žiadne námietky proti záverom týkajúcim sa nedôvodnosti požiadavky žalobcu na vyhotovenie kópií spisu. Pokiaľ teda nenamietal v odvolaní konkrétnu úvahu správneho orgánu prvého stupňa, potom nemôže vyčítať odvolaciemu orgánu, že sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré ani neboli obsahom odvolania. V tejto súvislosti s uvedeným dáva správny súd do pozornosti obsah prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplývam že „V zmysle správneho poriadku príslušný správny orgán dal všetkým účastníkom možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie je možné iba za prítomnosti správneho orgánu“. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa s námietkou žalobcu o neposkytnutí kópie celého spisového materiálu náležite (dostatočne a zrozumiteľne) vysporiadal a proti týmto záverom žalobca v odvolaní nenamietal.

39. Treba tiež pripomenúť, že prvostupňový správny orgán postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku oznámil účastníkom konania listom zo dňa 21.10.2020, že sú oprávnení vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, ako aj nahliadnuť do administratívneho spisu. Žalobca bol riadne upovedomený o podkladoch rozhodnutia, bolo mu umožnené vyjadriť sa k nim, teda využiť svoje oprávnenie ako účastníka administratívneho konania, avšak žalobca toto právo na základe vlastného rozhodnutia nevyužil.

40. Nesprávnym postupom orgánu verejnej správy by bol taký postup, pokiaľ by tento vydal rozhodnutie bez toho, aby informoval účastníka konania o tom, že zaobstaral potrebné podklady pre vydanie rozhodnutia, že dokazovanie bude ukončené, t. j. vydal by rozhodnutie bez toho, aby žalobcovi umožnil zaujať stanovisko k podkladom rozhodnutia. To, že žalobca sa v lehote k podkladom rozhodnutia nevyjadril a vyjadrenie sám podmienil zaslaním časti administratívneho spisu elektronicky a nevyužil inštitút nazretia do administratívneho spisu, je inou otázkou, z ktorej nemožno vyvodiť záver v neprospech orgánu verejnej správy, ktorý neuprel účastníkovi konania právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (porovnaj aj závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ).

41. Žalobca tým, že nevyužil možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nielenže neprejavil aktívny postoj a skutočný záujem na výsledku konania, na naplnení toho čo deklaruje, ale sám vytvoril prekážku pre plynulé konanie bez prieťahov a jeho účasť na ochrane životného prostredia sa tak efektívne nenaplnila.

42. Správny súd v reakcii na námietky žalobcu o nedoručení podkladov elektronicky dopĺňa, že ustanovenie , výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.

43. Ďalej správny súd považuje za dôležité podčiarknuť, že rozsah a obsah prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, obsahujúca tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo podľa ktorého orgán verejnej správy porušil, resp. nedodržal procesné ustanovenia, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k preskúmavanému konkrétnemu prípadu, žiadny priestor takémuto prieskumu nedáva, a preto musí byť aj z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná.

44. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej správy) povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a je zároveň konkrétny (t. j. formulovaný dostatočne jasným spôsobom). Za relevantný možno podľa ustálenej judikatúry ESĽP (napr. vo veciach Hiro Balani v. Španielsko, § 28; Bochan v. Ukrajina, § 84; Krasulya v. Rusko, § 52) považovať taký argument, ktorý ak by bol vyhodnotený ako „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci. Len na okraj správny súd podotýka, že to, že je námietka relevantná a konkrétna, ešte nesvedčí aj o „opodstatnenosti“ (well-founded), resp. vecnej správnosti argumentu. Posúdenie „opodstatnenosti“ inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť však predmetom úvah orgánu verejnej správy (resp. súdu).

45. Správny súd vychádzajúc z vyššie uvedených úvah vyhodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku žalobcu o porušení jeho procesného práva ako účastníka konania v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré malo spočívať v tom, že orgán verejnej správy prvého stupňa neposkytol žalobcovi podklady prvostupňového rozhodnutia na základe jeho požiadavky, ktoré žiadal doručiť v elektronickej podobe do jeho elektronickej schránky, a teda postupoval v rozpore s § 23 ods. 1 správneho poriadku a čl. 4 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru.

46. Obdobne to platí o námietke žalobcu, že mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiace právo na priaznivé životné prostredie podľa a právo na spravodlivý proces vychádzajúce z .

47. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosťou žalobcu podľa bolo uviesť v žalobe žalobné body, teda skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je nezákonné, ako aj konkrétny dotyk tejto nezákonnosti na právach žalobcu. V procese súdneho prieskumu správny súd následne posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle , teda súdny prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu

aktivitu žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Pri súdnom prieskume je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ).

48. Správny súd ďalej poznamenáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri čiastočnej demolácii mosta v havarijnom stave a výstavbe nového mostného objektu, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní, správny súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď pri rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo obdobné, nereagujúce na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa majú tieto realizovať. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, majú za následok to, že táto aktivita môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že sa jedná čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem (tento záver potvrdzuje napríklad požiadavka žalobcu na zabezpečenie kompostovania odpadu, či v replike spomenutý parkovací dom, čo v prípade mostného objektu nemožno považovať za náležité). Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

49. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že tento nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákona o posudzovaní, tak súd rovnako ako žalovaný považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú, Správny súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že konzultácie v zmysle ustanovenia § 63 zákona o posudzovaní sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe voľnej úvahy zváži vhodnosť ich vykonania. Z predmetného ustanovenia zákona o posudzovaní nevyplýva povinnosť správneho orgánu vykonať konzultácie na žiadosť dotknutej verejnosti, ale právo dotknutej verejnosti zúčastniť sa konzultácií v prípade, že správny orgán rozhodne o ich vykonaní. Je na posúdení správneho orgánu, a to v prípade, že si to vyžaduje povaha veci a že si to vyžaduje objasnenie určitých náležitostí, ktoré sú predmetom posudzovanej činnosti. V danom prípade správny orgán nepovažoval za potrebné takéto ústne pojednávanie uskutočniť, pretože vyhodnotil podklady zhromaždené v rámci vykonaného dokazovania za dostatočné a že na základe týchto podkladov bolo možné vydať rozhodnutie v merite veci.

50. V prejednávanej veci žalobca síce namieta porušenie jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru, avšak bližšie v žalobe nekonkretizuje, v čom sa tvrdené porušenie zákona prejavilo na právach účastníka. Rovnako námietka rozporu napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu ostala bez konkrétneho vysvetlenia.

51. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012, podľa ktorých: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.“

52. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho konania, ktorým, ako sám tvrdí, sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak jeho postup

v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní.

53. Primárnym cieľom tejto právnej úpravy je ochrana životného prostredia a zabezpečenie účinnej participácie verejnosti na zachovaní priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácií v oblasti životného prostredia, zabezpečenie účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti vo veciach životného prostredia. Táto ochrana životného prostredia však musí mať skutočný obsah a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor na šikanózny výkon práv. Poskytnutie súdnej ochrany je namieste tam, kde správny súd zistí na základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru (zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie) nie tam, kde by k nemu mohlo len hypoteticky dôjsť.

54. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, s účelom Aarhuského dohovoru, o porušení zásad uplatňovaných v správnom konaní (tvrdené porušenie § 3 ods. 4 správneho poriadku), o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, bez konkretizácie jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, na vecný prieskum správnym súdom nepostačuje. V žalobe chýba náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. V prejednávanej veci v žalobnom bode išlo o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré boli v zásade len prejavom nesúhlasu s postupom prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.

55. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote od oznámenia napadnutého rozhodnutia ( ). Žalobca je povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na včasné podanie žaloby. Správny súd preto nemôže prihliadať na ďalšie námietky uplatnené žalobcom v replike, pokiaľ nemali svoj základ v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. V prejednávanej veci v rámci repliky žalobca prezentoval nové skutočnosti vyplývajúce z analýzy VIA IURIS, či ustanovenia Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a Charty základných práv EÚ, ktorými sa správny súd v dôsledku princípu koncentrácie nemohol zaoberať. V nadväznosti na to správny súd zamietol návrh na vykonanie listinného dôkazu - Analýzy VIA IURIS z nasledovných dôvodov. Pre správny súd je totiž podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým skutkovým stavom je správny súd viazaný. V prejednávanej veci naviac neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ust. , pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa , , , , .

56. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na zamietol.

57. Vo výroku tohto rozsudku zároveň správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania reagujúc tak na procesný návrh na predloženie veci Súdnemu dvoru EÚ vo veci výkladu práva EÚ [ ]. Žalobca v žalobe poukázal (vo všeobecnosti) na povinnosť druhoinštančného súdu obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, avšak nešpecifikoval v konkrétnostiach predmet otázky, ktorá by mala byť riešená v takomto konaní. Správny súd zároveň nezistil v konaní výkladový rozpor, ktorý by mal viesť k položeniu akejkoľvek otázky Súdnemu dvoru EÚ

58. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa tak, že im právo na ich náhradu nepriznal, pretože ďalší účastníci majú voči v konaní neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, čo v posudzovanom prípade nebolo naplnené. Rovnako tak neboli pre priznanie náhrady ďalších trov konania na návrh zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.

59. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.