Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529, zastúpeného predsedom A. B. C., právne zastúpeného JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Moravská 784/35, 952 01 Vráble, proti žalovanému Mestu Snina, Mestský úrad Snina, so sídlom Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, zastúpeného D. E. F., primátorkou mesta, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. januára 2022 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného Mesta Snina zo dňa 25. januára 2022 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania a žalobné dôvody

Z podanej žaloby vyplýva, že žalovaný fiktívnym rozhodnutím zo dňa 25.01.2022 o neprístupnosti informácií, ktoré nevydal, reagoval tak na žiadosť žalobcu zo dňa 28.10.2021, ktorú žalobca e-mailom spoločnosti Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., Budovateľská 2202/10, 069 01 Snina zaslal v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“) a žiadal o sprístupnenie nasledujúcich informácií: 1/ Vzhľadom k tomu, že sme na Vašej web stránke nenašli základné informácie o Vašej spoločnosti, prosíme o zaslanie základných dokumentovo fungovaní spoločnosti ako sú: zakladateľská listina / spoločenská zmluva / stanovy / štatút. 2/ Prosíme o zaslanie výročnej správy spoločnosti za rok 2020. 3/ Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby? Ak áno, žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnych, prípadne poradenských, reklamných, audítorských a konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami –výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2019, 2020 a 2021. 4/ Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby, žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb.

5/ Prosíme o poskytnutie údajov o športových, kultúrnych, vzdelávacích, prípadne iných podujatí, ktoré Vaša spoločnosť podporila finančnými prostriedkami a výšku týchto finančných prostriedkov na jednotlivé podujatia, a to za rok 2019, 2020 a 2021. 6/ Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu/štatutárny orgán/dozornú radu? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie. 7/ Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny členov štatutárneho orgánu spoločnosti a členov dozornej rady spoločnosti za činnosť v spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 8/ Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán/dozorná rada) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách – typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla/mesačný nájom. 9/ Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán) vybratí do svoje funkcie cez výberové konania? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania.

Dňa 09.11.2021 bolo žalobcovi e-mailom zo spoločnosti oznámené, že jeho žiadosť z 28.10.2021 spoločnosť neakceptuje, pretože z uvedeného podania nie je zrejmé, kto žiadosť podával, podanie nie je podpísané štatutárnym zástupcom a spoločnosť nevie posúdiť, či nejde o podvodnú e-mailovú správu.

Dňa 10.11.2021 žalobca ako reakciu na vyššie uvedený e-mail uviedol, že neakceptáciu elektrického podania žiadosti z 28.10.2021 považuje zo strany spoločnosti ako konanie svojvoľné, v rozpore s a preto tvrdenie spoločnosti, že podanie nie je zrejmé, ak aj to, že kto ho podáva, nie je podpísané štatutárnym zástupcom, nepovažuje za dôvodné. Uvedené náležitosti sú v žiadosti z 28.10.2021 obsiahnuté, teda všetky vytýkané skutočnosti v e-maily táto žiadosť obsahuje.

Ako vyplýva zo žaloby, na žiadosť o sprístupnenie informácie podľa žalobcu žalobcovi neboli sprístupnené tieto informácie a na základe toho podal žalobca odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu dňa 09.12.2021. Na rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi odmietnuté poskytnutie informácií o žiadosť o sprístupnenie informácií 28.10.2021, kde ako odvolacie dôvody poukazoval žalobca, ako aj na jednotlivé ustanovenia . Podľa žalobcu v prípade, ak spoločnosť Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. odmietla sprístupniť informácie na žiadosť žalobcu, mala podľa uvedeného povinnosť postúpiť do troch dní podnet na vydanie rozhodnutia osobe, ktorá ju založila. Tým, že povinná osoba nevydala v stanovenej lehote písomné rozhodnutie, pretože spoločnosť Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. žiadosti o poskytnutie informácie nevyhovela, žalobca má za to, že povinná osoba vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie žalobcovi na žiadosť zo dňa 28.10.2021.

V žalobných dôvodoch žalobca uvádza, že fiktívne rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu napadol predmetnou žalobou a napriek tomu, že sa žalobca obrátil žiadosťou o sprístupnenie informácií od obchodnej spoločnosti založenej mestom Snina. Nielen uvedená spoločnosť, ale najmä prvostupňový správny orgán, ako ani odvolací orgán nepostupovali v súlade so , Správnym poriadkom a nevydali rozhodnutie, ktorým by sa súladným spôsobom vysporiadali so žalobcovou žiadosťou. Tým došlo nielen k porušeniu povinnosti žalovaného, ale aj k porušeniu tomu prislúchajúceho práva účastníka konania, aby sa o jeho žiadosti, t. j. o právach a právom chránených záujmoch konalo a rozhodlo.

Žalobca poukázal na judikatúru súdov, kvalifikuje fiktívne rozhodnutie už svojou povahou za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 03.05.2011, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 15.12.2011.

Žalobca ďalej v žalobe argumentuje tým, že ako žiadateľ o sprístupnenie informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako je uvedené v a toto rozhodnutie by obsahovalo všetky predpísané náležitosti uvedené v Správneho poriadku. Ak žalovaný napadnutým odvolaním fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu nezrušil, resp. odvolací správny orgán vôbec nerozhodol, nečinnosťou žalovaného došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces. Poukázal pritom žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v ktorom rozhodol,

že zákon o slobode informácií predpokladá vydanie fiktívneho rozhodnutia ako následok nečinnosti povinnej osoby, ale takýto postup povinnej osoby nie je dovolený a je nezákonný. Zároveň poukazuje na to, že povinná osoba musí vždy vydať písomné rozhodnutie podľa a ak takéto písomné rozhodnutie nevydá, ide o nezákonný postup a porušenie ústavného práva žiadateľa. Zároveň poukázal žalobca v žalobe na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn,: z 13.06.2002.

Žalobca vzhľadom k tomu, že vydaním fiktívneho rozhodnutia došlo zo strany žalovaného ako aj prvostupňového orgánu k nezákonnému postupu a tým aj k porušeniu a zaručeného práva žalobcu na informácie, podal odvolanie dňa 09.12.2021 proti fiktívnemu rozhodnutiu a na základe ustanovenia Správneho poriadku správny orgán v rámci autoremedúry o odvolaní má povinnosť rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Ak nerozhodne, predloží ho odvolaciemu orgánu v lehote 30 dní, keď mu odvolanie došlo.

Zároveň žalobca argumentuje poukazom na ustanovenie , podľa ktorého odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Na základe toho správny orgán predložil odvolanie odvolaciemu orgánu dňa 10.01.2022, čo je tridsaťdňová lehota, ktorá pripadla na sobotu 08.01.2022, t. j. najbližší pracovný deň je 10.01.2022, kedy odvolací orgán rozhodol o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou, t. j. dňa 25.01.2022, kedy podľa žalobcu vydal fiktívne rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností preto žalobca v súlade s ustanovením , uvádza, že fiktívne rozhodnutie mesta Snina bolo vydané dňa 25.01.2022 a žalobcovi doručené druhý deň po uplynutí lehoty, t. j. 27.01.2022. Vzhľadom k tomu od 28.01.2022 mal žalobca v súlade s ustanovením dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby, vzhľadom k čomu žalobca preukázal splnenie uvedenej podmienky a na základe tejto žaloby žiadal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, ako aj priznať trovy konania.

II.

Vyjadrenie žalovaného

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 14.03.2022 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho vyjadrenia poukázal žalovaný na to, že svoj názor opiera aj o skutočnosti uvedené v , , podľa ktorých o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhodne starosta obce, teda primátor. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní odo dňa doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Z uvedeného je zrejmé, že podaním odvolania žalobcu voči rozhodnutiu povinnej osoby Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. by prvostupňový orgán bol povinný postupovať podľa a postúpiť spisový materiál na rozhodnutie o odvolaní primátorkou mesta Snina. Žalovanému však preukázateľne zo strany prvostupňového orgánu materiál za účelom rozhodnutia o odvolaní žalobcu proti fiktívnemu rozhodnutiu spoločnosti Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o. postúpený nebol a žalobcovi nie je zrejmé, že by žalobca odvolanie voči prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal. K odvolaniu žalobcu voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného žalovaný uviedol, že vo veciach zverejňovania informácií podľa o slobode informácii voči rozhodnutiu primátora mesta nejestvuje nadriadený správny orgán, ktorý by vo veci odvolania rozhodol. Poukázal pritom na ustanovenie Správneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že podľa , ak nie je v tomto ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto všeobecné predpisy o správnom konaní a pokiaľ správne konanie charakterizuje zásada dvojstupnosti konania, ktoré vyjadruje právo účastníkov konania, aby rozhodnutie správneho orgánu bolo preskúmavané nezávislým a nestranným orgánom, ktorý posúdi, či vydaním prvostupňového rozhodnutia boli porušené práva garantované právnym poriadkom štátu, tak je vylúčené, aby v druhom stupni konania bol podávaný rovnaký opravný prostriedok, ako mal byť podaný voči rozhodnutiu prvého stupňa, pričom je potrebné zdôrazniť, že je pochybné, či odvolanie žalobcom voči rozhodnutiu prvého stupňa podané bolo.

III.

Replika žalobcu

K vyjadreniu žalovaného reagoval písomným stanoviskom právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 31.03.2022, ktorý zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe a argumentoval príslušnými ustanoveniami o slobode informácií, konkrétne , , . Žalovaný pokiaľ vo svojom vyjadrení myslel pasívnu legitimáciu odvolacieho orgánu a nie aktívnu legitimáciu, avšak podstatné podľa žalobcu je, že uvedené dôvody a svoju argumentáciu žalovaný opätovne vystaval na vyššie uvedenom mylnom určení, kto je prvostupňový a kto je odvolací orgán. Podľa ustálenej praxe žalovaným je správny orgán a to aj v prípade, keď rozhodnutie vydané na druhom stupni správneho konania, v danom prípade žalobou napadnuté rozhodnutie vydala osoba, ktorá svoji na čele, teda primátor mesta, keďže právnu subjektivitu v ponímaní rozhodovania v oblasti verejnej správy má Mesto Snina a nie samotný primátor. V tejto súvislosti žalobca dodal, že z ustanovenia explicitne je určené, kto je žalovaným. Taktiež poukazuje žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 28.02.2018 a navrhol v písomnom stanovisku vyhovieť žalobe.

IV.

Závery správneho súdu

Správny súd s poukazom na príslušné ustanovenia (ďalej len „“) účinného od 01.07.2016 postupoval v intenciách tohto právneho predpisu.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Predmetom úpravy o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vyplýva, že tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa citovaného , povinnými podľa tohto sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa citovaného , povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného .

Podľa citovaného , povinnými osobami sú ďalej zdravotné poisťovne. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby, ak v nich právnické osoby podľa odsekov 1 a 2 majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne

a) sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, alebo b) povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov, ich riadiaceho orgánu alebo kontrolovaného orgánu.

Podľa , , , ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená v súlade s ustanovením .

Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytne informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( ).

Podľa , , , , proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podľa odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolací rozhoduje starosta obce, resp. primátor. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného .

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ako vyplýva z obsahu samotnej žaloby a fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ako aj dôvodov žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a to Mesta Snina. K fikcii vydania zamietavého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj k vydaniu druhostupňového správneho orgánu ako odvolacieho došlo podľa žalobcu podľa a o slobode informácií k porušeniu uvedeného .

Správny súd ďalej argumentuje tým, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

Ďalej argumentuje správny súd tým, že podstatnou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní a ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude rovnocenným účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v danom konaní ide. Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 28.10.2021 vyplývajú skutočnosti, že žalobca žiadal o sprístupnenie informácií vo veci spoločnosti Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., so sídlom Budovateľská 2202/10, 069 01 Snina. Správny súd pritom poukazuje na body 1 až 9 predmetnej žiadosti, ako na ne poukázal vyššie vo svojom rozhodnutí.

Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie je právom patriacim každému jednotlivcovi, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole. Prístup širokej verejnosti k informáciám vytvára priestor aj na verejnú kontrolu hospodárenia všetkých subjektov, ktoré sú napojené na verejné rozpočty, a to tak vo vzťahu k jeho zákonnosti, ako aj účelnosti. (DRGONEC, Ján. . 2. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 608). Orgány verejnej moci a ďalšie subjekty majú povinnosť poskytovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje infozákon. Subjektmi povinnými sprístupňovať informácie podľa infozákona sú štátne orgány, obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy v rozsahu ich rozhodovacej činnosti ( infozákona). Povinnými osobami podľa infozákona sú právnické osoby zriadené a právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného ( infozákona) a napokon aj právnické osoby založené povinnými osobami.

Infozákon právnickým osobám založeným povinnými osobami (§ 2 ods. 2 infozákona) určuje povinnosť sprístupňovať iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo obce, ďalej informácie o životnom prostredí a o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a informácie o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Dôvodová správa k § 3 ods. 2 infozákona uvádza, že: „Informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty súkromného práva, limitovaná na sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov a informácie ohľadne činnosti vykonávanej na základe predmetnej zmluvy. Zákon pri určení rozsahu sprístupňovaných informácií vychádza z princípu otvorenosti verejnej sféry namiesto doterajšieho princípu dôverností.“

Správny súd v súvislosti s otázkou sprístupnenia informácie ohľadom fungovania spoločnosti a to zakladateľskej listiny / spoločenskej zmluvy / stanov / štatút, ako aj externých právnych, prípadne poradenských, reklamných, audítorských a konzultačných služieb, ako aj výkazov poskytnutého

poradenstva za roky 2019, 2020 a 2021, ako aj o poskytnutie údajov športových, kultúrnych, vzdelávacích, prípadne iných podujatí, ktoré spoločnosť podporila finančnými prostriedkami. Zároveň žalobca v žiadosti žiadal o poskytnutie údajov o výške platu a o odmien členov štatutárneho orgánu spoločnosti a členov dozornej rady spoločnosti za činnosť v spoločnosti za roky 2019, 2020 a 2021, ako aj oznámenie využívania členov vrcholového manažmentu spoločnosti, služobných vozidiel, ako aj vrcholového manažmentu spoločnosti, akým spôsobom boli vybratí do svojej funkcie cez výberové konania, resp. inak. Ďalej správny súd argumentuje tým, že treba poukázať aj na skutočnosť, že členovia štatutárneho orgánu a dozorného orgánu právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, ktorých priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát, majú v zmysle ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov štatút verejného funkcionára (čl. 2 ods. 1 písm. zc) v spojení s o ochrane verejného záujmu).

Povinná osoba ako správny orgán predchádza vydávaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa označuje za nezákonné rozhodnutie, najmä dôsledným dodržiavaním zásady legality podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) – povinnosť postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a až 3 , podľa ktorého správne orgány sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Fiktívnemu rozhodnutiu správny orgán predchádza aj dôslednou aplikáciou pojednávajúcom o konformite rozhodnutia správneho orgánu v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a jeho vydaní príslušným orgánom, ako aj povinnosti podľa až 3 uvádzať formálne a obsahové náležitosti pri vydávaných rozhodnutiach (výrok, odôvodnenie a poučenie).

Fiktívne rozhodnutie je upravené v o slobode informácií. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (vydala tzv. fiktívne rozhodnutie). Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Ak povinná osoba ako prvostupňový správny orgán v stanovenej lehote nevybaví žiadosť o informácie a zostane nečinná (t. j. nesprístupní informácie, ani nevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti), predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty teda automaticky vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Platí to aj vtedy, ak povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení požadovaných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení žiadaných informácií, proti ktorému má právo sa žiadateľ o informácie odvolať.

Fiktívne rozhodnutie sa ája s nečinnosťou správnemu orgánu ako povinnej osoby na sprístupňovanie informácií podľa o slobode informácií. Nečinnosť povinnej osoby môže byť vo forme omisívneho konania (nekonaním opomenutím) alebo komisívneho konania (úmyselným nekonaním), keď povinná osoba z určitého dôvodu tají požadovanú informáciu pred žiadateľom. Pri omisívnom a komisívnom konaní povinná osoba porušuje zákon o slobode informácií, pričom nezriedka sa stáva, že aj po zažalovaní týchto fiktívnych rozhodnutí na správnom súde a spravidla vydaného rozsudku, ktorým tieto fiktívne rozhodnutia boli zrušené, môže z dôvodu uplynutia dlhého časového obdobia pominúť význam informácie, pre ktorý žiadateľ požadoval o jej sprístupnenie povinnú osobu. Taktiež nie sú ojedinelé prípady, kedy povinná osoba nerešpektuje právny názor súdu uvedený v obsahu rozsudku, konať vo veci a vydať zákonné rozhodnutie, čím žiadateľovi opakovane fiktívnym rozhodnutím vo veci odoprie právo na sprístupnenie informácií, resp. právo na vydanie zákonného rozhodnutia o odmietnutí žiadosti o informácie.

Za účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto , ale

práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu žiadateľovi, ktorý sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti vedúcej až k vydaniu negatívneho rozhodnutia.

Správny súd poukazuje na to, že „povinný subjekt musí o odmietnutí (de facto o nevyhovení) žiadosti vydať správne rozhodnutie, s poukazom na ustanovenie , ktoré by malo obsahovať všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia , resp. 47 Správneho poriadku s odkazom na ustanovenie Nezriedka sa však stáva, že povinný subjekt namiesto vydania rozhodnutia odmietne žiadosť neformálnym oznámením (napríklad listom) o tom, že informáciu z určitého dôvodu alebo i bez odôvodnenia neposkytne. Tým potom vzniká otázka, akým ôsobom na takéto neformálne oznámenie sa pozerať, či je ho možné považovať za formálne vadné správne rozhodnutie v materiálnom zmysle, alebo či k rozhodnutiu v takýchto prípadoch vôbec nedošlo. V prvom prípade by takéto rozhodnutie bolo preskúmateľné na podklade odvolania, zatiaľ čo v druhom prípade by podané odvolanie muselo byť vyhodnotené ako sťažnosť (Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, komentár 2. aktualizované vydanie, Adam Furek, Lukáš Rothanzl, Linde Praha, 2012).

K povahe rozhodnutí o odmietnutí žiadosti o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám vo formálnom a materiálnom zmysle našiel a porovnal správny súd viacero rozhodnutí NSS ČR. Poukazuje pri tom na to, že dostupné rozhodnutia sa k tejto otázke nevyjadrovali jednotne, prevažoval však názor, podľa ktorého je potrebné tieto neformálne prípisy (listy) posudzovať z obsahového hľadiska s tým, že pokiaľ z písomného prípisu (oznámenia) celkom jednoznačne vyplýva vôľa povinného subjektu neposkytnúť informáciu (odmietnuť žiadosť), tak takýto prípis (oznámenie) predstavuje rozhodnutie v materiálnom zmysle, ktoré je súdom preskúmateľné (napríklad rozsudok NSS ČR zo dňa 28.12.2007, č. j. – 80 a zo dňa 05.01.2006 č. j. -58). Z týchto rozhodnutí potom vyplýval záver, že by bolo potom možné primerane aplikovať vo vzťahu k správnemu konaniu tak, že takéto neformálne rozhodnutie by bolo možné napadnúť aj odvolaním a nadriadeným orgánom v odvolacom konaní zrušiť.

Podľa správneho súdu správne orgány obidvoch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, na ktoré správny súd poukázal vyššie, z ktorých dôvodov sa postupom a následne aj rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu dopustili takej vady konania majúcej za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov preto správny súd postupoval v súlade so a žalobe vyhovel, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa .

Nezákonnosť postupu správneho orgánu - žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v podstate spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ Občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska žiadal o poskytnutie požadovaných informácií, na ktoré mal právo. Správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal rozhodnúť tak, ako to ustanovuje o slobodnom prístupe k informácií v konkrétnom ustanovení citovaného . Rozhodnutie by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa príslušného ustanovenia Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť v dôvodoch, pre ktoré jeho žiadosti bolo, resp. nebolo vyhovené. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so žalobcom a žalobnými dôvodmi, podľa ktorého neboli poskytnuté informácie v rozsahu a z dôvodov uvedených v o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca poukázal v prvom rade na nečinnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý nevydal ani rozhodnutie o tom, či sprístupní alebo nesprístupní žiadané informácie. Preto správne postupoval žalobca následne, keď voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie, o ktorom následne rozhodol odvolací orgán, t. j. Mesto Snina v osobe primátora mesta rozhodnutím z 25.01.2022.

V danom prípade však žalovaný ako odvolací orgán si musel byť vedomý, že rozhoduje o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré prvostupňový správny orgán mal povinnosť vydať, je jeho povinnosťou ako

odvolacieho orgánu rozhodnúť o odvolaní žalobcu, ktoré podal, ako žalobca uviedol dňa 09.12.2021. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že nevedel o odvolaní, resp. že mu nebolo doručené, spoločnosť Verejnoprospešné služby Snina, s.r.o., ktorá je stopercentnou mestskou organizáciou, bola povinná predmetnú žiadosť, resp. postup, ktorý zvolila, informovať žalovaného, teda Mesto Snina ako nadriadený orgán, ktorý by de facto podľa príslušných ustanovení o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ďalej rozhodol. Na vydanie rozhodnutia mal žalobca právo, pričom rozhodnutie malo byť riadne odôvodnené a súčasne mal právo žalobca podať voči takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Pritom dôvodnosťou svojej žaloby argumentoval žalobca a súčasne napadol dôvody, pre ktoré tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný o jeho žiadosti zo dňa 28.10.2021 nerozhodli v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám. Súčasne mohol takýmto ôsobom žalobca následne napadnúť dôvody, resp. argumentovať voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré by mu bolo doručené a ktorým by vlastne žiadosti o sprístupnenie informácií z jeho strany správny orgán vyhovel alebo nevyhovel.

Správny súd ďalej argumentoval tým, že vzhľadom na uvedené skutočnosti preskúmal rozhodnutie žalovaného s poukazom na postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel jednohlasne k záveru, že správny orgán druhého stupňa, teda žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré bolo nezákonne vydané na základe nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a preto správny súd na základe podanej žaloby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pri svojom rozhodovaní správny súd poukazuje na existujúcu a dlho pretrvávajúcu judikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR a argumentuje rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR . zn.: z 24.11.2020 a zo dňa 16.06.2021, ako aj na rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia . zn.: a .

Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania a s poukazom na ustanovenie priznal úspešnému žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia správny súd samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s )..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť ísané advokátom.