Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9CoE-38-2014.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Subarea
9CoE/38/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. J., nar. X. X. XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, štátna občianka SR, o vymoženie 388,- eur, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 21Er/580/2013-23 zo dňa 2.7.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyslovil, že doručením písomného oznámenia Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21Er/580/2013 ako vedľajší účastník na strane povinnej, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 37 ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o exekučnom konaní (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 93 ods. 1, 2 O.s.p.. Na ich základe dospel k záveru, že vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje dispozičná a prejednávacia zásada a z nich vyplývajúca väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku sporu sa viaže inštitút vedľajšieho účastníctva. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má len čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná alebo nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Zároveň však podotkol, že k podmienkam exekučného konania a tým aj k skúmaniu vadnosti exekučného titulu súd vždy pristupuje za uplatnenia vyšetrovacej zásady, teda ex offo. Navyše v exekučnom konaní sa uplatňuje zásada ochrany práv povinného, v zmysle ktorej exekúcia nemá zasahovať do majetkových práv povinného nad nevyhnutnú mieru a pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je tak v exekučnom konaní, najmä vo fáze výkonu, nepotrebná. Uvedený názor nepovažuje za prekonaný, ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. 10. 2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011. S poukazom na uvedené rozhodol, že doručením písomného oznámenia Združenia, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinnej nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „Združenie“). V dôvodoch odvolania Združenie poukázalo na ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania. Súd teda rozhodoval arbitrárne, bez zákonného opodstatnenia, pri absencii návrhu na takéto rozhodnutie. Takéto rozhodnutie má črty súdnej svojvôle. Nesúhlasí s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je pojmovo vylúčené v exekučnom konaní. S účinnosťou od 15. 10. 2008 bola do Občianskeho súdneho poriadku zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. Túto skupinu účastníkov legitimizuje na vstup do konania samotný zákon. V konkrétnom prípade ide o zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o napĺňanie cieľov EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, ktoré boli do národného práva inkorporované Smernicou Rady 93/13/EHS. Podľa čl. 8 tejto Smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Poukazuje na to, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších (najmä nebankových subjektov) azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné sudy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, preto ožívajú inštitúty zo základného konania ako sú dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné. S poukazom na uvedené má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania je zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci, pretože priemerný spotrebiteľ je neinformovaný a nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, nedokáže náležite argumentovať a brániť sa proti nezákonne vedeným exekúciám. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a pripustil vedľajšieho účastníka do exekučného konania. V opačnom prípade navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
Pri preskúmavaní podaného odvolania odvolací súd prednostne posudzoval, či Združeniu svedčí subjektívna legitimácia na podanie odvolania a dospel k záveru, že v prejednávanej veci Združenie nie je na podanie odvolania oprávnenou osobou.
Subjektívnu legitimáciu na podanie odvolania zákon priznáva v prvom rade účastníkovi konania. Za zákonom určených podmienok je na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v sporovom konaní legitimovaný aj vedľajší účastník.
Kto sú účastníci exekučného konania, vymedzuje ustanovenie § 37 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov
(v ďalšom texte už len „Exekučného poriadku“).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods. 2 Exekučného poriadku ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Vedľajšie účastníctvo (§ 93 O.s.p.) je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa (žalobcu) a odporcu (žalovaného). Zákonodarca výslovne vylučuje možnosť vedľajšieho účastníctva, pokiaľ ide o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). V nesporovom, resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva.
Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné (§ 251 ods. 4 O.s.p.).
V preskúmavanej veci žiaden z účastníkov nenamietal vstup Združenia do exekučného konania. Z ďalej uvedených dôvodov exekučný súd na takýto prejav vôle nemusel prihliadať. Pokiaľ tak súdy urobili v iných exekučných veciach, domáhalo sa Združenie vydania rozhodnutia súdu, aby prípustnosť vstupu mohla byť preskúmaná odvolacím súdom. Za tohoto stavu je preskúmavané rozhodnutie nadbytočné, avšak preventívne dáva odpoveď na inak spornú predbežnú otázku.
Pokiaľ teda prvostupňový súd v exekučnom konaní vyslovil, že doručením písomného oznámenia Združenia, že vstupuje do exekučného konania ako vedľajší účastník na strane povinnej, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu, plne rešpektoval platnú procesnú úpravu. Takýto záver súdu prvého stupňa korešponduje aj s názormi v právnej teórii i v právnej praxi. Už zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva vyplýva, že je možné len v sporovom konaní. Použitie ustanovenia o vedľajšom účastníctve je v konaní o výkon rozhodnutia (exekúciu) pojmovo vylúčené (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/106/2008 zo dňa 25.11.2008, Občiansky súdny poriadok, Komentár I. diel 2.vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, s. 327). Rovnaké stanovisko zaujal k tejto problematike Najvyšší súd SR aj v uznesení zo dňa 10. 10. 2012 sp. zn. 6 Cdo 207/2011. Podľa tohto rozhodnutia „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie .... V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým.....“.
Uznesenie súdu prvého stupňa v prvom výroku je obsahovo oznámením súdu Združeniu, že vedľajšie účastníctvo nie je v konaní prípustným. Tento výrok rozhodnutia nemožno posudzovať ako rozhodnutie o prípustnosti účastníctva na návrh, tak ako je to upravené v § 93 ods. 3 O.s.p.. Len v sporovom konaní totiž platí, že o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhoduje súd na návrh účastníka, prípadne už v konaní vystupujúceho vedľajšieho účastníka. V predmetnej veci však exekučný súd oznamoval subjektu, ktorý mal záujem o vstup do konania to, že v exekučnom konaní vedľajšie účastníctvo nie je prípustné.
Ak subjekt, ktorý mal záujem o vstup do konania ako vedľajší účastník, sa vedľajším účastníkom nestal, nie je ani subjektívne legitimovaný na podanie odvolania.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné odvolanie Združenia v zmysle ust. § 218 ods. 1
písm. b) O.s.p. odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.