Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-98-2021.pdf
PDF · 162.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/98/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: BYTOSPOL.S.S, s.r.o., Drieňová 11, Bratislava, IČO: 35 774 363 (právny nástupca pôvodného žalobcu: SENES, spol. s.r.o., Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 31 385 940), zastúpeného advokátom Mgr. Jánom Ondášom, Sabinovská 10, Bratislava, proti žalovaným: X/ W.. S. S., R.. X.XX.XXXX, Q. XX, D., X/ X.. C. S., R.. XX.XX.XXXX, Q. XX, D., zastúpenými splnomocnenou zástupkyňou K.. E.. K.. N. S., Q. XX, D., o zaplatenie 1.150,20 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 31C/10/2019-232, zo dňa 23.6.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku mení tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 147,41 eura a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura od 24.6.2019 do 9.12.2019, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovaným 1/ a 2/ priznáva plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 vo výške 147,41 eura ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2019 do 9.12.2019 vo výške 23 eur (výrok I.); zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1.150,20 eura (výrok II.) a žalobcovi proti žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 25.6.2019 domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.297,61 eura pozostávajúcej z istiny vo výške 1.150,20 eura z titulu nedoplatkov na platbách spojených s užívaním bytu a tiež sa domáhal úrokov z omeškania v sume 147,41 eura za dobu od 24.6.2016 do 23.6.2019 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zákona č. 182/93 Z. z. je správcom bytového domu súpisné č. XXXX na Q. XX C. D.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X a spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení v bytovom dome spravovanom žalobcom. Vlastníctvo žalovaných je zapísané v katastri nehnuteľností katastrálne územie N. D. na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa ČI. III, bod 2 Zmluvy o výkone správy (ďalej tiež „Zmluva“) je vlastník bytu povinný poukazovať správcovi mesačne úhrady za plnenia spojené s užívaním a správou bytu vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca. Podľa ČI. II, bod 5 a 6 Zmluvy je správca povinný do 31.5. nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia, rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory. Podľa Čl. II, bod 7 Zmluvy pri vyúčtovaní zistené nedoplatky a
preplatky si zmluvné strany vyrovnajú do 30 dní. Nakoľko žalovaní plnenia spojené s užívaním a správou bytu riadne a včas neplnili, je predmetom konania ich dlh za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 a s ním súvisiace náklady žalobcu. Podľa výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb mali žalovaní za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 zaplatiť zálohové platby nasledovne: (i) 2.472 eur za august 2016 až júl 2017 (12 mesiacov po 206 eur); (ii) 2.808 eur za august 2017 až júl 2018 (12 mesiacov po 234 eur); (iii) 2.700 eur za august 2018 až júl 2019 (12 mesiacov po 225 eur); (iv) 420 eur nezaplatené predpísané platby do 24.6.2019. Spolu mali teda zaplatiť na predpísaných zálohových platbách sumu 8.400 eur. Z vyúčtovania nákladov za užívanie bytu za rok 2016 a rok 2017 vznikli žalovaným účtovné nedoplatky, ktoré predstavujú rozdiel medzi predpísanými zálohovými platbami a skutočnými nákladmi nasledovne: (i) 207,72 eura ako účtovný preplatok za rok 2016 a (ii) 141,74 eura ako účtovný nedoplatok za rok 2017. V súvislosti s vymáhaním dlhu žalovaných vznikli aj ďalšie náklady v zmysle cenníka a to (i) suma 4,20 eura za upomienku podanú dňa 6.2.2017; (ii) suma 4,20 eura za upomienku podanú 16.8.2017; (iii) suma 4,20 eura za upomienku podanú dňa 12.2.2018; (iii) suma 7,80 eura za upomienku podanú dňa 13.9.2018 a (iv) suma 7,80 eura za upomienku podanú dňa 18.2.2019. Nedodržaním termínu splatnosti predpísaných platieb a nedoplatkov sa žalovaní dostali do omeškania a vznikla im povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, ktorý za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 činí sumu 147,41 eura. Žalovaní za uvedené obdobie zaplatili: (i) dňa 9.3.2017 sumu 1.066,20 eura, (ii) dňa 14.6.2017 sumu 900 eur, (iii) dňa 20.11.2017 sumu 1.662,48 eura, (iv) dňa 27.4.2018 sumu 468 eur a (v) dňa 31.10.2018 sumu 1.304,54 eura. Spolu teda žalovaní uhradili sumu 7.240 eur, pričom zostávajúci dlh predstavuje sumu 1.297,61 eura.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na Q. XX C. D., pričom vlastnícke právo nadobudli na základe Kúpnej zmluvy C.-XXXXX/XX, zo dňa 24.5.1999. Žalobca je v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov správcom bytového domu súpisné č. XXXX, nachádzajúceho sa C. D., na Q. XX.
4. Dňa 27.10.1999 bola uzavretá Zmluva o výkone správy medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na Q. B. Č.. XX C. D. a žalobcom, ktorý bol do 15.12.2002 zapísaný v Obchodnom registri SR pod obchodným menom Slovnaft - Servis nevýrobných služieb, spol. s r. o. Podľa Článku II, bod 2 Zmluvy je správca okrem iného povinný: a) zriadiť bankový účet pre bytový dom, na ktorý budú nabiehať príjmy z prenájmu spravovaných nehnuteľností, platby za služby spojené s ich užívaním a príspevky do fondu údržby a opráv, b) viest účtovníctvo domu v analytickom členení podľa jednotlivých vchodov vrátane spracovania vyúčtovania služieb spojených s prevádzkou objektu. V Článku II, bod 5 Zmluvy si strany dohodli spôsob, akým správca rozúčtuje skutočné náklady za poskytnuté služby na jednotlivé byty v dome. Z Článku II, bod 6 Zmluvy vyplýva, že správca spracuje do 30.4. nasledujúceho kalendárneho roka a predloží k nahliadnutiu zvoleným zástupcom všetky podklady, ktoré budú predmetom vyúčtovania za príslušný rok. Zástupcovia jednotlivých vchodov odsúhlasia oprávnenosť nákladov pred konečným ročným vyúčtovaním, najneskôr do 15.5., tak aby správca mohol dodržať termín celkového vyúčtovania 31. mája. Správca kedykoľvek na požiadanie zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov predloží k nahliadnutiu všetky podklady týkajúce sa vyúčtovania. V Článku II, bod 7 Zmluvy sa strany dohodli, že pri vyúčtovaní zistené nedoplatky vlastníkov bytov a preplatky správcu za poskytnuté služby spojené s užívaním bytu obe strany vyrovnajú do 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania vlastníkom bytu. Z Článku II, bod 9 Zmluvy vyplýva, že správca má povinnosť mesačne vyhodnocovať platenia preddavkov vlastníkmi. V prípade neuhradenia mesačných preddavkov správca: a) vyzve dlžníka na úhradu upomienkou na dlžnú sumu a poplatok z omeškania, b) v prípade, že ani po upomienke dlžník úhradu neprevedie, správca zašle poslednú výzvu na úhradu a c) ak nepríde k úhrade, správca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou, vrátane vymáhania príslušenstva spojeného s uvedeným dlhom dlžníka a zároveň využije možnosť ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. s tým, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uplatnia záložné právo na byt dlžníka. Podľa Článku III, bod 2 Zmluvy sú na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu vlastníci bytov povinní: a) poukazovať mesačne vopred preddavky za plnenia uvedené v Článku II, bod 2, písmeno d), b) poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv v čiastke 8,- Sk za každý aj začatý m2 podlahovej plochy bytu (t. j. 96 Sk za m2 ročne) na opravy a údržbu spoločných častí a zariadení domu tak, ako je dohodnuté v Článku II, v bode 2, písmeno c). V Článku III, bod 3 Zmluvy sa strany dohodli, že úhrady podľa Článku III, bodu 2, je vlastník povinný poukazovať správcovi mesačne
vopred, tak aby daná úhrada bola pripísaná najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca na číslo účtu uvedené v Zmluve.
5. Počnúc 1.8.2017 bola výška úhrad 234 eur mesačne a od 1.8.2018 v sume 225 eur mesačne, pričom za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017 žalovaní vykazovali nedoplatok na úhradách vo výške 375,74 eura. Dňa 13.9.2018 zaslal žalobca žalovaným upomienku, ktorou ich vyzval na zaplatenie nedoplatku na preddavkoch za služby spojené s užívaním ich bytu v celkovej výške 1.301,54 eura s tým, že nedoplatok mali žalovaní vyrovnať najneskôr do 27.9.2018 na uvedené číslo účtu. Ďalšou upomienkou zo dňa 18.2.2019 vyzval žalovaných na zaplatenie nedoplatku na preddavkoch za služby spojené s užívaním ich bytu v celkovej výške 1.132,80 eura, ktorý mali žalovaní vyrovnať najneskôr do 4.3.2019 taktiež na uvedené číslo účtu. Podľa Cenníka poplatkov a služieb vykonávaných nad rámec Zmluvy o výkone správy s platnosťou od 1.1.2019 mal žalobca právo účtovať si poplatok za zaslanie upomienky vo výške 7,80 eura a za vyhotovenie podkladov pre vymáhanie dlžoby zaslané právnemu zástupcovi mal právo účtovať si poplatok vo výške 28,20 eura (č. l. 19 spisu). Z emailovej komunikácie medzi pôvodnou právnou zástupkyňou žalobcu a žalovaným 1/ z 11.12.2019 (č. l. 54 spisu) vyplynulo, že žalovanému 1/ bola zaslaná listina o ktorú žiadal, pričom doručenie tejto listiny potvrdil. Nedoplatok žalovaných podľa Výpisu pohľadávok za obdobie od 1.1.2017 do 22.3.2018 predstavoval sumu 468 eur a ku dňu 17.4.2020 predstavoval nedoplatok žalovaných sumu 840,10 eura.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 25.1.2020 zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 1.150,20 eura späť. Doplnil, že čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním, nebol potrebný súhlas žalovaných a preto konanie v tejto časti za použitia § 144 až § 146 C. s. p. zastavil.
7. Skonštatoval, že v rozhodnej dobe, za ktorú si žalobca voči žalovaným uplatňoval zaplatenie žalovanej istiny (teda rok 2016 až prvý polrok roku 2019), boli žalovaní bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X na Q. XX C. D.. V konaní nebolo sporné, že v tejto dobe bolo zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré vykonávalo správu tohto bytového dom (predchádzajúci žalobca). Jeho úlohou v zmysle ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z., ako aj obsahu Zmluvy o výkone správy zo dňa 27.10.1999 bolo, okrem iného, aj zabezpečovať poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu a starať sa a zabezpečovať opravy spoločných častí a zariadení domu. V konaní nebolo sporné, že túto svoju povinnosť si spoločenstvo v rozhodnej dobe plnilo. Žalovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci boli na druhej strane povinní uhrádzať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a uhrádzať náklady na služby spojené s užívaním bytu.
8. Zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, a pri ustálení tohto skutkového záveru vychádzal zo zhodného tvrdenia oboch sporových strán, že v priebehu konania došlo k úhrade sumy 1.150,20 eura, pričom táto suma predstavovala nedoplatok žalovaných na zálohových platbách spojených s užívaním bytu. Dňa 10.12.2019 žalovaní uhradili žalobcovi sumu 2.000 eur a dňa 11.12.2019 sumu 677,65 eura, čím došlo k vyrovnaniu všetkých nedoplatkov z vyúčtovaní ku dňu 15.12.2019. Predmetom konania vo veci samej preto zostalo už len preskúmanie dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania v sume 147,41 eura, ktorý predstavoval úrok z omeškania za dlžné zálohové platby za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150 eur od 24.6.2019 do 9.12.2019.
9. Dodal, že nebolo sporné ani to, že žalovaní ako vlastníci predmetného bytu dlhodobo a opakovane poukazovali mesačné zálohové predpisy s omeškaním. Žalovaní taktiež nesporovali, že nedoplatky na platbách po doručení upomienok žalobcovi uhradili. Aj v tomto konaní namietali predčasnosť podanej žaloby práve s poukazom na skutočnosť, že im žalobca neposlal upomienku, ktorou by im oznámil výšku dlhu a lehotu, dokedy majú dlh uhradiť, čo opierali o ustanovenie Článku II, bod 9 Zmluvy, podľa ktorého má správca (žalobca) povinnosť mesačne vyhodnocovať platenie preddavkov vlastníkmi, pričom v prípade neuhradenia mesačných preddavkov vyzve dlžníka na úhradu upomienkou na dlžnú sumu a poplatok z omeškania. Nakoľko žalobca žalovaných nevyzval upomienkou na zaplatenie nedoplatku, nemali vedomosť o tom, že sú v omeškaní a preto bola podľa ich názoru žaloba podaná predčasne. K týmto tvrdeniam a obrane žalovaných súd prvej inštancie poukázal na § 10 ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z., ako aj na ustanovenie Článku II, bod 2 a 3 Zmluvy, podľa ktorých sú žalovaní ako vlastníci povinní uhrádzať zálohové platby mesačne vopred. Poukázal na to, že je nesporné, že žalovaným boli riadne doručené a teda známe nielen zálohové predpisy, ale aj ročné Vyúčtovania nákladov za užívanie bytu v ich vlastníctve, pričom v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v rozhodnom období reklamovali výšku nedoplatkov.
10. Konštatoval, že obrana žalovaných pozostávala iba z tvrdení, že im žalobca nezaslal upomienku, ani Chronologický prehľad platieb a dlžnej sumy, avšak toto tvrdenie bolo vyvrátené žalobcom, ktorý predložil mailovú komunikáciu jeho právnej zástupkyne so žalovaným 1/ zo dňa 11.12.2019, kedy žalovaný 1/ doručenie tejto listiny potvrdil. Napriek tomu, že táto listina mala byť žalovaným doručená v roku 2019, podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí tvrdenie žalovaných, že nemali vedomosť o výške nedoplatkov. Ich ľahostajnosť a nezodpovednosť pri uhrádzaní zálohových platieb, tak ako to ukladá zákon a ako to vyplýva zo Zmluvy, spôsobovala problém najmä ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v spoločnom bytovom dome. Z uvedeného dôvodu mal za to, že je neakceptovateľné prijať argumentáciu, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť zaslať upomienku, čím porušil Zmluvu a žalovaným tým zaniká povinnosť uhradiť úrok z omeškania.
11. Poznamenal, že v konaní žalovaní nesporovali, že počas doby kedy boli vlastníkmi daného bytu im bolo zaslaných 18 upomienok, čo svedčí o ich nedisciplinovanosti a opakovanom porušovaní povinností a tieto skutočnosti nesporne vyplývajú z Výpisu pohľadávok za obdobie november 1999 až máj 2021. Skutočnosť, že o výške nedoplatkov mali vedomosť preukazuje aj fakt, že riadne prevzali vyúčtovania za každý príslušný kalendárny rok. Bol názoru, že zo žiadneho zákonného, ani zmluvného ustanovenia žalobcovi ako správcovi nevyplýva povinnosť vymáhať nedoplatky až po zaslaní upomienky vlastníkovi, ktorý si svoje povinnosti riadne neplní. Zároveň dospel k záveru, že neobstojí ani argumentácia žalovaných o tom, že im žalobca neoznámil zmenu čísla účtu, na ktorý majú poukazovať zálohové platby, keď toto tvrdenie žalobca vyvrátil doložením listiny, ktorou vlastníkom zmenu čísla účtu oznámil. Ako podstatnú vyhodnotil skutočnosť, že žalovaní neuhrádzali zálohové platby riadne a včas oveľa skôr ako došlo k zmene čísla účtu, pričom tým, že dlžnú istinu uhradili až po podaní žaloby, potvrdili dôvodnosť uplatnenej sumy.
12. Z vyššie uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za zrejmé, že žalovaní boli s úhradou mesačných zálohových platieb v omeškaní, čo v konaní nakoniec nespochybnili a žalobcom uplatnený zvyšok nároku pozostávajúci z úroku z omeškania za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 vyhodnotil ako dôvodný, keď jeho dôvodnosť vyplýva z listiny označenej ako Chronologický prehľad platieb a dlžnej sumy k 23.6.2019, z ktorej je zrejmý rozpis jednotlivých predpísaných platieb, ako aj úhrad realizovaných žalovanými a doba, za ktorú si žalobca úrok z omeškania uplatňuje. Zároveň vyhodnotil, že žalobcom uplatnený poplatok v sume 28,20 eura bol taktiež uplatnený v súlade so Zmluvou a s platným cenníkom. Nakoľko žalovaní uhradili istinu vo výške 1.150,20 eura až po podaní žaloby, priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania za obdobie od doručenia žaloby do zaplatenia istiny, t. j. od 24.6.2019 do 9.12.2019.
13. Záverom poznamenal, že nie je možné akceptovať argumentáciu žalovaných o nevyhnutnosti zasielania upomienok správcom ako podmienky pre súdne vymáhanie nedoplatkov, najmä s ohľadom na riadne plnenie povinností správcu pri správe, prevádzke a údržbe bytového domu, ktorému by bolo takýmto nezodpovedným správaním sa vlastníkov bytov mimoriadne sťažené, ak nie znemožnené plnenie povinností ku ktorým sa zaviazal v Zmluve a najmä ktoré mu vyplývajú zo zákona. S poukazom na § 6 ods. 1, ods. 3, § 8 ods. 1, ods. 2 a § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, ods. 2, § 697 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. zaviazal preto žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 147,41 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2019 do 9.12.2019.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C. s. p., pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.
15. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie, v ktorom žiadali rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť; a stranám nepriznať nárok na náhradu trov konania, eventuálne žiadali rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Žalovaní namietali, že časť napadnutého výroku I., konkrétne: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 vo výške 147,41 eura ...“ je skutkovo a právne nesprávna. Za uvedené obdobie ani podľa vykonaného dokazovania nemali podlžnosť vo výške 1.150,20 eura, keďže ich podlžnosť sa za toto obdobie každý mesiac menila vzhľadom na mesačné zálohové platby a ich nárazovú úhradu, preto výrok I. v uvedenom znení nie je správny. Taktiež by sa z tejto nesprávnej sumy nemal počítať úrok z omeškania vo výške 5 % za toto obdobie. Poznamenali, že o nesprávnosti výroku okrem iného svedčí aj matematika a logika veci, pričom ak by sa úrok z omeškania týmto spôsobom vypočítal, jeho výsledná suma by bola 172,41 eura a nie 147,41 eura.
17. Rovnako namietali nesprávnosť aj ďalšej časti napadnutého výroku I. a to: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi...ako aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2019 do 9.12.2019 vo výške 23 eur“. O nesprávnosti výroku svedčí matematika a logika veci, pričom ak by sa úrok z omeškania vo výške 5 % počítal zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2019 do 9.12.2019 (vrátane oboch uvedených dní), výsledná suma úroku z omeškania by bola vo výške 26,63 eura a nie 23 eur. Navyše suma, z ktorej by mal byť počítaný úrok z omeškania, teda suma 1.150,20 eura, by mala byť nižšia o poplatok za prípravu podkladov vo výške 28,20 eura.
18. Poukázali na to, že napadnutý výrok I. je presnou kópiou žalobného návrhu žalobcu, ktorý ho v tomto znení navrhol prvýkrát až v záverečnej reči, pričom tento žalobný návrh je právne, skutkovo i matematicky nesprávny. Nebol by správny ani v prípade, ak by sa sumy vyčíslili správne, čiže nejde len o chybu v počítaní, pričom žalobca mal žiadať úroky z omeškania za jednotlivé obdobia. Nakoľko súd je žalobným návrhom viazaný a je jednoznačné, že tento bol úplne nesprávny, mala byť žaloba v tejto časti zamietnutá. Súd prvej inštancie teda nesprávne právne i skutkovo posúdil žalobný návrh a rozhodol právne i skutkovo nesprávne - nesprávnym výrokom.
19. Oponovali právnym a skutkovým záverom súdu prvej inštancie, s ktorými sa nestotožnili a ktoré odporujú aj odseku 20 rozsudku, pričom namietali, že k tomuto právnemu názoru dospel súd prvej inštancie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení. Súdu prvej inštancie vytkli závery v odseku 49 napadnutého rozsudku, že „...zo žiadneho zákonného ani zmluvného ustanovenia žalobcovi ako správcovi nevyplýva povinnosť vymáhať nedoplatky až po zaslaní upomienky danému vlastníkovi, ktorý si svoje povinnosti riadne neplní...“ a poukázali na ich rozpor s Článkom II, bod 9 Zmluvy, z ktorého vyplýva povinnosť žalobcu ako správcu, vymáhať nedoplatky súdnou cestou až po zaslaní upomienky danému vlastníkovi. Žalobca má pred vymáhaním dlžnej sumy a poplatku z omeškania súdnou cestou povinnosť nielen zaslať upomienku, ale aj poslednú výzvu na úhradu v prípade, ak nebude zaplatená upomienka, pričom o relevancii tohto ustanovenia svedčí písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.4.2020, ako aj vyjadrenia na pojednávaniach a tiež vyjadrenia súdu na pojednávaní dňa 12.5.2021.
20. Dodali, že medzi stranami nebolo sporné, či mal žalobca povinnosť sa týmto ustanovením pred podaním žaloby riadiť, ale či je povinný uvedené vykonávať na mesačnej báze, za každú neuhradenú zálohovú platbu. Mali za to, že zo znenia Článku II, bod 9 Zmluvy jednoznačne vyplýva táto povinnosť žalobcu na mesačnej báze, čo nedodržal, preto žaloba bola podaná predčasne. Poznamenali, že v odseku 16 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol neplatný Článok II, bod 2 Zmluvy, keďže tento bol zmenený v roku 2005 Dodatkom č. 1 a v odseku 21 uviedol tiež nesprávny Článok III, bod 2, ktorý nie je súčasťou Zmluvy o výkone správy, ani Dodatku č. 1, teda na základe vykonaných dôkazov opätovne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedeného súdu prvej inštancie vytkli, že postupoval pri právnom posúdení nesprávne a dospel počas konania k nesprávnym skutkovým
zisteniam, svojvoľne ignorujúc a nenaštudujúc predloženú zmluvnú dokumentáciu, vyjadrenia strán a dokonca aj samotného súdu na pojednávaní.
21. Namietali závery súdu prvej inštancie, keď uviedli, že zmluvné ustanovenie uvedené v Článku II, bod 9 Zmluvy nie je v rozpore ani so zákonom č. 182/1993 Z. z., práve naopak je v jeho súlade. Ak by žalobca pri vymáhaní nedoplatkov a poplatkov (úrokov) z omeškania postupoval v súlade s týmto zmluvným ustanovením na mesačnej báze, tak by nemohlo prísť ani k porušeniu uvedeného zákona. Navyše § 9 ods. 3 zákona č. 82/1993 Z. z. nehovorí o povinnosti vymáhať nedoplatky zo strany správcu, hovorí len o zverejňovaní zoznamu vlastníkov s nedoplatkami v zákonom stanovenej výške. Dôvodili preto, že tvrdenie žalobcu i súdu prvej inštancie uvedené na pojednávaní, že ak by žalobca postupoval v súlade so Zmluvou, porušil by zákon, je irelevantné a práve nesprávne.
22. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej argumentovali, že pri uzatváraní zmlúv sa vychádza z ústavou garantovaných práv a základných zásad súkromného práva, a to (i) zásady, že je dovolené všetko, čo nie je výslovne zakázané, (ii) zásady individuálnej autonómie, resp. autonómie vôle (možnosť urobiť právny úkon, zvoliť si jeho obsah a formu) a (iii) zásady, že zmluvy sa majú dodržiavať (pacta sunt servanda). Zákon v žiadnom smere nezakazuje stranám dohodnúť si individuálne povinnosti nad zákon, pokiaľ zákonu neodporujú. Mali za to, že zmluva neodporuje zákonu a je teda platná a účinná, preto mal žalobca dodržať pred podaním žaloby postup uvedený v Zmluve a keďže tak neurobil, porušil zásadu pacta sunt servanda. Poznamenali, že základné zásady a tiež povinnosť ich dodržiavania bola niekoľkokrát prejudikovaná, k čomu poukázali na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 274/2004, sp. zn. 3 Cdo 179/2011, a sp. zn. 5 Cdo 39/2003. Uvedenú argumentáciu zopakovali niekoľkokrát aj v rámci svojich vyjadrení, avšak súd prvej inštancie sa jej v rozsudku vôbec nevenoval.
23. Namietali aj skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol (v odseku 15 rozsudku), že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená dňa 27.10.1999 Zmluva o výkone správy, avšak neuviedol, že medzi stranami bol uzatvorený aj Dodatok č. 1 k tejto Zmluve, s účinnosťou od 1.1.2005, ktorí predložili sami z dôvodu neschopnosti žalobcu predložiť tento dôkaz (čo v odôvodnení nebolo spomenuté). Ako vytrhnuté z kontextu namietli vyjadrenie ich splnomocnenej zástupkyne uvedené v odseku 32 rozsudku, keď išlo o reakciu na to, že žalobca predložil po podaní žaloby a aj následne kompilát Zmluvy o výkone správy a túto vydával za originál. Až následne, po usvedčení z predloženia vykonštruovanej Zmluvy, predložil žalobca originál, ale bez Dodatku, pričom táto v neprospech žalobcu svedčiaca skutočnosť opäť nebola, zrejme zámerne a zaujato zachytená v odôvodnení.
24. Nestotožnili sa ani so závermi súdu prvej inštancie k oznámeniu zmeny čísla účtu zo strany žalobcu (odsek 49 rozsudku) a uviedli, že nikdy netvrdili, že nevedeli na aké číslo účtu majú poukazovať zálohové platby. Poukázali len na to, že žalobca zasielal roky upomienky so zlým číslom účtu. Listinu s oznámeným číslom účtu predložili oni (nie žalobca) a v úplne inom kontexte ako je uvedené v odôvodnení, čím súd prvej inštancie opäť dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Taktiež nesprávne si vyložil súd prvej inštancie ich vyjadrenie k poplatku 28,20 eura, keď nespochybňovali poplatok ako taký, ale okrem iného spochybňovali jeho zahrnutie do istiny uplatnenej v žalobe a zahrnutie tohto poplatku do istiny z ktorej sa má počítať prípadný úrok z omeškania. Argumentovali, že ide o poplatok za vyhotovenie podkladov pre vymáhanie dlžoby. Z povahy poplatku vyplýva, že mal byť zahrnutý pod trovy konania a takto aj uplatňovaný. Ak teda chcel súd prvej inštancie priznať žalobcovi úrok z omeškania z istiny, mal znížiť sumu, z ktorej sa budú úroky počítať o sumu 28,20 eura a tento poplatok si mal žalobca uplatniť ako trovy konania, pričom v odôvodnení sa súd prvej inštancie s ich tvrdením k tomuto poplatku nijako nevysporiadal.
25. Taktiež namietali nesprávne vyhodnotený skutkový stav ohľadom zaslaných upomienok, keď v odsekoch 25 a 26 rozsudku sa uvádza, že im boli za žalované obdobie zaslané dve upomienky a to 13.9.2018 a 18.2.2019, pričom sa vytváral dojem, že tieto sa týkali žalovanej sumy a úrokov čo nie je pravda a ich vyjadrenia k tomuto súd prvej inštancie opäť odignoroval. Poukázali aj na to, že bola opakovane spomínaná ich zlá platobná disciplína a zaslanie sedemnástich upomienok za viac ako 20 ročný zmluvný vzťah, avšak vzhľadom na povinnosť žalobcu zasielať upomienky na mesačnej báze ide o veľmi malé, až zanedbateľné množstvo upomienok. Všetky tieto upomienky uhradili, bez potreby zaslania poslednej výzvy, či súdneho sporu. Aj z toho je zjavné, že žalobca si bol vedomý povinnosti zaslať im upomienku pred podaním žaloby, čo neurobil.
26. Uviedli, že žalobca si od nich nikdy nežiadal zaplatenie úroku z omeškania za žalované obdobie (v žiadnom zaslanom vyúčtovaní kalendárnych rokov 2016, 2017, 2018 a 2019), práve naopak, vo výpise pohľadávok zo dňa 22.3.2018 potvrdil, že si k tomuto dňu sankciu, teda úrok z omeškania voči nim neuplatňuje, čo znamená že sa vzdal takéhoto nároku. Počínanie žalobcu bolo tak podľa nich v rozpore s dobrými mravmi, keďže už v čase zaslania vyúčtovania či poskytnutia potvrdenia musel vedieť o prípadnom úroku z omeškania, avšak nežiadal si jeho zaplatenie a počkal až na súdny spor.
27. Doplnili, že v priebehu konania namietali spornosť výšky úroku z omeškania za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019, keď tento si žalobca v žalobe uplatnil vo výške 147,41 eura, avšak v Chronologickom prehľade platieb a dlžnej sumy k 23.6.2019 (ktorý predložil dňa 26.6.2020) je za rovnaké obdobie uvedený úrok z omeškania vo výške 145,09 eura a aj v iných dokumentoch od žalobcu je opakovane uvádzaná iná suma výšky mesačných zálohových platieb za obdobie august 2016 až júl 2018, pričom rozpor výšky úroku z omeškania nebol vysvetlený a jednoznačne odstránený, a to ani zo strany žalobcu, ani v odôvodnení rozsudku. Súd prvej inštancie Chronologický prehľad platieb považoval za rozhodujúci pri posúdení dôvodnosti nároku žalobcu, avšak nevysvetlil, z ktorého dokladu vychádzal a prečo, keďže v konaní boli predložené dva Chronologické prehľady a každý na inú sumu (jeden uvádza výšku úroku z omeškania 145,09 eur a druhý 147,41 eura).
28. Poznamenali, že súd prvej inštancie neuviedol (v odseku 6 rozsudku), že okrem súm tam uvedených uhradili aj dňa 20.3.2018 sumu vo výške 706,20 eura a dňa 7.3.2019 sumu vo výške 1.132,80 eura, pričom ani celková nimi uhradená suma nie je uvedená správne, spolu to mala byť suma 7.240,22 eura a nie suma 7.240 eur. Poukázali aj na odsek 46 rozsudku, podľa ktorého bolo na správu ich bytového domu zriadené spoločenstvo (predchádzajúci žalobca), keď vôbec nie je jasné, ako súd prvej inštancie k tomuto dospel, keďže takáto skutočnosť z dôkazov nevplýva.
29. Poukázali na to, že súd prvej inštancie úplne odignoroval ich upozornenia na chyby na strane žalobcu v predložených dôkazoch, poprípade ich nepredloženie či rozpory v nich uvedené (predloženie vykonštruovanej Zmluvy o výkone správy, predloženie originálu až na ich naliehanie a až takmer po roku a pol po podaní žaloby, nepredloženie Chronologického prehľadu platieb a dlžnej sumy k žalobe, ktorý po im po upozornení zaslal žalobca mailom 11.12.2019 a jeho predloženie žalobcom súdu až 20.6.2020 v inom znení, skreslenie ich odmietnutia uhradiť sumu 534,80 eura v odseku 31 rozsudku a iné), navyše sa k nim v odôvodnení rozsudku vyjadril skresľujúco alebo vôbec, čo vykazuje náznaky jednostrannosti a tiež zaujatosti v ich neprospech, pričom sa javí, že ich súd prvej inštancie zámerne vykreslil v zlom svetle ako neplatičov, avšak o žalobcovi uviedol, že si plnil svoje povinnosti riadne a včas (odsek 52 rozsudku), čo ale vôbec nebolo predmetom dokazovania, keď zároveň poukazovali na chyby žalobcu pri vykonávaní správy a tieto aj zdokladovali.
30. Nesúhlasili s tým, že súd prvej inštancie neaplikoval pri rozhodovaní o trovách § 257 C. s. p., ktorý by bol podľa nich viac ako opodstatnený, nakoľko tým, že žalobca nedodržal Zmluvou ustanovený postup pre vymáhanie nedoplatkov a úrokov z omeškania, ale podal žalobu, vznikli trovy konania a právneho zastúpenia, ktoré by pri správnom dodržaní postupu podľa Zmluvy neboli vznikli. Ak by totiž žalobca dodržal ustanovený postup, vznikol by mu náklad maximálne v sume poplatku za upomienku a to 7,80 eura. Navyše konanie sa žalobcu počas celého sporu - nepredloženie dôkazov hneď na začiatku sporu a tým spôsobené jeho naťahovanie a narastanie trovov, chybné dôkazy či vyjadrenia, protiprávne opakované vymáhanie zaplatenia ešte nepriznaných trovov konania a právneho zastúpenia za súdne konanie sp. zn. 31C/10/2019 aj keď o nich ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, odôvodňujú jeho použitie, s čím sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal.
31. Na základe uvedeného mali za to, že rozsudok sa v naznačenom smere javí ako arbitrárny, bez uvedenia relevantných dôvodov, k čomu poukázali na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR (uznesenie sp. zn. II. ÚS 78/05), keď odôvodnenie nepodáva presvedčivú odpoveď na všetky relevantné otázky, ktoré v priebehu konania vyvstali a argumenty, ktoré prezentovali. Dodali, že prezentovaný predbežný právny názor na pojednávaní 12.5.2021 bol taký, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu sa spravuje Zmluvou a aj povinnosťou žalobcu zaslať upomienku v prípade omeškania s platbou mesačných zálohových platieb, pričom sporná bola len povinnosť mesačnej bázy zaslania upomienky a následného postupu, avšak právne posúdenie v rozsudku sa zrejme odkláňa aj od tohto posúdenia, pričom v konaní neboli predložené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali, resp. zakladali zmenu právneho názoru súdu prvej inštancie a ani takéto nie sú uvedené v rozsudku. Poukázali na to,
že rozsudok neobsahuje hodnotenie jednotlivých dôkazov a tvrdení, skutkový stav nie je úplný, nie je jasné koľko pojednávaní sa uskutočnilo, kedy a aký bol ich priebeh, aké vyjadrenie a kedy dávali strany konania, rozsudok obsahuje chyby v podstatných skutočnostiach a právne hodnotenie je len stručné.
32. Namietali tiež, že im neboli doručované potrebné písomnosti a o ich obsahu sa dozvedali až z nahliadnutia do súdneho spisu, všetky písomnosti neboli ani v elektronickom súdnom spise (napr. vyjadrenie žalobcu doručené 27.8.2020, č. l. 118 až 120 spisu), čím mohlo dôjsť k porušeniu § 168 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z., pričom situácia sa nezlepšila ani po telefonickom upozornení. Podľa pokynu sudkyne z 9.12.2020 (č. l. 154 spisu) ani neboli volaní na pojednávanie 10.3.2021, ktoré bolo zrušené podľa spisu 7 dní potom, čo sa malo konať, pričom naň ani strany sporu neboli predvolané. Na základe uvedeného konštatovali, že procesný postup súdu prvej inštancie v predmetnej veci bol zaťažený vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a poukázali aj na chyby a iné zrejmé nesprávnosti v rozsudku (v odsekoch 3, 5, 15, 33 a 45).
33. Žalobca k odvolaniu žalovaných uviedol, že títo úhradou žalovanej sumy počas konania uznali, že žaloba voči nim bola podaná dôvodne. Povinnosť platiť mesačné zálohové platby v pravidelných mesačných úhradách vyplýva tak z § 10 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z., ako aj z Čl. III, bod 3 Zmluvy o výkone správy. Z týchto ustanovení vyplýva, že pokiaľ žalovaní neuhradia predpísanú mesačnú zálohovú platbu do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca, dostávajú sa do omeškania. Nepravidelné úhrady predpísaných mesačných zálohových platieb z ich strany boli v rámci konania preukázané viacerými dôkazmi (upomienka z 13.9.2018, upomienka z 18.2.2019, Výpis pohľadávok ku dňu 10.5.2021), pričom ani sami svoje omeškanie s úhradou mesačných zálohových platieb v konaní nijako nenamietali. V dôsledku ich omeškania s úhradou mesačných zálohových platieb vznikol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka voči žalovaným zákonný nárok na úhradu úrokov z omeškania.
34. Úroky omeškania vo výške 147,41 eura za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 si uplatnil v konaní predložením dôkazu „Chronologický prehľad platieb a dlžnej sumy k 23.6.2019“. Úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2019 do 9.12.2019 vo výške 23 eur si uplatnil v rámci písomného podania záverečnej reči, ktoré doručil súdu 27.5.2021. Žalovaní v odvolaní spochybnili výšku úrokov z omeškania, táto je ale kogentne stanovená v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dodal, že v konaní predložil písomné dôkazy, na základe ktorých môže súd sám vykonať predmetný prepočet úrokov z omeškania a následne priznať súdom vypočítanú výšku úrokov z omeškania. V konaní bolo však nespochybniteľné preukázané, že žalovaní boli s úhradou mesačných zálohových platieb v omeškaní a teda má nespochybniteľný nárok na priznanie úrokov z omeškania na omeškaných platbách za vyššie uvedené obdobia.
35. Mal za to, že žalovaní nesprávne interpretujú Čl. II, bod 9 Zmluvy, z ktorého mu vyplýva povinnosť mesačne vyhodnocovať platenie preddavkov vlastníkmi a nie povinnosť zasielať upomienku každému vlastníkovi, ktorý sa omešká s čo i len jednou mesačnou zálohovou platbou. Poukázal na to, že doba poštovej prepravy jednej upomienky/poslednej výzvy môže trvať aj 24 kalendárnych dni (3 pracovné dni na doručenie upomienky dlžníkovi, 18 kalendárnych dní úložnej lehoty zásielky na pošte, 3 pracovné dni na vrátenie neprevzatej zásielky), a to bez započítania dní pracovného pokoja, počas ktorých sa poštová preprava nevykonáva. S rovnakou 24-dňovou lehotou by bolo potrebné počítať pri doručovaní poslednej výzvy vzťahujúcej sa k tej istej omeškanej zálohovej platbe. Žalobu na vymoženie omeškanej zálohovej platby by bolo možné teda podať až nasledujúci kalendárny mesiac, za ktorý už vzniká vlastníkovi bytu ďalšia povinnosť uhradiť mesačnú zálohovú platbu, s čím má byť podľa žalovaných v prípade omeškania spojená povinnosť zaslať ďalšiu upomienku, ktorej doručenie musí preukázať. Pri takomto žalovanými navrhnutom modeli vymáhania dlžných mesačných zálohových platieb by sa tak fakticky k podaniu žaloby ani nedostal.
36. Pripomenul, že žalovaní majú v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. a Čl. III, bod 3 Zmluvy povinnosť aj bez zasielania upomienok uhrádzať mesačne vopred zálohové platby. Ako správca má v zmysle § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. povinnosť sledovať úhrady jednotlivých vlastníkov a vymáhať vzniknuté nedoplatky, a to bez povinnosti zasielať upomienky. Argumentácia žalovaných, že nemali vedomosť o ich dlhu na mesačných zálohových platbách bola v konaní vyvrátená. Dodal, že žalovaní dve desaťročia pravidelne neplatia
povinné mesačné platby, čo preukazuje aj Výpis pohľadávok za obdobie november 1999 až máj 2021, no ani časté upomienky neviedli k zlepšeniu ich platobnej disciplíny. Zároveň odmietol aplikáciu § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania, keď v konaní nenastali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani žiadne výnimočné okolnosti. Keďže bol v konaní v plnej miere úspešný, žiadal, aby mu bol voči žalovaným priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
37. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že žalovanú istinu vo výške 1.150,20 eura uhradili a nikdy nepopreli, že žalobca nemá nárok na platby spojené s užívaním bytu. Opakovane poukázali na svoju argumentáciu v odvolaní a na to, že rozporovali výšku istiny, z ktorej sa počíta úrok z omeškania, s okrem iného nesprávnym zahrnutím poplatku v sume 28,20 eura, keď o tom, na čo sa vzťahuje, sa dozvedeli až v súdnom konaní, nikdy im nebola doručená výzva na jeho úhradu, ani nemajú vedomosť o dátume jeho splatnosti. Zaplatenie tohto poplatku z ich strany a prípadné zaplatenie úroku z omeškania z neho zakladá podľa nich bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Rozporovali tiež spôsob, akým si žalobca uplatnil zaplatenie tejto istiny - podanie žaloby namiesto zaslania upomienky, čím porušil zmluvou ustanovenú povinnosť uvedenú v Článku II, bod 9 Zmluvy o výkone správy. Aj naďalej namietali výšku úroku z omeškania, ale aj skutkovo a právne nesprávnu formuláciu výroku I. napadnutého rozsudku, keď nesprávne uvedenie petitu zakladá dôvod pre jeho nevykonateľnosť a teda zamietnutie žaloby, pričom nesprávnosť formulácie výroku vo svojom vyjadrení nepriamo potvrdil aj žalobca, ktorý zrazu uviedol, že si uplatňuje „úroky z omeškania vo výške 147,41 eura za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019“, teda nie úroky z omeškania zo sumy 1.150,20 eura.
38. Dodali, že Článok II, bod 9 Zmluvy navrhol sám žalobca žalovaným (spotrebiteľom), ktorí s ním len vyslovili svoj súhlas, pričom v zmysle pravidla contra proferentem, v prípade nejasného výkladu sa má ustanovenie zmluvy vykladať v neprospech (na ťarchu) tej strany, ktorá ho navrhla, v tomto prípade na ťarchu a v neprospech žalobcu, k čomu poukázali aj na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2008, sp. zn. I. ÚS 243/07. Zároveň mali za to, že správnosť ich výkladu uvedeného ustanovenia potvrdzuje viac ako 16 ročná prax medzi nimi a žalobcom, nakoľko pokiaľ boli v omeškaní s úhradou preddavku, žalobca im zaslal upomienku na úhradu dlžnej sumy, ktorú následne zaplatili, pričom žalobca na nich nikdy žalobu nepodal. Z uvedeného vyplýva, že zaslanie upomienky a nepodanie žaloby je dokonca zaužívanou praxou medzi nimi a okrem iného aj z dôvodu ich právnej istoty (ako spotrebiteľov) mala byť táto prax dodržaná aj v tomto prípade.
39. Ďalej uviedli, že aj žalobca potvrdil, že na žalovanú istinu v sume 1.150,20 eura im nebola nikdy zaslaná žiadna upomienka na úhradu, pričom upomienky predložené v spore žalobcom sa netýkali žalovaného obdobia, na základe čoho mali za jednoznačné, že žalobca porušil zmluvou ustanovenú povinnosť uvedenú v Čl. II, bod 9 Zmluvy. Dodali, že upomienku je možné zaslať aj elektronicky alebo inou vhodnou a rýchlejšou formou ako prostredníctvom poštového podniku a forma upomienky sa neuvádza ani v Zmluve. Je preto len na žalobcovi, aký účinný spôsob si zvolí. Zároveň podotkli, že žalobca ich do dnešného dňa neoslovil s požiadavkou na zmenu Zmluvy a sporného zmluvného ustanovenia, napriek tomu, že opakovane tvrdí, že ho nevie plniť. Poukázali tiež na to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí nepodal výklad sporného Článku II, bod 9, aj keď je to jedna z rozhodujúcich skutočností.
40. Zároveň navrhli, vzhľadom na veľké množstvo pochybení na strane žalobcu, z dôvodu neposkytnutia právnych služieb s odbornou starostlivosťou zo strany právnych zástupcov žalobcu (nesprávne naformulovaný žalobný petit, neustále chyby vo vyjadreniach, zavádzajúce a klamlivé tvrdenia, zabudnutie predloženia dôkazov a pod.) o vyslovenie, že právne služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou, čím by prišlo k aplikácii § 24 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a žalobca, ako správca bytového domu, ktorý je podľa vyjadrení v neustálej finančnej tiesni, by tak ušetril nemalé finančné prostriedky. Poukázali tiež na to, že konaním súdu prvej inštancie bola potvrdená správnosť ich tvrdenia ohľadom nesprávneho vedenia elektronického súdneho spisu, keď po podaní odvolania súd prvej inštancie v ňom dal zverejniť dokumenty, o čom boli informovaní emailovými notifikáciami.
41. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vychádzajúc z § 384 ods. 1 C. s. p. prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na pojednávaní konanom dňa 24.1.2023, na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie listinami založenými v spise, za súčasného splnenia podmienok podľa § 204 C. s. p. veta za bodkočiarkou a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti je potrebné zmeniť, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).
42. Žalobou doručenou súdu dňa 25.6.2019 sa právny predchodca žalobcu ako správca bytového domu súpisné č. XXXX na Q. XX C. D. domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.297,61 eura (pozostávajúcu z čiastky 1.150,20 eura z titulu nedoplatkov platieb spojených s užívaním bytu a úrokov z omeškania 147,41 eura za dobu od 24.6.2016 do 23.6.2019), ďalej úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eur a náhradu trov konania. Uvedeného nároku sa domáhal na tom skutkovom základe, že v dôsledku riadneho neplnenia povinnosti platiť predpísané mesačné zálohové platby za plnenia spojené s užívaním a správou bytu žalovanými 1/ a 2/, ako bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X v bytovom dome súpisné č. XXXX na Q. XX C. D., vznikol žalovaným za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 dlh na preddavkových platbách a s ním súvisiace náklady žalobcu v celkovej sume 1.150,20 eura, ako aj úroky z omeškania v sume 147,41 eura.
43. Po zopakovaní dokazovania odvolací súd zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, v bytovom dome súpisné č. XXXX na Q. XX C. D..
44. Dňa 27.10.1999 bola medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu na Q. XX C. D. a právnym predchodcom žalobcu uzavretá Zmluva o výkone správy, doplnená Dodatkom č. 1 z 1.1.2005, platná do ukončenia správy právnym predchodcom žalobcu k 31.7.2022.
44.1 Z Článku II, bod 9 Zmluvy vyplýva, že Správca má povinnosť mesačne vyhodnocovať platenia preddavkov vlastníkmi. V prípade neuhradenia mesačných preddavkov správca: a) vyzve dlžníka na úhradu upomienkou na dlžnú sumu a poplatok z omeškania, b) v prípade, že ani po upomienke dlžník úhradu neprevedie, správca zašle poslednú výzvu na úhradu, c) ak nepríde k úhrade, správca pristúpi k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou, vrátane vymáhania príslušenstva spojeného s uvedeným dlhom dlžníka a zároveň využije možnosť ustanovenia § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. s tým, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uplatnia záložné právo na byt dlžníka.
44.2 Podľa Článku III, bod 2 Zmluvy sú na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy domu vlastníci bytov povinní: a) poukazovať mesačne vopred preddavky za plnenia uvedené v Článku II, bod 2, písmeno d); b) poukazovať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv v čiastkach stanovených Zmluvou na opravy a údržbu spoločných častí a zariadení domu tak, ako je dohodnuté v Článku II, v bode 2, písmeno c).
44.3 V Článku III, bod 3 sa strany dohodli, že úhrady podľa Článku III, bodu 2 je vlastník povinný poukazovať správcovi mesačne vopred, tak aby daná úhrada bola pripísaná najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca (§ 10 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.) na číslo účtu uvedené v Zmluve.
45. Podľa Výpočtového listu poplatkov a zálohových platieb žalovaných 1/ a 2/ od 1.8.2017 bola výška preddavkovej platby stanovená na 234 eur mesačne a od 1.8.2018 na 225 eur mesačne.
46. Podľa Chronologického prehľadu platieb a dlžnej sumy k 23.6.2019, ktorý zaslal v rámci podkladov k žalobe žalobca žalovaným 1/ a 2/ dňa 11.12.2019 (č. l. 111 spisu), za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť na predpísaných zálohových platbách sumu 8.334,02 eura, nepravidelnými platbami uhradili 7.240,22 eura, nedoplatok na zálohových platbách tak bol vyčíslený na 1.093,80 eura a spolu s poplatkami za upomienky zo dňa 6.2.2017, 16.8.2017 a 12.2.2018 (3 x 4,20 eura), 13.9.2018 a 18.2.2019 (2 x 7,80 eura) a poplatkom za podklady zo dňa 23.6.2019 v sume 28,20 eura; predstavoval spolu sumu 1.150,20 eura. Úrok z omeškania z jednotlivých predpísaných zálohových platieb za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 bol vyčíslený na sumu 147,41 eura.
47. Podľa Chronologického prehľadu platieb a dlžnej sumy k 23.6.2019 doručeného žalobcom súdu dňa 20.6.2020 (č. l. 89), za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 mali žalovaní 1/ a 2/ zaplatiť na predpísaných zálohových platbách sumu 8.306,02 eura, nepravidelnými platbami uhradili 7.240,22 eura, nedoplatok na zálohových platbách tak bol vyčíslený na 1.065,80 eura a spolu s poplatkami za upomienky zo dňa 6.2.2017, 16.8.2017 a 12.2.2018 (3 x 4,20 eura), 13.9.2018 a 18.2.2019 (2 x 7,80 eura) a poplatkom za podklady z 23.6.2019 v sume 28,20 eura; predstavoval spolu sumu 1.122,20 eura. Úrok z omeškania z
jednotlivých predpísaných zálohových platieb za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 bol vyčíslený na sumu 145,09 eura.
48. Podľa Cenníka poplatkov a služieb vykonávaných nad rámec Zmluvy o výkone správa s platnosťou od 1.1.2019 má žalobca právo účtovať si za zaslanie upomienky poplatok vo výške 7,80 eura a za vyhotovenie podkladov pre vymáhanie dlhu zaslané právnemu zástupcovi poplatok vo výške 28,20 eura.
49. Nedoplatok na platbách spojených s užívaním bytu za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 žalovaní zaplatili v priebehu konania platbou zo dňa 10.12.2019, na základe čoho žalobca vzal návrh v časti uvedenej istiny späť a konanie bolo výrokom II. napadnutého rozsudku už právoplatne zastavené. Predmetom konania tak zostal nárok na zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019 vyčíslený v sume 147,41 eura a nárok na zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.150,20 eura od spísania žaloby dňa 24.6.2019 do zaplatenia žalovanej istiny vo výške 1.150,20 eura dňa 9.12.2019.
50. V nadväznosti na ťažiskovú odvolaciu námietku žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd konštatuje, že ich povinnosť ako bezpodielových spoluvlastníkov bytu platiť preddavkové platby vyplýva z § 10 zákona č. 182/1993 Z. z., pričom o výške preddavkových platieb žalovaní mali vedomosť a ich riadnym a včasným nezaplatením, t. j. mesačne vopred, do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca (Čl. III, bod 3 Zmluvy o výkone správy), čím sa dostali do omeškania s tým, že na tomto právnom následku nesplnenia zákonom danej povinnosti nemení nič ani správcom nerealizované zasielanie upomienok k neuhradeným preddavkovým platbám a ani neuvedenie úrokov z omeškania vo vyúčtovaniach za žalované obdobie, príp. vo výpise pohľadávok k 22.3.2018. Uplatnenie si úrokov z omeškania tak nie je možné hodnotiť ako konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko tieto sú zákonnou sankciou nesplnenia uvedenej povinnosti žalovanými, ktorí preddavkové platby dlhodobo uhrádzali nárazovo, s odstupom niekoľkých mesiacov. Hodno dodať, že vymáhať nedoplatky na platbách od vlastníkov je zákonnou povinnosťou správcu, pričom zmyslom úpravy postupu správcu pri zistení nedoplatkov v zmysle Čl. II, bod 9 Zmluvy, je predísť prípadnej nečinnosti správcu pri zistení nedoplatkov na preddavkových platbách a zároveň dáva dodatočnú možnosť dlžníkovi na úhradu nedoplatku na výzvu. V žiadnom prípade však nezbavuje správcu zákonnej povinnosti sledovať úhrady preddavkových platieb od vlastníkov a vymáhať vzniknuté nedoplatky a nemodifikuje ani povinnosť vlastníka uhrádzať preddavkové platby riadne a včas.
51. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nedôvodnosť argumentácie žalovaných 1/ a 2/ o povinnosti správcu vyzývať postupom podľa Čl. II, bod 9 Zmluvy na zaplatenie každej mesačnej nezaplatenej preddavkovej platby; vyplýva aj zo skutočnosti, že Čl. II., bod 9, písm. c) Zmluvy ukladá správcovi v prípade, ak nepríde k úhrade po výzve a poslednej výzve pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou a zároveň mu ukladá využiť § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. tým, že ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uplatnia záložné právo na byt dlžníka. Takto uplatnené záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva a vlastníkov oprávňuje uspokojiť sa alebo sa domáhať pohľadávky z predmetu záložného práva a to prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorej podmienkou realizácie v prípade nehnuteľných vecí je hodnota pohľadávky bez príslušenstva vyššia ako 2.000 eur (§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách), čo by v prípade pohľadávky vo výške mesačnej zálohovej platby nižšej ako uvedená suma (ako je to aj v posudzovanej veci) zakladalo nemožnosť takéhoto postupu správcu. Pretože vymáhanie neuhradených platieb je zákonnou povinnosťou správcu (§ 8b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.), táto nemôže byť Zmluvou o výkone správy vylúčená.
52. Pokiaľ ide o úrok z omeškania za obdobie od 24.6.2016 do 23.6.2019, súd prvej inštancie pri jeho vyčíslení správne vychádzal z Chronologického prehľadu platieb, v ktorom je uvedený v sume 147,41 eura. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že uvedenú listinu síce žalobca predložil v dvoch variantoch, pričom v jednom z nich vyčíslil úrok z omeškania v sume 147,41 eura a v druhom v sume 145,09 eura, avšak niet pochybnosti v tom, že rozdiel medzi uvedenými listinami vyplýva zo sumy preddavkovej platby za august 2017. Pretože na základe skutkového stavu zisteného odvolacím súdom bola preddavková platba od 1.8.2017 vo výške 234 eur (a nie 206 eur, ako je uvedené pri predpísanej platbe za august 2017 v Chronologickom prehľade s výslednou sumou úroku z omeškania 145,09 eura na č. l. 89 spisu), predstavuje výsledný úrok z omeškania sumu 147,41 eura (č. l. 111 spisu). Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal čo do základu aj výšky dôvodnosť
uplatnenej pohľadávky, pričom dopĺňa, že suma 147,41 eura nepredstavuje úrok z omeškania vyčíslený zo sumy 1.150,20 eura, ale z jednotlivých žalovanými neuhradených zálohových platieb za žalované obdobie.
53. Ak žalovaní namietali tiež rozpor v druhej časti napadnutého vyhovujúceho výroku v tom, že suma 23 eur nepredstavuje úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.150,20 eura, je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie sa pri vyhlásení napadnutého rozsudku dopustil pochybenia, keďže takto formulovaný žalobný návrh nebol zo strany žalobcu uplatnený. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu mal za nesporné, že žalobný návrh súd prvej inštancie nesprávne doplnil v nadväznosti na prednes záverečnej reči žalobcu, bez výslovného dispozičného úkonu žalobcu vo vzťahu k predmetu sporu, čo však nič po vecnej stránke nemení na dôvodnosti žalobného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny vo výške 1.150,20 eura za obdobie od 24.6.2019 do 9.12.2019.
54. Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalovaných, že do istiny vo výške 1.150,20 eura nemal byť zarátaný poplatok 28,20 eura za vyhotovenie podkladov pre právneho zástupcu k vymáhaniu dlhu a tento nemal byť ani úročený úrokom z omeškania, nakoľko uvedený poplatok nemožno zarátať do nároku na náhradu trov konania, ako nesprávne dôvodili žalovaní; keďže ide o samostatný poplatok žalobcu v zmysle Cenníka poplatkov služieb vykonávaných nad rámec Zmluvy o výkone správy, ktorý vznikol v súvislosti s konaním žalovaných pred podaním žaloby, v dôsledku čoho si žalobca poplatok dôvodne uplatnil ako súčasť istiny vrátane uplatnených úrokov z omeškania.
55. Pokiaľ ide o žalovanými namietaný nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie pri doručovaní súdnych písomností a ich nepredvolaní na neskôr zrušené pojednávanie 10.3.2021, vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu neboli na pojednávanie určené na 10.3.2021 predvolané a toto bolo zrušené z dôvodu nariadeného zákazu vychádzania v súvislosti so šírením COVID-19 a na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z. z. (aj keď úradný záznam o zrušení bol až zo dňa 17.3.2021) a tiež že žalovaní sami uviedli, že boli po nahliadnutí do spisu oboznámení so všetkými písomnosťami a aj súd prvej inštancie oboznámil strany konania na pojednávaní s doručenými listinami; odvolací súd dospel k záveru, že nemožno konštatovať, že by pri procesnom postupe súdu došlo k takým pochybeniam, ktoré by odôvodňovali záver o porušení práva na spravodlivý proces, pričom iné procesné pochybenia súdu prvej inštancie žalovaní nešpecifikovali.
56. Na uvedenom základe preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku zmenil tak, aby bol rozsudočný zaväzujúci výrok v súlade s nárokom uplatneným v žalobnom návrhu. Ostatné tvrdenia žalovaných 1/a 2/ uvádzané v odvolaní nepovažoval odvolací súd za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
57. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., § 256 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania, keďže v odvolacom konaní mal plný úspech a zastavenie konania v časti o zaplatenie 1.150,20 eura v dôsledku uhradenia dlžnej sumy po podaní žaloby, je procesným zavinením žalovaných 1/ a 2/, ktoré v režime § 255 ods. 1, ods. 2 C. s. p. je nutné zohľadniť ako procesný úspech žalobcu.
58. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaných 1/ a 2/, ktorou sa domáhali aplikácie § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania odvolací súd konštatuje, že uvedené ustanovenie umožňuje výnimočne nepriznať náhradu trov, avšak za podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré slúžia na riešenie situácií v ktorých je nespravodlivé aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy znášal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. V nadväznosti na právne závery ku ktorým odvolací súd dospel pri posudzovaní veci však žalovanými 1/ a 2/ uvádzané dôvody spočívajúce vo vzniku podľa nich nedôvodných trov v dôsledku nedodržania Zmluvou stanoveného postupu pre vymáhanie nedoplatkov žalobcom a nedôvodného podania žaloby, ako aj v nepredložení dôkazov žalobcom na začiatku sporu, v predložení chybných dôkazov, resp. v protiprávnom vymáhaní ešte nepriznaných trov konania; nezakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).