Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/123/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 22. 5. 2014 č.k. - 32, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník rozsudkom č. k. - 32 žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 3.211,35 Eur titulom majetkovej škody a sumy 642,27 Eur ako nemajetkovú ujmu z porušenia povinnosti exekučného Okresného súdu Bardejov, ktorý v rozpore s Exekučného poriadku č. nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mala mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 19. 9. 2011, pričom samotné konanie sa začalo už 3. 5. 2010. Nesprávny úradný postup je charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, alebo vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Ak exekučný súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom ako povinným. Exekučným súdom bol spochybnený titul, a to rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenej v V dôsledku nesprávneho úradného postupu si uplatňuje majetkovú škodu 3.211,35 Eur ako hodnotu istiny a príslušenstva, ktorá už viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemajetková ujma ako 20 % zo žalovanej istiny s príslušenstvom, t.j. 642,27 Eur. Nesprávny úradný postup okresného súdu bol dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonov majetkových práv žalobcu. Došlo k zmareniu jeho legitímnych očakávaní, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Pri dodržaní zákonnej lehoty mohlo dôjsť k efektívnemu

a účinnému uskutočneniu radu iných krokov smerujúcich k úspešnému mimosúdnemu zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky.

Žalovaná k podanej žalobe namietala nepredloženie ani jedného relevantného dôkazu, ktorý by preukázal existenciu exekučného konania, vznik škody či nemajetkovej ujmy. Dôkazné bremeno je prenášané na súd, aby zabezpečil exekučný spis, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, či sa týka nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Všeobecné súdy nie sú oprávnené posudzovať prieťahy v súdnom konaní, pretože takúto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Prvé žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené žalovanej 23. 4. 2012, ale žalobca už 27. 9. 2012 podával žaloby na súd, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie nároku žalobcu pred správnym orgánom. Žaloba bola podaná predčasne, pričom žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Žalovaný nepovažuje nárok žalobcu za predbežne prerokovaný.

Ustanovenia Exekučného poriadku č. poskytuje 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Táto lehota neplatí v prípadoch zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmať vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä pre posúdenie režimu spotrebiteľských zmlúv.

Čo sa týka materiálnej škody a nemajetkovej ujmy, tak žalobca konkrétnu škodu nepreukázal. Pri nemajetkovej ujme žalobca poukazuje na frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru v súdy, pričom je to irelevantné z hľadiska toho, že nárok je uplatnený právnickou osobou. Nemajetková ujma v rozsahu 20 % z istiny náhrady škody nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa žalobcovi mala poskytnúť náhrada v peniazoch.

Súd odkazuje aj na list Európskej komisie, a to Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom sa poukazuje na nekalé praktiky žalobcu pri spotrebiteľských zmluvách. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne a boli predmetom záujmu Európskej komisie, kde sa konštatovali porušenia práv spotrebiteľov práve z podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Súd nárok žalobcu posudzoval podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kde štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Podľa zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej veci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného, pričom podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Podľa zákona, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Žalobca svoj nárok opiera o § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide exekučný titul podľa a Exekučného poriadku č. , teda pokiaľ sa týka notárskej zápisnice a rozhodcovských rozsudkov.

Podkladom exekúcie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. bola exekúcia oprávneného

- žalobcu proti povinnej X. Z., kde uznesením zo dňa 29. 7. 2011 č. k. - 10 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie je právoplatné dňom 30. 9. 2011. Preto bol opodstatnený postup exekučného súdu, ktorý posudzoval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, kde titulom na vedenie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok. Nedostatky rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzoval povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nepovolené alebo odporuje dobrým mravom, nemohli byť podkladom na vedenie exekúcie. Preto bolo exekučné konanie zastavené. Naviac exekučný titul vydal orgán - rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Takýto rozsudok nespĺňa predpoklady materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nebolo možné viesť nútený výkon rozhodnutia. Keď exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd žiadosť súdneho exekútora zamietol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o neprípustnosti preskúmavania exekučného titulu pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ), nemôže byť založená ani prekážka duplicitnej exekúcie. Potom neexistuje ani prekážka veci rozhodnutej.

Žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ako , potom žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani nemajetkovú ujmu. Škodu, resp. nemajetkovú ujmu nepostačuje len tvrdiť, je potrebné uviesť aj skutočnosti, na základe ktorých sa dá posúdiť vznik škody a jej rozsah. Keďže už skôr bola spochybnená právomoc rozhodcovských súdov rozhodovať v spotrebiteľských zmluvách, tak nevymožiteľnosť pohľadávky z takého rozhodcovského rozsudku nemôže byť nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím exekučného súdu, ak súd posúdil exekučný titul a v konečnom dôsledku rozhodol o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá už nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Aj z toho dôvodu súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. , kde súd neúspešnému žalobcovi nemohol priznať náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto neúspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. . Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, či už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo je toho názoru, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany zákonného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, či rozsahom nevybavenej súdnej agendy.

Žalobca vyčíta súdu, že sa nezaoberal znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014, pričom nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zničenie jeho majetku v posudku určenej výške. Neoboznámením sa s obsahom znaleckého posudku nebolo vykonané dostatočné dokazovanie. Súd nerozhodol o prerušení konania, keď bola podaná ústavná sťažnosť. Navrhuje zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ) a k tomu dodáva:

Ust. Exekučného poriadku č. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok dáva súdom z úradnej moci skúmať žiadosť o udelenie poverenia a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských zmluvách, kde exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a takáto neprijateľná zmluvná podmienka je potom podľa neplatná. Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu proti povinnej X. Z. titulom rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý o nároku žalobcu rozhodoval na základe vlastnej zmenky zo dňa 22. 1. 2010. Exekučný Okresný súd Bardejov preskúmaval titul a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonnou úpravou a dobrými mravmi s poukazom na o rozhodcovskom konaní exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom 30. 9. 2011. Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, ale táto 15-dňová lehota nie je ustanovená v prípadoch, keď súd nevyhovie návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Z Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v konkrétnej lehote. Preto nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenia úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa . Keď Okresný súd Bardejov nevydal rozhodnutie o nevydaní poverenia súdnemu exekútorovi, ale priamo exekučné konanie zastavil, toto rozhodnutie je právoplatné dňom 30. 9. 2011, tak žalobca bol príčinou toho, že v exekučnom konaní sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s dlžníkom ako povinným. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok č. nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie neexistujúcej zákonnej lehoty, keďže nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody predstavujúcu istinu a príslušenstvo, ktoré viac nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Keď exekučný súd zistil neplatnosť rozhodcovskej doložky a konštatoval nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu ako oprávneného, takáto chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu so zákonom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, keď návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje náhradu škody v celkovej výške 3.211,35 Eur, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Nevydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vedenie exekúcie nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, pre ktorú prekážku by si žalobca nemohol uplatniť nárok v súdnom konaní. Žalobca konkrétnu výšku odvodzoval od znaleckého posudku č. 1/2014, kde nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny ekonomický dopad. Pochybenie žalobcu v exekučnom konaní pri vymáhaní nároku z rozhodnutia rozhodcu bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť základom nároku na náhradu škody a na nemajetkovú ujmu podľa Ak nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie nároku žalobcu bez zbytočného prieťahu nevydaním rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej lehote, toto rozhodnutie nemôže byť takou prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo zmenky iným spôsobom ako výkonom rozhodnutia, potom žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani na nemajetkovú ujmu.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy 642,27 Eur ako 20 % z uplatnenej istiny, tak žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie nemajetkovej ujmy, resp. preukázanie toho, že ospravedlnenie nepostačuje

a je potrebná reparácia vo forme majetkovej náhrady. V tomto prípade nemožno opomenúť konečný výsledok exekučného konania, keď pre pochybenie žalobcu ako oprávneného došlo k zastaveniu exekučného konania.

Znalecký posudok je bez významu ohľadom právneho zhodnotenia, že Exekučný poriadok nestanovuje 15-dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi. Ak žalobca poukazuje na stratu dôvery v právo a spravodlivosť a z toho vymáha nemajetkovú ujmu v rozsahu 20 % z uplatnenej listiny, tak ani tu žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu, keďže práve žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní uplatnil pochybné právo z dôvodov neprávoplatného a nevykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Preto sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom konaní. Žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti s tvrdeným poručením právnej povinnosti.

Čo sa týka námietky žalobcu, že súd pre ústavnú sťažnosť neprerušil konanie, tak takýto návrh žalobcom podaný nebol. Žalobca v návrhu žiadal len vydať medzitýmny rozsudok o zodpovednosti štátu za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ. Preto okresný súd nemohol a ani neriešil v odvolacom konaní podanú námietku, že nedošlo k prerušeniu konania.

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vo výroku o náhrade trov konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiadala, preto ani úspešnej žalovanej nemohla byť priznaná náhrada trov prvostupňového konania ( v spojení s ).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, resp. si ich nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.