Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-429-2013.pdf
PDF · 112.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/429/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna Frigová, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR a 2/ Z. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Dr. O. XXX/XX, XXX XX K., štátna občianka SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 5 726,12 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5 726,12 eura spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 6.8.2012 vo výške 114,71 eura a ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 5 726,12 eura od 7.8.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 690,27 eura na účet jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír, s.r.o., č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v K. sporiteľni, a.s., VS: XXXXXXXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 83 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a ním postúpil postupca na neho pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že dňa 2.2.2007 uzatvoril postupca so žalovanými Zmluvu č. 621059515, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe vyššie uvedenej zmluvy poskytol postupca žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade použitie Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.3.2013 sp. zn. 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úverov č. 258/2001 Z. z. To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane čl. 4 rozsudku sp. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 4.6.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „ Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ust. Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 8 213,95 eura, ktorá pozostáva z istiny 7 125,63 eura, riadneho úroku 681,96 eura a úroku z omeškania 379,45 eura a ostatného príslušenstva 26,91 eura. Postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. v prílohe k zmluve o postúpení deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia. Sumu 26,91 eura predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 379,45 eura predstavujúce úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver vo výške 4 979,09 eura, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 78,44 eura vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.10.2016 v počte 73 a celkovej výške 5 726,12 eura. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2012
-3-
do 20.12.2016 sa stali splatnými dňa 6.8.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňuje.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (s účinnosťou do 31.12.2008). S účinnosťou od 1.1.2009 je výška úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 6.8.2012, si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.
Dňa 19.12.2013 vstúpil do konania na strane žalovaných vedľajší účastník Združenie na ochrana občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778.
Právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 29.3.l2014 podal námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníka v skrátenom konaní. Uviedol, že v konaní o vydanie platobného rozkazu - v tzv. skrátenom konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6 Cdo/207/2011 účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie. Skrátené konanie nadobudne atribúty sporového konania včasným podaním odporu s odôvodnením odporcom, čím sa následne platobný rozkaz zruší a súd nariadi pojednávanie. Žalobca zastáva názor, že kým žalovaný nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo 135/2013, v ktorom uviedol, že „začatie“ sporového konania v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. podaním odôvodneného odporu môže iniciovať len žalovaný, nie aj tretia osoba, ktorá sa nestala procesne účinným spôsobom (vedľajším) účastníkom konania.
Uznesením č. k. 6C/429/2013- 49 zo dňa 3.7.2014 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných 1/ a 2/ vstúpil vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/55, 089 01 Svidník.
V písomnom vyjadrení zo dňa 5.5.2014 právny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že v označenej právnej veci ide nepochybne o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Vec je potrebné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z., podľa zák. č. 634/1992 Zb. a podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere. Názor žalobcu, že právny vzťah založený
-4-
zmluvou o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, je mylný a aktuálna judikatúra už bez výnimky posudzuje zmluvu, akou je zmluva v súdenej veci, za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. V prvom rade však poukázal na § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) , aj bez súhlasu klienta. Z jednoduchého jazykového a logického výkladu tohto ustanovenia jasne vyplýva, že banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť pohľadávky jej klienta, ktorý je s platením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol dobu jeden rok. Veľmi dôležité je v tomto prípade slovné spojenie “zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“, lebo banka nemôže postúpiť tú časť pohľadávky, ktorá nespĺňa predpoklad či už 90 dňového alebo súhrnného ročného omeškania. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku po lehote splatnosti je obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách. Zo žaloby a z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak si žalobca uplatňuje pohľadávku zloženú zo splátok splatných po dátume 28.6.2012 (dátum postúpenia pohľadávky), tak mu právny predchodca Slovenská sporiteľňa musel postúpiť pohľadávku ako celok a nie len časť pohľadávky, ktorá zodpovedá peňažnému záväzku, s ktorým je klient v omeškaní. Toto je podľa jeho názoru jasný dôkaz o tom, že právny predchodca žalobcu musel zmluvný vzťah so žalovaným ukončiť ešte pred dátumom postúpenia pohľadávky. Inak povedané, banka nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, len pohľadávky z „ukončeného úveru“ a zo „živého úveru“ môže postúpiť len splatné splátky.
Ustanovenie §-u 3 ods. 2 zák. č . 483/2001 Z. z. o bankách jasne hovorí, že bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Pre úplnosť poukázal na to, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti. V zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Poukázal tiež na skutočnosť, že poplatky za poskytnutie predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na to, že už k 28.6.2012, ako to vyplýva z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 0900/2012/CE zo dňa 28.6.2012, bol žalovaný 1 193 dní (cca 3 roky a 3 mesiace) v omeškaní, je podľa jeho názoru celý nárok žalobcu premlčaný, preto vznáša námietku premlčania, navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav: Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe a na písomných vyjadreniach. Uviedol, že nárok žalobcu je v celom rozsahu preukázaný na základe listinných 6C/429/2013
-5-
dôkazov. Námietky vznesené zo strany vedľajšieho účastníka, či už premlčanie alebo námietka aktívnej legitimácie v konaní nie sú dôvodné s poukazom najmä na skutočnosť, že v tomto konaní sú u žalovaných uplatňované len mesačné splátky splatné odo dňa 20.12.2010, pričom žaloba bola podaná v mesiaci novembri 2013, teda nárok nie je premlčaný a to ani čiastočne ani v trojročnej premlčacej dobe. Poukázal na odborné stanovisko Národnej banky Slovenska, podľa ktorého pre riadne postúpenie pohľadávky v zmysle § 82 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné preukázať skutočnosti a to omeškanie dlžníka s plnením viac ako 90 dní a písomnú výzvu pôvodného veriteľa voči dlžníkovi na úhradu dlžnej sumy. Po splnení týchto podmienok je banka oprávnená postúpiť na nebankový subjekt, ktorý nemá bankové povolenie v zmysle zákona o bankách, aj tzv. živý úver, teda môže postúpiť aj úver, ktorý nebol zosplatnený alebo inak predčasne ukončený. Vzhľadom na uvedené dokazovanie mal za to, že tieto podmienky na postúpenie pohľadávky boli riadne splnené a preto aj námietku vedľajšieho účastníka o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie považuje za neopodstatnenú. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 621059515 zo dňa 2.2.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, súd zistil, že predchodca žalobcu poskytol žalovaným 1/ a 2/ peňažné prostriedky vo výške 4 979,09 eura. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach po 78,44 eura k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.3.2007 a konečná splatnosť úveru dňa 20.12.2016, počet splátok 118. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 28.6.2012 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 83 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovaným ako spoludlžníkom na žalobcu. Postupca zaslal žalovanému oznámenie o postúpení pohľadávky listom zo dňa 18.7.2012. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok súd zistil, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ ako spoludlžník boli už k 28.6.2012 v omeškaní s platením peňažného záväzku v počte 1 193 dní.
Zo žaloby súd zistil, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.12.2016 v počte 73 v celkovej výške 5 726,12 eura (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky).
Z pokusu o zmier zo dňa 28.10.2013 súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 12 065,57 eura najneskôr v lehote do 4.11.2013.
Z výzvy predchodcu žalobcu SLSP, a. s., Bratislava zo dňa 27.5.2009 je zrejmé, že SLSP, a. s. žalovaného upozorňuje, že splácanie pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.4.2009 vo výške 339,97 eura s prísl. Zároveň ho vyzval, aby dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovaného zároveň upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ho bude následne kontaktovať.
-6-
Z vyjadrenia Národnej banky Slovenska adresovanej Okresnému súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.7.2014 je zrejmé, že v zásade platí, že veriteľ vykonáva správu úveru sám, nie je však vylúčené, aby jednorazové alebo opakované činnosti týkajúce sa správy úveru, či ako celku alebo jej časti, zveril osobitnou zmluvou inej osobe, a to podniku pomocných bankových služieb v zmysle § 25 ods. 7 zákona o bankách alebo inému poskytovateľovi služieb. Na vykonávanie bankou zverených činností týkajúcich sa správy úveru poskytovateľ služieb nepotrebuje povolenie NBS. V súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, súčasne však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. Banka aj bez súhlasu klienta môže postúpiť svoju pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta, ak je klient napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní. Ak je úver splatný v splátkach, banka má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, môže banka postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, ktorá nie je bankou. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 6C/429/2013 -7-
Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými 1/ a 2/ dňa 2.2.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 061059515, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 4 979,09 eura. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach po 78,44 eura k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá dňa 20.3.2007 s počtom splátok 118. Zo Zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že konečná splatnosť uplatnenej pohľadávky mala nastať dňa 20.12.2016. Žalovaní si zmluvnú povinnosť neplnili, čím sa dostali do omeškania s úhradou časti svojho peňažného záväzku viac ako 90 dní, na čo ich právny predchodca žalobcu upozornil písomnou výzvou zo dňa 27.5.2009 a vyzval ich na úhradu splatnej pohľadávky ku dňu 30.4.2009 vo výške 339,97 eura s prísl. Zároveň ich upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ich bude následne kontaktovať. Žalovaní nereagovali ani na pokus o zmier zo strany právneho zástupcu žalobcu. Žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky domáhal vyrovnania dlžnej sumy predmetnou žalobou. Súd sa zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie namietanej zo strany vedľajšieho účastníka. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že žalobca po splnení zákonných predpokladov pre platné postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a s prihliadnutím na vyjadrenie Národnej banky Slovenska má v tejto veci aktívnu vecnú legitimáciu. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením vedľajšieho účastníka o tom, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje počet splátok a tiež s námietkou premlčania. Zo žaloby je 6C/429/2013 -8-
zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.12.2010 do 20.12.2016, pričom žaloba bola podaná dňa 22.11.2013, teda nárok nie je premlčaný. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu čo sa týka istiny v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože žalovaní svoj dlh žalobcovi včas nezaplatili, dostali sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto súd žalobcovi priznal v zmysle citovaných zákonných ustanovení aj požadovaný úrok z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd podľa tohto ustanovenia priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 343,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 346,77 eura za 6 úkonov právnej pomoci po 200,85 eura + 20 % DPH, spolu 1 205,10 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie zo dňa 29.3.2014, účasť na pojednávaní dňa 25.9.2014, účasť na pojednávaní dňa 4.11.2014), hotové výdavky podľa § 15 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. a podľa časti II, III. zmluvy, režijný paušál 2 x 7,81 eura, 3 x 8,04 režijný paušál + 20% DPH spolu 47,69 eura. Cestovné náhrady: podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla AUDI A6, KE 684IN: 1/ základná náhrada za cestu Košice - Svidník- Košice na pojednávanie dňa 25.9.2014, 0,183 eura/km, t. j. 180 km x 0,183 eura/km = 32,94 eur, náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 5,0 l/100 km, spolu 180 km x 5,0 l/100 km, t. j. spotrebovaných 9,0 l x 1,34 eura /l = 12,06 eura, z dôvodu účasti na ďalšom pojednávaní dňa 25.9.2014 1 cestovných náhrad vo výške 22,50 eura, 2/ základná náhrada za cestu Košice - Svidník - Košice na pojednávanie dňa 4.11.2014, 0,183 eura/km, t. j. 180 km x 0,183 eura/km = 32,94 eura, náhrada za spotrebované pohonné hmoty, priemerná spotreba 6C/429/2013
-9-
5,0 l/100 km, spolu 180 km x 5,0 l/100 km, t. j. spotrebovaných 9,0 l x 1,29 eura/l = 11,61 eur, žalobca si z dôvodu účasti aj na ďalších 7 pojednávaniach na Okresnom súde Svidník dňa 4.11.2014 uplatňuje len 1/8 z cestovných náhrad t. j. vo výške 5,57 eur + 20% DPH, spolu cestovné náhrady 33,68 eur. Náhrada za stratu času: 1/ náhrada za stratu času cestou Košice -Svidník a späť na pojednávanie dňa 25.9.2014, t. j. 6 začatých polhodín, t. j. 6 x 13,40 eura, žalobca si z dôvodu účasti aj na ďalšom pojednávaní na Okresnom súde Svidník dňa 25.9.2014 uplatňuje len 1 z náhrady za stratu času, t. j. vo výške 40,20 eura, 2/ náhrada za stratu času cestou Košice - Svidník a späť na pojednávanie dňa 4.11.2014, t. j. 6 začatých polhodín, t. j. 6 x 13,40 eura = 80,40 eura. Žalobca si z dôvodu účasti aj na ďalších 7 pojednávaniach na Okresnom súde Svidník dňa 4.11.2014 uplatňuje len 1/8 z cestovných náhrad, t. j. vo výške 10,05 eura + 20 % DPH, t.j. 10,05 eura), náhrada za stratu času spolu 60,30 eura, hotové výdavky 141,67 eura, trovy právneho zastúpenia spolu 1 346,77 eura. Povinnosť žalovaných zaplatiť trovy konania žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu vyplýva z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..
Podľa citovaného ustanovenia súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane neúspešných žalovaných, náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.