Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-102-2022.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/102/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX. augusta XX/X, H., 2. G. I., nar. XX.XX.XXXX, J. XXX/XX, K., 3. L. H., nar. XX.XX.XXXX, E. XX/XX, E. a 4. M. N., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXXX/XXB, O. - P., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18. októbra 2022, č.k. 17C/50/2022-4, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 159 v spojení s § 161 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), vecne tým, že prejednaniu veci bráni prekážka začatého konania v tej istej veci. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou, doručenou súdu dňa 17.10.2022, sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území G., zapísaným na LV č. XXXX, parc. č. 758 - orná pôda o výmere 1.101 m2 a parc. č. 761
- orná pôda o výmere 1.003 m2. Súd zistil, že na Okresnom súde Trnava od 18.07.2022 prebieha pod sp. zn. 31C/36/2022 konanie s tými istými stranami a o tom istom predmete, pričom toto konanie nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Súd konštatoval, že prekážka začatého súdneho konania (litispedencia) zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci a túto procesnú prekážku konania musí súd z úradnej povinnosti odstrániť. Keďže v danej veci sa jedná o prekážku začatej veci, čo je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd konanie v zmysle § 159 Civilného sporového poriadku zastavil a zároveň poučil žalobcu, že novú žalobu v rovnakej veci, teda týkajúcu sa rovnakého predmetu konania a rovnakých účastníkov konania, možno podať až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa začalo skôr. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 256, § 262 v spojení s čl. 4 17 CSP a žalovaným, ktorým by inak patrila náhrada trov tohto konania voči žalobcovi, ich náhradu nepriznal, nakoľko im doposiaľ v konaní žiadne trovy nevznikli.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvé konanie bolo zastavené z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku, k čomu došlo nedostatkom skúseností zo strany žalobcu, ktorý síce zaplatil súdny poplatok už v deň prijatia príkazu súdu, v poznámke aj uviedol spisovú značku konania, no prehliadol variabilné číslo a platba nebola spárovaná. Jeho odvolaniu vyhovené nebolo a konanie bolo právoplatne ukončené a prekážka konania – litispendencia, tak bola odstránená. Nový návrh už opatril potvrdením o uhradenom súdnom poplatku hneď pri podaní na súde a verí, že táto platba mu bude uznaná.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 357 písm. a/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené, v dôsledku čoho je dôvodné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 17C/50/2022 je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
6. Predmetnom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil z dôvodu prekážky začatého konania a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
7. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (fyzická alebo právnická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania (stranou sporu) so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 132/02).
8. Postup súdu, ktorým sa znemožní strane sporu realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, je relevantný vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 46 Ústavy SR. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé.
9. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je zaručiť každému reálny prístupu k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I.ÚS 62/1997, II.ÚS 26/1996). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a ak by súd odmietol konať a rozhodnúť o podanom návrhu (žalobe) fyzickej alebo právnickej osoby (I.ÚS 35/1998). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/1994). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/1994). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III.ÚS 7/2008).
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výklad a používanie jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov/strán na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
11. Odvolateľ videl porušenia práva na spravodlivý proces v tom, že prvé konanie o jeho návrhu bolo zastavené z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku ( keď súd nedokázal spárovať jeho platbu) a druhé
konanie súd zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná skôr, než predchádzajúce uznesenie nadobudlo právoplatnosť, ktorá podmienka však už je splnená a formálna prekážka tak neexistuje.
12. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa prvý krát žalobou, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 18.07.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uvedené konanie sp. zn. 31C/36/2022 bolo uznesením zo dňa 26.09.2022 zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Proti uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že na základe výzvy súdu, doručenej mu dňa 16.08.2022, poplatok zaplatil prostredníctvom elektronického bankovníctva, o čom k sťažnosti pripojil výpis z účtu. Súd však uznesením zo dňa 27.10.2022 jeho sťažnosť zamietol, keď dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení konania je správne, nakoľko po preskúmaní sťažnosti a príloh zistil, že žalobca pri zaplatení súdneho poplatku nesprávne uviedol variabilný symbol a špecifický symbol, v dôsledku čoho prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov nemohol priradiť zaplatený súdny poplatok k predmetnému konaniu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po zastavení konania dňa 17.10.2022 žalobca doručil súdu novú žalobu, ktorou sa opäť domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 7C/50/2022. Súd prvej inštancie konanie uznesením podľa § 159 CSP zastavil dňa 18.10.2022 pre prekážku začatého súdneho konania (litispedencia) s odôvodnením, že prebieha pod sp. zn. 31C/36/2022 konanie s tými istými stranami a o tom istom predmete, pričom toto konanie nie je doposiaľ právoplatne rozhodnuté a uvedené bráni tomu, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Uznesenie o zastavení prvého konania sp. zn. 31C/36/2022 nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2022 v spojení s uznesením o zamietnutí sťažnosti.
13. Po preskúmaní veci, vychádzajúc z postupu súdu opísaného vyššie, dospel odvolací súd k záveru, že procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý odvolaním napadnutým uznesením konanie žalobcu zastavil pre prekážku litispendencie napriek tomu, že už v tom čase bolo predchádzajúce konanie – predstavujúce uvedenú prekážku konania - zastavené (hoci zatiaľ rozhodnutie nebolo právoplatné), sa javí ako porušujúci princípy spravodlivého procesu. 14. Prekážka začatého súdneho konania (litispedencia) zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci a túto procesnú prekážku konania musí súd z úradnej povinnosti odstrániť. 15. Pri posudzovaní charakteru prekážky konania je potrebné mať na zreteli, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ( nález IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 publikovaný pod č. 85/2002). O nedostatok brániaci súdu v konaní pokračovať pôjde teda len vtedy, ak prekážka je takého charakteru, že súd ani pri použití iných procesných ustanovení tento nedostatok nemôže odstrániť a toto mu bráni v konaní pokračovať. Povinnosť prihliadať na prekážky konania neznamená, že súd musí bez ďalšieho priznať existencii prebiehajúceho konania relevanciu vedúcu k okamžitému zastaveniu konania. V danom prípade mal konajúci súd už v čase rozhodovania o zastavení konania pre litispendenciu vedomosť o tom, že uvedená prekážka zrejme pominula, keďže predchádzajúce konanie bolo zastavené, preto bolo dôvodné vyčkať s rozhodnutím do právoplatnosti rozhodnutia vo veci 31C/36/2022. S poukazom na vyššie uvedené pokiaľ súd ihneď po napadnutí novej žaloby žalobcu konanie zastavil, takýto postup súdu vykazuje znaky prílišného právneho formalizmu, odporujúcemu materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu (zjednodušene sa pod prehnaným formalizmom rozumie interpretácia ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu, ale naopak popiera samotný zmysel právnej úpravy). V prejednávanej veci bolo dôvodné vyčkať najskôr na rozhodnutie o podanej sťažnosti (ku ktorému došlo len desať dní po zastavení druhého konania), pretože toto malo zásadný vplyv na rozhodnutie prvoinštančného súdu. V označenom sťažnostnom konaní, ktorého správnosť odvolací súd nie je oprávnený preskúmavať, bolo pritom navyše preukázané, že žalobca si svoju povinnosť uhradiť súdny poplatok splnil neodkladne po výzve súdu, pričom iba neuvedením správneho variabilného symbolu nedošlo k spárovaniu platby, takže poplatková povinnosť uložená súdom tak bola vykazovaná ako nesplnená. Berúc do úvahy všetky uvedené individuálne okolnosti tohto prípadu bol odvolací súd toho názoru, že postup súdu prvej inštancie, ktorý síce bol formálne správny (procesný poriadok túto možnosť zakotvoval) bol však súčasne v kontexte vyššie uvedeného príliš formalistický a nesúladný s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Odvolací súd mal za to, že iba v prípade, ak by sťažnosti vo veci sp.zn. 31C/36/2022 bolo vyhovené, bolo by dôvodné postupovať v zmysle § 159 CSP a zastaviť neskoršie konanie sp. zn. 17C/50/2022 vychádzajúc zo zásady, že v prípade súbehu viacerých začatých konaní o tom istom spore má prednosť to konanie,
ktoré začalo skôr. Svojím postupom prvoinštančný súd tak spôsobil, že obe konania zahájené žalobcom sú z formálnych dôvodov zastavené a súd vyvíja na žalobcu nedôvodne nátlak, aby podával ďalšie žaloby, hoci súdu v zásade nič nebránilo, aby konal o jeho skoršej žalobe. Súdy by však nemali procesné nástroje využívať spôsobom, ktorý popiera zmysel práva na súdnu ochranu. Následkom takéhoto nesprávneho procesného postupu okresného súdu, vykazujúceho znaky odopretia prístupu k súdu odňal súd žalobcovi ako sporovej strane možnosť konať pred súdom, čím zasiahol do práv sporovej strany garantovaných ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ako aj Ústavy SR. 16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).