Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska, so sídlom Partizánska 653/13, 952 01 Vráble, IČO: 53 697 529, zastúpeného predsedom A. B., právne zastúpeného JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom, so sídlom Moravská 784/35, 952 01 Vráble, proti žalovanej Obci Lesnica, zastúpeného starostom obce B. C., právne zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD. & Associates, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. januára 2022 č. k.: 22/2021-3 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Obce Lesnica zo dňa 5. januára 2022 č. k.: 22/2021-3 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím pod sp. zn.: č. k.: 22/2021-3 dňa 05.01.2021 Obec Lesnica, starostom obce podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“) a a 47 o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie Občianskeho združenia Pre lepšiu budúcnosť Slovenska voči fiktívnemu rozhodnutiu doručené žalovanému 10.12.2021 zamietol ako nedôvodné.

V odôvodnení rozhodnutia žalovaný argumentoval tým, že dňa 10.12.2021 bolo Obci Lesnica prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy doručené odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Obce Lesnica vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zo dňa 02.11.2021, pričom predmetom tejto žiadosti bolo sprístupnenie nasledujúcich informácií:

1/ Vzhľadom k tomu, že sme na Vašej web stránke nenašli základné informácie o Vašej spoločnosti, prosíme o zaslanie základných dokumentov o fungovaní spoločnosti ako sú: zakladateľská listina / spoločenská zmluva / stanovy / štatút. 2/ Prosíme o zaslanie výročnej správy spoločnosti za rok 2018, 2019 a 2020. 3/ Vzhľadom k tomu, že sme na Vašej web stránke (okrem Zmluvy o dielo zo dňa 19.02.2020) nenašli zverejnené základné informácie o uzavretých zmluvách / objednávkach / faktúrach Vašej spoločnosti,

žiadame Vás o zaslanie zoznamu uzavretých zmlúv a zoznamu vystavených faktúr a objednávok Vašej spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 4/ Prosíme o zaslanie evidencie žiadostí podľa o slobodnom prístupe k informáciám, adresovanej Vašej spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 5/ Využíva Vaša spoločnosť externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby? Ak áno, žiadame o zaslanie uzatvorenej zmluvy o poskytnutí právnych, prípadne poradenský, reklamných, audítorských s konzultačných službách. Taktiež Vás žiadame o zaslanie dokladov za tieto uhradené služby spolu s ich prílohami – výkazmi poskytnutého poradenstva s časovou špecifikáciou, a to za rok 2019, 2020 a 2021. 6/ Ak Vaša spoločnosť využíva externé právne, prípadne poradenské, reklamné, audítorské a konzultačné služby, žiadame Vás o poskytnutie informácie o spôsobe a kritériách výberu dodávateľa týchto služieb. 7/ Prosíme o poskytnutie údajov o športových, kultúrnych, vzdelávacích, prípadne iných podujatí, ktoré Vaša spoločnosť podporila finančnými prostriedkami a výšku týchto finančných prostriedkov na jednotlivé podujatia, a to za roky 2019, 2020 a 2021. 8/ Má Vaša spoločnosť písomne stanovené pravidlá a limity pre odmeňovanie manažérov a členov vrcholového manažmentu/štatutárny orgán/dozornú radu? Ak áno, prosíme o ich sprístupnenie. 9/ Prosíme o poskytnutie údajov o výške platu a odmeny člena štatutárneho orgánu spoločnosti za činnosť v spoločnosti za rok 2019, 2020 a 2021. 10/ Využívajú členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán) služobné vozidlá? Ak áno, prosíme o poskytnutie údajov o služobných vozidlách – typ, model, rok výroby, obstarávacia cena vozidla/mesačný nájom. 11/ Boli členovia vrcholového manažmentu spoločnosti (štatutárny orgán) vybratí do svojej funkcie cez výberové konanie? Ak áno, prosíme o poskytnutie zápisnice z výberového konania.

Žalovaný citoval , 4 SR, , a a poukázal na všeobecnú informačnú povinnosť podľa , a a b .

Dôvodil ďalej tým, že z ustanovení a 5b vyplýva generálne pravidlo, ktoré musí byť kumulatívne splnené nato, aby povinná osoba mala povinnosť zverejniť určitý druh zmluvy, pričom z tohto pravidla existujú výnimky. Poukázal aj na obchodné tajomstvo vymedzené v , pričom vymenoval 5 znakov obchodného tajomstva a poukázal na ich význam.

Čo sa týka druhej možnosti sprístupňovania informácií a to na žiadosť žiadateľov, tu platí pravidlo uvedené v o slobode informácií, ktorý ukladá povinnosť povinnej osobe podľa o slobode informácií sprístupniť informácie týkajúce sa iba hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životné prostredie, informácie o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že zákonodarca v tomto ustanovení neuvádza informácie príkladmo cez slovo „najmä“, ale dáva povinnej osobe enumeratívny výpočet informácií na sprístupnenie cez slovo „iba“. Znamená to, že povinná osoba nemá povinnosť sprístupňovať informácie nad ráme stanovený . Vzhľadom na vyššie uvedené povinná osoba po dôkladnom preverení obsahu odvolania odvolateľa dospela k záveru, že požadované informácie nie je možné sprístupniť vzhľadom na ochranu obchodného tajomstva povinnej osoby.

II.

Žalobné dôvody

Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného starostu obce Lesnica zo dňa 05.01.2022 číslo: 22/2021-3, ktoré žiada zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie a priznať trovy konania.

V dôvodoch podanej žaloby poukazuje v celom rozsahu na žiadosť o sprístupnenie k informáciám zo dňa 02.11.2021 obsiahnuté v bode 1. až 11., na ktoré správny súd poukázal vyššie v rozhodnutí žalovaného. Ďalej žalobca uvádza, že na žiadosť o sprístupnenie informácie povinná osoba žalobcovi nesprístupnila informácie, na základe čoho žalobca podal odvolanie zo dňa 10.12.2021 proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovanej obce Lesnica. Ako ďalej vyplýva z obsahu žaloby, dňa 10.01.2022 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie zo dňa 05.01.2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu ako nedôvodné. Žalobca argumentuje žalobnými dôvodmi, v prvom rade nezákonnosťou postupu v odvolacom konaní a nezákonnosťou rozhodnutia, pričom argumentuje tým, že správny orgán v rámci odvolacieho konania rozhodol tak, že odvolaniu účastníka konania proti fiktívnemu rozhodnutiu Obce Lesnica o nesprístupnení informácií v otázke požadovaných informácií nevyhovel. Nakoľko správny orgán prvého stupňa nevydal rozhodnutie, má žalobca za to, že v súlade so vydal fiktívne rozhodnutie, ktoré zo svojej povahy neobsahuje náležitosti uvedené v Správneho poriadku a následne v rámci odvolacieho konania odvolací orgán, teda žalovaný zamietol odvolanie ako nedôvodné a teda postupoval v zmysle Správneho poriadku, podľa ktorého ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a odvolanie potvrdí. Podľa žalobcu tým, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol, de facto fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil ako správne.

Žalobca ďalej poukazuje na to, že judikatúra súdov kvalifikuje fiktívne rozhodnutie už svojou povahou ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , ako aj na sp. zn.: . Ďalej argumentuje v tomto bode žaloby tým, že ak žalovaný napadnutým rozhodnutím neprihliadol na nezákonnosť tohto postupu prvostupňového orgánu a fiktívne, teda nepreskúmateľné rozhodnutie potvrdil, došlo z jeho strany k porušeniu všeobecnej zásady dvojinštančnosti správneho konania. Podľa žalobcu nie je pritom rozhodné, či žalovaný považuje informácie žalobcu za sprístupniteľné podľa ale rozhodnou je skutočnosť, že nečinnosťou správneho orgánu prvého stupňa došlo k porušeniu práv žalobcu na riadny proces. Ak odvolací orgán potvrdí fiktívne rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdí rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti určené Správnym poriadkom, de facto odsúhlasí nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu.

V ďalšom bode žaloby poukázal žalobca na nesprístupnenie požadovaných informácií, pričom žalobca poukázal na nesprávnosť argumentácie v nižšie uvedených bodoch, čím žalovaný potvrdil fiktívne rozhodnutie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, pretože žalovaný je toho názoru, že ide o obchodné tajomstvo v bodoch 5, 6, 7, 8 a 10.

Žalobca poukazuje na nesprávnosť takejto argumentácie, pričom dôvodí nálezom ÚS SR z 28.07.2007. Zároveň poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn.: zo dňa 28.11.2001. Argumentuje žalobca tým, že žalovaný však v danom prípade dostatočným a hodnoverným spôsobom nepreukázal tvrdenú skutočnosť. Naopak, znaky (atribúty) obchodného tajomstva pod písm. a) až e) pri otázka č. 5, 6, 7, 8 a 10 podanej žiadosti zjavne nenapĺňajú.

Napriek tomu, že žalobca absolútne nesúhlasí s nesprístupnením informácií odvolávajúc sa na nepreukázanú a nezdôvodnenú ochranu obchodného tajomstva povinnej osoby na otázky č. 5, 6, 7, 8 a 10 podanej žiadosti, ako ďalšiu podstatnú vadu napádaného rozhodnutia vidí žalobca v tom, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutím vôbec nevysporiadal s dôvodmi, prečo nesprístupnil žalobcovi informácie na otázky č. 1, 2, 3, 4, 9 a 11 podanej žiadosti.

Opätovne žalobca poukazuje na množstvo transparentných a verejnosti otvorených obchodných spoločností založených mestami, kde je napr. zverejnenie základných dokumentov o fungovaní spoločnosti (zakladateľská listina/spoločenská zmluva), zverejnenie výročných správ, ako aj zverejnenie zoznamov uzavretých zmlúv / faktúr / objednávok spoločnosti na svojej web stránke úplná samozrejmosť. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaný postupoval v rozpore so a Správnym poriadkom, ak v rozhodnutí nepreukázal a nezdôvodnil ochranu obchodného tajomstva povinnej osoby pri otázkach č. 5, 6, 7, 8 a 10 podanej žiadosti v súlade s požiadavkami na náležitosti rozhodnutia podľa ustanovenia Správneho poriadku a súčasne sa absolútne nevysporiadal s dôvodmi, prečo nesprístupnil žalobcovi informácie na otázky č. 1, 2, 3, 4, 9 a 11 podanej žiadosti.

Žalobca poukázal pritom na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: z 28.06.2007 a ďalej argumentoval v závere žaloby, že zákon o slobode informácií je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“. Poukázal zároveň na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z SR a preto požadované informácie, ktoré správny orgán odmietol sprístupniť, sa podľa žalobcu týkajú informácií o hospodárení s verejnými prostriedkami povinnej osoby a teda by mal prevažovať verejný záujem na transparentnosti ich vynakladania a taktiež verejnej kontroly. Na základe uvedených skutočností preto podal žalobca predmetnú žalobu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 24.02.2022 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí zo dňa 05.01.2022 a navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie, pričom súhlasí v tejto časti so žalobným petitom. Čo sa týka náhrady trov konania žiada súd, aby rozhodol, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na povahu konania.

IV.

Replika žalobcu

K podanému vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril písomným stanoviskom zo dňa 17.03.2022 právny zástupca žalobcu, ktorý poukázal na jednotlivé body žaloby a argumentoval dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného tak, ako to navrhol v petite žaloby.

V.

Závery správneho súdu

Správny súd s poukazom na príslušné ustanovenia (ďalej len „“) účinného od 01.07.2016 postupoval v intenciách tohto právneho predpisu.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Predmetom úpravy o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) vyplýva, že tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa citovaného , povinnými podľa tohto sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje

právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa citovaného , povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného .

Podľa citovaného , povinnými osobami sú ďalej zdravotné poisťovne. Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby, ak v nich právnické osoby podľa odsekov 1 a 2 majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne

a) sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, alebo b) povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov, ich riadiaceho orgánu alebo kontrolovaného orgánu.

Podľa , , , ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená v súlade s ustanovením .

Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytne informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( ).

Podľa , , , , proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podľa odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolací rozhoduje starosta obce, resp. primátor. Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

22. Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

23. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného .

24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

25. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

26. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného, ako aj dôvodov žaloby, žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu obce Lesnica. K fikcii vydania zamietavého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj k vydaniu druhostupňového správneho orgánu ako odvolacieho došlo podľa žalobcu podľa a o slobode informácií k porušeniu uvedeného .

28. Správny súd ďalej argumentuje tým, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

29. Ďalej argumentuje správny súd tým, že podstatnou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní a ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude rovnocenným účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v danom konaní ide. Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 02.11.2021 vyplývajú skutočnosti, ktoré žiadal žalobca ako sprístupnenie informácií vo veci spoločnosti Chata Pieniny, s.r.o., 065 33 Lesnica č. 147. Správny súd pritom poukazuje na body 1 až 11 predmetnej žiadosti.

30. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie je právom patriacim každému jednotlivcovi, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole. Prístup širokej verejnosti k informáciám vytvára priestor aj na verejnú kontrolu hospodárenia všetkých subjektov, ktoré sú napojené na verejné rozpočty, a to tak vo vzťahu k jeho zákonnosti, ako aj účelnosti. (DRGONEC, Ján. . 2. vydanie, Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 608). Orgány verejnej moci a ďalšie subjekty majú povinnosť poskytovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje infozákon. Subjektmi povinnými sprístupňovať informácie podľa infozákona sú štátne orgány, obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy v rozsahu ich rozhodovacej činnosti ( infozákona). Povinnými osobami podľa infozákona sú právnické osoby zriadené a právnické osoby zriadené štátnym orgánom alebo obcou podľa osobitného ( infozákona) a napokon aj právnické osoby založené povinnými osobami.

31. Infozákon právnickým osobám založeným povinnými osobami (§ 2 ods. 2 infozákona) určuje povinnosť sprístupňovať iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo obce, ďalej informácie o životnom prostredí a o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a informácie o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

32. Dôvodová správa k § 3 ods. 2 infozákona uvádza, že: „Informačná povinnosť povinných osôb podľa § 2 ods. 3 je, nakoľko ide čisto o subjekty súkromného práva, limitovaná na sprístupňovanie informácií ohľadne využitia verejných prostriedkov a informácie ohľadne činnosti vykonávanej na základe predmetnej zmluvy. Zákon pri určení rozsahu sprístupňovaných informácií vychádza z princípu otvorenosti verejnej sféry namiesto doterajšieho princípu dôverností.“

33. Správny súd v súvislosti s otázkou sprístupnenia informácie o výške platov a odmien členov štatutárneho orgánu spoločnosti konštatuje, že v zmysle stanov spoločnosti štátu prostredníctvom výkonu práv valného zhromaždenia schvaľuje aj internú politiku vrcholového managementu spoločnosti. Ďalej je treba poukázať aj na skutočnosť, že členovia štatutárneho orgánu a dozorného orgánu právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, ktorých priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát, majú v zmysle ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov štatút verejného funkcionára (čl.2

ods. 1 písm. zc) v spojení s o ochrane verejného záujmu). Vzhľadom k tomu nemôže obstáť ani tvrdenie žalovaného o ochrane osobných údajov členov štatutárnych spoločností, okrem tých, ktorých volia a odvolávajú zamestnanci spoločnosti. Neobstoja ani dôvody porušenie obchodného tajomstva, na ktoré poukazuje žalovaný v rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe.

34. Podľa správneho súdu správne orgány obidvoch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, na ktoré správny súd poukázal vyššie, z ktorých dôvodov sa postupom a následne aj rozhodnutím žalovaného ako odvolacieho orgánu dopustili takej vady konania majúcej za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z uvedených dôvodov preto správny súd postupoval v súlade so a žalobe vyhovel, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa .

35. Nezákonnosť postupu správneho orgánu - žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu v podstate spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ Občianske združenie Pre lepšiu budúcnosť Slovenska žiadal o poskytnutie požadovaných informácií, na ktoré mal právo. Správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal rozhodnúť tak, ako to ustanovuje o slobodnom prístupe k informácií v konkrétnom ustanovení citovaného . Rozhodnutie by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa príslušného ustanovenia Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žalobca ako žiadateľ mohol dozvedieť v dôvodoch, pre ktoré jeho žiadosti bolo, resp. nebolo vyhovené. Správny súd sa v celom rozsahu stotožnil so žalobcom a žalobnými dôvodmi, podľa ktorého neboli poskytnuté informácie v rozsahu a z dôvodov uvedených v o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca poukázal v prvom rade na nečinnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorý nevydal ani rozhodnutie o tom, či sprístupní alebo nesprístupní žiadané informácie. Preto správne postupoval žalobca následne, keď voči fiktívnemu rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie, o ktorom následne rozhodol odvolací orgán, t. j. Obec Lesnica v osobe starostu obce rozhodnutím z 05.01.2022.

36. V danom prípade však žalovaný ako odvolací orgán si musel byť vedomý, že rozhoduje o odvolaní voči fiktívnemu rozhodnutiu, ktoré prvostupňový správny orgán mal povinnosť vydať. Pokiaľ žalobca ako žiadateľ podľa žiadal informácie v rozsahu žiadosti zo dňa 02.11.2021 pod bodom 1 až 11, správny orgán o jeho žiadosti, aj keď nemienil vyhovieť, mal povinnosť vydať rozhodnutie. Na vydanie rozhodnutia mal žalobca právo, pričom rozhodnutie malo byť riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať voči takémuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Pritom dôvodnosťou svojej žaloby argumentoval žalobca a súčasne napadol dôvody, pre ktoré prvostupňový správny orgán jeho žiadosti o sprístupnenie informácií tak, ako ich žiadal v žiadosti z 02.11.2021, rozhodol. Súčasne mohol takýmto spôsobom napadnúť dôvody, resp. argumentovať voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý žiadosti o sprístupnenie informácii žalobcovi nevyhovel.

37. Správny súd ďalej argumentoval tým, že vzhľadom na uvedené skutočnosti preskúmal rozhodnutie žalovaného s poukazom na postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel jednohlasne k záveru, že správny orgán druhého stupňa, teda žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré bolo nezákonne vydané na základe nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a preto správny súd na základe podanej žaloby predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pri svojom rozhodovaní správny súd poukazuje na existujúcu a dlho pretrvávajúcu judikačnú prax Najvyššieho súdu SR, ako aj Najvyššieho správneho súdu SR a argumentuje rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: z 24.11.2020, ako aj na rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia sp. zn.: a .

38. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania a s poukazom na ustanovenie priznal úspešnému žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému, o ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia správny súd samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

39. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s )..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.