Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-21-2022.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/21/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti proti povinnému: H. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. H. XXX/XX, XXX XX W., vedenej pod sp. zn. EX 11136/11 súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie 296,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4Er/1407/2011-14 zo dňa 11. júla 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako exekučný súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“). 2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa poveril 17.8.2011 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 03443/11 zo dňa 18.05.2011. Oprávnený v súlade s ustanovením § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 doplnil návrh na vykonanie exekúcie. Z predloženého rozhodcovského rozsudku mal okresný súd za preukázané, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 16. 02. 2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. 3. Súd preskúmal aj zmluvu o úvere zo dňa 16. 02. 2010, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 200,- Eur a povinný sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky navýšené o poplatok vo výške 196,- Eur v 12 mesačných splátkach po 33,- Eur. Povinný bol v zmluve označený menom, priezviskom a rodným číslom a adresou trvalého pobytu; vzhľadom na jeho označenie okresný súd ustálil, že zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Povinný nie je označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 32a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinným ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom Povinný síce bol označený v zmluve o úvere, že účelom použitia úveru je jeho zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ. Toto ustanovenie totiž za spotrebiteľa považuje osobu, ktorá nekoná v rámci podnikania, a takouto osobou je aj osoba konajúca v rámci jej povolania, ako je tomu v danom prípade. 4. Okresný súd aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010
Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“) dospel k názoru, že neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 16. 02. 2010, a teda v čase, keď nebolo možné v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Nakoľko nebolo pri vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, prihliadnuté na neprípustnosť, resp. obmedzenie použitia zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. 5. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Oprávnený v odvolaní namietal, že predmetnú zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 02. 2010, nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmluve je výslovne uvedený účel poskytnutia úveru na účely zamestnania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že peňažné prostriedky budú vyžité na tento účel. Pri určovaní postavenia spotrebiteľa je dôležité a rozhodujúce brať do úvahy účel, na ktorý bol spotrebiteľský úver poskytnutý, a nie na aký účel boli tieto poskytnuté prostriedky použité. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je potrebné chrániť dobrú vôľu, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. Podľa oprávneného súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď aplikoval ustanovenie 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, na základe ktorého predmetnú exekúciu zastavil. Oprávnený preto navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania a nové rozhodnutie. 6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 7. S účinnosťou od 01. 07. 2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. 11. Podľa § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku, (ods. 1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (ods. 6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zabezpečenie nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. 16. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 17. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania 18. Odvolací súd zistil, že súdnemu exekútorovi bolo dňa 21.01.2016 doručené podanie označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku“. Toto podanie bolo exekučnému súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené dňa 05. 02. 2016. Odvolací súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu, a nie súdnemu exekútorovi. 19. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 16. 06. 2011 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., zápisnica, obsahom ktorej je návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 15. 08. 2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 03443/11 zo dňa 18. 05. 2011, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 06. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa 09. 06. 2011. Súd prvej inštancie vydal dňa 17. 08. 2011 poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 11. 07. 2022 súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Oprávnený podal voči predmetnému uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie. 20. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinného ako spotrebiteľa. Podľa odvolacieho súdu právny vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom povolania. Povinný je v zmluve o úvere ako aj v ostatných dokumentoch označený menom, priezviskom, adresou pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, teda identifikačnými údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. V tomto prípade bola zmluva o úvere uzatvorená na vopred predtlačenom formulári, ktorý oprávnený používa opakovane pri svojej podnikateľskej činnosti, teda samotná zmluva je formulárová, má adhézny charakter a dlžník (povinný) nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je potrebné vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil, a preto je správne zmluvu (najmä s prihliadnutím na jej adhézny charakter) vykladať v prospech strany, ktorá návrh zmluvy nepripravila, teda v prospech povinného, ktorý nemohol ovplyvniť jej obsah. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že tá istá zmluva medzi tými istými zmluvnými stranami nemôže mať pre účely posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľský a zároveň nespotrebiteľský charakter. Podľa § 54 ods. 2 OZ s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k
záveru, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, uvedené v § 52 a nasl. 21. Rovnako možno povinného považovať za spotrebiteľa podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je zaškrtnuté, že účelom poskytnutia úveru je zamestnanie. Poskytnutie úveru na účely zamestnania totiž musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o účelový úver. V danej veci povaha zmluvy má adhézny charakter. To znamená, že bola vopred pripravená oprávneným, povinný nemohol v zásade meniť jej znenie a jej súčasťou boli obchodné podmienky. 22. Ďalšie pochybnosti o tom, že išlo o právny vzťah nespotrebiteľského charakteru zakladá aj vyhlásenie zmluvných strán vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, kde v bode 17 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, teda zmluvné strany dohodli pre daný prípad tzv. fakultatívny obchod. Ak by skutočne nešlo o spotrebiteľský právny vzťah, zmluva o úvere sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (absolútny obchod). Vzhľadom na to by nebol daný dôvod pre vyhlásenie zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, bez ohľadu na povahu právneho vzťahu, zvoliť režim obchodného práva. Celkové okolnosti charakteru právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a spornosť o tom, o aký vzťah sa jedná, je potrebné vykladať spôsobom, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 OZ). Oprávnený nepredložil také dôkazy, ktoré by svedčili s istotou o tom, že nejde o spotrebiteľský právny vzťah. Z obsahu zmluvného dojednania, ako aj zabezpečenia splnenia dlhu blankozmenkou vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnému v zmluvnom vzťahu nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnému obsah zmluvy, pretože inak by mu úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t.j. spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane spotrebiteľa. 23. V záujme zachovania princípu ochrany spotrebiteľa je potrebné prihliadať na účel uzavretia zmluvy o úvere, t. j. z akých skutočných dôvodov poskytol oprávnený povinnému úver za účelom zamestnania, najmä ak uvedenie účelu podľa obsahu formulárovej zmluvy od povinného vyžadoval. 24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že pri vydaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 03443/11 zo dňa 18. 05. 2011, boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský a neposkytol povinnému náležitú ochranu, keď priznal oprávnenému právo na peňažné plnenie voči povinnému na základe zmenky zo dňa 16. 02. 2010. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) bod 3. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zák. č. 2/2017 Z.z. účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné (I.ÚS 74/2019 zo dňa 13.03.2019).