Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1028-2013.pdf
PDF · 71.85 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1028/2013
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného Stredoslovenská energetika, a. s., Ul. Republiky 5, Žilina, IČO: 36 403 008, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., Žabotova 2/B, Bratislava proti povinnému F. E., H.. X. X. XXXX, C. N. L. XXX, D., Š. X. K. o vymoženie 579,07 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23 o námietkach povinnej proti exekúcii a o jej návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
II. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 3. 5. 2013 požiadal súdneho exekútora Mgr. Deáka o vykonanie exekúcie proti povinnej na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 2. 2. 2012, č. k. 3Ro/19/2012-15, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie 579,07 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 25. 8. 2009 do zaplatenia, ako aj trov konania v sume 143,94 eura. Súdny exekútor bol dňa 7. 6. 2013 poverený vykonaní exekúcie.
Súdny exekútor dňa 22. 1. 2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 27. 1. 2014. Povinná následne v zákonnej lehote podala námietky proti exekúcii, v ktorých žiadala vysvetliť, prečo došlo k začatiu exekúcie. Oprávnený tvrdí, že je dlžníčkou od 25. 8. 2009, lenže v tom čase bola povinná vydatá za Q. R.. Rozvedení sú už viac ako štyri roky. Elektrika je teraz na meno manžela a on nemá žiaden dlh. Musel vyrovnať aj vymáhaný dlh, inak by ho zrejme odpojili.
Povinná dodala, že nemá žiadne majetky, poberá materskú a výživné od bývalého manžela. V tejto časti súd považoval jej podanie za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Oprávnený sa k námietkam proti exekúcii nevyjadril.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Otázka hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie, t. j. otázky, či oprávnenému prislúcha nárok voči povinnej, bola predmetom posudzovania v sporovom konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu. Pokiaľ bola povinná toho názoru, že nárok oprávneného je neopodstatnený, mala možnosť podať odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Ro/19/2012 vyplýva, že platobný rozkaz bol povinnej doručený do vlastných rúk dňa 22. 3. 2012. Keďže odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný, tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Právoplatný platobný rozkaz súdu (majúci účinky právoplatného rozsudku vydaného v občianskom súdnom konaní) sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov
- v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Uvedené východiská našli svoj odraz v ustanovení § 50 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že námietky proti exekúcii majú byť podané na základe okolnosti, ktoré nastali po vzniku (rozumej po vydaní) exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)." Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený skúmať, či povinnej vznikla v zmysle hmotného práva povinnosť uhradiť oprávnenému žalovaný (v súčasnosti vymáhaný) nárok. Námietkam povinnej proti exekúcii z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť.
Pokiaľ povinná má za to, že vzniknutý dlh musel vyrovnať jej bývalý manžel, zaťažuje ju dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti. Súd konštatuje, že povinná žiaden dôkaz o prípadnom zániku dlhu po vydaní platobného rozkazu nepredložila, preto si súd takéto skutkové zistenie nemohol osvojiť. Námietky povinnej treba aj z tohto dôvodu považovať za nedôvodné.
Sociálna odkázanosť povinnej v zmysle § 50 Exekučného poriadku zásadne nezakladá neprípustnosť exekúcie. Zlá sociálna situácia môže založiť dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak len za podmienky, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je však vykonanie dôkladného šetrenia súdneho exekútora zameraného na zistenie rozsahu majetku povinnej, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie. Povinná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej majetkové a príjmové pomery neumožňujú uhradiť aspoň trovy exekúcie. Jej návrh na zastavenie exekúcie preto súd ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti výroku č. I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku č. II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).