Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/147/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, proti povinnému: R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., C. XX, o vymoženie 94 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 05. 2012 č. k. -19, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Vážska 16, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdny exekútor na základe návrhu oprávneného požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 94 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok zo dňa 24. 11. 2011 sp. zn. 2140/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 12. 2011 a vykonateľnosť dňa 05. 12. 2011. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého zmluvný vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej dňa 26. 05. 2010. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným, založený zmluvou o pripojení, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , , o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. -4, , , , , , ako i smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Opierajúc sa o ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v článku 3. Záverečné ustanovenia, v ods. 3.14 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu, resp. dodatok k zmluve ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Mal za to, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi je v zmysle ust. neplatná a ako taká bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Uzavrel, že rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Naviac nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V intenciách ust. Exekučného poriadku a , o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie ,zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď vo veci aplikoval zákon o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti uviedol, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako i ust. § 45 ods. 2 písm. b) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie len v prípade, že subjekt, ktorý ho vydal nebol na to oprávnený, čo je vylúčené, keďže súd, ktorý rozhodnutie vydal, je legitímnym rozhodcovským súdom, resp. plnenie, na ktoré je povinný zaviazaný výrokom rozhodcovského rozsudku, je v rozpore so zákonom. Mal za to že exekučný súd má oprávnenie skúmať jedine formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pričom sa v rámci právneho posúdenia musí obmedziť iba na to, či daný exekučný titul má také účinky rozhodnutia, ktoré umožňujú núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Asturcom Telecomunicaciones uviedol, že Európsky súdny dvor vo viacerých svojich rozhodnutiach upozornil na nutnosť dodržiavať zásadu veci právoplatne rozhodnutej a na požiadavku dodržiavať vnútroštátnu procesnú právnu úpravu, a to zvlášť v sporoch, kde vystupuje spotrebiteľ. Opierajúc sa o ust. , , , o rozhodcovskom konaní a konštatoval, že exekučný súd svojim rozhodnutím len v odôvodnení posúdil neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsahujúcej rozhodcovskú doložku, pričom samotným rozhodnutím právoplatný exekučný titul nezrušil. Tým rozhodcovský rozsudok aj naďalej zostáva právoplatným rozhodnutím, na základe ktorého bolo oprávnenému priznané právo. Uzavrel, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím zasiahol do jeho ústavného práva konať pred súdom, a to v rámci vykonávacieho konania. V tejto súvislosti uviedol, že nedostatok vnútroštátnej procesnej úpravy tak, ako ju predkladá judikatúra ESD, nemôže byť na ujmu uplatňovaniu práv súkromnoprávneho subjektu v občianskom súdnom konaní. Záverom vytkol súdu prvého stupňa, že opomenul ust. , ktoré sa vzťahuje aj na výkon práv slabších a zákonom chránených subjektov, ktoré nesmie v tomto prípade obmedzovať výkon ústavného práva na súdnu ochranu.

Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Vážska 16, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 11. 04. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 94 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 94 eur od 18. 12. 2010 do zaplatenia, trov konania vo výške 24 eur, zaplatenia sumy 16,50 eura za udelenie poverenia, zaplatenia sumy 16,50 eura za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice, trov exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 24. 11. 2011 sp. zn. 2140/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. 12. 2011 a vykonateľnosť dňa 05. 12. 2011. Súčasťou spisu je i zmluva o pripojení č. A5038552, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 05. 2010, dodatok k tejto zmluve zo dňa 26. 05. 2010, príloha č. 1 Dodatku k zmluve a všeobecné podmienky oprávneného.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. zákona o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh ( v spojení s ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní).

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je zmluva o pripojení, uzatvorená účastníkmi konania dňa 26. 05. 2010. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa , uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,

či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. ). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať ( o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. , citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. ).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 26. 05. 2010 uzatvorili zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bol dodatok k zmluve, príloha č. 1 Dodatku k zmluve a všeobecné podmienky oprávneného. Podľa článku 3. Záverečné ustanovenia, ods. 3.14 dodatku k zmluve sa účastníci zmluvy dohodli, že „ okamihom nadobudnutia platnosti dodatku sa mení znenie zmluvy ako celku (pričom strany sú si vedomé, že v zmysle ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy o pripojení medzi účastníkom a podnikom, t. j. tvoria časť zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (t. j. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy (zmlúv o pripojení) a k nej (k nim) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa v znení neskorších predpisov“. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Naviac už samotná forma, v akej sú všeobecné obchodné podmienky v rámci dodatku k zmluve napísané, nielenže sťažuje spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.