Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10To-49-2022.pdf
PDF · 124.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/49/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Evy Rešatkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.01.2023, v trestnej veci proti obžalovanému G.. A. E. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/64/2022 zo dňa 03.11.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku d o p ĺ ň a napadnutý rozsudok o výrok :
obžalovanému G.. A. E., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom D., N. č. XX, t. č. od 12.6.2022 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov,
u k l a d á
podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného G.. A. E..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný G.. A. E. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 12.06.2022 v čase okolo 00.01 hod. na N. ulici č. XX, Prešov po predchádzajúcich vulgárnych nadávkach sa vyhrážal svojim rodičom a to svojmu otcovi G.. C. E. a svojej matke G.. F. E., že ich zabije a to tak, že uviedol „Zabijem ju“, ukázal prstom na F. E. a povedal C. E. „A ty sa budeš pozerať ako z nej bude tiecť krv“, pričom sa oháňal rukami a 1x lakťom udrel do tváre svojho otca, pričom mu nespôsobil zranenia vyžadujúce lekárske ošetrenie, taktiež uviedol svojmu otcovi: „Keď skončí môj život, tak skončí aj tvoj, obaja zomrieme“, čím u poškodených G.. C. E., nar. XX.XX.XXXX a G.. F. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom N. č. XX, D. vzhľadom na jeho správanie sa v minulosti vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie.
Za to mu podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, § 37 písm. m) a § 49 ods. 2 Tr. zákona bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, na výkon ktorého podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti uvedenému rozsudku podali riadne a včas odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor.
Obžalovaný odvolanie podal proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že spáchanie skutku, pre ktorý bol odsúdený, si nepamätá, čo bolo ovplyvnené jeho stavom, resp. nadmerným užitím liekov (Neurolu, liekov na spanie a antidepresív) a alkoholu. Lieky mu predpisoval G.. G. T., ktorého navštevoval dlhodobo od roku 2007 a ktorý mu okrem iných psychofarmák predpisoval alprazolam, ktorý sa používa na liečbu panických porúch, symptomatickú liečbu úzkosti a je indikovaný len ak ide o závažnú poruchu, oslabujúcu alebo predstavujúcu pre jednotlivca mimoriadnu záťaž. K G.. G. T. chodieval aj po ukončení ambulantného ochranného liečenia v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 33T/90/2018, pričom od neho mal tiež liek neurol. V predmetnej veci vypovedali jeho rodičia (G.. F. E. a G.. C. E.), ktorých výpovede pred okresným súdom súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil. Predtým obaja vypovedali pred vyšetrovateľom PZ a to dňa 12.06.2022, matka v čase o 10.00 hod. a 18.30 hod. a otec v čase o 11.35 hod. a 19.30 hod.. Namieta, že výpovede týchto svedkov z prípravného konania, na ktoré prihliadol súd, sú v podstatnej časti absolútne doslovne totožné s ich výpoveďou pred vznesením obvinenia, čím pochybuje o zákonnosti ich výpovedí z prípravného konania a považuje ich za nezákonné a nevykonané jeho rodičmi. Výpovede rodičov s časmi o 18.30 hod. a o 19.30 hod. zo dňa 12.06.2022 boli podľa neho iba skopírované z výpovedí pred vznesením obvinenia voči jeho osobe v čase o 10.00 hod. a o 11.35 hod. a neboli riadne rodičmi učinené, keďže nik nedokáže zreprodukovať výpoveď od slova do slova tak, ako to je pri ich výpovediach z prípravného konania. Vzhľadom na túto skutočnosť a na výpoveď rodičov pred súdom pochybuje o zákonnosti aj výpovedí s časom o 10.00 hod. a 11.35 hod., resp. z pred vznesenia obvinenia voči jeho osobe. S týmto sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Má za to, že na výpovede z prípravného konania učinené bez prítomnosti obhajcu súd prvej inštancie nemal vôbec prihliadať, a preto navrhol porovnanie týchto výpovedí zo dňa 12.06.2022 odvolacím súdom a objektívne posúdenie a zhodnotenie výpovede rodičov z prípravného konania.
Obžalovaný je tiež toho názoru, že pri výpovediach zo dňa 12.06.2022 mal mať v konaní od samého začiatku pre jeho nespôsobilosť náležite sa obhajovať, jednak kvôli zlému zdravotnému stavu vyžadujúcemu ústavnú formu liečenia pre závislosť na liekoch a alkohole, pre ktorý bol aj následne po vzatí do väzby umiestnený v NOO a ÚVTOS Trenčín, a jednak kvôli vplyvu návykových látok (liekov a alkoholu) na jeho osobu aj po zadržaní a v tejto súvislosti aj kvôli ostatným úkonom v konaní, vrátane s ním samým, ustanoveného obhajcu pre riadne uplatňovanie procesných práv priznaných Trestným poriadkom. Tým, že vyšetrovateľ PZ nepovažoval v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 Trestného poriadku za nevyhnutné ustanoviť mu obhajcu, hoci dôvod na to bol, nemôže súd prihliadať na výpovede rodičov z prípravného konania. Keďže súd pri rozhodovaní vo veci prihliadol iba na výpovede rodičov z prípravného konania, ktoré boli skopírované, nesprávne vyhodnotil tieto ním vykonané dôkazy a odňal mu, ako aj vyšetrovateľ PZ, právo na obhajobu pri vykonávaní týchto dôkazov, vrátane práva byť prítomný pri výsluchu svedkov a práva klásť im otázky, či už samostatne alebo prostredníctvom obhajcu. Pred okresným súdom v konaní vypovedali obaja rodičia, pričom na ich výpovede vykonané pred súdom, ako aj na jeho výpovede vykonané pred súdom, podľa neho súd nesprávne neprihliadol, čím má za to, že nesprávne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil. Obaja rodičia pred súdom uviedli, že nemali a nemajú obavu o svoj život a zdravie vo vzťahu k nemu. Viackrát to pred súdom dňa 03.11.2022 obaja potvrdili, resp. mama aj dňa 27.10.2022. Poukázal na výpovede jeho rodičov z hlavného pojednávania, keď matka G.. F. E. dňa 27.10.2022 okrem iného uviedla, že veľmi ľutuje, čo urobila, že je fantastický chlapec, že nepochodila u lekárov, že bol opitý, hulákal, vykrikoval a bol vulgárny, čo ona neznáša, pričom myslela, že keď nepomôže lekár, pomôžu policajti, bude mu uložené liečenie súdnou cestou a preto volala políciu, aby sa mu prikázalo liečenie. Tiež poukázal na tvrdenie rodičov z hlavného pojednávania, že z neho strach nemajú a ani ho v predmetný večer nemali. Súd prvého stupňa vyvodil, že výpovede rodičov pred súdom boli tendenčné, a preto ho uznal vinným, s čím nesúhlasí vzhľadom na ich riadne výpovede pred súdom prvého stupňa, na rozdiel od výpovedí z prípravného konania. Zároveň navrhol ich vypočutie aj odvolacím súdom. Pokiaľ ide o časť skutku, podľa ktorého vzhľadom na správanie sa v minulosti vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, namieta jej nepreskúmateľnosť a neurčitosť, čo má za následok nespravodlivé súdne konanie. Považuje
to len za všeobecné konštatovanie bez možnosti preskúmania tejto časti skutkovej vety rozsudku. Z nej nie je zrejmé, aké jeho konkrétne správanie sa z minulosti by malo zakladať vzbudenie obavy o život a zdravie jeho rodičov. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, všeobecnej vnútornej správy, č. OU- PO-OVVS2-2022/034320-004 zo dňa 08.09.2022, bolo konanie vedené voči nemu za skutok zo dňa 31.03.2022 v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch právoplatne zastavené.
V odôvodnení svojho odvolania obžalovaný ďalej namieta, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy, čo uviedla aj G.. L. W., znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v znaleckom posudku č. 206/2022, v ktorom u neho zistila diagnostický záver - Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok - syndróm závislosti od alkoholu, návykových látok zo skupiny tzv. benzodiazepínov u nevyrovnanej osobnosti (podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb 10. revízie ide o diagnózu F 19.2). Tvrdí, že podľa znalkyne jeho správanie bolo zapríčinené jeho závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok, resp. je to negatívny dôsledok jeho choroby s diagnózou F 19.2. Ďalej zdôraznil, že svojich rodičov miluje a nikdy by im neublížil. Aj túto okolnosť si podľa neho súd nesprávne vyhodnocuje. Taktiež má dobrý vzťah so svojou bývalou manželkou a synom N., 26 ročným. Bral silné benzodiazepíny, ktoré užíval dlhodobo. Bol užívateľom viacerých liekov, čím je od nich závislý, a to napríklad Sanval, Trittico, Neurol, Lexaurin a podobne. Lekárkou v Ústave na výkon väzby v Prešove mu boli aj po absolvovaní liečby v NOO a ÚVTOS Trenčín naďalej predpisované lieky - Chlorprothixen, Atarax a Triticol. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani s tými skutočnosťami plynúcimi z výpovedi matky z prípravného konania, podľa ktorých blúznil a rozprával z cesty a že cieľom rodičov mu bolo pomôcť. Je toho názoru a to vzhľadom na závislosť na liekoch a alkohole, ktoré v daný deň užil a na jeho chorobu s diagnózou F 19.2 prejavujúcou sa silnou túžbou získať látku, ťažkosťami s kontrolou jej užívania, jej trvalé užívanie, aj napriek nebezpečným konzekvenciám a prípadnou agresivitou, mal súd prvej inštancie aspoň aplikovať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. c) Tr. zákona, v zmysle ktorého poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, prípadne mu mohol uložiť aj nejaký alternatívny trest, napr. trest povinnej práce podľa § 54 a nasl. Tr. zákona, s ktorým súhlasí, alebo peňažný trest podľa § 56 a nasl. Tr . zákona. Uložený trest vníma ako trest neprimeraný a prísny. Podľa jeho názoru aj odsek 2 písm. b) § 360 Tr. zákona nemal byť súdom aplikovaný, keďže v jeho prípade ustanovenie § 139 ods. 2 Tr. zákona neumožňovalo aplikovať ustanovenie § 139 ods. 1 Trestného zákona, hoci rodičia sú jeho blízkymi príbuznými. Jeho konanie nebolo v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Aj v tejto časti považuje rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a neodôvodnené. Napokon poukázal aj na to, že podľa znaleckého posudku G.. L. W. vzhľadom k zistenej závislosti od alkoholu a benzodiazepínov z medicínskeho hľadiska je u neho indikované ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie, obe ústavnou formou, pričom jeho pobyt na slobode z hľadiska psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný. Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných činov. Podľa neho sa ani s týmto okresný súd riadne nevyporiadal, hoci liečenie u neho, ako to aj sám cíti, je pre jeho zdravotný stav dôležité. Ak sa rodičia obrátili na políciu, tak požadovali pre neho uloženie ochranného liečenia ústavnou formou, ale nie preto, aby mali z neho strach, resp. aby mali obavu o svoj život a zdravie, resp. aby jeho konanie považovali za nebezpečné. Vzhľadom na uvedené navrhol Krajskému súdu v Prešove, aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) d) a e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prokurátor podal odvolanie z dôvodu neuloženia ochranného opatrenia - ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia ústavnou formou. Poukázal na posudok znalca z odboru zdravotníctva
- psychiatrie, v ktorom je skonštatované, že u obžalovaného ide o nevyrovnanú osobnosť so závislosťou od viacerých psychoaktívnych látok - od alkoholu a od návykových liekov zo skupiny tzv. benzodiazepínov a liekov určených na liečbu nespavosti v anamnéze, aj závislosť od bromezepamu. Obžalovaný mal už opakovane skúsenosť s kombináciou alkoholu a vyššie uvedených liekov, kedy u neho došlo k nárastu agresivity, čo je aj podchytené v zdravotnej dokumentácii. Obžalovaný sa v čase skutku nachádzal pravdepodobne pod vplyvom viacerých psychoaktívnych látok, ktoré užil dobrovoľne, vedomý si následkov ich konzumu, v dôsledku čoho došlo k potlačeniu morálnych zábran s následnými poruchami správania v zmysle auto aj heteroagresivity, teda potencovaniu impulzivity a agresívneho správania voči rodičom. Vzhľadom k zistenej závislosti od alkoholu a benzodiazepínov z medicínskeho hľadiska znalec u obžalovaného indikoval ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou, pričom aj obžalovaný súhlasil s takouto formou ochranného liečenia. Ďalej znalec
konštatuje, že prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je závislá od toho, či bude naďalej požívať alkohol a návykové lieky zo skupiny benzodiazepínov alebo bude abstinovať. Za predpokladu pokračujúceho požívania alkoholu a benzodiazepínov je prognóza nepriaznivá a riziko recidívy agresívneho, nekontrolovaného, odbrzdeného konania je pomerne vysoké. Navrhol preto, aby krajský súd uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie - ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, pritom prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie prokurátora v časti o neuložení ochranného liečenia.
Krajský súd zistil, že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Súd vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým a následne i k správnym právnym záverom.
Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy boli pred súdom prvého stupňa vykonané, ako aj to, ktoré skutočnosti z jednotlivých dôkazov vyplynuli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva aj skutočnosť, ako prvostupňový súd jednotlivé dôkazy hodnotil. V tomto smere sú dôvody napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o vine a treste vecne správne, a preto na tieto krajský súd v podrobnostiach aj poukazuje. Len vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd považuje za potrebné niektoré skutočnosti doplniť a niektoré zvýrazniť.
Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie trestného činu poprel, brániac sa tým, že si vzhľadom na požitý alkohol a lieky na nič z vtedajšieho večera nepamätá, ale s rodičmi vychádza vynikajúco a nechce im ublížiť, tak aj podľa krajského súdu výrok o vine je možné oprieť o súhrn dôkazov, ktoré po ich zhodnotení jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú záver, že sa skutok stal a že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný.
Záver o vine obžalovaného je možné oprieť predovšetkým o svedecké výpovede poškodených G.. F. E. a G.. C. E., ako aj o znalecký posudok z odvetvia psychiatria a lekárske správy.
V prvom rade je potrebné poukázať na svedecké výpovede poškodených G.. F. E. a G.. C. E.. Títo síce oproti svojim skorším výpovediam z prípravného konania na hlavnom pojednávaní svoje výpovede zmenili tak, že obžalovaný vtedy len kričal, ale oni sa ho nebáli a políciu volala poškodená, aby donútili obžalovaného syna začať liečenie. Avšak po prečítaní ich skorších výpovedí nevedeli na hlavnom pojednávaní logicky vysvetliť ich zmeny. Naviac, zmenené výpovede poškodených z hlavného pojednávania nezodpovedajú ani ďalším zisteným skutočnostiam a v ich kontexte nevyznievajú ani racionálne. Takto je potrebné poukázať na to, že podľa lekárskych správ a svedeckých výpovedí poškodených títo privolali políciu s RZP v ten večer pre správanie sa obžalovaného dvakrát, najprv okolo 21:00 h. dňa 11.06.2022 a následne po polnoci dňa 12.06.2022. Zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného je zrejmé, že už dôvodom prvého privolania bolo agresívne správanie obžalovaného v domácom prostredí, pričom pri dychovej skúške bol u neho nameraný alkohol s výsledkom 2,17 promile. Pokiaľ ide o druhé volanie polície, tak poškodená telefonovala na políciu až po úteku z domu od susedov v nočnej košeli skrytá za autom. Je teda nepochybné, že poškodená z obžalovaného strach mala a že mala tiež dôvod mať z obžalovaného obavy. Už z týchto skutočností je zrejmé, že zmenené výpovede poškodených z hlavného pojednávania pravdivé nie sú. Naviac vzhľadom na vysoko kladný vzťah poškodených k obžalovanému je tiež odôvodnené tvrdiť, že privolanie polície poškodenou G.. F. E. už bola posledná možnosť, ako sa ochrániť pred nebezpečenstvom zo strany obžalovaného, keď už jeho násilné správanie sa bolo pre nich nezvládnuteľné (predtým sa pokúšali neúspešne ukľudniť obžalovaného privolaním bývalej manželky obžalovaného a jeho syna).
Preto aj podľa krajského súdu niet pochybností o tom, že sú pravdivé skoršie výpovede poškodených, ktorí 12.06.2022 opakovane popisovali násilné a agresívne správanie obžalovaného, pri ktorom
sa im vyhrážal zabitím takým spôsobom, že mali obavy o svoje životy a zdravie. Výpovede poškodených z 12.06.2022 naviac boli vykonané bezprostredne po skutku a tak logicky obsahujú najčerstvejšie, najpresnejšie a vzhľadom na vysoko kladný vzťah poškodených k obžalovanému synovi aj najdôveryhodnejšie údaje o skutkovom deji. Je síce pravdou, že výpovede G.. Ľ. E. z 12.06.2022 pred vznesením obvinenia a po vznesení obvinenia sú obsahovo rovnaké. Takisto aj výpovede svedka G.. J. E. z 12.06.2022. Tu si je však potrebné uvedomiť, že išlo o výpovede podané v ten istý deň s odstupom len siedmych hodín. Keďže výpovede neboli ani nijak rozsiahle a opisovali udalosti spred niekoľkých hodín, je preto pochopiteľné, že tí istí svedkovia vypovedali vo svojich opakovaných výpovediach rovnako. Naviac, ani na hlavnom pojednávaní po prečítaní výpovedí z 12.06.2022 postupom podľa § 264 Tr. poriadku poškodení netvrdili, aby skutočnosti obsiahnuté v ich výpovediach z 12.06.2022 samy nevypovedali, ale rozpory vysvetľovali tým, že chceli dosiahnuť uloženie liečenia ich syna súdom. Na hlavnom pojednávaní poškodená G.. Ľ. E. dokonca poprela, aby na polícii bol na ňu vyvíjaný nátlak a správanie policajtov popísala tak, že „boli zlatí“.
Zo zápisníc o uvedených výsluchoch poškodených z 12.06.2022 vykonaných po vznesení obvinenia je zrejmé, že títo svedkovia boli pred výsluchom riadne poučení podľa § 131 ods. 1 Tr. poriadku, vrátane práva odoprieť výpoveď podľa § 130 ods. 1 a 2 Tr. poriadku, po čom vyhlásili, že aj keď ide o ich syna právo nevypovedať nevyužívajú a vypovedať chcú a budú. Pri týchto výsluchoch poškodených síce obžalovaný G.. A. E. prítomný nebol, avšak o ich vykonaní vopred upovedomený bol a tiež bol poučený podľa § 213 ods. 1 Tr. poriadku o možnosti povoliť mu účasť na vyšetrovacích úkonoch a klásť svedkom otázky, na čo vyhlásil, že toto právo nevyužíva a nechce a nebude sa zúčastňovať vyšetrovacích úkonov v tomto konaní. Obžalovaný bol 12.06.2022 tiež poučený aj o práve zvoliť si obhajcu a o práve žiadať o ustanovenie obhajcu, na čo vyhlásil, že obhajcu nechce a ani nežiada o jeho ustanovenie.
Z uvedeného je tak zrejmé, že výsluchy poškodených svedkov G.. Ľ. E. a G.. J. E. z 12.06.2022, o ktoré súd prvého stupňa oprel svoje skutkové závery, boli vykonané zákonom predpísaným spôsobom a bolo pri nich rešpektované aj právo obžalovaného na obhajobu, keď možnosť žiadať o účasť pri nich a klásť svedkom otázky obžalovaný nevyužil. Naviac, uvedení svedkovia boli vypočutí aj na hlavnom pojednávaní za prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, kde vzhľadom na zmeny v ich výpovediach boli prečítané aj skoršie výpovede poškodených z 12.06.2022, pričom obžalovaný i obhajca mali možnosť svedkom klásť otázky a vyjadrovať sa k ich výpovediam, vrátane zisťovania dôvodov zmeny v ich výpovediach.
Nie je možné súhlasiť s námietkou obhajoby, že si výpovede poškodených z prípravného konania vzájomne odporujú. Už z popisu situácie v čase skutku je nepochybné, že pre poškodených išlo o silne stresovú situáciu, pri ktorej sa o pomoc obracali najprv na bývalú manželku obžalovaného a dvakrát na políciu. Je preto pochopiteľné, že za týchto okolností obaja poškodení rovnako nevnímali každú skutočnosť a neprikladali jej ani rovnaký význam, pričom nemožno od nich ani čakať, aby tie isté okolnosti opisovali rovnakými slovami. Práve tá skutočnosť, že výpovede poškodených nie sú doslovne rovnaké, ale že poškodení udalosti opisovali vlastnými slovami potvrdzuje, že ich výpovede neboli ovplyvňované a že sú pravdivé. Takto napríklad G.. E. oproti G.. E. vo výpovedi neuviedol, aby obžalovaný na G.. E. ukázal prstom s tým, že ju zabije, ale uviedol priamo, že syn povedal, že G.. E. zabije. Obaja poškodení pritom tvrdili, že obžalovaný im zároveň uviedol, že sa G.. E. bude pozerať, ako G.. E. vykrváca, resp. ako z nej bude tiecť krv. Rovnako obaja poškodení vypovedali aj to, že časť skutku prebiehala v spálni a následne tiež na chodbe. Rovnako svojimi slovami poškodení opísali aj to, ako sa obžalovaný vyhrážal smrťou tiež otcovi. Z uvedeného je teda nepochybné, že medzi svedeckými výpoveďami poškodených vykonaných v prípravnom konaní podstatné rozpory neboli.
Vzhľadom na uvedené nebol dôvod na to, aby poškodení G.. E. a G.. E. boli opakovane vypočutí na verejnom zasadnutí, hoci už boli vypočutí na hlavnom pojednávaní, a ani na to, aby boli zase čítané zápisnice o výpovediach poškodených z prípravného konania, ktoré už v relevantnom rozsahu postupom podľa § 264 Tr. poriadku boli čítané na hlavnom pojednávaní. Preto krajský súd takéto doplnenie dokazovania navrhnuté obhajobou na verejnom zasadnutí nevykonal.
Nie je dôvodná ani námietka obžalovaného, že z dôvodu podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku mal mať obhajcu už od vznesenia obvinenia, teda aj pri výsluchoch poškodených, a to vzhľadom na svoj zlý zdravotný
stav. Skutočnosť, že obžalovaný užíva alkohol a iné návykové látky alebo je na nich závislý, totiž sama osebe neznamená, že nie je schopný náležite sa obhajovať
Podľa § 37 ods. 2 Tr. poriadku obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.
Judikatúra súdov považuje ustanovenie § 37 ods. 2 Tr. poriadku za naplnené najmä u osôb trpiacich duševnou chorobou (v zmysle choromyseľnosti v dôsledku napr. schizofrénie), u obvinených hluchých, hluchonemých, nemých, slepých, s vadami reči alebo ťažko chorých (napr. u osôb s organickým ochorením mozgu a pod.), u obvinených, ktorí sú po úraze v kóme alebo inom obdobnom stave hospitalizovaní v nemocnici, alebo u obvinených, ktorí nevedia čítať a písať (napr. R 27/1977, R 65/1978, R 20/2011, tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 11Tdo/11/2017 a 6Tdo/597/2022). Samotné užívanie alkoholických nápojov či iných návykových látok alebo závislosť na nich teda nič nevypovedá o schopnosti obvineného náležite sa obhajovať (hoci z hľadiska Medzinárodnej klasifikácie chorôb spadá pod diagnózu F 19.2 - Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok - syndróm závislosti), pokiaľ toto nemalo za následok vznik duševnej choroby alebo iného významného poškodenia mentálnych funkcií obvineného. Nič takého však z úkonov vykonávaných s obžalovaným G.. R. E. či z jeho zdravotnej dokumentácie nevyplýva, pričom závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatria pochybnosti o spôsobilosti obžalovaného náležite sa obhajovať doslova vylučujú.
V prvom rade je potrebné poukázať na správu FNsP J.A. Reimana Prešov z 11.06.2022 o 21:21 h., ako aj správu Nemocnice pre obvinených a odsúdených ÚVTOS Trenčín z 15.06.2022, z ktorých vyplýva, že mentálne schopnosti obžalovaného boli plne zachované, pričom po odoznení účinkov alkoholu mal len abstinenčné príznaky pri kompletne správnom orientovaní, bez bludnej produkcie, koherentnom myslení a zachovalej koncentrácie pozornosti. Rovnako priebeh výsluchov obvineného tak pred povereným príslušníkom PZ 12.06.2022, ako aj pred sudcom pre prípravné konanie 14.06.2022, neviedol k pochybnostiam o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať. Obžalovaný, aj keď ku skutku pred policajtom využil právo nevypovedať, sa výstižne a stručne vyjadril k osobe (pred sudcom aj k veci) spôsobom zodpovedajúcim vysokoškolsky vzdelanej osobe.
Znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatria bolo zistené, že obžalovaný G.. A. E. v čase spáchania skutku a ani v čase vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú chorobu, ani poruchu v zmysle psychózy. Jednalo sa u neho o kombinovanú intoxikáciu viacerými psychoaktívnymi látkami. Jeho rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti i pri vyššie uvedenom požití psychoaktívnych látok (alkohol + liek Neurol, ev. aj Sanval) boli len mierne a nepodstatne znížené. Neboli u neho zistené v čase skutku žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali kvalitatívnej poruche vedomia so zmätenosťou a dezorientáciou. Znalkyňa tiež dospela k záveru, že obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania.
Z uvedeného je tak zrejmé, že obžalovaný bol spôsobilý náležite sa obhajovať, pričom dôvod povinnej obhajoby vznikol u neho až vzatím do väzby dňa 14.06.2022 [§ 37 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku], kedy mu obhajca aj bezodkladne súdom ustanovený bol.
Nie sú teda dôvodné námietky obžalovaného, že bolo porušené jeho právo na obhajobu a na spravodlivý proces, ako aj námietky o nezákonnosti a nepoužiteľnosti svedeckých výpovedí poškodených z 12.6.2022.
Vzhľadom na uvedené bolo teda aj podľa názoru krajského súdu nepochybne preukázané, že skutok uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, sa stal a tiež, že ho ako trestne zodpovedný subjekt spáchal obžalovaný G.. A. E..
Aj keď to význam pre posúdenie skutku nemá, vzhľadom na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd dodáva, že vykonaným dôkazom zodpovedá aj okolnosť uvedená v skutkovej vete, že popri vyhrážaní sa zabitím poškodených 12.06.2022 u týchto obavu o život a zdravie obžalovaný vzbudil aj vzhľadom na svoje správanie v minulosti. Zo svedeckých výpovedí poškodených vyplýva, že obžalovaný kombinuje lieky s alkoholom, je potom ako zmyslov zbavený, pričom podobne sa k nim správal aj v apríli 2022, keď mal tiež vypité. Predchádzajúce agresívne správanie sa obžalovaného je zrejmé aj z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/90/2018 z 15.10.2019 a zo zdravotnej dokumentácie
obžalovaného, ktorá je súčasťou znaleckého posudku. Pre použitie násilia voči inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci 12.05.2018, keď obžalovaný poškodenú aj udrel do tváre, bol odsúdený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného a z výpovede znalkyne G.. W. zase vyplýva, že obžalovaný bol na psychiatrickom oddelení hospitalizovaný v minulosti viackrát pre agresívne správanie sa pod vplyvom alkoholu a to nielen v domácom prostredí, ale aj voči záchranárovi v sanitke.
O správnosti skutkových záverov napadnutého rozsudku preto odvolací súd pochybnosti nemá.
Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že obžalovaný sa svojim rodičom, ktorí sú chránenými osobami, vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Okresný súd teda správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona s tým, že podľa odvolacieho súdu je táto právna kvalifikácia správne založená na priamom úmysle obžalovaného podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.
Neobstojí ani tá námietka obžalovaného, že v skutkovej vete nie je dostatočne vyjadrená súvislosť konania obžalovaného so stavom poškodených a preto nie je možné konanie obžalovaného subsumovať aj podľa odseku 2 písm. b) § 360 Tr. zákona. Okrem toho, že v skutku sa výslovne uvádza, že obžalovaný sa vyhrážal zabitím svojim rodičom, otcovi a matke, tak aj celým popisom priebehu skutkového deja je vyjadrená súvislosť konania obžalovaného so stavom poškodených ako svojej matky a svojho otca. Vyhrážal sa totiž zabitím svojej matke s tým, že otec sa má pozerať ako z matky bude tiecť krv, a potom sa vyhrážal aj otcovi s tým, že keď sa skončí jeho život, tak sa skončí aj otcov. Správne preto súd prvého stupňa konanie obžalovaného právne posúdil ako čin spáchaný na chránenej osobe, teda aj podľa odseku 2 písm. b) § 360 Tr. zákona.
Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného, nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o treste. Prvostupňový súd totiž, po zohľadnení zásad ukladania trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1 až 5 Tr. zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona (vzhľadom na zistenú prevahu priťažujúcich okolností) vo výmere 16 mesiacov. Správne pritom zistil, že u obžalovaného neexistuje žiadna poľahčujúca okolnosť, ale len jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože obžalovaný už bol odsúdený za trestný čin, ktorý bol dokonca tiež násilnej povahy (vyššie uvedené odsúdenie za zločin lúpeže).
K námietke týkajúcej sa nezapočítania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. c) Tr. zákona krajský súd upozorňuje, že pre jej naplnenie je potrebné, aby páchateľ trpel určitou chorobou, a zároveň aby negatívne dôsledky tejto jeho choroby podmienili spáchanie trestného činu. Muselo by ísť teda o osobu chorú v zmysle § 127 ods. 6 Tr. zákona, podľa ktorého chorou osobou sa rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví. Obžalovaný však podľa znaleckého posudku netrpí na žiadnu duševnú chorobu, ani poruchu v zmysle psychózy, ale u neho ide o Poruchu psychiky a správania zapríčinenú užívaním viacerých psychoaktívnych látok - syndróm závislosti od alkoholu, návykových liekov zo skupiny tzv. benzodiazepínov u nevyrovnanej osobnosti (diagnóza F 19.2). Do stavu intoxikácie alkoholu a iných návykových látok sa obžalovaný uviedol sám a dobrovoľne napriek tomu, že bol opakovane upozorňovaný lekármi (dokonca aj v ten istý večer) na trestnoprávne dôsledky jeho agresívneho správania pod ich vplyvom. Pod vplyvom alkoholu sa už predtým opakovane dopúšťal trestných činov a to opakovane prečinov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a zločinu lúpeže. Do tohto stavu sa uviedol aj napriek tomu, že mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/90/2018 zo dňa 15.10.2019 bol uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a aj napriek tomu, že 19.03.2021 vykonal uložené ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Na základe týchto úvah nie je možné obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. c) Tr. zákona.
Rovnako neopodstatnené je aj domáhanie sa obžalovaného o priznanie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. k) Tr. zákona, spočívajúcej v pričinení sa páchateľa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľnom nahradení spôsobenej škody. Ospravedlnenie sa poškodeným nemôže stačiť na odstránenie zásahu do práva poškodených rodičov obžalovaného, aby neboli vystavení závažným vyhrážkam, pri ktorých prežili taký veľký strach z konania syna, že sa o pomoc museli obracať na iné osoby, resp. verejné inštitúcie a políciu volať po úteku k susedom.
V prípade obžalovaného už do úvahy neprichádzalo ani uloženie iného druhu trestu, než trestu odňatia slobody. Na obžalovaného za jeho protiprávne konania už totiž bolo pôsobené pokarhaním za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu (22.05.2016), peňažnými trestami a trestami zákazu činnosti za prečiny ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (14.06.2013 a 20.03.2018), ale aj trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za zločin lúpeže, za ktorý mu bol zároveň uložený aj probačný dohľad a zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky. Všetky uvedené druhy sankcií sa však u obžalovaného minuli účinkom a výchovne na neho nepôsobili.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že účel trestu je u obžalovaného možné dosiahnuť už len nepodmienečným trestom odňatia slobody. Naviac, obžalovaný sa predmetného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu za zločin lúpeže a preto v súlade s § 49 ods. 2 Tr. zákona mu súd trest odňatia slobody mohol uložiť len ako trest nepodmienečný.
Preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku jednomyseľne zamietol.
Ako už bolo vyššie uvedené, za dôvodné krajský súd považoval odvolanie prokurátora, ktorý namietal neuloženie ochranného liečenia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona súd môže uložiť ochranné liečenie aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný predmetný trestný čin spáchal pod vplyvom alkoholu a benzodiazepínov. Znalecký posudok z odvetvia psychiatria z medicínskeho hľadiska u obžalovaného indikoval ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie, obe ústavnou formou. Takouto formou ochranné liečenie obžalovaný doposiaľ nevykonával.
Keďže boli splnené podmienky § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona, krajský súd jednomyseľne napadnutý rozsudok okresného súdu doplnil tak, že obžalovanému uložil ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.