Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-80-2014.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Subarea
7S/80/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Gröslingova 4, Bratislava, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Ministerstva vnútra SR, Bratislava č. SVS-OVS1-2013/016612/TZK zo dňa 06.08.2013, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 07.10.2013 osobne podanou na Krajskom súde v Bratislave dňa 10.10.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SVS-OVS1-2013/016612/ TZK zo dňa 06.08.2013, ktorým podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy č. ObU-KE- OVVS3-2013/00470, 2012/2352/HUS zo dňa 11.03.2013.
Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo konanie vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a ods.1 písm.c/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o informáciách“), ktorého sa mal dopustiť obvinený Z.. Z. J., R.. tým, že ako zodpovedná osoba za poskytovanie informácií podľa zákona o informáciách, zamestnanec povinnej osoby Ústavného súdu SR na Hlavnej ulici č. 110 v Košiciach, v dobe od 02.07.2012 do 12.07.2012 nevybavil žiadosť navrhovateľa o sprístupnenie informácie v zákonom stanovenej lehote, keď táto bola povinnej osobe doručená dňa 02.07.2012 a informáciu povinná osoba poskytla až dňa 25.07.2012, čím podľa ustanovenia § 17 ods.1 zákona o informáciách mal porušiť inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom a ďalej tým, že ako zodpovedná osoba za poskytovanie informácií podľa zákona o informáciách, zamestnanec povinnej osoby Ústavného súdu SR na Hlavnej ulici č. 110 v Košiciach, na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácie zo dňa 02.07.2012 nerozhodol o podanej žiadosti jedným zo zákonných spôsobov, ale len doručil právnemu zástupcovi poškodeného e-mailom scan nulitné rozhodnutie zo dňa 11.07.2012 pod č. Inf. 62/2012 o nevyhovení 4.846 žiadostiam o poskytnutie informácie, čím podľa § 18 zákona o informáciách mal vydať rozhodnutie neobsahujúce náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, zastavené podľa § 76 os.1 písm.a/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
Ministerstvo vnútra SR ako právny predchodca žalovaného (§ 4 ods.2 písm.b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov) v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedlo, že povinná osoba na základe žiadosti o sprístupnenie informácií, ktorá jej bola doručená dňa 02.07.2012, vydala rozhodnutie o nevyhovení žiadosti dňa 11.07.2012 a toto zaslala žalobkyni dňa 12.07.2012 prostredníctvom elektronickej pošty a 13.07.2012 prostredníctvom poštovej prepravy. Postup povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti žalobkyne bol na základe odvolania preskúmaný nadriadeným orgánom, ktorý rozhodnutím predsedníčky Ústavného súdu SR č. Spr 758/2012 Inf. 62/2012 zo dňa 26.07.2012 postup povinnej osoby a jej rozhodnutie v danej veci potvrdil. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že povinná osoba nerozhodla o podanej žiadosti jedným zo zákonných spôsobov, ale len doručila právnemu zástupcovi poškodeného e-mailom scan nulitného rozhodnutia zo dňa 11.07.2012 č. Inf. 62/2012 o nevyhovení 4.846 žiadostiam o poskytnutie informácií, odvolací správny orgán poukázal na článok 2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, nie je oprávnený vzhľadom na osobitnú úpravu v zákone o slobode informácií sám rozhodnúť, či povinná osoba bola povinná informácie poskytnúť a v akom rozsahu, či poskytnuté informácie boli pravdivé alebo nepravdivé, a teda, či jej konaním došlo k porušeniu zákona o slobode informácií, pretože podľa § 19 ods.2 zákona o informáciách o tom rozhoduje nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu, je ním starosta obce, pričom rozhodnutie o odmietnutí žiadosti je preskúmateľné v súdnom konaní podľa § 244 nasl. O.s.p. Na posudzovanie predmetu žiadosti o poskytnutie informácie a spôsobu jej vybavenia správny orgán nie je oprávnený. Vzhľadom na fakt, že orgán prejednávací priestupky na úseku práva na prístup k informáciám nie je oprávnený vzhľadom na osobitnú právnu úpravu sám rozhodnúť, či postupom povinnej osoby pri sprístupňovaní informácií bol porušený zákon, postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom, keď konanie proti obvinenému zastavil.
Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 06.08.2013 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. V žalobe uviedla, že odvolací správny orgán po zistení, že povinná osoba podala rozhodnutie na poštovú prepravu po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle § 17 ods.1 zákona o slobode informácií, bol povinný konštatovať toto porušenie zákonnej povinnosti. Ďalej namietala, že o spoločnom prejednaní veci nebolo rozhodnuté právne relevantným spôsobom, spis vedený správnym orgánom prvého stupňa nebol žurnalizovaný a správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s názorom Ministerstva vnútra SR vyjadrenom v jeho rozhodnutí č. SVS-230-2009/00445/TJH, ktorým ako ústredný orgán štátnej správy rozhodol skutkovo a právne v zhodnej veci. Nesúhlasila s právnym záverom žalovaného o zachovaní 8-dňovej lehoty na sprístupnenie informácie, ak posledný deň lehoty povinná osoba odovzdá požadovanú informáciu na poštovú prepravu. Žalobkyňa tvrdila, že postupom a rozhodnutím priestupcu bola ukrátená na svojom práve na informácie, ktoré jej zaručuje Ústava SR v článku 26 ods.1 a ktoré je realizovateľné v režime zákona o slobode informácií. Tvrdila, že došlo k spáchaniu priestupku porušením povinností vyhotoviť rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Napokon uviedla, že zákonnou podmienkou účinnosti návrhu na prejednanie predmetného priestupku nie je priloženie rozhodnutia súdu a nie je možno podmieňovať začatie a vedenie priestupkového konania (objasňovanie priestupku) predložením právoplatného rozhodnutia súdu.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 27.11.2013 navrhol žalobou napadnuté rozhodnutie potvrdiť z dôvodov v ňom uvedených.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2S/241/2013-88 zo dňa 11.04.2014 postúpil vec Krajskému súdu v Košiciach ako vecne a miestne príslušnému súdu na konanie.
Podľa § 21a zákona o slobodnom prístupe k informáciám priestupku na úseku práva na prístup k informáciám sa dopustí ten, kto
a/ vedome vydá alebo zverejní nepravdivé alebo neúplné informácie,
b/ vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií,
c/ poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.
Priestupok podľa ods.1 možno prejednať len na návrh postihnutej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka /ďalej len „navrhovateľ“). Navrhovateľ je účastníkom konania o priestupku) § 21a ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám).
Podľa § 244 ods.1,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy, pričom rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia nimi vydané v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 247 ods.1 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnuté správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods.2 O.s.p.).
Podľa § 250 ods.2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach.
Vychádzajúc z citovaných ustanovení piatej časti O.s.p. súd predovšetkým skúmal, či pre konanie o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia sú splnené všetky procesné podmienky. Preto krajský súd najskôr skúmal, či žalobkyňa je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s § 250 ods.2 veta prvá O.s.p. s prihliadnutím na ňou tvrdené ukrátenie na jeho právach.
Pri posudzovaní tejto otázky krajský súd zohľadnil doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane judikoval, že navrhovateľ ako účastník konania o priestupku nie je aktívne procesne legitimovaný na podanie žaloby proti rozhodnutiu vydanému pri prejednaní návrhového priestupku. Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 5Sži/2/2011 zo dňa 24.02.2011 uviedol:
„Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka v zmysle § 250 ods.2 O.s.p., ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby, v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím vydaným v správnom konaní...
Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou...
V priestupkovom konaní sa rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie Ing. J.M. a JUDr. D.R. a rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol byť žalobca ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobe týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu žalobcu, t.j. nezasahuje do právnej sféry žalobcu ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia“.
Obdobne Najvyšší súd SR v uznesení č.k. 3Sži/1/2011 zo dňa 31.05.2011 uviedol:
„Žalobca ako účastník správneho konania musí byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím správneho orgánu. Len na základe žaloby podanej oprávnenou osobou môže súd vec meritórne prejednať, čo vyplýva aj z ustanovenia § 250d ods.3 O.s.p. , podľa ktorého súd konanie zastaví, ak žalobu podala neoprávnená osoba. Ak určité osoby majú možnosť vyvolať priestupkové konanie svojim návrhom, tak potom prejednanie priestupku je výlučne v záujme týchto osôb. Avšak tento ich záujem na potrestaní páchateľa nie je také právo, ktorého ochrany by sa mohli domáhať podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo slúži na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím správneho orgánu ukrátené na svojich právach“.
Krajský súd poukazuje na uvedené právne závery v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Nezistil ani dôvody, pre ktoré by sa od týchto právnych záverov odchýlil. Žalobkyňa bola účastníkom správneho konania, pretože na jej návrh bolo začaté konanie o priestupku (§ 72 v spojení s § 68 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch). Žalobou napadnutým rozhodnutím však nebola ukrátená na svojich právach, pretože napadnuté rozhodnutie ohľadom žalobkyne nezakladá, nemení ani záväzne neurčuje žiadne jej právo či povinnosti. Preto nie je oprávnenou osobou na podanie žaloby na zrušenie predmetného rozhodnutia. Z tohto pohľadu nie je právne významné, či napadnuté rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní má charakter meritórneho rozhodnutia alebo procesného rozhodnutia o zastavení priestupkového konania.
Pretože žalobkyňu nemožno považovať za osobu aktívne procesne legitimovanú na podanie žaloby proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, súd konanie podľa § 250d ods.3 O.s.p. zastavil.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 146 ods.1 písm.c/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.