Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Sa-8-2022.pdf
PDF · 179.24 KB
Case nature
Area
Subarea
16Sa/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XX, XXX XX G., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Mgr. Luciou Príčovou, advokátkou, so sídlom F. X, XXX XX V. V., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA- OOP1-2021/048791-002 zo dňa 28.12.2021
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trstená zaslalo dňa 25.05.2021 Okresnému úradu Námestovo, pracovisko Tvrdošín Správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORP-P-85/TA-2021. Vykonaným objasňovaní OOPZ Trstená bolo zistené, že L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX sa dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. nachádzal na dvore svojho rodinného domu v Obci X. č. XX a ukázal gesto v podobe prostredníka a päste na tvár, ktoré ukázal E. F., pričom bolo zistené, že dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. E. F. nadával slovami „Ja som videl to video, ja ti dám kokota plešatého, vy ešte uvidíte, dostanete po papuli, kokoti“. V priebehu objasňovania boli vykonané úkony, a to podanie oznámenia E. F., podanie vysvetlenia L. Q., podanie vysvetlenia U. F., výpis z USEP - L. Q., lustrácia v evidencii zbraní. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) správa o výsledku objasňovania priestupku bola predložená ako podnet na začatie konania o priestupku. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trstená doručilo dňa 26.05.2021 Okresnému úradu Námestovo, pracovisko Tvrdošín (prezentačná pečiatka) Správu o výsledku objasňovania priestupku č. ORP-P-96/TA-2021 zo dňa 25.05.2021. Objasňovanie bolo vykonané k oznámeniu U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX zo dňa 22.05.2021, ktorým objasňovaním OO PZ Trstená bolo zistené, že L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. U. F. nadával slovami „Videl som to video, dostanete po papuli, kokoti“ a ukázal mu hanlivé gestá prostredník a päsť na tvár. V priebehu objasňovania boli vykonané úkony, a to podanie oznámenia U., nar. XX.XX.XXXX, podanie vysvetlenia L. Q., nar. XX.XX.XXXX, podanie vysvetlenia E. F., nar. XX.XX.XXXX, výpis z ÚSEP - L. Q. - lustrácia v evidencii zbraní (L. Q.) s tým, že podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) predložil správu o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku.
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Trstená podaním zo dňa 28.06.2021 zaslalo Okresnému úradu Námestovo, pracovisko Tvrdošín Správu o výsledku objasňovania priestupku podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. (prezentačná pečiatka Okresného úradu Námestovo, pracovisko Tvrdošín zo dňa 30.06.2021) č. ORP-P-95/TA-2021, pričom objasňovanie priestupku bolo vykonané na základe oznámenia, ktoré podal poškodený U. F., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, pričom objasňovaním bolo zistené podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustil L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX tým, že dňa 21.05.2021 v čase okolo 19:30 hod. na ceste pred rodinným domom s popisným číslom XX v Obci X. vystúpil z vozidla, na ktorom prišiel z práce a keď zbadal svojho suseda, U. F., ktorý sedel vo svojom vozidle, tak p. Q. mu mal nadávať, že „keď bude sám, tak mu rozjebe hlavu, že si ho počká“. Týmto svojím správaním sa L. Q. dopustil hrubého správania proti U. F.. V priebehu objasňovania boli vykonané úkony, a to záznam o podaní oznámenia - dodatok poškodený U. F., záznam o podaní vysvetlenia - svedok E. F., záznam o podaní vysvetlenia - svedok T. F., záznam o podaní vysvetlenia - podozrivý L. Q., výpis z ÚSEP - L. Q., lustrácia v evidencii zbraní - L. Q., záznam o podaní vysvetlenia - svedok M. X., záznam o podaní vysvetlenia - svedok U. M., pričom z vykonaného objasňovania mal za odôvodnený záver, že L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, okres Z. sa dopustil hrubého správania proti osobe U. F., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, okres Z., a tým je podozrivý zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, a preto podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. predložil správu o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím Číslo: OU-NO-OVVS-2021/009902-132-P-B, OU-NO- OVVS-2021/009903-133-P-B, OU-NO-OVVS-2021/011457-157-P-B zo dňa 23.08.2021 (Číslo spisu: OU-NO-OVVS-2021/009902-008) výrokom A: uznal vinným obvineného L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX (ďalej aj ,,žalobcu“) preto, že v bode 1. - dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. sa hrubo správal voči E. F., a to takým spôsobom, že mu ukazoval gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredný prst ruky; v bode 2. - dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. sa hrubo správal voči E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. na ich adresu uviedol: „Ja som videl to video, ja vám dám kokota plešavého, kokoti!“; v bode 3. - dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. sa vyhrážal E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že na ich adresu uviedol: „vy ešte uvidíte, dostanete po papuli!“, teda v bode 1. a 2. úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, v bode 3. úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, čím spáchal v bode 1., 2. a 3. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Za to mu podľa § 11 ods. 1 písm. b) s prihliadnutím na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch bola uložená sankcia
- pokuta vo výške 40,- Eur a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bol zaviazaný uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. Výrokom B: V priestupkovom konaní proti žalobcovi zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa mal dopustiť tým, že: dňa 21.05.2021 v čase okolo 19:30 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v Obci X. v bode 1. sa mal vyhrážať U. F. slovami, že si ho počká a keď bude sám, tak mu rozjebe hlavu, kde uvedeným konaním mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví; v bode 2. mal povedať U. F.: „čo ty čurák pojebaný“ a taktiež mu mal opakovane nadávať slovami „ty čurák“, kde uvedeným konaním mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, bolo rozhodnuté tak, že v bodoch 1. a 2. podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. sa konanie o priestupkoch zastavuje, pretože spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo obvinenému z priestupkov preukázané. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na podnet pre začatie priestupkového konania, ktorým bolo prijatie spisových materiálov č. ORP-P-85/TA-2021, ORP-P-96/TA-2021 dňa 26.05.2021 a ORP-P-95/TA-2021 zo dňa 30.06.2021 od OO PZ Trstená s tým, že v spoločnom konaní podľa § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch vytýčil ústne pojednávania na deň 01.07.2021, 02.08.2021 a na deň 23.08.2021. V ďalšej časti odôvodnenia správny orgán podrobne uviedol výpoveď obvineného L. Q., výpoveď E. F., U. F., T. F., U. Q., M. X., U. M., F. Q., Y. Q., ďalej sa oboznámil so spisovým materiálom, ktorého súčasťou je kamerový záznam zo dňa 21.05.2021, ktorý správnemu orgánu predložil U. F., poukázal na rozhodnú právnu úpravu, ktorú vo veci aplikoval. Z dôkazov vykonaných správnym orgánom ako aj policajným orgánom mal preukázané, že sa obvinený L. Q. dopustil skutku, z ktorého bol uznaný vinným, a to, že dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. sa
hrubo správal voči E. F., a to takým spôsobom, že mu ukazoval gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredný prst ruky, a to aj napriek tomu, že obvinený L. Q. uviedol, že dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. prišiel na svojom motorovom vozidle k svojmu domu č. XX v Obci X., vystúpil z auta a išiel do dvora, no on E. F. neukazoval žiadne gestá, neukazoval mu päsť na svoju tvár ani vztýčený prostredný prst ruky, v predmetnom čase neukazoval žiadne takéto gestá ani E. F., ani nikomu inému, avšak E. F. uviedol, že dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. vyšiel z ich rodinného domu č. XX von, kde v tom čase videl, že jeho sused L. Q. sa nachádza vo svojom dvore rodinného domu č. XX a keď si ho L. Q. všimol, tak mu ukázal hanlivé gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredný prst ruky, čo on považuje za hrubé správanie voči jeho osobe, pričom L. Q. tieto gestá adresoval jemu, nakoľko on s ním v tom čase udržiaval očný kontakt a tiež U. F. uviedol, že dňa 02.05.2021 sa nachádzal v ich rodinnom dome č. XX v Obci X. spolu s jeho bratom E., pričom v čase okolo 13:00 hod. spolu s bratom E. vyšiel von a ich sused L. Q. sa v tom čase nachádzal na dvore svojho rodinného domu č. XX, kde keď ich L. Q. zbadal, tak začal jeho bratovi E. ukazovať hanlivé gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredník a tieto gestá L. Q. ukazoval konkrétne jeho bratovi E. F., nakoľko v tom čase s ním udržiaval očný kontakt a s ním mal aj konflikt dňa 01.05.2021, kde na základe takto vykonaného dokazovania mal správny orgán dostatočne preukázané, že obvinený L. Q. sa dopustil uvedeného skutku, nakoľko tvrdenie L. Q., že dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. E. F. neukazoval žiadne gestá, neukazoval mu päsť na svoju tvár a ani vztýčený prostredný prst ruky, bolo v konaní vyvrátené svedeckými výpoveďami E. F. a U. F., ktorí zhodne potvrdili spáchanie tohto skutku L. Q., kde správny orgán v tejto časti nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti svedeckých výpovedí E. F. a U. F., keďže títo si vo veci predmetného skutku v podstatných okolnostiach neodporujú a priebeh deja popisujú zhodne, pričom uvedené správanie obvineného L. Q. podľa správneho orgánu prekračuje hranicu nevhodnosti a vybočuje z medzí normálneho občianskeho spolunažívania do takej miery, že je ho možné považovať za narušené občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči E., ktorým konaním L. Q. naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným. Ďalej v odôvodnení správny orgán uviedol, že vypočul ako svedka aj Y. Q., ktorý však ku skutkom, ktorých sa mal dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. na dvore rodinného domu č. XX v Obci X. dopustiť L. Q., a to hrubo správať a vyhrážať sa ujmou na zdraví E. F. a U. F., uviedol, že sa nenachádzal doma, bol v Ružomberku, kde hráva futbal, nakoľko bol v tento deň piatok a on sa vracia z Ružomberka v čase okolo 22:00 hod. alebo až v sobotu v ranných hodinách, teda nebol svedkom tej udalosti a k veci nemá čo uviesť, preto z tejto výpovede správny orgán)nevychádzal. Z dôkazov vykonaných správnym orgánom, ako aj policajným orgánom nemal správny orgán jednoznačne preukázané, že sa mal obvinený L. Q. dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. hrubo správať voči E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že im mal z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. ukazovať gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredný prst ruky, a to napriek tomu, že U. F. uviedol, že dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. sa nachádzal na balkóne ich rodinného domu, kde v tom čase L. Q. niekto doviezol k ich rodinnému domu č. XX a L. Q. mu následne začala ukazovať hanlivé gestá, a to vztýčený prostredník a tiež mu ukazoval päsť na svoju tvár, pričom L. Q. tieto gestá ukazoval jemu, ale aj bratovi E. F., ktorý sa už nachádzal v okne jeho izby, no obvinený L. Q. poprel, že by sa tohto skutku dopustil. F. Q. uviedol, že dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. prišiel spolu so svojím otcom, L. Q. domov a keď z auta vystúpili, tak si všimol, že na balkóne susedného domu č. XX v Obci X. je ich sused U. F., pričom U. F. si všimol aj jeho otec, pričom on nevidel, že by jeho otec L. Q. niekomu ukazoval nejaké vulgárne alebo neslušné gestá, tiež E. F. uviedol, že on nevidel, že by L. Q. v predmetnom čase ukazoval jeho bratovi U. F. alebo jemu nejaké hanlivé gestá, on sa sústredil na slová, ktoré im hovoril a tiež T. F. to, či L. Q. ukazoval jej synom E. a U. nejaké hanlivé gestá, uviesť nevedela, ona to nevidela, nakoľko sa už ďalej nepozerala von z okna, taktiež U. Q. uviedla, že ona nevidela, že by L. Q. ukazoval nejaké neslušné alebo hanlivé gestá na nikoho adresu, kde na to, aby bol L. Q. uznaný vinným zo spáchania tohto skutku, by musel mať správny orgán jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že sa L. Q. daného skutku dopustil, čo ale v tejto časti jednoznačne preukázané nemal. Z dôkazov vykonaných správnym orgánom ako aj policajným orgánom mal však správny orgán dostatočne preukázané, že sa obvinený L. Q. dopustil skutkov, z ktorých bol tiež uznaný vinným, a to že dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. sa hrubo správal voči E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. na ich adresu uviedol: „Ja som videl to video, ja vám dám kokota plešavého, kokoti“ a tiež, že dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. sa vyhrážal E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že na ich adresu uviedol „vy ešte uvidíte, dostanete po papuli“, a to aj napriek tomu, že obvinený L. Q. spáchanie týchto skutkov poprel, keď
uviedol, že on v predmetnom čase povedal: „ideš prijebať tomu kokotovi plešavému“, v ktorej súvislosti poukázal na výpoveď F. Q., U. Q., T. F., poukázal na rozpor vo výpovediach U. Q. a L. Q., keď vzhľadom na rozpory vo výpovediach U. Q. a L. Q. mal pochybnosti pri posudzovaní vierohodnosti výpovede U. Q., pričom na základe vykonaného dokazovania mal dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil skutkov, nakoľko nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti svedeckých výpovedí U. F., E. F. a T. F., keďže títo priebeh incidentu zo dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. popisovali zhodne, v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedali, si neodporujú a zhodne potvrdzujú, že sa L. Q. predmetných skutkov dopustil, pričom vyjadrenia L. Q. na adresu U. F. a E. F., keď na ich adresu uviedol: „Ja som videl to video, ja vám ta kokota plešavého, kokoti“ podľa názoru správneho orgánu prekračujú hranicu nevhodnosti až do takej miery, že je ich možno považovať za narušenie občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním a keď L. Q. na adresu U. F. a E. F. uviedol: „Vy ešte uvidíte, dostanete po papuli!“, tak úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, čím týmto konaním naplnil skutkovú podstatu priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorých bol tiež uznaný vinným. Správny orgán poukázal na to, že v zmysle § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch možno za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch uložiť pokutu do výšky 99,- Eur. Správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie obvinenému L. Q. prihliadol na osobu L. Q., ktorý už bol uznaný vinným správnym orgánom zo spáchania priestupku v období posledných piatich rokov, tiež na to, že sa dopustil viac skutkov ako aj na to, že sa hrubo správal a vyhrážal ujmou na zdraví voči dvom osobám, a to U. F. a E. F., tiež prihliadol na okolnosti, za akých došlo k spáchaniu skutkov ako aj na spoločenskú nebezpečnosť spáchaných skutkov, a preto považoval udelenú sankciu, a to pokutu vo výške 40,- Eur za primeranú. Zároveň uložil L. Q. povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku.
3. Správny orgán ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, pričom z dôkazov vykonaných správnym orgánom ako aj policajným orgánom nemal jednoznačne preukázané, že sa obvinený L. Q. dopustil skutku, z ktorého bol tiež obvinený, a to, že dňa 21.05.2021 v čase okolo 19:30 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v Obci X. sa mal vyhrážať U. F. slovami, že si ho počká a keď bude sám, tak mu rozjebe hlavu. Z vykonaného dokazovania (podrobne popísaného na strane 11/13 rozhodnutia) nemal správny orgán jednoznačne a bez najmenších pochybností preukázané, že sa L. Q. daného skutku dopustil, nakoľko správny orgán mal v tejto veci protichodné výpovede, keď na jednej strane U. F., E. F. a T. F. síce tvrdili, že sa L. Q. tohto skutku dopustil, no na druhej strane obvinený L. Q. spáchanie tohto skutku poprel a tam prítomní svedkovia M. X. a U. M. vo svojich výpovediach tvrdili, že L. Q. sa v predmetnom čase U. F. nevyhrážal. Na základe takto vykonaného dokazovania správny orgán konanie voči obvinenému L. Q. v tejto veci s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému L. Q. preukázané. Z dôkazov vykonaných správnym orgánom ako aj policajným orgánom nemal správny orgán jednoznačne preukázané, že sa obvinený L. Q. dopustil skutku, z ktorého bol tiež obvinený, a to, že dňa 21.05.2021 v čase okolo 19:30 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v Obci X. mal povedať U. F. „čo ty čurák pojebaný“ a taktiež mu mal opakované nadávať slovami „ty čurák“, keď z vykonaného dokazovania správny orgán nemal jednoznačne preukázané, že L. Q. povedal U. F. „čo ty čurák pojebaný“ a tiež nemal preukázané, že by L. Q. opakovane nadával U. F. „ty čurák“ tak, ako bol obvinený. Z vykonaného dokazovania (podrobne popísaného na strane 12/13 rozhodnutia) mal síce správny orgán preukázané, že obvinený L. Q. dňa 21.05.2021 v čase okolo 19:30 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v Obci X. povedal jedenkrát výraz „ty čurák“, nakoľko na kamerovom zázname zo dňa 21.05.2021, ktorý predložil U. F., je jedenkrát počuť slová „ty čurák“, ktoré mal vysloviť L. Q. a následne vidieť L. Q., ktorý vchádza do dvora svojho rodinného domu č. XX v Obci X., pričom aj samotný L. Q. k tomuto zvukovému záznamu uviedol, že slová „ty čurák“ povedal on, avšak zároveň uviedol, že tieto slová určite neadresoval U. F., nikde v tejto nahrávke nie je počuť, že by povedal: „U. F., ty čurák“, teda on, ak aj tieto slová povedal, nesmerovali na osobu U. F. a tiež E. F. uviedol, že on nevie, komu L. Q. tieto slová adresoval, mohol ich adresovať jeho bratovi U. F. alebo aj jemu, lebo on bol v tom čase už k nim otočený chrbtom a vchádzal do svojho domu a taktiež M. X. uviedol, že on počul, že L. Q. si sám pre seba zanadával, ale tento vulgárny výraz nesmeroval voči nijakej konkrétnej osobe, avšak na základe týchto skutočností nemal správny orgán jednoznačne preukázané, že by L. Q. slová „ty čurák“ povedal U. F., a to opakovane, ako bol obvinený, pričom na základe týchto skutočností mal pochybnosti o tom, či výraz „ty čurák“, ktorý mal L. Q. jedenkrát použiť a ktorý je počuť aj na kamerovom zázname,
mal povedať a adresovať práve U. F.. Na základe takto vykonaného dokazovania správny orgán konanie voči obvinenému L. Q. v danej veci s poukazom na zásadu in dubio pro reo, t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému L. Q. preukázané.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v podaní doručenom Okresnému úradu Námestovo dňa 08.10.2021. Podstatou odvolania bola námietka, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vo všetkých bodoch postavené výlučne na výpovediach svedkov, ktorých dôveryhodnosť je určite sporná a ktorých dôveryhodnosť napadol vo svojich výpovediach. Podľa žalobcu správny orgán neskúmal dôveryhodnosť svedkov, ktorý sú zjavne zaujatí. Títo sú navyše blízky príbuzní, keďže bývajú v spoločnej domácnosti. Správny orgán povrchne skúmal osobu žalobcu a osoby svedkov, pretože pokiaľ sa svedkovia neprisťahovali do susedstva, nikdy nemal s nikým žiadny spor a ani nebol riešený za akýkoľvek priestupok. Ďalej namietal, že správny orgán rozhodol podľa dátumu vydania rozhodnutia v ten istý deň ako bolo posledné pojednávanie, čo navodzuje obavu, že posledné pojednávanie nebolo dostatočne vyhodnotené, keďže medzi pojednávaním a rozhodnutím uplynula krátka doba.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie.
5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OOP1-2021/048791-002 zo dňa 28.12.2021 zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a toto potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení kompletného spisového materiálu, napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a taktiež po vyhodnotení odvolacích dôvodov obvineného nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou myšlienkovou úvahou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Odvolací správny orgán považoval závery prvostupňového správneho orgánu za správne, súladné so zákonom a za náležite zdôvodnené. Odvolací orgán mal za to, že z vykonaných dôkazov, predovšetkým z výpovede svedkov E. F., svedka U. F. a svedkyne T. F. bolo s požadovanou mierou hodnovernosti preukázané, že obvinený sa dopustil viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ako to ustanovuje enunciát napadnutého rozhodnutia vo výrokovej časti A) v bodoch č. 1. až 3. V časti konania týkajúceho sa skutku zo dňa 02.05.2021, teda skutku podľa výrokovej časti A/ bodu č. 1. prvostupňového rozhodnutia, vypovedali k predmetnému skutku celkovo tri osoby, a to obvinený a svedkovia E. F. a U. F.. Samotný obvinený k incidentu zo dňa 02.05.2021 uviedol, že on sa nachádzal na dvore prislúchajúcom k svojmu rodinnému domu č. XX v Obci X. a v okne rodinného domu č. XX zbadal E. F., pričom nikto iný na mieste prítomný nebol. Obvinený rázne poprel hrubé správanie voči E. F. a ukazovanie gest, ako napr. päsť na tvár či vztýčený prostredník. Svedkovia E. F. a U. F. popísali priebeh skutku navzájom zhodne, avšak v porovnaní s tvrdením obvineného zásadne odlišne, a teda, že obvinený sa v čase skutku nachádzal na dvore svojho rodinného domu, pričom obaja svedkovia išli von skontrolovať fasádu domu a keď si obvinený všimol E. F., začal mu ukazovať hanlivé gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredný prst, pričom spomínané gestá adresoval E. F., s ktorým v tej chvíli udržiaval očný kontakt. Svedkovia E. F. a U. F. pritom popísali predmetný incident vo všetkých zásadných detailoch ako napr., kde sa nachádzal obvinený, kde sa nachádzali obaja svedkovia, aké gestá obvinený použil a akým spôsobom, zhodne a obdobným spôsobom, čím si poskytli vzájomnú dôkaznú oporu. Výpovede spomínaných svedkov sa pritom nejako výrazne neodlišovali, ani neobsahovali vnútorné logické rozpory zakladajúce prípadnú pochybnosť o hodnovernosť ich tvrdení. Na základe uvedených skutočností sa odvolací správny orgán stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového správneho orgánu, ktorý uznal obvineného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) vo výrokovej časti A) v bode č. 1. prvostupňového rozhodnutia. V časti konania týkajúceho sa skutkov zo dňa 14.05.2021, a teda dvoch skutkov podľa výrokovej časti A) bodov č. 2 a 3 prvostupňového rozhodnutia, vypovedali k predmetnému incidentu obvinení a svedkovia Y. Q., F. Q., U. Q., E. F., U. F. a T. F.. Obvinený spáchanie skutkov kladených mu za vinu poprel a k incidentu zo dňa 14.05.2021 uviedol, že U. F. povedal iba: „Ideš prijebať tomu kokotovi plešavému, ako si sa vyhrážal v tej nahrávke?“ a taktiež sa ho opýtal, či je mocný aj teraz, keď nie sú dvaja na jedného, keď nie sú v presile. Obvinený poprel hanlivé gestá, vyslovenie slov „Ja som videl to video, ja ti dám kokota plešavého, kokoti.“ a taktiež poprel vyhrážanie sa slovami „Vy ešte uvidíte, dostanete po papuli!“. Svedok Y. Q. uviedol, že v čase incidentu sa nenachádzal doma a nebol svedkom incidentu zo dňa 14.05.2021. Svedok F. Q. popísal skutok zo dňa 14.05.2021 obdobne ako obvinený. Svedkyňa
U. Q. popísala incident zo dňa 14.05.2021 odlišne ako obvinený, pričom nepočula ani vyslovenie vety „Ideš prijebať tomu kokotovi plešavému, ako si sa vyhrážal v tej nahrávke?“, a to napriek jej vlastnému tvrdeniu, že videla a počula celý priebeh toho, ako obvinený vystúpil z auta a vošiel do domu. Svedkovia E. F., U. F. a T. F. zhodne potvrdili spáchania priestupkov obvineným tak, ako to ustanovuje enunciát napadnutého rozhodnutia v predmetnej časti. Tvrdenie obvineného bolo v prípade skutkov zo dňa 14.05.2021 podporené iba svedeckou výpoveďou F. Q., pričom medzi výpoveďou svedkyne U. Q. a výpoveďou obvineného existovali viaceré rozpory (napr. obvinený vypovedal o vyslovení vety „Ideš prijebať tomu kokotovi plešavému, ako si sa vyhrážal v tej nahrávke?“, pričom svedkyňa U. Q. uvedenú vetu nepočula). Na strane druhej mal správny orgán k dispozícii dôkazné prostriedky svedčiace o vine obvineného, a to svedeckú výpoveď E. F., U. F. a T. F., ktoré boli vo výraznej dôkaznej prevahe. Z uvedeného odvolací správny orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, keď obvineného uznal vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) i v bode č. 2 a č. 3 výrokovej časti A) napadnutého rozhodnutia. Správny orgán uviedol, že obvinený v odvolaní namietal vierohodnosť svedeckých výpovedí, nakoľko svedkovia E. F., U. F. a T. F. sú rodinní príslušníci a mali dostatok času na prípravu a vzájomné prispôsobenie svojich výpovedí tak, aby sa zhodovali. Odvolací orgán uviedol, že zo spisového materiálu mal preukázané, že jednotliví svedkovia boli riadne poučení o svojich procesných právach ako i o povinnosti vypovedať pravdivo, taktiež o právnych následkoch v prípade nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Samotné konštatovanie o tom, že svedkovia boli poučení v súlade so zákonom, však nepostačuje na konštatovanie pravdivosti ich tvrdení. Pri dôkaze výpoveďou svedka musí správny orgán vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá, vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností. Odvolací správny orgán bol názoru, že vypočutí svedkovia sa zhodli vo všetkých zásadných okolnostiach skutku, ich výpovede boli vnútorne konzistentné a vzájomne súladné. Vo výpovediach svedkov sa vyskytli určité rozpory (napr. U. v rámci popisu incidentu zo dňa 14.05.2021 uviedol aj hanlivé gestá obvineného, avšak spomenuté rozpory nie sú výrazné a neprehliadnuteľné, nakoľko je prakticky nemožné, aby si traja svedkovia spomenuli dopodrobna na každý detail skutku. Taktiež podotkol, že samotná skutočnosť, že svedkovia sú príbuznými, nie je sama osebe spôsobilá spochybniť ich svedecké výpovede. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe rodinného, kolegiálneho alebo iného spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania (viď Nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015 sp.zn. III. ÚS 276/2014-29). Odvolací správny orgán bol názoru, že v danom prípade nebol daný relevantný dôvod pre spochybnenie svedeckých výpovedí E. F., U. F. a T. F.. V ďalšej časti odôvodnenia, k výrokovej časti B) prvostupňového rozhodnutia odvolací orgán poukázal na to, že prvostupňový správny orgán priestupkové konanie vedené voči obvinenému zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, nakoľko spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. V predmetnej časti obvinenia sa prvostupňovému správnemu orgánu nepodarilo odstrániť zásadné rozpory medzi dvoma skupina dôkazov. Na jednej strane mal prvostupňový správny orgán k dispozícii výpoveď obvineného a výpovede svedkov U. M. a M. X., ktorí zhodne vypovedali o tom, že obvinený sa dňa 21.05.2021 priestupku nedopustil a na druhej strane mal správny orgán skupinu dôkazov svedčiacich o vine obvineného, a to výpovede U. F., E. F. a T. F.. Odvolací orgán konštatoval, že za uvedeného dôkazného stavu postupoval prvostupňový správny orgán v súlade so zákonom, keď v tejto časti obvinenia aplikoval zásadu in dubio pro reo a konanie v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavil. Pokiaľ obvinený v odvolaní namietal, že dátum vydania rozhodnutia je totožný s dátumom posledného pojednávania, a teda existuje obava, že posledné pojednávanie nebolo dostatočne vyhodnotené, keďže medzi pojednávaním a rozhodnutím uplynula krátka doba, tak v tejto súvislosti odvolací orgán poukázal na § 47 ods. 5 veta prvá správneho poriadku, keď v prípade dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorý je v prípade rozhodovacej činnosti správnych orgánov spravidla totožný s dátumom posledného pojednávania, má na uvedený dátum vplyv skutočnosť, že v konaniach realizovaných v
zmysle zákona o priestupkoch vychádza správny orgán zo skutkového a právneho stavu existujúceho v čase posledného pojednávania. Z totožnosti dátumu vydania rozhodnutia a dátumu posledného pojednávania možno vyvodiť záver, že v konaní po ukončení pojednávania nedošlo k žiadnym zásadným zmenám týkajúcim sa skutkového či právneho stavu, a preto uvedenú argumentáciu vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací správny orgán zhrnul, že prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkových zistení, ktoré považoval za jednoznačne preukázané, pričom vykonané dôkazy odôvodňovali prijatie skutkového záveru ako bol uvedený vo výrokovej časti A) a tiež časti B) prvostupňového rozhodnutia. Protiprávnosť konania obvineného podľa výrokovej časti A) rozhodnutia bola v konaní dostatočne preukázaná zabezpečenými dôkazmi (svedeckými výpoveďami) obsiahnutými v administratívnom spise a argumentácia obvineného v podanom odvolaní nepostačovala pre vyvrátenie náležite presvedčivých skutkových a právnych záverov prvostupňového správneho orgánu.
Žalobné body
6. Žalobca sa žalobou doručenou elektronicky správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že správne orgány jednoznačne a určite bez pochybností nepreukázali, že žalobca skutok spáchal a v takom rozsahu a spôsobom, ako tvrdí žalovaný. Žalobcovi nebolo preukázané spáchanie priestupku objektívne, jasne a určito. Z rozhodnutia nie je možné určiť jednoznačne vinu žalobcu. Pri rozhodovaní absentuje dostatok dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Podľa žalobcu nie je možné zakladať vinu za spáchanie priestupku len výpoveďou členmi jednej rodiny žijúcimi v spoločnej domácnosti, ktorých výpovede sa v zásadnom nerozlišujú a ktoré nie sú potvrdené ďalšími preukázateľnými dôkazmi. Žalobca poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 32 ods. 1, § 46, § 3 ods. 2, 5 Správneho poriadku, keď mal za to, že správny orgán nedostatočne zvážil všetky vyjadrenia, teda rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a nerozhodol v súlade s rozhodnutiami o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Ďalej poukázal na základné pravidlá správneho konania, pričom v ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku je upravená zásada hospodárnosti a rýchlosti, ktorej podstatou je, aby správne orgány vybavili veci včas a bez zbytočných prieťahov a aby zároveň konanie prebiehalo hospodárne s použitím najvhodnejších prostriedkov vedúcich k správnemu vybaveniu veci, ktorá zásada korešponduje s čl. 48 Ústavy SR. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v ktorom je premietnutá zásada materiálnej povahy, ktorá vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie. Mal za to, že dôležitá je úplnosť a presnosť zistení správneho orgánu, ktorá správnosť a úplnosť zistených podkladov má viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorá sa premieta v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca rozhodnutie správneho orgánu nepovažoval za spoľahlivo zistené, ani v súlade s § 46 Správneho poriadku. Mal za to, že oba orgány nezobrali do úvahy žalobcom uvedené skutočnosti, vyjadrenia, protiprávnosť konania, dĺžku trvania, a to, či skutok bol spáchaný hrubým spôsobom. Nezobrali do úvahy ani proporcionalitu vzťahov susedov, kde neustále dochádza k narúšaniu susedských vzťahov, čo sa odzrkadľuje v neustálych podnetoch a podaniach. Z uvedeného možno predpokladať, že výpovede svedkov sa nemusia zakladať na pravdivých skutočnostiach a o ich pravdivosti sú pochybnosti. Žalobca vytkol správnym orgánom nedostatočne zistený skutkový stav, čo neumožnilo náležite posúdiť skutočnosti rozhodné pre určenie spáchania priestupku a výšku pokuty ako aj charakter protiprávneho konania a rozsah jeho následkov, keď z odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov nie je dostatočne zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie o priestupku a výške pokuty a akými úvahami sa správne orgány riadili. Ďalej uviedol, že ak krajský súd na základe predložených písomností má za to, že postačuje rozhodnúť na základe týchto podkladov, nepožadoval v zmysle § 182 ods. 1 písm. g) SSP nariadenie pojednávania vo veci samej. Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, keďže vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a veci a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení v prvej časti poukázal na priebeh priestupkového konania, námietky žalobcu v ním podanej žalobe, pričom uviedol, že trvá na právnom názore vyjadrenom v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí a nestotožňuje sa s názorom žalobcu. Skutkové i právne závery v preskúmavanej veci považoval za správne a súladné so zákonom. Uviedol, že zo spisového materiálu a zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil skutkov tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorá je upravená v § 3 ods. 3 a 4 Správneho poriadku a ďalej konkretizovaná v ďalších ustanoveniach (napr. § 32 a § 46 Správneho poriadku). Z vykonaných dôkazov, predovšetkým z výpovede svedkov E., U. F. a T. F. bolo s požadovanou mierou hodnovernosti preukázané, že žalobca sa dopustil viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch tak, ako to ustanovuje enunciát prvostupňového rozhodnutia vo výrokovej časti A/ v bodoch č. 1 až 3, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného potvrdené. Výpovede týchto svedkov sa nijako výrazne neodlišovali, neobsahovali vnútorné logické rozpory, ktoré by zakladali prípadnú pochybnosť o hodnovernosti ich tvrdení. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že absentuje dostatok dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností a s námietkou, že nie je možné zakladať vinu za spáchanie priestupku len výpoveďou členmi jednej rodiny žijúcimi v spoločnej domácnosti, ktorých výpovede sa v zásadnom nerozlišujú a ktoré nie sú potvrdené ďalšími preukázateľnými dôkazmi. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že jednotliví svedkovia boli riadne poučení o svojich procesných právach ako i povinnostiach vypovedať pravdivo, taktiež o právnych následkov v prípade nepravdivej a neúplnej výpovede. Skutočnosť, že svedkovia svedčiaci v neprospech žalobcu sú rodinní príslušníci, nie je podľa žalovaného samo osebe spôsobilá spochybniť ich svedeckú výpoveď, v ktorej súvislosti poukázal i na záver vyjadrený Ústavným súdom Slovenskej republiky v rámci jeho rozhodovacej činnosti s odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 276/2014-29). Zároveň zastával názor, že svedkovia E. F., U. F. a T. F. sa vo svojich výpovediach zhodli vo všetkých zásadných okolnostiach skutku, ich výpovede boli vnútorne konzistentné a v podstatných veciach vzájomne súladné. Podľa žalovaného neboli v predmetnom konaní zdokumentované dôkazy, ktoré by vierohodnosť týchto svedeckých výpovedí spochybňovali. Navrhol žalobu zamietnuť s tým, že nežiada o nariadenie pojednávania.
8. Postupom správneho súdu, a to podaním zo dňa 22.07.2022 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť spolu s procesným poučením (doručenka na č.l. 40 spisu), ktorú možnosť žalobca a jeho právna zástupkyňa nevyužili.
9. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného a správneho orgánu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a dospel k záveru o jej nedôvodnost., a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
10. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 16Sa/8/2021-43 zo dňa 11.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 17.01.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
11. Krajský súd prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania za aplikácie ust. § 107 ods. 2 SSP, podľa ktorého v ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez nariadenia pojednávania. Žalobca v žalobe uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania a žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2022 uviedol, že nežiada nariadiť pojednávanie. Za tohto stavu krajský súd mal splnené procesné podmienky k tomu, aby prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 SSP.
12. Predmetom preskúmavania pred krajským súdom ako správnym súdom na základe podanej žaloby žalobcu bolo rozhodnutie žalovaného číslo: OU-ZA-OOP1-2021/048791-002 zo dňa 28.12.2021, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odbor vnútornej správy číslo: Číslo: OU-NO-OVVS-2021/009902-132-P- B, OU-NO-OVVS-2021/009903-133-P-B, OU-NO-OVVS-2021/011457-157-P-B zo dňa 23.08.2021. 13. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 3.1.2022 a žaloba žalobca podľa č.l. 1 spisu bola elektronicky odoslaná dňa 01.03.2022. Krajský súd konštatuje, že žaloba žalobcu bola podaná včas, a to v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP.
14. Žalobca v žalobe namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci s tým, že pri posudzovaní skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť, absentuje dostatok dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností, keď podľa žalobcu nemožno zakladať vinu za spáchanie priestupku len výpoveďou členov jednej rodiny žijúcich v spoločnej domácnosti, pričom bolo potrebné vziať do úvahy neustále narúšanie susedských vzťahov, z čoho možno predpokladať, že výpovede svedkov sa nemusia zakladať na pravdivých skutočnostiach a o ich pravdivosti sú pochybnosti. Podľa žalobcu z rozhodnutia nie je možné určiť jeho jednoznačnú vinu, teda, že sa mal dopustiť priestupkov, ktoré sú mu kladené za vinu.
15. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj „zákon o priestupkoch“ alebo zákon č. 372/1990 Zb.“) priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
16. Podľa § 77 zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
17. Podľa § 47 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto a) neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, b) poruší nočný kľud, c) vzbudí verejné pohoršenie, d) znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva, e) úmyselne zničí, poškodí, znečistí alebo neoprávnene odstráni, zamení, pozmení, zakryje alebo premiestni turistickú značku alebo iné orientačné označenie, f) poruší podmienky určené na ochranu verejného poriadku pri konaní kultúrnych podujatí alebo v miestach určených na rekreáciu alebo turistiku, g) poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie, h) nosí na miestach prístupných verejnosti chladné zbrane, najmä dýky, bodáky a šable, okrem prípadov, keď sú súčasťou rovnošaty, historického alebo národného kroja, výstroja a výzbroje ozbrojených síl, ozbrojených zborov a ozbrojených bezpečnostných zborov, alebo na športovú činnosť, výkon práva poľovníctva, rybárskeho práva, povolania alebo zamestnania, ako aj iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, ak možno z okolností prípadu alebo správania sa osoby usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím, ch) použije pyrotechnické výrobky v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo návodom na ich používanie, i) poruší zákaz používať označenie „Policajný zbor“ alebo „Polícia“ alebo zákaz používať služobnú rovnošatu Policajného zboru ustanovený v osobitnom zákone, j) poruší zákaz používať označenie "colná správa" alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením, zákaz používať služobnú rovnošatu colníka alebo odev, ktorý môže byť zameniteľný so služobnou rovnošatou colníka, alebo zákaz používať služobný preukaz colníka, služobný odznak colníka alebo preukaz alebo odznak, ktorý môže byť zameniteľný so služobným preukazom colníka alebo so služobným odznakom colníka, ustanovený v osobitnom predpise, k) poruší zákaz používať označenie „súdny exekútor“, „exekútorský úrad“ alebo od nich odvodené tvary slov alebo používať označenia „výkon rozhodnutia“, „exekúcia“ alebo „exekučná činnosť“ alebo od nich odvodené tvary slov ustanovený v osobitnom predpise, l) v súvislosti s účasťou na verejnom zhromaždení alebo kultúrnom podujatí prístupnom verejnosti hrubo znevažuje, uráža alebo ohrozuje organizátora podujatia, zvolávateľa, usporiadateľa, zamestnanca prevádzkovateľa strážnej služby, dobrovoľníka alebo inú osobu podieľajúcu sa na organizovaní verejného podujatia, dozorný orgán, príslušníka obecnej polície, príslušníka Policajného zboru alebo delegáta zväzu verbálne, gestom, grafickým zobrazením alebo iným spôsobom. Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až d) možno uložiť pokutu do 100 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) až g) pokutu do 300 Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. h) až l) pokutu do 500 Eur.
18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
19. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
20. Podľa § 35 ods. 1, 4 Správneho poriadku každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
23. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
24. Podľa § 4 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
25. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 26. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
27. Správny súd poskytuje ochranu účastníkom administratívneho konania pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb podaných v zákonom stanovenej lehote. Treba zdôrazniť, že správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a to ani vo veciach správneho trestania. Správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. Nie je oprávnený všeobecne uplatnené žalobné dôvody podľa zistení z obsahu správneho spisu konkretizovať, a tak ich za žalobcu formulovať a ani žalobné dôvody na základe týchto zistení za žalobcu dopĺňať. Správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný dôvodmi žaloby, len ak zo správneho spisu zistí niektorý z dôvodov obsiahnutých vo vyššie citovanom § 195 SSP. Správny súd po preskúmaní veci z týchto dôvodov zistil, že napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou z dôvodov uvedených v § 195 SSP netrpí.
28. Správny súd okrem preskúmania zákonnosti z dôvodov uvedených v § 195 SSP vykonal prieskum napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených
v žalobe, pričom zistil, že týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup správnych orgánov neboli v rozpore so zákonom.
29. Správny súd poukazuje na to, že účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom priestupku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní na naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
30. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
31. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaná jedným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede svedka alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu.
32. Z pripojených priestupkových spisov prvostupňového správneho orgánu a druhostupňového správneho orgánu bolo zistené, že prvostupňový správny súd rozhodol o priestupku rozhodnutím Číslo: OU-NO-OVVS-2021/009902-132-P-B, OU-NO-OVVS-2021/009903-133-P-B, OU- NO-OVVS-2021/011457-157-P-B zo dňa 23.08.2021 tak, že v písmene A) uznal vinným obvineného
- žalobcu L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že podľa bodu 1. dňa 02.05.2021 v čase okolo 13:00 hod. z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. sa hrubo správal voči E. F., a to takým spôsobom, že mu ukazoval gestá, a to päsť na svoju tvár a vztýčený prostredný prst ruky, v bode 2. dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. sa hrubo správal voči E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. na ich adresu uviedol: „Ja som videl to video, ja vám dám kokota plešavého, kokoti!“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a v bode 3. dňa 14.05.2021 v čase okolo 20:00 hod. z dvora rodinného domu č. XX v Obci X. sa vyhrážal E. F. a U. F., a to takým spôsobom, že na ich adresu uviedol: „Vy ešte uvidíte, dostanete po papuli!“, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví. Prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti A) uložil žalobcovi pokutu vo výške 40,- Eur. Prvostupňový správny orgán podľa výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že spáchanie týchto skutkov, a to priestupkov žalobcu proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. mal preukázané na základe svedeckých výpovedí U. F., E. F. a T. F., ktorí priebeh incidentu v podstatných okolnostiach popisovali zhodne, ich výpovede si neodporovali. Podľa výrokovej časti B) v priestupkovom konaní proti žalobcovi zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorých sa mal dopustiť tým, že: dňa 21.05.2021 v čase okolo 19:30 hod. na ceste pred rodinným domom č. XX v Obci X. v bode 1. sa mal vyhrážať U. F. slovami, že si ho počká a keď bude sám, tak mu rozjebe hlavu, kde uvedeným konaním mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví; v bode 2. mal povedať U. F.: „čo ty čurák pojebaný“ a taktiež mu mal opakovane nadávať slovami „ty čurák“, kde uvedeným konaním mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, bolo rozhodnuté tak, že v bodoch 1. a 2. podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. sa konanie o priestupkoch zastavuje, pretože spáchanie skutkov, o ktorých sa koná, nebolo obvinenému z priestupkov preukázané.
33. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu konal žalovaný ako odvolací - druhostupňový správny orgán, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný konštatoval, že spáchanie priestupku žalobcom za skutky popísané vo výrokovej časti A) body 1. až 3. prvostupňového rozhodnutia bolo v priestupkovom konaní s dostatočnou hodnovernosťou preukázané na základe výpovedí E. F., U. F. a T. F., ktorí sa zhodli v zásadných okolnostiach skutkov, pričom zistené rozpory neboli výrazné.
34. Prvostupňový správny orgán pri konštatovaní spáchania priestupku žalobcom za skutky vo výrokovej časti A) body 1 až 3 vychádzal z vykonaných dôkazov, a to z dôkazov svedeckých výpovedí E. F., U. F. a T. F., a ich hodnotením vo vzťahu k tvrdeniam obvineného a svedeckým výpovediam U. Q., F. Q.. Krajský súd nekonštatuje opodstatnenosť dôvodov žaloby žalobcu v tom, že by závery prvostupňového rozhodnutia nemali svoj základ vo vykonaných dôkazoch a ich hodnotení. Prvostupňový správny orgán a v odvolacom konaní aj žalovaný v skutkovej vete pod bodmi 1. až 3. časti A) rozhodnutia popísali spáchanie priestupku žalobcom, pričom spáchanie priestupku žalobcom tak, ako je uvedený vo výrokovej časti A) prvostupňového rozhodnutia, bolo preukázané výpoveďou svedkov E. F., U. F. a T. F.. Tieto svedecké výpovede, z ktorých vychádzal nielen prvostupňový správny orgán, ale aj žalovaný ako odvolací orgán, neboli v priestupkovom konaní vyvrátené, spochybnené iným relevantným dôkazom. Pokiaľ z týchto svedeckých výpovedí prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vychádzali, tak tento postup bol zákonný.
35. Žalobná námietka, že o výpovedí svedkov E. F., U. F. a T. F. sú pochybnosti, pretože sú členmi jednej rodiny, bola len ničím nepodloženým tvrdením. Žalovaný sa s touto námietkou podrobne vysporiadal, keď vyhodnotil výpovede týchto svedkov, a to jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vo veci vykonanými výpoveďami svedkov, oznamovateľa i obvineného. Žalovaný uviedol nielen to, že išlo o výpoveď osôb, ktoré boli poučené o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať ako aj o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Uviedol, aj to, že sa zaoberal zaujatosťou týchto svedkov, a to aký majú vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania, s prihliadnutím k tomu skúmal vierohodnosť týchto výpovedí a zistil, že uvedené výpovede sú v zásade súladné. Žalovaný vyjadril aj to, že sama o sebe okolnosť príbuzenského vzťahu, nie je spôsobilá spochybniť svedecké výpovede. Žalobná námietka o zaujatosti, a tendenčnosti výpovedí svedkov z dôvodu, že sú z jednej rodiny a mali čas sa dohodnúť, má charakter domnienky a ničím nepodloženého tvrdenia. Nemá racionálny základ, pretože neplatí premisa, že navzájom blízke osoby nehovoria pravdu. Žalobca ani v žalobe neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mala potenciál spochybniť vierohodnosť svedkov, naviac, ak skutky sa stali v lokalite susediacich rodinných domov oznamovateľa a obvineného (žalobcu). Takto uplatnená námietka preto nemohla obstáť. V zhode so žalovaným v tejto súvislosti aj správny súd poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 276/2014 ...,, Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. Zároveň správny súd aj na to, že posudzovaniu dôkazu nezodpovedá taký spôsob hodnotenia, kedy je (dopredu) označená za nespôsobilý dôkazný prostriedok svedecká výpoveď len preto, že svedok patrí k určitej sociálnej alebo profesnej skupine. Skutočnosť, že svedok je zamestnancom účastníka konania, sama o sebe nevedie k záveru, že jeho výpoveď nie je pravdivá (vierohodná).
36. Zároveň dodáva správny súd, že žalovaný a prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia popísali verzie skutkov predkladané tak žalobcom ako aj oznamovateľom, a k týmto odlišným tvrdeniam (verziám) hodnotili výpovede svedkov E. U. a T. F. ako aj F. Q., U. Q., Y. Q., pričom výpovede E. F., U. F. a T. F. prevažovali v opise skutkov, tieto boli v popise skutkového deja v zásade zhodné, a preto prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správne svoje skutkové zistenia založil na týchto výpovediach, ktoré boli podkladom náležite zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo preukázané, že žalobca sa dopustil konania tak, ako je opísané vo výrokovej časti A) prvostupňového rozhodnutia.
37. Neobstál ani žalobný bod, že sa žalovaný v rámci odvolacieho konania nezaoberal námietkou žalobcu, že mu spáchanie priestupku nebolo preukázané objektívne, presne a určito, keď vina za spáchanie priestupku bola založená len na výpovedí členov jednej rodiny. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia túto žalobcovu námietku zdôvodnil a jeho vyhodnotenie výpovedí oznamovateľa, obvineného, svedkov bolo dostatočnou odpoveďou na predmetnú odvolaciu námietku.
38. Nebola dôvodná ani žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu. Možno len zopakovať, že žalovaný vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený spoľahlivo. Vyhodnotil svedeckú výpoveď oznamovateľa, výpoveď žalobcu ako obvineného, výpovede svedkov, videozáznam
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s tým, že konštatoval, ktoré svedecké výpovede a v ktorej časti považoval za hodnoverné a na ich základe, ktoré skutky spáchaného priestupku mal za preukázané, v ktorej časti konštatoval rozpor svedeckých výpovedí s ostatnými dôkazmi, a to výpoveď svedkyne Q. s výpoveďou samotného obvineného. Nič nemožno vytknúť úvahám, ktorými žalovaný a prvostupňový správny orgán tieto dôkazy hodnotil a ktoré boli uvedené v odôvodneniach rozhodnutí. Skutkové závery žalovaného sú v súlade s obsahom vykonaných dôkazov. Správny súd zvýrazňuje, že skutočnosť, že vykonané dôkazy boli v konečnom dôsledku vyhodnotené v neprospech žalobcu, neznamená, že by hodnotenie dôkazov bolo jednostranné, či tendenčné. Záver, ku ktorému dospel žalovaný po vyhodnotení všetkých dôkazov, považuje správny súd za logický a správny na účely zistenia skutočného stavu v súlade so zásadou materiálnej pravdy.
39. Námietka nedostatočnosti napadnutého rozhodnutia nebola v žalobe konkretizovaná. Žalobca neuviedol, čo konkrétne rozhodnutiu chýba, alebo čo konkrétne spôsobuje nedostatočnosť odôvodnenia. Napadnuté rozhodnutie rozhodne takouto vadou netrpí. Tak prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie sú vo výroku zrozumiteľné. Rozhodnutia sú odôvodnené v súlade so zákonom. V odôvodneniach sú uvedené všetky rozhodné skutočnosti, dôkazy z ktorých boli rozhodné skutočnosti zistené, úvaha ktorou boli dôkazy hodnotené ako aj právne posúdenie zistených skutočností. Takisto je aj odôvodnený druh a výška uloženej sankcie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje aj skutočnosť, ako sa žalovaný vyrovnal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu.
40. V súhrnnosti uvádza správny súd, že prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali v konaní o priestupku, ktorého sa dopustil žalobca, v súlade s vyššie uvedeným, t.j. keď vykonané dôkazy vyhodnotili, na základe čoho konštatovali, že žalobca sa dopustil priestupku tak, ako jeho skutkové vety boli vyjadrené vo výrokovej časti A) rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Konanie žalobcu bolo konaním s takou intenzitou skutku, ktorý bolo nevyhnutné podradiť pod ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom vyplynulo, že konanie, ktorého sa dopustil žalobca, je konaním, ktoré napĺňa zákonné znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, vyhrážaním ujmou na zdraví a súčasne iným hrubým správaním podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Konanie žalobcu bolo pred prvostupňovým správnym orgánom dostatočným spôsobom preukázané na základe výpovedí svedkov. Správny súd konštatuje, že dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal pri rozhodovaní, boli získané v súlade so zákonom a rozhodnutie, ktoré prijal správny orgán na základe zisteného skutkového stavu, je logické a riadne odôvodnené. Rozhodnutiu o vine žalobcu z priestupku podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. predchádzalo zistenie skutkového stavu, z ktorého, spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti, bolo zrejmé, že žalobca ako obvinený sa dopustil priestupku, ktorý naplnil skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.. Protiprávne konanie žalobcu nad všetku pochybnosť bolo jednoznačne preukázané, dokazovanie bolo v dostatočnom rozsahu a spáchanie skutku/-ov žalobcom, ktorý je/-sú priestupkom, bolo dokázané. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti a tie, na ktoré poukázal, tak s nimi sa žalovaný správny orgán vysporiadal v odvolacom konaní. Na základe uvedeného a vyjadreného krajským súdom bola žaloba žalobcu zamietnutá.
41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len taký účastník, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol úspešný v tomto konaní, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím 30 dní o doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomu rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.