Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-96-2014.pdf
PDF · 66.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-4C/96/2014
Uznesenie
Okresný súd Brezno v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi W. L., o zaplatenie 261,03 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd n e p r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka - Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, do konania na strane odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným na Okresný súd Brezno dňa 12.11.2013 domáha voči odporcovi zaplatenia sumy 261,03 Eur s príslušenstvom, ako aj priznania náhrady trov konania.
Dňa 03.10.2014 bol súdu doručený vstup Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z dôvodu ochrany spotrebiteľských práv odporcu v konaní pred súdom.
Na pojednávaní dňa 30.10.2014 sudca oboznámil odporcu, že do predmetného konania vstúpil písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.10.2014 vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica. Dopytom na odporcu bolo zistené, že nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej stranu.
Súd pri rozhodovaní postupoval najmä podľa týchto zákonných ustanovení :
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho
záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.
Podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 O.s.p.. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.02.2013).
V záujme preskúmania, či došlo k naplneniu všetkých predpokladov účasti vedľajšieho účastníka v konaní vyzval súd odporcu, aby vyjadril súhlas s týmto vstupom. Tak ako je uvedené vyššie, odporca so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na svojej strane nesúhlasil. Keďže bez súhlasu odporcu, ako hlavného účastníka konania, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, nie sú predpoklady účasti splnené, nemal súd inú možnosť, ako vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripustiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní ( § 204 ods. 1, 2 O.s.p. ) odo dňa jeho doručenia v štyroch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. )
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.