Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/289/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcov 1./ N. N., nar. XX.X.O., bytom R. I. O., 2./ K. C., nar. XX.X.O., bytom R., E. X, 3./ G. E., nar. X.X.O., bytom R., C.Á. XX, 4./ J. L., nar. XX.X.O., bytom R., E. X, 5./ N. B., nar. XX.X.O., bytom R., Ž. X, 6./ N. I., nar. XX.XX.O., bytom R., J. XX/ B, 7./ K. I., nar. X.X.O., bytom R., J. XX/A, 8./ A. K., nar. XX.XX.O., bytom C., Z. O./X, všetci zastúpení Vojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 28, proti žalovanej N. W., nar. XX.X.O., bytom R., A. XX, R. Y. G., zast. JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom, Košice, Štúrova 20, v konaní o určenie, že žalovaná nie je oprávnenou držiteľkou nehnuteľností, o určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností o určenie, že žalovaná je vlastníčkou označených nehnuteľností a o určenie, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky na zápis jej výlučného vlastníctva, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku -442 z 11.10.2012 v znení opravného uznesenia -483 z 22.3.2013 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku o určení, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra Košice na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada (v poradí prvý výrok), o určení, že žalobcovia 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele 1/9, N. N.Á. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81 (v poradí tretí výrok) a o určení, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., W. R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom

č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. 1043/2 vo výmere 343 m2, záhrada (v poradí štvrtý výrok).

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E.R. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. 1043/2 vo výmere 343 m2, záhrada. Žalobu o určenie, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k.ú. R. Y. G., ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O., vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra Košice dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. 1042/6 vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 377 m2, záhrada, zamietol. Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A.Ž. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele 1/9, N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81. Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada. Súčasťou rozsudku

je aj výrok o náhrade trov účastníkov v znení: „Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku a to k rukám ich právneho zástupcu VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento výrok o trovách konania následne súd opravil, opravným uznesením z 22.3.2013 tak, že tento výrok správne znie: Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade trovy konania vo výške 3.662,78 €, ktoré pozostávajú zo zaplatených poplatkov vo výške 408,25 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.254,54 €, právnemu zástupcovi žalobcov VOJČÍK & PARTNERS, s.r.o., Košice, Rázusova 28, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 12.7.1997 domáhali určiť, že sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. XXXX a XXXX vo výške podielov určených v zmysle LV č. O., ďalej uložiť žalovanej povinnosť odstrániť na vlastné náklady zrealizovanú betónovú platňu uloženú na betónových podvaloch postavenú na parcele O. a O., kat. úz. R. Y. G., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Túto pôvodnú žalobu - žalobný petit žalobcovia v priebehu konania niekoľkokrát menili. Podaním z 25.5.2009 navrhli zmenu, o ktorej súd rozhodol uznesením -292 z 3.8.2009 tak, že:

Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených na LV O., kat. úz. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN- C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. Súd určuje, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie osvedčenia podľa § 2 až § 8 zák. č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, na základe ktorého bola žalovaná v katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ nehnuteľností vedených na LV O., kat. úz. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q. ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených na LV O., kat. úz. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. Žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú rozostavanú stavbu „sklad náradia“ v rozsahu, v akom je postavená na parcele KN-C č. O./ X - záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi parcelami KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2 a neoprávnené stavby a garáže a letnej kuchyne postavené na parcele KN- C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O takto zmenenej žalobe žalobcov súd rozhodol rozsudkom zo 17.9.2009, ktorým zamietol návrh žalobcov v 1. až 8. rade, aby súd určil, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností, vedených na LV č. O., k.ú R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X

- zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2, ďalším výrokom zamietol návrh žalobcov v 1. až 8. rade, aby súd určil, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie osvedčenia podľa § 2 až 8, zákona č. 293/92 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej, na základe ktorého bola žalovaná v Katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ nehnuteľností, vedených na LV č. O. k.ú. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým

plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2 a zamietol aj návrh žalobcov v 1. až 8. rade, aby súd určil, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v Katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, vedených na LV č. O. k.ú. R. Y. G., obec R. - R. Y. G., okres R. Q., ako parcela KN-C č. O. - zastavaná plocha o výmere 380 m2 a parcela KN-C č. O. - záhrada o výmere 725 m2, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX vytvorenej parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 92 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plochy o výmere 172 m2, parcely KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2, parcely KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2. V prevyšujúcej časti konanie o uloženie povinnosti na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú rozostavanú stavbu - sklad náradia, v rozsahu, v akom je postavená na parcele KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi parcelami KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcelou KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2 a neoprávnenej stavby garáže a letnej kuchyne postavenej na parcele KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia, na základe čoho Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením -332 z 31.5.2011 tak, že zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností a vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcov, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalobcovia v podaní zo 17.2.2012 uviedli, že žalovaná sa nikdy nestala vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania a jej zápis ako vlastníčky na LV č. O., ktorý bol žalovanou predložený na pojednávaní dňa 17.9.2009, je nesprávny. Zároveň žalovaná nesplnila podmienky, aby bola ako vlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľností. Poukázali na to, že žalovaná v konaní doposiaľ nepredložila žiadne rozhodnutie Rady MNV o pridelení parcely, pretože list oznamujúci pridelenie pozemku zo dňa 3.4.1954 s názvom: Pridelenie parcely - oznámenie, nemožno považovať za rozhodnutie o pridelení pozemku a teda ani nemôže mať účinky rozhodnutia. V predloženom oznámení, teda v listine nespôsobilej vyvolať zmeny v existujúcom právnom stave sa uvádza, že žalovanej mal byť údajne pridelený pozemok pod záhradami, a to parcela č. 36 s tým, že príslušné opatrenie - vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne a o tejto skutočnosti bude právna predchodkyňa žalovanej včas informovaná. Žalovaná v konaní predložila rozhodnutie ONV zn. G../. zo dňa 15.11.1956, ktorým bolo rozhodnuté o povolení stavby v obci R. na parcele č. XX bez akýchkoľvek identifikačných údajov parcely. Toto rozhodnutie nenahrádza rozhodnutie o vyvlastnení, ktorým malo dôjsť k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalovaná nepredložila žiadne rozhodnutie o vyvlastnení. Tvrdili, že ani ich právnym predchodcom nikdy žiadne rozhodnutie pozbavujúce ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedobromyseľne užívaným žalovanou, nebolo doručené. Trvali na tom, že nebolo preukázané, či parcely, ktoré sú predmetom konania, ktoré žalovaná nedobromyseľne a neoprávnene užíva, sú totožné s pozemkom pod záhradami, a to parcelou č. XX, ktorá mala byť údajne pridelená právnej predchodkyni žalovanej, keďže v oznámení sa pridelený pozemok označuje ako pozemok pod záhradami, a to parcela č. XX bez ďalších podrobnejších údajov - druh pozemku, výmera a podobne. Žalovaná na pojednávaní dňa 15.10.1999 vypovedala, že parcelu nevie bližšie identifikovať. Písomným podaním zo dňa 30.1.2002 sa vyjadrila, že nevie uviesť, prečo sa v oznámení a v rozhodnutí ONV zo dňa 15.11.1956 uvádza parcela č. 36 a či je v citovaných dokumentoch parcelné číslo uvedené správne alebo nie. Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra R. č.j. R., ktorá je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že parcela č. XX, vo výmere 62 siah je v súčasnosti vedená pod parc.č. O./X - záhrady a O./X - zastavané plochy, pričom tieto parcely sú zapísané na LV č. O., k.ú. R.Á. Y. G. a ich vlastníci nie sú účastníci tohto konania, ani právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej. Žalovaná v konaní neozrejmila, na základe akých skutočností došlo z jej strany, resp. zo strany jej právnej predchodkyne k stotožneniu pozemku pod záhradami, parc.č. XX s časťou parcely vo vlastníctve žalobcov, ktorú začala užívať právna predchodkyňa žalovanej. Na základe uvedených skutočností sa žalobcom javí, že právna predchodkyňa žalovanej si postavila rodinný dom na parcele odlišnej od tej, ktorá sa uvádza v oznámení. Žalovaná je v súčasnosti na LV č. O. vedená ako oprávnená držiteľka parcely KN-C č.O./X, vo výmere 126 m2 - zastavaná plocha, parcely KN-C č. O./X vo výmere 268 m2 - zastavaná

plocha a parcely KN-C vo výmere 720 m2 - záhrada. Tieto parcely boli vytvorené, resp. zložené z bývalých pozemnoknižných parciel č. O. (vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a v súčasnosti žalobcov), č. XXX, XXX a XXX. Navrhli v konaní ustanoviť znalca z príslušného odboru za účelom stotožnenia parcely č. XX a identifikácie tejto parcely s parcelami, vo vzťahu ku ktorým je žalovaná na LV č. O. zapísaná ako oprávnená držiteľka. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo k pozemkom spracovaním a vydržaním, mali za to, že žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemohli nikdy splniť podmienky, ktoré sú podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nemohli byť dobromyseľné, že im nehnuteľností patria, pretože s ohľadom na všetky skutkové okolnosti nemali presvedčenie, oporu v skutkových okolnostiach. Absencia dobromyseľnosti ako podmienky oprávnenosti držby vyplýva z listinných dôkazov predložených v konaní, ako aj z účastníckej výpovede samotnej žalovanej. Z „Oznámenia“ je zrejmé, že vlastnícke právo k pridelenému pozemku malo byť vysporiadané v budúcnosti, a to vyvlastnením. K vydaniu rozhodnutia o vyvlastnení pozemku však nikdy nedošlo a preto sa ani právna predchodkyňa žalovanej (ani žalovaná) nemohla stať pri užívaní pozemku dobromyseľnou. Nemohli nadobudnúť opodstatnené presvedčenie, že im pridelená nehnuteľnosť patrí, keďže vedeli, že je potrebné, aby bolo vydané ďalšie rozhodnutie. Právna predchodkyňa žalovanej vedomá si, že jej nehnuteľnosti nepatria, pokúsila sa určenie vlastníckeho práva riešiť v súdnom konaní vedenom na bývalom Obvodnom súde Košice II v konaní vedenom pod sp.zn. , kedy sa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti proti žalovaným - K. V. a spol., teda proti právnym predchodcom žalobcov. S ohľadom na to, že „Oznámenie“ doručené právnej predchodkyni žalovanej neobsahuje žiadnu ďalšiu identifikáciu pridelenej parcely, okrem jej určenia označením pozemok pod záhradami, parcela č. XX, nie je daná dobromyseľnosť vo vzťahu k žalovanou užívanej parcely č. XXX, ktorá patrí žalobcom. Žalovaná doposiaľ neozrejmila, na základe akých skutočností došlo z jej strany, resp. zo strany jej právnej predchodkyne k stotožneniu pozemku pod záhradami, parc.č. XX s časťou parcely vo vlastníctve žalobcov, ktorú začala užívať právna predchodkyňa žalovanej. Parcela vo vlastníctve žalobcov a pôvodných právnych predchodcov bola vedená na pozemnoknižnej vložke č. O. pod číslom parcely O., vo výmere 5503 m2. Z výpovede žalovanej učinenej v priebehu konania je zrejmé, že nebola naplnená ani podmienka nepretržitosti plynutia vydržacej doby, keďže právna predchodkyňa bola vo svojom užívaní rušená právnym predchodcom žalobcov, dokonca sa s ním chcela dohodnúť a nehnuteľností odkúpiť. Je nepochybné, že napriek tomu, že sa žalovaná aj snaží udržať sa v línii tvrdenia vydržania, napokon sama priznáva, že bola žalobkyňou v 1/ rade rušená pri užívaní nehnuteľností, dokonca sa chcela so žalobcami dohodnúť a nehnuteľnosti odkúpiť. Nepochybne nebola naplnená podmienka nepretržitosti plynutia vydržacej doby, keďže žalovaná bola vo svojom užívaní rušená žalobkyňou v 1/ rade. O nedobromyseľnosti žalovanej svedčí aj fakt, že v R. Y. G. býva celý život a sú jej známe pomery a okolností, za akých došlo k prideľovaniu pozemkov bývalým Miestnym národným výborom na N. ulici a ako sama v konaní pred prvostupňovým súdom uviedla, má vedomosť o tom, že medzi viacerými obyvateľmi N. ulice a žalobcami už došlo k dohode o usporiadaní vlastníckych vzťahov. Z jej výpovedí je zrejmé, že z jej strany nejde o nevedomosť o skutočnom vlastníkovi pozemkov, ale o nevôľu uhradiť trhovú kúpnu cenu skutočným vlastníkom, ktorí však fakticky dlhé roky nemôžu realizovať všetky svoje práva patriace im ako vlastníkom časti pozemkov, ktoré žalovaná od počiatku nedobromyseľne užíva. Žalovaná po tom, čo v roku 1990 neuspela so žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Obvodnom súde R. II, snažila sa aj naďalej vyhnúť riadnemu a spravodlivému usporiadaniu vlastníckeho práva práve formou notárskeho svedčenia o vydržaní. Možno teda uzavrieť, že žalovanou uvádzaný titul nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, je účelový. Právna predchodkyňa žalovanej nebola vo svojej držby dobromyseľná, nemôže si žalovaná započítať dobu jej držby. Zároveň žalovaná od počiatku svojej držby vedela o tom, že pridelený pozemok nikdy vlastnícky vyporiadaný jej právnou predchodkyňou nebol a preto jej držba od počiatku nebola a doposiaľ nie je dobromyseľná. Tak žalovaná, ako aj právna predchodkyňa boli počas svojej držby rušené a teda nie je splnená ani podmienka nepretržitosti trvania držby. Vzhľadom na to, že došlo k rušeniu držby a držba nebola oprávnená, nie je potrebné zaoberať sa ďalšou podmienkou vydržania, ktorou je vydržacia doba. Žalovaná, ani jej právna predchodkyňa nemohli nadobudnúť vlastnícke právo na základe spracovania, pretože v rozhodnom čase, teda v čase, kedy sa začala stavba

- rodinný dom užívať, mohla byť zo zákona spracovaná cudzia vec dobromyseľne len socialistickou právnickou osobou, inak sa mala vec uviesť do predošlého stavu. Iná osoba, ako socialistická právnická osoba mohla spracovaním nadobudnúť vlastnícke právo zo zákona len, ak uvedenie veci do predošlého stavu nebolo dobre možné, ale podmienkou aj pre tento prípad, bola jej dobromyseľnosť pri spracovaní. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalovaná nebola dobromyseľná. V čase stavby rodinného domu jej nebolo doručené rozhodnutie, ktorým by došlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov, i keď direktívnemu, teda vyvlastňovacie rozhodnutie. Pokiaľ by mala žalovaná nadobudnúť

nehnuteľnosti spracovaním, nie je zrejmé, z akého dôvodu sa domáhala vydania osvedčenia o vydržaní nehnuteľností a teda žalobcovia poukazujú na účelovosť jej tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním. Zo zákona mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva spracovaním len v prípade, ak došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci socialistickou právnickou osobou. Ak došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci inou osobou, uviedla sa vec do predošlého stavu. Pre prípad, že došlo k dobromyseľnému spracovaniu cudzej veci inou osobou a nebolo dobre možné uviesť veci do predošlého stavu, stal sa zo zákona vlastníkom veci ten, ktorého podiel ocenený v peniazoch bol väčší. Právna predchodkyňa žalovanej však nebola ani socialistická právnická osoba, ani nebola pri stavbe rodinného domu dobromyseľná, pretože vedela, že stavia na cudzom pozemku. Táto nemala k pozemku ani právo stavby, na základe ktorého by bola bývala mohla na pozemku žalobcov zriadiť trvalú stavbu. Nebolo tu zriadené právo stavby v zmysle príslušných ustanovení ani zo zákona, ani úradným výrokom, ani zmluvou. Existencia takéhoto práva by musela byť zapísaná v pozemkovej knihe. V tomto prípade nebola právna predchodkyňa žalovanej ako stavebníčka dobromyseľná, vedela, že stavia na cudzom pozemku a že jej nebol daný súhlas vlastníkmi pozemku, preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti spracovaním. K zmene postavenia žalovanej v LV č. O., zapísanej ako oprávnenej držiteľky, teda nikdy nedošlo a nemožno ju preto v konaní považovať za výlučnú vlastníčku nehnuteľností, tak ako ju pri rozhodovaní o veci za výlučnú vlastníčku považoval prvostupňový súd. Na základe týchto skutočností žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žalobného návrhu, ktorú súd pripustil uznesením z 20.4.2012 a to v tomto znení:

1/ Súd určuje, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada. 2/ Súd určuje, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E.Ľ. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 377 m2, záhrada. 3/ Súd určuje, že žalobcovia v 1. - 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada, a to K. C. v podiele 3/9, A. K. v podiele 1/27, J. L. v podiele 1/9, N. B. v podiele 1/9, N. N. v podiele 3/9, G. E. v podiele 1/27, N. I. v podiele 2/81, K. I. v podiele 1/81. 4/ Súd určuje, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R.Q.

- R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na

katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E.Ľ. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. XXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 92 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 172 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. XXXX/X vo výmere 45 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 343 m2, záhrada.

K podaniu žalobcov žalovaná podala stanovisko z 9.5.2012, v ktorom uviedla, že je presvedčená, rovnako ako bola aj jej právna predchodkyňa o tom, že pozemok, ktorý užívala, na ktorom došlo k postaveniu stavby, je totožný s pozemkom uvedeným v rozhodnutí bývalého MNV R. Y. G.. Skutočnosť, že mala snahu dostupnými právnymi prostriedkami zosúladiť skutočný stav vlastníctva s právne evidovaným stavom podľa nej nie je na prekážku nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, či spracovaním. Uviedla, že je chybný názor prvého stupňa, podľa ktorého v rozhodnom období mohla spracovaním nadobudnúť vlastníctvo iba socialistická právnická osoba a že súdna judikatúra v ust. z r. 1956 dospela k opačnému záveru.

Súd vzhľadom na povahu žaloby - určovacia žaloba - si predovšetkým vyriešil otázku jej procesnej prípustnosti, t.j. danosti existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a po vyriešení, že žaloba je procesne prípustná už len z toho dôvodu, že bez súdneho rozhodnutia žalobcovia nemajú možnosť zmeniť zápis na liste vlastníctva týkajúci sa predmetných nehnuteľností, berúc tiež do úvahy ust. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, vykonal dokazovanie, obsah ktorého uviedol v odôvodnení rozsudku. Žalobu žalobcov po právnej stránke z hľadiska hmotnoprávnych predpisov posudzoval podľa ust. a a ďalej podľa ust. - , v platnom znení a ďalej podľa ust. , ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951, ust. ,, , , , ,, , ,, , , , , , , , tohto , tzv. stredného , ďalej podľa , a , teraz platný . Za podstatné z hľadiska aplikácie hmotnoprávnych predpisov považoval vyriešiť otázku, či žalovaná je oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností a v súvislosti s touto otázkou teda skúmať, na základe akého právneho dôvodu sa chopila držby nehnuteľnosti jej právna predchodkyňa - matka, resp. či k uvedeným nehnuteľnostiam nesvedčí žalobcom vlastnícke právo. Na základe vykonaného dokazovania v zmysle listu vlastníctva zabezpečeného Krajským súdom v Košiciach mal súd preukázané, že žalovaná je na základe Notárskej zápisnice Nz O./O. i v čase rozhodovania súdu zapísaná ako oprávnená držiteľka (nie vlastníčka) a to nehnuteľností: parc.č. O. o výmere 720 m2, druh pozemku: záhrada, parc.č. O./ X o výmere 268 m2, druh pozemku: zastavané plochy, parc.č. O./X o výmere 126 m2, druh pozemku: zastavané plochy a domu súp.č. O. postaveného na parc.č. O./X (dom zapísaný na LV č. O.). Súd sa preto v súlade so žalobcami formulovaným petitom zaoberal otázkou, či žalovaná je oprávnenou držiteľkou týchto nehnuteľností, to znamená predovšetkým či má toto postavenie na základe tvrdeného titulu vydržania, resp. inštitútu spracovania veci.

Pokiaľ ide o vydržanie posudzoval, či na strane žalovanej sú splnené zákonom požadované predpoklady, v prvom rade, či je naplnená podmienka oprávnenej držby.

V danom prípade žalovaná opierala svoj vstup do držby resp. vstup do držby jej právnou predchodkyňou

- matkou o Oznámenie č.j. O./O. zo dňa 3.4.1954, ktorým Rada MNV v R. Y. G. upovedomila A. Y. (právnu predchodkyňu žalovanej - matku), že sa jej prideľuje parcela č. XX za podmienok započatia so stavbou rodinného domu v lehote 3 rokov. Uvedené oznámenie však súd nepovažoval za riadny a právoplatný titul vstupu do držby právnou predchodkyňou žalovanej, nakoľko nepredstavuje rozhodnutie o pridelení pozemku, z ktorého by právna predchodkyňa žalovanej (a následne žalovaná) mohla usudzovať, že daný pozemok jej vlastnícky patrí, naviac, ak v závere uvedeného oznámenia bolo uvedené, že príslušné opatrenia ako vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne, o čom bude právna predchodkyňa žalovanej včas upovedomená. Táto sa v žiadnom prípade nemohla domnievať, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pretože v oznámení bola jednoznačne a bez pochýb uvedená ďalšia podmienka pre nadobudnutie vlastníckeho práva a to - vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe - ku ktorým malo v budúcnosti ešte len dôjsť, avšak do dnešného dňa ani nikdy nedošlo. Žalobcovia a ani ich právni predchodcovia nikdy neobdržali žiadne rozhodnutie o vyvlastnení citovanej nehnuteľnosti a aj preto si svoj nárok neuplatnili v rámci reštitučných právnych predpisov.

Vychádzajúc z uvedeného tak ustálil, že nebola splnená podmienka oprávnenej držby, lebo Oznámenie z roku 1954 nemožno posudzovať ako titul vstupu do držby. Podľa názoru súdu, uvedenie podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva v predmetnom Oznámení vyvracia tvrdenie žalovanej, že ona resp. jej právna predchodkyňa bola pri nadobúdaní danej nehnuteľnosti dobromyseľná. Táto si bola resp. mala si byť pri zachovaní úplne bežnej opatrnosti, a už len pri prečítaní tejto absolútne zrozumiteľnej podmienky uvedenej oznámení, vedomá, že nehnuteľnosti vlastnícky nenadobúda. V tejto súvislosti považoval za nutné poukázať i na okolnosti tohto prípadu, ktorý sa zhodoval s mnohými ďalšími prípadmi postavenia rodinných domov v R. Y. G. na základe obsahovo totožného oznámenia zo 60-tych minulého storočia. Totiž prípadov zabrania pozemku a postavenia rodinného domu na nie vlastnom pozemku staviteľa bolo v R. Y. G. Y. N. M., ktorá vlastne vznikla na základe prideľovania týchto pozemkov v daných rokoch miestnym národným výborom, oveľa viac a teda ľudia v R.Q. Y. G. vedeli o autoritatívnom prideľovaní pozemkov vtedajším miestnym národným výborom, ktorý nerešpektoval existujúce vlastnícke vzťahy. Vzhľadom na uvedené v nasledujúcich rokoch prebiehali medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi týchto postavených rodinných domov rokovania ohľadom vysporiadania vzájomných vzťahov. Niektorí ľudia si tieto sporné vzájomné vzťahy vysporiadali dohodou, niektorí sa dohodli až v rámci prebiehajúcich súdnych sporov a niektoré súdne spory prebiehajú doteraz. Berúc do úvahy výpoveď žalovanej, že túto situáciu veľmi dobre poznala i jej právna predchodkyňa - matka, ktorá sa chcela s právnym predchodcom žalobcov vždy dohodnúť, len tomuto nikdy nevyhovovala cena, mohol uzavrieť, že jej právna predchodkyňa v žiadnom prípade pri nadobúdaní nehnuteľnosti nebola dobromyseľná, že jej pozemok patrí. Aj počas celých ďalších rokov sa snažila s právnym predchodcom dohodnúť, ale k tomuto nedošlo. Zároveň i samotná žalovaná si bola vedomá, že nie je vlastníčkou pozemku, pretože vedela o tom, že celé roky prebiehala medzi ich právnymi predchodcami vzájomná komunikácia ohľadom vzájomného vysporiadania. Súd prihliadol aj na tú časť výpovede žalovanej, že sporný pozemok nebol predmetom dedenia a keďže nebola vysporiadaná otázka vlastníctva pozemku, tak oslovila notára za účelom vyhotovenia notárskeho osvedčenia o vydržaní. Z výpovedí žalovanej mu bez pochýb vyplynulo, že táto nebola dobromyseľná, pretože so zreteľom ku všetkým okolnostiam týkajúcim sa pozemkov na N. M. G. R. Y. G., ohľadom mnohoročných prebiehajúcich rozhovorov medzi jej matkou a právnym predchodcom žalobcov za účelom dosiahnutia dohody a vysporiadania tohto neudržateľného protiprávneho stavu, o ktorých vedela, žalovaná nemohla byť v dobrej viere, že jej akýkoľvek právny titul, na základe ktorého by jej resp. jej matke mohlo vzniknúť vlastnícke právo k veci, svedčí. Žalovaná svoje subjektívne vnútorné presvedčenie o svojej dobromyseľnosti ani nijako nepreukázala a ani zo všetkých ostatných okolností prípadu nemožno ani objektívne konštatovať na strane žalovanej a jej právnej predchodkyne dobromyseľnosť. Okrem toho tak žalovaná, ako aj jej právna predchodkyňa boli počas svojej držby rušené zo strany žalobcov a ich právnych predchodcov, a teda nie je splnená ani podmienka nepretržitosti trvania držby.

Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že nadobudla dané nehnuteľnosti spracovaním. Podľa jeho názoru právna argumentácia je neudržateľná. Súd vychádzal z toho, že z vyššie uvedených zákonných ustanovení ohľadom spracovania vyplýva, že nadobudnúť vlastnícke právo dobromyseľným spracovaním mohla len socialistická právnická organizácia, čo žalovaná resp. jej právna predchodkyňa nebola. V opačnom prípade bolo nutné uviesť vec do pôvodného stavu, ak to je možné. Ak nie, platí postup v zmysle ustanovenia stredného . Ustanovenia stredného o spracovaní teda ako základnú podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom uvádzajú dobromyseľnosť. S odkazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku uzavrel, že dobromyseľnosť u žalovanej a jej právnej predchodkyne chýba a teda uvažovať o nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním nie je na mieste. Súd poukázal na to, že je nutné prísne striktne oddeľovať inštitút práva stavby, t.j. práva zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré vyvodzuje žalovaná z Rozhodnutia Rady Okresného národného výboru v R. G../. zo dňa 13.2.1956 od nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním alebo spracovaním. Z textu Oznámenia Rady MNV v R. Y. G. podľa jeho názoru, žalovaná a jej právna predchodkyňa si nemohli myslieť, že rozhodnutie o povolení stavať rodinný dom akýmkoľvek spôsobom nahrádza rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľností od žalobcov v ich prospech a dodal, že žalobcovia resp. ich právni predchodcovia sa nikdy nevzdali svojho vlastníckeho práva, pretože v tomto zmysle nikdy neučinili žiaden právny úkon. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že žalobcovia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu nikdy nestratili, toto nebolo nadobudnuté inou osobou - žalovanou resp. jej právnou predchodkyňou ani vydržaním ani spracovaním, a teda žalovanú nemožno považovať ani za ich držiteľku, ani za ich vlastníčku. Na základe vyššie uvedených konštatovaní a v súlade s predloženým geometrickým plánom súd potom dospel k záveru, že

nároky žalobcov v 1/ až 8/ rade, o ktorých rozhodol vo výrokoch č. 1, 3 a 4 sú plne dôvodné a preto im v plnom rozsahu vyhovel. Návrhu žalobcov na nariadenie znaleckého dokazovania nevyhovel a nevykonal znalecké dokazovanie na stotožnenie parcely č. XX I.i uvedenej v Oznámení č.j. O./O. zo dňa 3.4.1954, pretože na základe dotazu na Katastrálny úrad v Košiciach bolo zistené, že pôvodná mpč. parcela č. XX je stotožnená s úplne inými parcelami, než ktoré sú predmetom konania, z čoho súdu jednoznačne vyplynulo, že údaj uvedený v citovanom oznámení, t.j. pridelenie parcely č. XX I. neznamená, že sa jednalo o označenie pôvodnej mpč. parcely č. XX. Ako mal súd z vlastnej iniciatívy zistené, v 60-tych rokoch 20. storočia, t.j. v období socializmu, údaje pri autoritatívnom prideľovaní parciel nezodpovedali starým mpč. parcelám a je teda zrejmé, že číslo parcely č. XX vyplývalo z iného interného členenia nových častí obce vytvoreného príslušným miestnym národným výborom pre účely prideľovania týchto pozemkov. Na druhej strane žalobcovia ani nespochybňovali tvrdenie žalovanej o tom, že táto rodinný dom postavila na tom mieste, ktoré jej bolo určené pracovníkmi vtedajšieho národného výboru.

Čo sa týka výroku č. 2/, t.j. o určenie, že žalovaná je oprávneným držiteľom nehnuteľností vedených Správou katastra R. na LV č. O., okres R. Q., obec R. - R. Y. G., k. ú. R. Y. G., ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 126 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 268 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape, parcelné č. O. vo výmere 720 m2, záhrady, a to v rozsahu geometrickým plánom č. XX/O. vyhotoveným Q.. P. E. S. dňa 18.2.2009, úradne overeným Správou katastra R. dňa 3.4.2009 pod č. O./XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, vytvorenej parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 34 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 28 m2, zastavaná plocha, parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./ X vo výmere 23 m2, zastavaná plocha a parcely registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, parcelné č. O./X vo výmere 377 m2, záhrada, súd tento zamietol, nakoľko mal za to, že na danom výroku nemajú žalobcovia naliehavý právny záujem, pretože je evidentné, že po odčlenení nových parciel nie je sporné, že žalovaná je držiteľkou týchto vyššie uvedených novovytvorených KN-C parciel č. O./X, O./X, O./ X A. O./X, ktoré neboli súčasťou pôvodnej KN-E parcely č. O.. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa tak, že žalobcom v 1. až 8. rade priznal náhradu trov konania vo výške ich úspechu. Pri priznaní náhrady trov vychádzal z hodnoty sporu, ktorú nie je možné oceniť v peniazoch. Trovy konania žalobcov pozostávajú zo zaplatených poplatkov spolu vo výške 816,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 6.509,06 €. Špecifikáciu úkonov právnych služieb (predtým právnej pomoci) v odôvodnení rozsudku podrobne špecifikoval. Keďže žalobcovia boli úspešní v troch výrokoch požadovaných nárokov, rozhodol tak, že im priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 % čo zo sumy 7.325,56 € predstavuje sumu 3.662,78 €.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zrušiť vo výrokoch o určení, že nie je oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, o určení vlastníckeho práva žalobcov 1 až 8 k sporným nehnuteľnostiam a o určení, že nesplnila zákonné podmienky na zápis svojho výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Napadla aj výrok o náhrade trov konania a navrhla vec v napadnutom rozsahu vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že podľa jej presvedčenia rozsudok v napadnutých výrokoch vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) avšak v istých súvislostiach, ďalej uvedených, konanie vykazuje aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie - Konštatovala, že v priebehu konania uplatnila dva podstatné argumenty, z ktorých vyvodzovala, že je oprávnenou držiteľkou sporných nehnuteľností a že tieto aj nadobudla do svojho vlastníctva. Vyslovila názor, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla primárne vydržaním, resp. alternatívne (pre prípad, že by súd dospel k záveru o nesplnení podmienok pre vydržanie) spracovaním v zmysle per analogia obč. (tzv stredného ). Nestotožnila sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním nedošlo v podstate preto, že oznámenie Rady MNV R. Y. G. z 3.4.1954 vraj nezakladalo riadny a právoplatný titul vstupu do držby jej právnou predchodkyňou, keďže nejde o rozhodnutie o pridelení pozemku, z ktorého by sa dalo usudzovať, že pozemok sa stáva vlastníctvom jej právnej predchodkyne, inými slovami záver súdu, že držba spornej nehnuteľnosti z jej strany nebola dobromyseľná v tom, že pozemok poctivým spôsobom nadobudla do svojho vlastníctva. Podľa nej je tento záver neakceptovateľný. K tomu uviedla, že jej matka rozhodnutím z 3.4.1954 sporný pozemok získala ako stavebný pozemok, na ktorom mala započať so stavbou rodinného domu s výhradou, že v opačnom prípade bude pozemok pridelený inému uchádzačovi, neskôr, a to rozhodnutím Rady ONV R. z 13.2.1956 sp. zn. G.. O./XX bolo na meno jej matky vydané aj stavebné povolenie

oprávňujúce ju ku stavbe rodinného domu pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne, komory, predizby a kúpeľne. Mala za to, že otázku dobromyseľnosti držby sporných pozemkov jej matkou a následne aj ňou bolo treba posudzovať komplexne vo svetle všetkých významných skutočností, teda nie iba vytrhnuté z kontextu na tom základe, že v oznámení z 3.4.1954 sa spomína dodatočný pozemnoknižný prevod, ku ktorému však nedošlo. Skutočnosti, že pozemok bol pridelený za účelom výstavby domu, že následne bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu domu, že dom bol aj skutočne postavený, a že napokon bol aj užívaný nimi po dlhé desaťročia v spojení so skutočnosťou, že k rušeniu držby začalo dochádzať až omnoho neskôr (nie teda v uvedených rozhodujúcich fázach) vo svojom súhrne znamenajú, že jej matka aj ona sporné pozemky držali v dobrej viere, teda v presvedčení, že im patria, a to po zákonom predpísanú potrebnú dobu. Pri takto komplexnom pohľade na problematiku podľa nej možno konštatovať, že záver súdu o nesplnení podmienok pre nadobudnutie práva vydržaním nie je akceptovaný. Odhliadnuc od uvedeného naďalej trvá alternatívne na tom, že vlastnícke právo nadobudla (ak by aj k tomu nedošlo vydržaním) spracovaním postupom podľa stredného per analogia. V uvedených súvislostiach je zo skutkového hľadiska nesporné, že na základe pridelenia pozemku a následného rozhodnutia o stavebnom povolení, došlo k postaveniu rodinného domu na spornom pozemku a to zrejme bez toho, aby zároveň bolo zriadené právo stavby v zmysle a nasl. stredného . Poukázala na to, že za účinnosti stredného bola opustená zásada, podľa ktorej vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby nemohli byť dve rôzne osoby, pretože dovtedy vlastník pozemku bol v zásade považovaný aj za vlastníka stavby na pozemku. Jednou z výnimiek z tejto zásady bol aj prípad zriadenia práva stavby podľa a nasl. stredného . Ak však bola na cudzom pozemku postavená trvalá stavba bez toho, že by pre stavebníka bolo zriadené právo stavby, nemohla vzniknúť rozdielnosť vo vlastníctve stavby na pozemku. Vzájomné právne pomery stavebníka a vlastníka pozemku bolo potrebné v takomto prípade upraviť podľa a nasl. stredného , teda analógiou spracovania. Uvedené právne posúdenie stredného bolo výsledkom judikatúry najvyššieho súdu, o čom sa možno presvedčiť z judikátov citovaných k tomuto ustanoveniu v rámci programu ASPI. Táto judikatúra tým prekonáva doslovné znenie stredného , z ktorého vyplýva, ako keby sa toto ustanovenie vzťahovalo iba na vtedajšie tzv. socialistické právnické osoby, nie teda aj na fyzické osoby. Judikované stanovisko je založené na tom, že stredný neobsahoval výslovnú úpravu pre prípad postavenia stavby na cudzom pozemku bez zriadenia práva stavby, a preto bolo potrebné siahnuť k najbližšej obdobe, teda k ust. a nasl. stredného . Neobstojí podľa nej ani záver súdu o nedostatku jej dobromyseľnosti za situácie, keď pozemok bol pridelený výslovne za účelom postavenia domu a prídelcovi bolo vydané stavebné povolenie. Konanie jej právnej predchodkyne pri postavení stavby bolo mimo akúkoľvek pochybnosť dobromyseľné. Odhliadnuc od všetkých uvedených úvah sa javí ako významná tá okolnosť ďalej, že žalobcovia považujú za svoju celú spornú nehnuteľnosť, a to aj napriek tomu, že v skutočnosti podľa pozemnoknižných a katastrálnych zápisov, ktoré sami súdu predložili (a ktorý stav predchádzal súčasnému zápisu v katastri nehnuteľností vyplývajúcemu z notárskeho osvedčenia vydaného v jej prospech) svedčí im iba spoluvlastnícke právo, ktoré v plošnom vyjadrení by nemalo prevyšovať plochu vo veľkosti 384 m2. Popri žalobcoch totiž prichádza do úvahy celý rad ďalších spoluvlastníkov, ktorých spoluvlastnícke podiely si žalobcovia celkom jednoducho prisvojili tak, ako keby aj tieto podiely im patrili. Podľa nej urobili tak bez toho, aby uviedli akýkoľvek relevantný právny titul, na základe ktorého by mohli tvrdiť, že tieto ďalšie spoluvlastnícke podiely riadne nadobudli. Nepredložili totiž nijaké zmluvy o kúpe ďalších spoluvlastníckych podielov a celkom zrejme nemôžu tvrdiť ani to, že by tieto ďalšie podiely nadobudli napr. vydržaním. Vyplýva to zo skutočnosti, že sporné nehnuteľnosti už po dobu niekoľko desaťročí užíva ona, resp. jej právna predchodkyňa a teda nie je možné, aby zároveň ich užívali aj žalobcovia, či ich právni predchodcovia a takto nadobudli vlastnícke právo vydržaním. Uvedenú úvahu teda zhrnula tak, že žalobcovia nemajú v celom rozsahu aktívnu legitimáciu v konaní, pretože túto preukázali iba v tomto rozsahu, v akom boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci pred vydaním notárskeho osvedčenia. Rozsudok vo výroku o trovách konania vykazuje vadu, keďže nie je uvedená výška náhrady trov, ktorú má žalobcom nahradiť, tá je špecifikovaná iba v dôvodoch rozsudku. Predpokladajúc, že bude vydané opravné uznesenie, už teraz namietla, že náhrada trov mala byť prisúdená vo výrazne nižšej sume s poukazom na tú vypuklú skutočnosť, že žalobcovia v priebehu konania veľa krát menili žalobný petit bez objektívnych príčin, čo malo za následok nielen závažné prieťahy v konaní, ale aj neúmerný nárast úkonov právneho zastúpenia. V odvolaní podanom proti opravnému uzneseniu odkázala na vyššie uvedené dôvody odvolania a doplnila ich o skutočnosť, že je dôchodkyňou s mesačným dôchodkom 230,- € a aj manžel je dôchodcom a jeho dôchodok je 400,- €. Tieto skutočnosti o jej príjmových pomeroch zakladajú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle

Žalobcovia podali vyjadrenie k odvolaniu žalovanej. K ňou v odvolaní namietanému záveru súdu v otázke vydržania uviedli, že z dôkazov vykonaných v priebehu súdneho konania vyplýva, že žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemohli byť dobromyseľné, keďže list s názvom „pridelenie parcely - oznámenie“ nie je rozhodnutie, ktorým by sa právnej predchodkyni žalovanej pridelila parcela, pričom v tomto liste je uvedené: „príslušné opatrenia, ako vyvlastnenie a prepis v Pozemkovej knihe prevedie sa dodatočne, o čom budete včas upovedomení“. Z uvedeného je tak zrejmé, že matka žalovanej mala a musela po prečítaní tejto listiny vedieť, že jej pozemok označený ako parc.č. XX nepatrí a že nie je jeho vlastníčkou. Právnej predchodkyni žalovanej následne nikdy nebol doručený dokument, na základe ktorého by sa mohla aspoň domnievať, že došlo k vyvlastneniu a že sa stala vlastníčkou uvedenej parcely. Nemohla nadobudnúť presvedčenie, že je vlastníčkou parc. č. XX ani z listiny Rady ONV v R. označenej ako „Rozhodnutie“, ktorou bola povolená stavba rodinného domu, keďže v tomto dokumente nie je otázka vlastníctva pozemku riešená vôbec, táto listina rovnako ako už zmienená predchádzajúca listina nie je dokumentom, na základe ktorého by sa mohla domnievať, že je vlastníčkou parc.č. XX. Skutočnosť, že tak právna predchodkyňa žalovanej ako aj žalovaná vedeli, že nie sú vlastníčkami sporného pozemku vyplýva jednak z listinných dôkazov ako aj z výpovede samotnej žalovanej, a tiež z toho, že právna predchodkyňa žalovanej a aj žalovaná poznali okolnosti výstavby rodinných domov na N. M.. Ďalej poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.1.2003 sp. zn. , podľa ktorého „nemôže viesť k vydržaniu ani držba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o rozhodnutie orgánu štátu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti po jej predchádzajúcej konfiškácii, ak v tomto rozhodnutí chýba zákonom predpokladaná podstatná náležitosť - cena prevádzanej nehnuteľnosti, a ak rozhodnutie orgánu štátu o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti neobsahuje otlačok úradnej pečiatky a inými hodnovernými listinami nemožno tento nedostatok konvalidovať“. V tejto súvislosti konštatovali, že u parc.č. XX nebolo rozhodnutie o vyvlastnení nikdy vydané, ani doručené, preto ani žalovaná ani jej právna predchodkyňa nemohli vzhľadom na túto skutočnosť v dobrej viere nadobudnúť presvedčenie o vlastníctve parc.č. XX. Z týchto skutočností nemôžu obstáť tvrdenia žalovanej uvedené v odvolaní k čomu ďalej uvádzajú, že to, že sa v liste s názvom „Pridelenie parcely - oznámenie“ uvádza podmienka započatia stavby rodinného domu behom 3 rokov neznamená, že sa parc.č. 36 stáva vlastníctvom právnej predchodkyne žalovanej, navyše, ak je v predmetnom liste uvedené, že dôjde k vyvlastneniu a prepisu v pozemkovej knihe dodatočne, o čom mala byť právna predchodkyňa žalovanej upovedomená. Z tohto dôvodu nemožno právnu predchodkyňu považovať za dobromyseľnú držiteľku sporného pozemku. Podobne ani to, že „následne bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu domu“ nepreukazuje vlastníctvo k pozemku. Pre úplnosť poukázali na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že pozemok označený v dokumentoch žalovanej ako parc. č. XX sa nezhoduje so sporným pozemkom, pričom žalovaná neozrejmila, ako jej právna predchodkyňa určila, že práve na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania má postaviť rodinný dom. Zákonné podmienky stanovené pre nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním teda u právnej predchodkyne žalovanej a ani žalovanej neboli splnené. K odvolacím námietkam žalovanej v otázke spracovania veci žalobcovia uviedli, že k analogickému použitiu a nasl. sa už vyjadrili v konaní a zdôraznili, že aj v prípade použitia analógie bola základnou podmienkou pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním dobromyseľnosť stavebníka. Z dôkazov vykonaných v priebehu súdneho konania však vyplýva, že právna predchodkyňa žalovanej nemohla byť vzhľadom na obsah dokumentu týkajúcich sa výstavby rodinného domu, vzhľadom na neexistenciu rozhodnutia o vyvlastnení parcely č. XX a vzhľadom na okolnosti výstavby rodinných domov na N.i dobromyseľná. Právna predchodkyňa žalovanej ako stavebníčka nebola dobromyseľná, vedela, že stavia na cudzom pozemku a že jej nebol daný súhlas vlastníkmi pozemku, nemala k pozemku právo stavby, a to ani zo zákona, ani na základe úradného výroku, ani na základe zmluvy, a preto nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti spracovaním, ako to žalovaná tvrdí. Záverom k tejto odvolacej námietke uviedli, že nemožno nadobudnúť vlastnícke právo k tým istým nehnuteľnostiam dvoma odlišnými spôsobmi a tak vzhľadom na dôvody odvolania nie je zrejmé, prečo uvádza žalovaná, že nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, ak je presvedčená, že k nadobudnutiu vlastníctva došlo spracovaním veci. Dôvody odvolania týkajúce sa napadnutého výroku o určení vlastníckeho práva žalobcov nepovažovali za náležité, keďže aj z geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý je súčasťou spisu je zrejmé, že sa domáhajú určenia vlastníckeho práva len k tým pozemkom, ktoré zodpovedajú parc.č. O.. Z tohto dôvodu boli z pozemku týmto GP vyčlenené samostatné parcely a to parc.č. O.X/X, /5, /X a č. XXXX/X, ktoré neboli súčasťou parc.č. XXX, pričom vzťah k týmto parcelám žalobcovia nemajú a ani si ho nenárokujú. K týmto vyčleneným parcelám, ktoré nezodpovedajú parcele, nenadobudli vlastnícke právo. Ďalej uviedli, že z odvolania žalovanej nie je zrejmé, ako dospela k tomu, že spoluvlastnícke právo žalobcov by nemalo prevyšovať plochu vo veľkosti 384 m2, keďže uvádza iba neurčito, že to vyplýva z podkladov

predložených žalobcami. Oni však v priebehu konania preukázali, že ich právni predchodcovia mali vlastnícke právo k parc.č. O., čo vyplýva z LV č. O., na ktorom je v časti meno vlastníka uvedené a/ V. A., r. V., b/ Y. N., r. R., c/ R. J. nezl., d/ R. A. nezl., e/ V. W.. Právne nástupníctvo žalobcov počas súdneho konania nebolo nikdy namietané. Z dôvodu prehľadnosti uviedli v ďalšej časti svojho vyjadrenia právne nástupníctvo spoluvlastníkov parc. č. O.. Zdôraznili, že ide o všetkých právnych nástupcov pôvodných vlastníkov parc.č. O. a zároveň z GP vyplýva, že sa domáhajú len určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi parciel, ktoré boli súčasťou parcely č. XXX. Námietku žalovanej, že nemajú v celom rozsahu aktívnu legitimáciu tak nepovažujú za dôvodnú. Keďže v priebehu konania žalovaná nikdy nespochybňovala ich vecnú legitimáciu a ani z jej odvolania nie je jasné, ktoré podklady by mali preukazovať, že nie sú aktívne legitimovaní, v celom rozsahu považujú toto tvrdenie žalovanej za nedôvodné s cieľom predĺžiť rozhodovanie v tomto konaní. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne argumenty, s ktorými by sa už okresný súd vo svojom rozsudku dostatočne nevyporiadal, preto považujú napadnuté rozhodnutie za vecne správne. K žalovanou napadnutému výroku o trovách konania uviedli, že zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom s predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania a že právo žalobcov disponovať so žalobou a meniť ju nemožno označovať ako príčinu prieťahov v konaní. Zmena žaloby nie je rýdzim dispozičným úkonom účastníka konania, lebo je viazaná na súhlas súdu, ktorý zmenu návrhu posudzuje so zreteľom na hospodárnosť konania. Okrem toho, aj keď v priebehu konania došlo k niekoľkým zmenám žalobného návrhu, náhradu trov konania si uplatnili len v súvislosti s dvomi písomnými podaniami tejto povahy, a to podanie z 15.5.2002 podané advokátkou JUDr. Slávkou Zborovjanovou a vyjadrenie zo 17.2.2012 podané terajším právnym zástupcom, ktoré obsahovalo aj vyjadrenie vo veci samej. Žalobcovia uplatnili za podané vyjadrenie k odvolaniu náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobcovia napadli rozsudok vo výroku o náhrade trov konania. Nesúhlasili s výškou priznanej náhrady trov konania titulom právneho zastúpenia. V rámci toho namietali nepriznanie súdom odmenu za účasť JUDr. Slávky Zborovjanovej na pojednávaní dňa 10.10.2002. Nesúhlasili s odôvodnením súdu, ktorý nepriznal odmenu za právny úkon - účasť na pojednávaní 10.10.2002 z dôvodu, že nejde o účelne vynaložené trovy konania, pretože na tomto pojednávaní obaja právni zástupcovia len predniesli, že trvajú na podanom návrhu, a k samotnému prejednaniu veci nedošlo, uviedli, že s týmto nesúhlasia. Podľa ich názoru mala byť im priznaná náhrada za uskutočnenie daného úkonu právnej služby v plnej výške a to z dôvodu, že uvedené pojednávanie bolo nariadené súdom a teda účastníci konania sa ho boli povinní zúčastniť, ich právna zástupkyňa sa nemohla svojvoľne rozhodnúť, že sa na pojednávaní nezúčastní a ani nemohla vopred predpokladať, ako bude toto pojednávanie prebiehať, preto sa na pojednávaní dňa 10.10.2002 riadne zúčastnila a svojim prednesom chránila práva a právom chránené záujmy žalobcov. Zo zápisnice z tohto pojednávania je zrejmé, že žiaden zo zástupcov účastníkov nepožiadal o odročenie pojednávania, súd o odročení rozhodol na základe vlastného uváženia, čo účastníci ani ich zástupcovia nemohli ovplyvniť. Z tohto vyplýva, že majú právo na náhradu trov zodpovedajúcich odmene právneho zástupcu JUDr. Slávky Zborovjanovej za 1 úkon právnej služby v plnej výške vyčíslenej v súlade s vyhl. č. Vyčíslenie následne v odvolaní uviedli. Pokiaľ ide o nepriznanie súdom prvého stupňa odmeny advokátovi za úkon spočívajúci v prevzatí a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, považovali za potrebné poukázať na skutočnosť, že si zvolili za právneho zástupcu Advokátsku kanceláriu Vojčík & Partners s.r.o. po tom, ako sama právna zástupkyňa JUDr. Slávka Zborovjanová vypovedala plnú moc na ich zastupovanie, a to z dôvodu ukončenia jej advokátskej činnosti, keďže následne nastúpila do funkcie sudcu. V danom prípade teda oni neodvolali plnomocenstvo menovanej zástupkyni, ani nedali žiaden dôvod na vypovedanie plnej moci, ale vzhľadom na objektívne okolnosti ich táto advokátka nemohla v konaní ďalej zastupovať. Z tohto je zrejmé, že nevymenili advokáta bez vážneho dôvodu. Preto navrhli priznať im náhradu trov aj za prevzatie a prípravu zastúpenia advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners s.r.o. v súlade s vyhl. č. Odmenu za tento úkon právnej služby v ďalšej časti odvolania vyčíslili. Ďalej namietli nesprávnosť vo vyčíslení trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplatených poplatkov tým, že súd uviedol v odôvodnení, že ide o výšku 816,50 €, pričom je zrejmé, že celková výška iných trov je 816,15 € a nie 816,50 €. Ďalej uviedli, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania je podľa nich potrebné zohľadniť ďalšie skutočnosti, a to že iné trovy konania v celkovej výške 816,15 €, ďalej špecifikované, boli v konaní hradené výlučne žalobkyňou v 1. rade, čo vyplýva aj z priložených dôkazov ako prílohy č. 1 až 4. Dané konanie prebiehalo dlhší čas a nie všetci žalobcovia boli účastníkmi konania od začatia súdneho konania, pričom za obdobie 10.11.1997-24.04.2002 vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške 726,95 €, a to žalobcom v 1. až 5. rade. Dňa 24.2.2002 prevzala vtedajšia právna zástupkyňa aj zastupovanie žalobcov v 6. až 8. rade, ktorí sa teda až v r. 2002 stali účastníkmi konania a odvtedy im vznikali trovy konania, a

to vo výške 6.937,85 € pozostávajúce ďalej z konkretizovaných súm. V určitom úseku súdneho konania bola právne zastúpená len žalobkyňa v 1. rade a to N.. N. Z., teda iba žalobkyňa v 1. rade vynaložila finančné prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov menovanou advokátkou z čoho vyplýva, že trovy právneho zastúpenia vo výške 3,330,50 Sk, t.j. 110,55 € priznané súdom na strane 23 prvá odrážka patria len žalobkyni v 1. rade. S prihliadnutím na uvedené majú tak za to, že náhradu trov konania je potrebné rozdeliť do viacerých samostatných výrokov. Za podané odvolanie si uplatnili žalobcovia náhradu trov odvolacieho konania vo výške 363,31 €. Vychádzajúc z rozhodnutia súdu o pomernom úspechu žalobcov v rozsahu 50 % navrhli tak o náhrade trov konania rozhodnúť v nasledovnom znení: žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania vo výške 408,08 €, žalobcom v 1. až 5. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 363,48 €, žalobcom v 1. až 8. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 3.468,92 € a žalobkyni v 1. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 55,27 €. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom v 1. až 8. rade trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 363,31 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaná uviedla, že uplatnené námietky nepovažuje za akceptovateľné, pretože v daných súvislostiach sa súd vysporiadal s požiadavkami žalobcov v podstate správne.

Rozsudok vo výroku v poradí na druhom mieste nebol napadnutý, preto nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v ) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu vyplývajúcom z , a dospel k záveru, že rozsudok z hľadiska odvolania (odvolacích dôvodov) žalovanej (okrem odvolania voči výroku o trovách konania) je vecne správny, preto ho potvrdil podľa ,

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. októbra 2014, keď oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia bolo zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach 5 dní pred vyhlásením rozsudku (, ,

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. Iba na doplnenie správnosti rozhodnutia reagujúc na odvolacie námietky žalovanej ho dopĺňa o ďalšie dôvody.

Podľa odvolací súd je v konaní o odvolaní viazaný tak rozsahom odvolania ako aj dôvodmi odvolania vymedzenými v ust. , a to podľa ich obsahového vymedzenia.

Žalovaná v odvolaní v rámci uplatneného odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podanou argumentáciou namieta správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, že nenadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam ani vydržaním a ani spracovaním.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na istený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd po preskúmaní veci z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a jeho obsahového vymedzenia dospel k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvého stupňa nie je nesprávne.

Jedným zo zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je oprávnená držba. Právnou teóriou a aj súdno-aplikačnou praxou je ustálené, že oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu“. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl. O takýto omyl ide vtedy, ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbanlivosti nevyužila možnosť overiť si rozhodujúce skutočnosti. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého (neospravedlniteľného) omylu môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní dobrej viery právnej predchodkyne žalovanej pri vstupe do držby pozemku vychádzal z vyššie uvedených zásad a dospel k správnemu právnemu názoru, že tento zákonný predpoklad nie je naplnený. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že jednoznačne a zrozumiteľne formulovaný obsah „Oznámenia“ z 3.4.1954 v znení: „príslušné opatrenia ako vyvlastnenie a prepis v pozemkovej knihe sa prevedie dodatočne“, svedčí o tom, že právna predchodkyňa žalovanej nemohla byť dobromyseľná, že pozemok pridelený na stavbu domu jej vlastnícky patrí. Skutočnosť vyplývajúca z „Oznámenia“, že v čase pridelenia pozemok nebol vyvlastnený, nemohla viesť právnu predchodkyňu žalovanej k presvedčeniu, že nadobúda vlastníctvo k nemu. So zreteľom na „tieto okolnosti“ možno usúdiť, že právna predchodkyňa žalovanej nemohla byť dobromyseľná, keďže pri bežnej opatrnosti z vyššie uvedeného textu „Oznámenia“ mohla rozpoznať, či jej vlastnícke právo skutočne patrí. Vzhľadom na faktické odovzdanie pozemku pre stanovený účel, mohla mať síce subjektívny pocit oprávneného držiteľa, tento však nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, keďže nebol podložený takými okolnosťami, ktoré objektívne zakladali oprávnenosť držby. Nesplnením tejto podmienky, nemohlo dôjsť právnou predchodkyňou žalovanej k nadobudnutiu sporných nehnuteľností vydržaním, na základe čoho ani žalovaná nemohla titulom vydržania stať sa ich oprávneným držiteľom a nesplnila ani zákonné podmienky, aby na základe notárskeho osvedčenia N O./XX, Y. O./XX zo 6.8.1997 vydaného podľa bola zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností.

Odvolacie námietky žalovanej smerujúce proti právnemu posúdeniu otázky vydržania nehnuteľností nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutých výrokoch.

V rámci uplatneného odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaná vytýkala súdu prvého stupňa aj nesprávnosť jeho záveru, že nenadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam ani spracovaním podľa a nasl. stredného per analogiam. Pokiaľ ide o dôvody uvedené žalovanou v tejto časti odvolania, odvolací súd ich akceptuje do tej miery, že judikatúra súdov k ust. 125 a nasl. stredného nasvedčuje, že tieto ustanovenia sa vzťahovali nielen na tzv. socialistické právnické organizácie, ale aj na fyzické osoby (občanov). Ostatné dôvody či námietky v odvolaní k tejto otázke však odvolací súd nepovažuje za náležité opierajúc sa pritom o nasledovné: Problematikou neoprávnenej stavby, to znamená stavby na cudzom pozemku bez zriadenia práva stavby (čo je podľa žalovanej aj jej prípad) v dobe platnosti (tzv. stredný ) sa podrobne zaoberá rozhodnutie NS ČR publikované pod č. 26, ročník 2001 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovísk. V tomto rozhodnutí sa (opakovane) uvádza, že vzťah medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku je potrebné posúdiť podľa a nasl. z r. 1950. Je teda potrebné vychádzať nielen zo samotného ust. , ale z

nasledujúcich ustanovení tohto zákona, pretože úprava dôsledkov spracovania cudzej veci v tvorí ucelený systém noriem, z ktorého nemožno vyňať jednotlivé ustanovenia. Zdôrazňuje sa v ňom, že zákon kladie dôraz na dobrú vieru spracovateľa. Vychádzajúc z tejto komplexnej úpravy a zákonnej podmienky dobrej viery spracovateľa, preto nemožno vychádzať z toho, že stavebník sa stáva vo všetkých prípadoch vlastníkom zastavaného pozemku. Takýto prístup by totiž mimo iného zvýhodnil neoprávneného stavebníka proti stavebníkovi oprávnenému; zatiaľ čo neoprávnený stavebník (akým by mala byť aj právna predchodkyňa žalovanej - pozn. odvolacieho súdu) by sa stal vlastníkom pozemku i stavby na nej zriadené - ako to uvádza vo svojom odvolaní žalovaná - ten, komu by svedčilo právo stavby, by nadobúdal iba vlastníctvo ku stavbe. V tejto súvislosti v citovanom rozhodnutí sa ďalej uvádza, že v prípade nedostatku práva stavby by ten, kto staval v dobrej viere mal rovnaké postavenie ako ten, kto vedome porušoval právo vlastníka pozemku. Takéto dôsledky by boli neprijateľné. Keďže podmienka dobromyseľnosti spracovania (vo vzťahu k pozemku, na ktorom bola zriadená stavba) ako základná podmienka nadobudnutia vlastníctva spracovaním podľa a nasl. stredného u právnej predchodkyni žalovanej nebola naplnená, tak ako to správne vyhodnotil a odôvodnil súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ani spracovaním. Aj tento právny záver súdu prvého stupňa je vecne správny.

Ani odvolacie námietky žalovanej smerujúce voči výroku rozsudku o určení vlastníctva žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam (v poradí výrok č. 3.) odvolací súd nepovažuje za náležité. Na LV č. O. vyhotovenom 10.10.2012 (č.l. 408), ktorý bol súdom oboznámený na pojednávaní 11.10.2012, sú všetci žalobcovia zapísaní ako spoluvlastníci parcely registra E č. O. s výmerou 4.179 m2 a to v podieloch tak, ako sú určené vo výroku rozsudku, ktorým súd určil žalobcov za podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Z geometrického plánu č. XX/O. z 18.2.2009, ktorý bol vypracovaný v priebehu konania na základe žiadosti žalobcov za účelom vymedzenia rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemku parc. č. O./X, X, X a parc. č. O./X v kat. úz. R. Y. G. vyplýva, že novovytvorené parcely č. O./ X, X, X a parc. č. O./X, ktorých určenia vlastníctva sa žalobcovia domáhajú, sú časťou parcely E-KN č. O. vlastniacej žalobcami zapísanej na LV č. O.. Týmto parcelám spolu vo výmere 1.114 m2, zodpovedajú v tej istej výmere parcely zapísané na LV č. O. ako parcely C-KN č. O./X, X a č. O.. Ide tak o duplicitné vlastníctvo k vymedzenej časti parcely E-KN č. XXX. Z obsahu spisu vyplýva, že tento geometrický plán bol súdom prvého stupňa oboznámený na pojednávaní dňa 3.6.2009 a že v jednom exemplári bol odovzdaný aj právnemu zástupcovi žalovanej. Vzhľadom na uvedené niet právneho dôvodu pochybovať o aktívnej legitimácii žalobcov v 1. až 8. rade ohľadne všetkých uplatnených nárokov v tomto konaní voči žalovanej.

Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej a aj odvolanie žalobcov proti rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie rozsudku a ani na jeho zmenu, lebo uvedené rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne, a teda aj nesprávne, a preto prichádzalo do úvahy iba jeho zrušenie, vrátane opravného uznesenia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa , Odvolací súd pre tento svoj záver vychádza z obsahu spisu v danej veci. Súd prvého stupňa rozsudkom -303 zo 17.9.2009 rozhodol o štyroch nárokoch žalobcov, a to tak, že zamietol žalobu o určenie, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom nehnuteľností ďalej označených, zamietol návrh žalobcov o určení, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie svedčenia podľa až 8 zák. č. 293/92 Zb., na základe ktorého bola žalovaná v katastri nehnuteľností zapísaná ako oprávnený držiteľ ďalej označených nehnuteľností, zamietol aj návrh žalobcov na určenie, že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka ďalej označených nehnuteľností. V poradí posledným (štvrtým) výrokom konanie v prevyšujúcej časti, t.j. o návrhu žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú rozostavanú stavbu - sklad náradia v rozsahu v akom je postavená na parcele KN-C O./X - záhrada o výmere 343 m2, neoprávnenú stavbu oplotenia medzi parcelami č. KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 172 m2, parcelou KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 a parcelou KN-C č. O./X - záhrada o výmere 343 m2 a neoprávnenej stavby garáže a letnej kuchyne postavenej na parcele č. KN-C č. O./X - zastavaná plocha o výmere 45 m2 vylúčil na samostatné konanie s tým, že v ňom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Toto rozhodnutie o vylúčení nároku žalobcov na samostatné konanie odôvodnil tým, že v uvedenej veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie, a to proti výrokom v poradí č. 1. a č. 3. O odvolaní žalobcov rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením -332 z 31.5.2011 tak, že odvolaniu vyhovel a zrušil rozsudok v napadnutých výrokoch, t.j. vo výroku v poradí č. 1. a č. 3. rozsudku. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že rozsudok vo výrokoch,

ktoré odvolaním žalobcov neboli napadnuté, t.j. vo výroku v poradí č. 2. a vo výroku v poradí č. 4., t.j. výroku o vylúčení konania (nároku) žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť neoprávnené stavby na samostatné konanie, v ktorom (samostatnom) konaní bude rozhodnuté o trovách celého konania, nadobudli právoplatnosť, preto ani neboli predmetom prieskumu v uvedenom odvolacom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že predmetom ďalšieho konania po zrušení a vrátení veci súdu prvého stupňa bol nárok žalobcov na určenie, že žalovaná nie je oprávneným držiteľom označených nehnuteľností a že žalovaná nesplnila zákonné podmienky, aby bola v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka označených nehnuteľností. Keďže rozsudok vo výroku, v ktorom bolo obsiahnuté aj rozhodnutie súdu o tom, že o trovách celého konania (t.j. týkajúceho sa všetkých žalobcami uplatnených nárokov) bude rozhodnuté v samostatnom konaní, nadobudol právoplatnosť, bol záväzný pre súd prvého stupňa, čo znamená, že o trovách konania nebolo potrebné a ani nebolo možné rozhodnúť rozsudkom z 11.10.2012 (teraz napadnutým), pretože o trovách sa má rozhodnúť až v konaní, v ktorom bude rozhodnuté o nároku žalobcov vylúčenom na samostatné konanie. Z uvedeného dôvodu nebolo možné rozhodnúť odvolacím súdom o odvolaniach účastníkov proti výroku rozsudku o náhrade trov konania. So zreteľom na uvedené, odvolací súd ani neposudzoval, resp. neskúmal vecnú správnosť napadnutého výroku o náhrade trov konania v znení opravného uznesenia z hľadiska účastníkmi uplatnených odvolacích dôvodov. Povinnosťou súdu prvého stupňa po zrušení rozsudku v tomto výroku bude o trovách doterajšieho konania na súde prvého stupňa a aj na odvolacom súde rozhodnúť v rozhodnutí o veci vylúčenej na samostatné konanie.

Námietka žalovanej o nesprávnostiach v záhlaví rozsudku ohľadne zastúpenia žalobcov v 6. a 7. rade je opodstatnená. Z Plnomocenstva založeného v spise na č.l. XXX je zrejme, že splnomocnenec Vojčík & Partners, s.r.o. Košice, Rázusova 28, za ktorého koná JUDr. Leo Vojčík, konateľ, zastupuje od 7.11.2011, a aj v čase vyhlásenia rozsudku aj žalobcov v 6. a 7. rade. Títo nie sú zastúpení osobami, ktoré sú uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Uvedené zastúpenie trvá doposiaľ. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude zrejmú nesprávnosť odstrániť postupom podľa

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.