Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/1/2023

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: Indebitum s.r.o., so sídlom Jankovcova 1535/2a, Holešovice, 170 00 Praha 7, IČO: 116 50 893, Česká republika, právne zast.: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti odporcovi: Helske, s.r.o., so sídlom Kukuričná 1, 831 03 Bratislava

- mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 211 253, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Súd n e p r i z n á v a navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania voči odporcovi.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 05.01.2023, domáhal voči odporcovi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia.

2. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo 05.01.2023 sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 2.280.000 eur, ktoré navrhovateľovi vzniklo na základe vlastníctva dlhopisov HELSKESUSTAINED 4 /23CZNF, vydané na meno; ISIN: SK4210001869, SK4210001877, SK4210001893, ISIN: SK4210001901 a ručiteľských vyhlásení povinného zo dňa 11.04.2019, ktorým zriadi záložné právo k nehnuteľnostiam: výrobnej haly - HELSKE PRODUCT PARK LE-SO.03 Výrob. hala, sup. č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, postavenej na pozemkoch parc. č. X.- Y. XXXX/XX a XXXX/XX, evidovaných na liste vlastníctva č. X, vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom pre okres: Levoča, obec: Levoča, katastrálne územie: W.; výrobnej haly - 1 HELSKE PRODUCT PARK LE- SO.02 Výrob. hala, sup. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. X.- Y. XXXX/XXX, evidovanom na liste vlastníctva č. X, vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom pre okres: Levoča, obec: Levoča, katastrálne územie: W. (ďalej spolu aj ako ,,nehnuteľnosti“).

3. Za rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu ohrozenia exekúcie považuje navrhovateľ skutočnosť, že časť pohľadávok z dlhopisov Helske zodpovedajúca úrokovým výnosom je v súčasnosti splatná, prevažná časť pohľadávok z dlhopisov Helske vo výške 2.225.000 eur nadobudne splatnosť dňa 30.04.2023 (t. j. o necelé štyri mesiace) a pohľadávka vo výške 55.000 eur nadobudne splatnosť dňa 30.04.2026 („pohľadávky navrhovateľa“). Splatnosť pohľadávok navrhovateľa v takmer celej výške sa teda neodkladne blíži, preto sa podaním návrhu navrhovateľ usiluje dosiahnuť zabezpečenie svojho peňažného nároku voči odporcovi, teda peňažnej pohľadávky, ktorá s ohľadom na znenie ručiteľských vyhlásení odporcu už navrhovateľovi v časti úrokových výnosov vznikla a v časti celej istiny čoskoro vznikne. Na

základe interného preverovania majetkových pomerov odporcu realizovaného navrhovateľom (a to s cieľom overiť, či odporca ako ručiteľ navrhovateľa nerealizuje úkony smerujúce k zbavovaniu sa vlastného majetku s úmyslom ohroziť exekúciu žalovaného nároku) navrhovateľ zistil, že odporca je výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností. Poukázal na tú skutočnosť, že na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX, na ktorých je evidované vlastnícke právo odporcu k predmetným nehnuteľnostiam sú vo vzťahu k obom nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“) vyznačené plomby na základe V-1595/2022 (kúpna zmluva) („plomby“). Odporca pritom okrem predmetných nehnuteľností podľa vedomosti navrhovateľa nedisponuje žiadnym iným majetkom, z ktorého by mohol navrhovateľ svoje pohľadávky vyplývajúce z dlhopisov Helske uspokojiť. Rovnako podľa dostupných informácii a platobnej neschopnosti emitenta, emitent nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol slúžiť na úhradu pohľadávok navrhovateľa. To potvrdzujú účtovné závierky odporcu a emitenta, ktoré tvoria prílohu tohto návrhu. Reálnosť obavy, že navrhovateľ nebude schopný pohľadávku navrhovateľa uspokojiť z majetku odporcu napokon zvýrazňuje tiež skutočnosť, že práve v zmysle účtovnej závierky odporcu za rok 2021, dosiahol stratu vo výške 2.451.739 eur za rok 2021, čím viac ako zdvojnásobil stratu z roku 2020, ktorá bola vo výške 1.177.236 eur, len zvýrazňuje negatívny trend vo vzťahu k bonite odporcu. Navrhovateľ bol toho názoru, že návrh navrhovateľa spĺňa všetky predpoklady uvedené v : a) dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu sú ako nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia a (ďalej len ,Z“) v spojení s ustanovením spôsobilým predmetom zabezpečenia záložným právom; b) predmet záložného práva je vymedzený jednoznačne, a to na základe zápisu evidovaného v katastri nehnuteľností; c) zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu dôjde k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky navrhovateľa spočívajúcej v peňažnom plnení, ku ktorého úhrade sa odporca zaviazal na základe ručiteľských vyhlásení; d) na strane navrhovateľa existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie, keďže nielen, že hrozí, že odporca sa v budúcnosti bude zbavovať svojho majetku, ale s ohľadom na skutočnosti osvedčené týmto návrhom je zrejmé, že so zbavovaním sa svojho majetku už aj skutočne začal; e) zriadenie záložného práva k označenému majetku odporcu nie je najmä vzhľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky neprimerané a nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebránia ani žiadne iné prekážky. V prípade, že by súd aj napriek dôvodom uvedeným v tomto podaní usúdil, že v posudzovanom prípade nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z akýchkoľvek dôvodov vyhovieť, navrhovateľ žiada, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: Súd ukladá povinnému, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nasledovnými nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve povinného: a) výrobnej haly - HELSKE PRODUCT PARK LE- SO.03 Výrob. hala, sup. č. XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, postavenej na pozemkoch parc. č. X.-Y. XXXX/XX a XXXX/XX, evidovaných na liste vlastníctva č. X, vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom pre okres: Levoča, obec: Levoča, katastrálne územie: W.; a b) výrobnej haly - 1 HELSKE PRODUCT PARK LE- SO.02 Výrob. hala, sup. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. X.-Y. XXXX/XXX, evidovanom na liste vlastníctva č. X, vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom pre okres: Levoča, obec: Levoča, katastrálne územie: W..

4. Podľa až 3 (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

5. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia navrhovateľ pripojil rubopisované Dlhopisy Helske; ručiteľské vyhlásenia odporcu k dlhopisom Helske; výzvy na uhradenie úrokových výnosov z dlhopisov Helske, výpis z LV č. XXXX; oznámenie úradu špeciálnej prokuratúry a účtovnú závierku odporcu za rok 2021.

13. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý.

14. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pri zabezpečovacom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti.

15. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.

16. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. ).

17. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín, a zároveň po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia.

18. Z pozitívno-právnej úpravy vyplýva päť základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len na návrh; musí existovať spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty; zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia musí zabezpečovať peňažnú pohľadávku; musí existovať proporcionalita zriadenia záložného práva k výške zabezpečovanej pohľadávke a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie.

19. Navrhovateľ podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil. V konaní nebolo hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená. Navrhovateľ existenciu zmarenia exekúcie odvodzuje od skutočnosti, že odporca sa zbavuje svojho majetku, nakoľko na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX, na ktorých je evidované vlastnícke právo odporcu k predmetným nehnuteľnostiam sú vo vzťahu k obom nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia katastrálneho zákona vyznačené plomby na základe V-1595/2022 kúpna zmluva. Súd konštatuje, že v danom prípade sa žiada podotknúť, že odporca je podnikateľským subjektom realizujúcim podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom je (v zmysle ) dosahovanie zisku, pričom na jej realizáciu slúži alebo je určený práve obchodný majetok spoločnosti, s ktorým odporca - s akcentom na samotný zmysel podnikania, oprávnene nakladá. V predaji nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorému navrhovateľ vidí úmysel zmenšovania majetku odporcu, súd uvádza, že ani predmetný argument nie je spôsobilý preukázať opodstatnenosť navrhovateľom uvádzanej obavy z ohrozenia exekúcie, keďže následkom ich predaja by bola transformácia majetku odporcu, a to nahradením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov (zároveň aj za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku). Navrhovateľ v konaní nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by odporca finančné prostriedky z predaja dotknutých nehnuteľností použil alebo mienil použiť spôsobom ohrozujúcim vymožiteľnosť jeho nároku. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne - predmetná zákonná podmienka však v danom prípade naplnená nebola. Nemožno prisvedčiť reálnosti obavy zo zmarenia exekúcie iba z tvrdenia navrhovateľa, že ,,Navrhovateľ nebude schopný pohľadávku navrhovateľa uspokojiť z majetku povinného napokon zvýrazňuje tiež skutočnosť, že práve v zmysle už spomenutej ostatnej účtovnej závierky povinného za rok 2021, dosiahol povinný stratu vo výške 2.451.739 eur za rok 2021, čím viac ako zdvojnásobil stratu z roku 2020, ktorá bola vo výške 1.177.236 eur (v kontexte zbavovania sa takmer všetkého nehnuteľného majetku povinného), len zvýrazňuje negatívny trend vo vzťahu k bonite povinného“ alebo ,,odhliadnuc od stále znižujúcej bonity povinného podporuje aj nemalá výška žalovaného nároku dosahujúca sumu takmer 2,3 mil. eur (je totiž zrejmé, že už len z podstaty veci je ohrozenie exekúcie pohľadávky vo výške 2,3 mil. eur objektívne vždy väčšie, než je tomu v prípadoch pohľadávok, ktorých výška sa pohybuje napríklad len v rozsahu niekoľkých tisíc eur). Pri pohľadávkach takéhoto veľkého rozsahu (takmer jeden milión eur) existuje prakticky u každého dlžníka viac ako reálne riziko, že obdobné pohľadávky nebudú schopní veriteľovi riadne uhradiť, respektíve, že vyvinú snahu sa tejto povinnosti vyhnúť (a to napríklad aj rozpredajom svojho majetku na iné spriaznené obchodné spoločnosti).“ V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že negatívny výsledok hospodárenia za účtovné obdobie vyplývajúci z účtovnej závierky za rok 2021, nie je úplne rozhodujúcim faktorom pre bonitu odporcu tak, ako sa to snaží navodiť súdu navrhovateľ, nakoľko na uvedený výsledok hospodárenia vplýva množstvo rôznych faktorov, ktoré aj pre bonitnú spoločnosť, môžu na konci účtovného obdobia znamenať negatívny výsledok (okrem iného nákup cenných papierov). Z uvedenej účtovnej závierky je nepochybné, že odporca má dlhodobý hmotný majetok vo výške takmer 10 miliónov eur, z toho stavby okolo 4,5 milióna eur. V druhom rade hypotéza o tom, že čím je väčšia pohľadávka, tým existuje väčšie riziko ohrozenia exekúcie, nemožno považovať za absolútne exaktnú, nakoľko uvedené je taktiež ovplyvnené viacerými faktormi nezávislými od výšky pohľadávky. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť a je potrebné podotknúť, že navrhovateľ v súčasnosti vôbec nemá predmetnú pohľadávku v časti istiny splatnú, okrem úrokových výnosov, čo je v tomto prípade iba zlomok z celkovej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ argumentuje len v rovine domnienok a úvah, ale reálne negatívne nakladanie s majetkom odporcu v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverným spôsobom nepreukázal.

20. V konaní taktiež nebola hodnoverne osvedčená primeranosť zriadenia záložného práva k výške zabezpečovanej pohľadávky. V čase rozhodovania tunajšieho súdu bola splatná, ako bolo vyššie uvedené, iba časť pohľadávky týkajúca sa úrokových výnosov, preto je v tejto súvislosti nepochybné, že žalobcom navrhované zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti je v zjavnom nepomere k výške zabezpečovanej splatnej pohľadávke. Navyše v danom prípade sa žiada podotknúť, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil ani primeranosť zriadenia záložného práva k celej pohľadávke navrhovateľa. Záverom súd poznamenáva, že z hľadiska povahy tohto inštitútu, ak sa v prípade zabezpečovacieho opatrenia podáva návrh pred začatím konania, musí naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, a to v intenciách . Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie, ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprichádzalo k jeho zneužívaniu. Nakoľko však navrhovateľ nemá splatnú pohľadávku v časti istiny (najväčšia časť vo výške 2.225.000 eur) nemôže v tej časti ani podať príslušnému súdu žalobu vo veci samej, pretože by sa jednalo o predčasne podanú žalobu, a to ani v prípade keby tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľa, a teda záložné právo na nehnuteľnostiach zriadil a súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

21. V prípade ak by súd aj napriek dôvodom uvedeným v tomto návrhu usúdil, že v posudzovanom prípade, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z akýchkoľvek dôvodov vyhovieť, navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd je vždy povinný ex offo skúmať skutočnosť, či je možné dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením. Vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuztena> ods. 3 . Vo všeobecnosti môžno konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu (k tomu porovnaj aj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=nf3c45ltgezs6mrqgiya>). S poukazom na vyššie uvedené, mal tunajší súd za to, že v danom prípade by bolo možné dosiahnuť sledovaný účel (v prípade splnenia všetkých zákonných predpokladov) zabezpečovacím opatrením, ktoré malo v tomto prípade prednosť pred reguláciou neodkladným opatrením (podporný účel), preto súd neodkladné opatrenie nemohol nariadiť ( ).

22. Na základe dôvodov uvedených vyššie vyhodnotil súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia ako nedôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Podľa ods. 1, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že navrhovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľ nebol v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alternatívne neodkladného opatrenia úspešný a zároveň odporcovi žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( ). Odvolanie sa podáva dvojmo v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Bratislava I (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.). S podaním odvolania je spojená poplatková povinnosť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana konania dostala jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy strany konania podávajúcej odvolanie.