Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-116-2021.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Subarea
4Cob/116/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: VEGO MARKETING s.r.o., Timravy 12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 672 695, práv. zast. JUDr. Natália Kubáňová, advokátka, Zsigmonda Móricza 5707/8, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Funeko - Enviro, s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 36 774 391, práv. zast. LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 35 846 909, o zaplatenie 3.600 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/54/2018-49 zo dňa 24. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/54/2018-49 zo dňa 24. septembra 2020 odmieta.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým kontumačným rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.600 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 720 EUR od 02.11.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 720 EUR od 02.02.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 720 EUR od 04.05.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 720 EUR od 02.08.2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 720 EUR od 01.11.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 EUR v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom uložil povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 177 ods. 2 písm. c), § 273, § 275, § 219 ods. 3, § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 27. júna 2018, rozšírenou podaním doručeným súdu 15. januára 2019, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.600 EUR spolu s úrokom z omeškania, bližšie špecifikovaným v návrhu, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 EUR a náhrady trov konania. Tento nárok odôvodnil žalobca tým, že 22. marca 2017 uzatvoril so žalovaným na dobu neurčitú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom dvoch navigačných tabúľ o rozmere 80 x 120 cm na stĺpoch verejného osvetlenia v Leviciach. Nájomné bolo zmluvou dohodnuté v sume 25 EUR mesačne za jednu navigačnú tabuľu bez DPH a jednorazové produkčné náklady v sume 60 EUR za jednu navigačnú tabuľu bez DPH.
3. Dňa 12. júna 2017 došlo k medzi stranami sporu k spísaniu dodatku č. 1 k nájomnej zmluve, ktorým sa zmenil predmet nájmu na tri tabule o rozmere 80 x 120 cm a päť tabúľ o rozmere 120 x 40 cm. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 10170875 za obdobie od 1. októbra 2017 do 31. decembra 2017 v sume 720 EUR so splatnosťou k 1. novembru 2017, faktúru č. 10180046 za obdobie od 1. januára 2018 do 31. marca 2018 v sume 720 EUR so splatnosťou k 1. februáru 2018, faktúru č. 10180316 za obdobie od 1. apríla 2018 do 30. júna 2018 v sume 720 EUR so splatnosťou k 3. máju 2018, faktúru č. 10180712 za obdobie od 1. júla 2018 do 30. septembra 2018 v sume 720 EUR so splatnosťou k 1. augustu 2018 a faktúru č. 10181094 za obdobie od 1. októbra 2018 do 31. decembra 2018 v sume 720 EUR so splatnosťou k 31. októbru 2018. Žalovaný žalobcovi neuhradil žiadnu sumu. Z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých súm vyplývajúcich z faktúr, žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) z jednotlivých nezaplatených faktúr, a počítaný odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetných faktúr. Žalobca si zároveň v súlade s § 2 nariadenia a § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 EUR.
4. Súd uznesením sp. zn. 32Cb/54/2018 zo 16. septembra 2019 uložil žalovanému, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril a aby v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V uznesení súd zároveň poučil žalovaného, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením, môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie.
5. Žalovanému bolo uznesenie doručené so žalobou a prílohami, vrátane rozšírenia žaloby do vlastných rúk elektronicky dňa 18. septembra 2019. Napriek výzve súdu a poučeniu o možnosti rozhodnúť kontumačným rozsudkom, si žalovaný nesplnil súdom uloženú povinnosť vyjadriť sa k žalobe žalobcu.
6. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 14. septembra 2020, t.j. najmenej 5 dní pred dňom jeho vyhlásenia (24. septembra 2020) v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Strany sporu neboli na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné.
7. Z dôvodu, že žalovanému bola uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 32Cb/54/2018 zo 16. septembra 2019, ktorým mu bolo doručené do vlastných rúk, uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe do 15 dní a v tomto vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný svoju povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, pričom v spomenutom uznesení bol riadne poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, súd žalobe v celom rozsahu v zmysle § 273 CSP vyhovel, a zaviazal žalovaného na úhradu celého uplatneného nároku.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobca bol vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý považuje rozsudok za nezákonný, a preto ho napáda v celom rozsahu, a to z dôvodu (§ 356 písm. b) CSP), že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 273 CSP. Domnieva sa, že v konaní neboli kumulatívne splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP.
Súd v rozsudku konštatoval, že mali byť splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a to s ohľadom na uznesenie súdu zo dňa 16.09.2020, ktorým mal súd okrem iného uložiť žalovanému povinnosť vyjadriť sa k podanej žalobe, vyjadriť sa k opodstatnenosti uplatneného nároku, či navrhnúť vykonanie dokazovania vo vzťahu k tvrdeniam spochybňujúcim uplatnený nárok žalobcu, a ktoré malo byť žalovanému doručované do vlastných rúk.
Žalovaný vyslovil pochybnosti o splnení povinností súdu podľa § 273 písm. a) CSP, týkajúcich sa obsahových náležitostí uznesenia a zároveň aj spochybnil riadne splnenie poučovacej povinnosti súdu podľa § 273 písm. b) CSP, ktorú pre riadne splnenie, je súd povinný včleniť do znenia uznesenia zo dňa 16.09.2020, ako jej integrálnej súčasti - t.j. podľa jeho názoru, nemôže byť jej jednoducho oddeliteľnou prílohou.
Zároveň vyslovil pochybnosti aj o splnení povinnosti súdu podľa § 273 písm. c) CSP, týkajúcej sa riadneho a účinného doručovania uznesenia súdu zo dňa 16.09.2020 do vlastných rúk žalovanému, a pochybnosti o splnení povinnosti zo strany súdu týkajúcej sa povinného skúmania opodstatnenosti uplatneného údajného nároku žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí aj posúdenie opodstatnenosti žalovaného nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd je povinný vychádzať z dôkazov obsiahnutých v spise. Len zmeškanie (o existencii čoho má žalovaný naďalej pochybnosti) povinnosti žalovaného, nemôže vyústiť do procesného neúspechu žalovaného v konaní.
Podľa jeho názoru, je napriek rozhodovaniu formou tzv. rozsudku pre zmeškanie, podľa § 273 a nasl. CSP, súd povinný vykonať právne posúdenie uplatneného nároku z hľadiska jeho opodstatnenosti. Podľa rozhodnutí súdov týkajúcich sa rozhodovania tzv. formou rozsudku pre zmeškanie v neprospech žalovaného: „Soud je tedy povinen skutkový stav právně posoudit a teprve tehdy, je-li nárok žalobce po právu, může vydat rozsudek pro zmeškání.“ Ak teda súd takéto právne posúdenie v konaní neuskutočnil (čo podľa zistení žalovaného zo znenia rozsudku neuskutočnil), je dôvodné domnievať sa, že vo všeobecnosti úspech žalobcu v spore nezávisel od preukázania opodstatnenosti nároku žalobcu, ale od údajného zmeškania procesnej povinnosti žalovaného, čo je v absolútnom rozpore so základnými princípmi občianskeho sporového konania.
V tejto súvislosti preto poukázal konkrétne na to, že v celkovo 10 bodoch rozsudku sa súd:
- v bode 1. venuje výlučne procesným úkonom žalobcu - konštatovaním o podaní žaloby, jej neskoršom rozšírení a o rozsahu podanej žaloby a jej odôvodnení zo strany žalobcu bez vymenovania pripojených dôkazov zo strany žalobcu; a
- v bode 2. a 3. venuje výlučne uzneseniu a jeho údajnému doručovaniu žalovanému; a
- v bode 4. až 7. venuje výlučne citácii ustanovení CSP; a
- v bode 8. venuje výlučne spôsobu vyhlásenia rozsudku podľa § 219 ods. 3 CSP;
- v bode 9. venuje výlučne údajnému splneniu podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP; a
- v bode 10. venuje výlučne rozhodovaniu o náhrade trov konania žalobcu.
Považuje preto za zjavné, že bod 9. rozsudku neobsahuje vetu týkajúcu sa skúmania opodstatnenosti právneho nároku žalobcu, ale výlučne sa venuje nesplneniu procesnej povinnosti na strane žalovaného.
V rozsudku celkom zjavne absentuje výpočet dôkazov a skúmanie dôkazov predložených zo strany žalobcu, ich vyhodnotenie zo strany súdu a v konečnom dôsledku celkové právne posúdenie súdu na základe predložených dôkazov zo strany žalobcu.
O to viac je táto námietka alarmujúca v situácii, ktorá v konaní nastala, kedy súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia jediného pojednávania.
Žalovaný konštatoval, že súd priznal nárok žalobcovi rozsudkom nezákonne, kedy úspech žalobcu nezávisel od výsledkov dokazovania, ale od doručovania uznesenia žalovanému a splnenia procesnej povinností žalovaného, údajne vyplývajúcich z uznesenia.
Z tohto hľadiska je rozsudok, t.j. rozsudok pre zmeškanie žalovaného vydaný bez nariadenia pojednávania, nezákonný, a to nielen s ohľadom na nejasné a pochybné splnenie podmienok podľa § 273 CSP, ale tiež netransparentnosť rozsudku vo vzťahu k verifikácii a skúmaniu opodstatnenosti nároku uplatneného zo strany žalobcu.
Záverom navrhol, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.09.2020 sp. zn. 32Cb/54/2018 zruší a vec vráti súdu na opätovné prejednanie a nové rozhodnutie
vo veci samej. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že nie je ospravedlniteľný dôvod, že na preberanie listín splnomocnil žalovaný inú osobu a ďalej uviedol, že žalovaný v odôvodnení len citoval ustanovenia CSP, pričom ich neaplikoval a neuviedol, v čom presne spočíva pochybenie súdu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že pri kontumačnom rozsudku zákon nevyžaduje podrobné odôvodnenie.
Zdôraznil, že ospravedlniteľným dôvodom pre zmeškanie podania vyjadrenia, rozhodne nie je nezodpovedný prístup žalovaného, ktorý trval od 18.09.2019 až do vydania rozsudku pre zmeškanie 24.09.2020, t.j. rok bol žalovaný nečinný, ani dodatočne nepodal vyjadrenie. Odvolanie preto považuje za účelové so zámerom predlžovať konanie. Zastáva právny názor, že súd konal správne v zmysle ust. § 273 CSP a nasl., žalovanému dal dostatok času a dospel k správnemu právnemu posúdeniu a rozhodnutiu.
Záverom navrhol, aby súd odvolanie podané žalovaným zamietol ako neprípustné.
11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.06.2021, kde uviedol, že v podanom vyjadrení sa argumentácia, v prevažnej miere, venuje otázke zmeškania lehoty na vyjadrenie voči žalobnému nároku, uplatnenému v konaní.
Uviedol, že otázka zmeškania procesnej lehoty nie je zďaleka jedinou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť splnená pri vydaní rozsudku podľa § 273 CSP. V rámci odvolacieho konania (voči rozsudku pre zmeškanie) je nemenej dôležité skúmanie, či zo strany súdu boli dodržané základné procesné povinnosti pri jeho vydaní a či súd v tomto smere konal v súlade s princípmi a zásadami občianskeho sporového konania. S ohľadom na vyššie uvedené, žalovaný považuje argumentáciu žalobcu v tomto rozsahu za celkom bezpredmetnú a irelevantnú na účely odvolacieho konania.
Pokiaľ ide o ostatné argumenty vyjadrené žalobcom v podanom vyjadrení, konkrétne, že žalovaný „v odôvodnení cituje len ustanovenia CSP, pričom ich neaplikuje a neuvádza v čom presne spočíva pochybenie súdu“, žalovaný opakovane poukázal na argumentáciu vyjadrenú v bodoch 2.2. až 2.13. odvolania, kde žalobca, naopak, nájde vecnú a priamu argumentáciu žalovaného, prostredníctvom ktorej poukazuje na nezákonnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.09.2020 vydaného v konaní (ďalej len „rozsudok“).
Uviedol, že vôbec nerozumie vágnej argumentácii žalobcu v rámci vyjadrenia. Ako už bolo konkretizované v rámci odvolania, žalovaný v rámci odvolacieho konania namieta nezákonnosť rozsudku s ohľadom na:
- pochybnosti o splnení povinností súdu podľa § 273 písm. a) CSP - pokiaľ ide o riadne splnenie obsahových náležitostí uznesenia, ktorým bol súd povinný vyzvať žalovaného na vyjadrenie k žalobe;
- pochybnosti o splnení povinností súdu podľa § 273 písm. b) CSP - pokiaľ ide o riadne splnenie poučovacej povinnosti súdu voči žalovanému;
- pochybnosti o riadnom splnení povinností súdu podľa § 273 písm. c) CSP - pokiaľ ide o riadne a účinné doručovanie uznesenia, ktorým bol súd povinný vyzvať žalovaného na vyjadrenie k žalobe;
- pochybnosti o riadnom splnení povinnosti súdu skúmať ex offo oprávnenosť a opodstatnenosť nároku uplatneného v konaní.
Mimo ostatných argumentov vyjadrených v odvolaní, oprávnenosť a opodstatnenosť uplatneného nároku je prvoradou podmienkou (medzi ostatnými hmotnoprávnymi a procesnými podmienkami), ktorá bezpodmienečne musí byť splnená a preukázaná pri rozhodovaní podľa § 273 a nasl. CSP.
Záverom konštatoval, že výlučné zmeškanie lehoty nemá za následok, že žalovaný bez ďalšieho spor, ktorý je predmetom tohto konania, prehráva.
Žiadne ďalšie nové skutočnosti, rozhodné pre posúdenie veci neuviedol.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v súlade s § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolaní dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
13. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
14. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
15. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
16. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Vyjadrenie k žalobe predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí (a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie), môže súd rozhodnúť už v tejto fáze konania kontumačným rozsudkom, alebo môže súd vykonať iné vhodné opatrenia na skončenie sporu. Z princípu tzv. silného sudcu, ktorým je sporové konanie ovládané, ako aj z princípu arbitrárneho poriadku vyplýva, že súd má oprávnenie zvážiť efektivitu a spravodlivosť tohto postupu. Preto v konkrétnostiach súd môže:
a) dokončiť fázu doručovania žaloby a vyjadrení a prikročiť k ďalším procesným úkonom (predbežné prejednanie sporu, resp. nariadenie pojednávania), alebo b) pri splnení podmienok § 273 CSP v nadväznosti na § 167 CSP skončiť konanie už v tejto fáze kontumáciou v neprospech žalovaného.
17. S poukazom na hypotézu ustanovenia § 273 CSP a výraz „súd môže“ má súd možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a bez nariadenia pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať. Súd je v takomto prípade povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný, a prihliadať na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1002 s.)
18. Odvolací súd v predmetnom konaní rozhodoval o odvolaní žalovaného voči rozsudku pre zmeškanie žalovaného (tzv. kontumačný rozsudok) č.k. 32Cb/54/2018 zo dňa 24.09.2020. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 3.600 EUR s príslušenstvom v zmysle § 273 CSP, nakoľko žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil svoju povinnosť vyjadriť sa v určenej lehote k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie právnej otázky, či na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené zákonné podmienky.
19. Žalovaný vyslovil v odvolaní pochybnosti o splnení povinností súdu podľa § 273 písm. a), b) a c) CSP, spočívajúcich v obsahových náležitostiach uznesenia. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred pojednávaním sú nasledovné:
- súd riadne doručil žalovanému žalobu do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom mu uložil povinnosť v určenej lehote (ide o sudcovskú lehotu) písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie;
- žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril.
20. Po dôslednom preštudovaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením zo dňa 16.09.2019 súd prvej inštancie vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia je bod 3. odôvodnenia, v ktorom je uvedená možnosť súdu bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe pre zmeškanie, podľa § 273 CSP. Uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 18.09.2019. Odvolaciemu súdu je ďalej zo spisu zrejmé, že na deň 24.09.2020 súd vytýčil pojednávanie o zaplatenie 3.600 EUR. Pojednávania dňa 24.09.2020, sa nezúčastnila ani jedna zo strán, napriek tomu, že oznam o vytýčení pojednávania bol na úradnej tabuli súdu zverejnený od 14.09.2020 do 29.09.2020.
21. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že aplikačným problémom v súdnej praxi pri rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP (nevyjadrenie sa k žalobe) je, či možno rozhodnúť podľa uvedených ustanovení, pokiaľ samotný sudca nárok žalobcu nepovažuje za nesporný. Predchádzajúca právna úprava v ustanovení § 153b ods. 3 OSP stanovovala, že skutkovým základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný. S ohľadom na princípy nového procesnoprávneho kódexu bola táto podmienka z normatívneho textu vypustená. Odvolací súd má však za to, že v prípadoch, kde sudca indikuje zjavnú nedôvodnosť alebo šikanóznosť žaloby a najmä v prípadoch, ak žaloba bola doručená fikciou, pričom sa súdu žiada zdôrazniť, že by malo ísť, vzhľadom na § 151 ods. 1 CSP, len o výnimočné prípady, nie je normatívnym textom viazaný. Súd totiž nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku (pozri nález Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36). V prejednávanej veci však nemožno, na základe dokladov tvoriacich obsah spisu, konštatovať zjavnú nedôvodnosť, či šikanóznosť žaloby.
22. Odvolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2019 sp. zn. 5Obdo/50/2019, podľa ktorého predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 C.s.p., ktorými sú: riadne doručenie žaloby (o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p.) žalovanému do vlastných rúk spolu s uznesením, v ktorom súd žalovanému uložil povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa v určenej lehote k žalobe nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, pričom žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe bez vážneho dôvodu nevyjadril.
23. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že proti tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
24. V prípade žalovaným podaného odvolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/54/2018-49 zo dňa 24. septembra 2020, je predmetom odvolacieho prieskumu zistenie, či boli
splnené všetky procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku v zmysle § 273 CSP. Jedná sa o splnenie procesných podmienok, existencia ktorých umožňuje súdu prvej inštancie rozhodnúť o nároku žalobcu uvedeným druhom rozhodnutia.
25. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil predmetným spôsobom rozhodnúť. Poukaz odvolateľa na Zbierku rozhodnutí NS ČR je, vzhľadom na rozdielnosť právnej úpravy, právne irelevantný a nie je pre konajúci súd záväzný, nakoľko sa nepovažuje za ustálenú rozhodovaciu prax. V súlade s uvedeným tak odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie prostredníctvom rozsudku pre zmeškanie, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov.
26. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného, že súd prvej inštancie neustálil právny titul vymáhaného nároku a príslušenstva. Podľa názoru odvolacieho súdu nemal súd prvej inštancie, v rámci daných možností a skutočností známych zo súdneho spisu, dôvod spochybniť opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, ako sa s touto otázkou vysporiadal. Žalobca dôvodnosť svojho návrhu dokladoval listinami na č.l. 6 až 12 svojej žaloby zo dňa 27.6.2018. Žalovaný opak žiadnym spôsobom nepreukázal ani v priebehu odvolacieho konania.
27. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v podanom odvolaní nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku podľa § 273 CSP nepreukázal, v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 písm. a) a b) CSP. Odvolanie žalovaného tak smeruje proti rozsudku, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto ho odvolací súd, postupujúc podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
28. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala. Odvolací súd preto žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).