Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/47/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benka a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, Identifikačné číslo: 001254524, podnikajúca na území slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BRE bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpený splnomocnencom: B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingova 5, Bratislava, IČO: 35 929 049 proti odporcovi: M. R., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, U., o zaplatenie sumy 3.093,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica z 26. novembra 2013 č.k. -99 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.028,35 eura so 16,5% úrokom ročne od 25.12.2009 do 10.10.2011, s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania splnomocnencovi žalobcu a to trovy právneho zastúpenia v sume 309,55 eura a iné trovy v sume 185,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia , , , , , , , , , , , , , , , , , , keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 23.02.2009 uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu v zmysle ustanovení a nasl. a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení . Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. a aj ustanovenia osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení a nasl. , zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj účinných

v čase uzavretia zmluvy. Keďže si odporca na základe Zmluvy o úvere neplnil riadne svoje povinnosti a to nevykonaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle Zmluvy o úvere, navrhovateľ listom zo dňa 04.10.2011, ktorý bol odporcovi doručený dňa 10.10.2011 odstúpil od Zmluvy o úvere čím sa stali všetky záväzky odporcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere splatnými a to k 10.10.2011. Ku dňu 24.12.2009 bol odporca v omeškaní so zaplatením sumy 3.093,09 eura pozostávajúcej z 3.028,35 eura istiny a z poplatkov za upomienky a výzvy na úhradu v celkovej sume 64,74 eura. Na základe uvedených skutočností súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 3.028,35 eura. Navrhovateľ si ďalej predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku vo výške 16,5 % ročne od 25.12.2009 do zaplatenia. Navrhovateľ ako veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 10.10.2011, t.j. do dňa, kedy prišlo k predčasnému zosplatneniu úveru s tým, že po tomto termíne navrhovateľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania. Na základe uvedeného preto súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vo výške 3.028,35 eura, dohodnuté zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia, t.j. ku dňu 10.10.2011 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka požadovaných poplatkov za upomienky a poplatkov za výzvy na úhradu vyplývajúcich a špecifikovaných vo výpise z účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej výške 64,74 eura, konkrétne poplatkov za telefonické upomienky v počte deväť a v celkovej výške 14,94 eura (9x1,66 eur), poplatku za odoslanie upomienky zo dňa 10.11.2009 vo výške 16,60 eura, poplatku za výzvu na úhradu zo dňa 01.12.2009 vo výške 16,60 eura a poplatku za poslednú výzvu na úhradu zo dňa 24.12.2009 vo výške 16,60 eura, tunajší súd ich považuje za neprijateľné podmienky v zmysle ustanovenia a teda absolútne neplatné, nakoľko vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.“ Súd si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu, podľa ktorej administratívna agenda predstavuje plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. . Na základe uvedeného súd žalobu v časti sumy 64,74 eura zamietol. Okrem toho navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie podmienok a to odoslanie výziev, príp. realizácie telefonických výziev. Keďže odporca bol aj naďalej v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s Nar. vl. č. odo dňa 1.1.2012 odkedy navrhovateľ uplatnil svoj nárok. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle , a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú iné trovy a to zaplatený súdny poplatok 185, eura a trovy právneho zastúpenia. V zmysle Vyhl. č. súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 309,55 eura, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej služby po 121,17 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu), 20 % DPH, 2 x režijný paušál po 7,81 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku II. rozsudku súdu prvého stupňa podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie a a a teda v časti, v ktorej súd návrh navrhovateľa zamietol. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie právnych účinkov odstúpenia keď uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne uviedol, že po odstúpení od zmluvy o úvere nemá navrhovateľ nárok na zmluvné úroky za obdobie od odstúpenia od zmluvy, ale len na úroky z omeškania. Zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy v zmysle ustanovenia , keď toto ustanovenie ustanovuje špeciálny dôvod odstúpenia od zmluvy na strane veriteľa, ktorému vzniká právo odstúpiť od úverovej zmluvy za predpokladu kvalifikovaného omeškania dlžníka s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a straty výhody splátok, avšak aj napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia nie je zhodné s právnym inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa a nasl. a jeho právne účinky nie sú stanovené v . Navrhovateľovo odstúpenie od predmetnej zmluvy bolo urobené v súlade s ustanovením a založilo navrhovateľom uplatnený nárok voči odporcovi na úhradu nesplatenej časti úveru spolu s úrokom a príslušenstvom a to až do zaplatenia. Na základe uvedeného navrhovateľ žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku I. potvrdil a v časti výroku II., ktorým došlo k zamietnutiu nároku navrhovateľa zrušil a v tejto časti vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, keď si zároveň uplatňuje náhradu trov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v zamietajúcej časti návrhu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti a v závislom výroku o trovách konania vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 3.093,09 eur, zmluvný úrok vo výške 16,5% ročne od 25.12.2009 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a to v časti istiny 64,74 eur, zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne od 11.10.2011 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2008 (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 23.2.2009 uzavretá zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi hotovostný úver na bežný účet dlžníka vedený v mBank v maximálnej výške 3.300,- eur na obdobie 60 mesiacov, ktorá doba začína plynúť v deň pripísania peňažných prostriedkov úveru na účet dlžníka s konečnou splatnosťou úveru 21.2.2014. Úver je poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na účet stanovený v bode 1.3 zmluvy. Úver je splácaný v mesačných splátkach v súlade s výpočtom splátok stanoveným v harmonograme splátok na účet zriadený pre splácanie mPôžičky, pri ročnej percentuálnej miere nákladov na úver vo výške 17,81% pri celkových nákladoch spojených s úverom vo výške 1.567,45 eur, keď priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver je 20,09 eur. Úver je úročený pohyblivou úrokovou sadzbou, ktorá je v deň uzavretia tejto zmluvy 16,5% ročne.

Zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná zmluva o poskytnutí hotovostného úveru. Vychádza sa z predpokladu, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa všeobecne očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Navrhovateľ uzatvoril zmluvu s fyzickou osobou, nie podnikateľom. Zmluva bola uzatvorená po 1.4.2004, táto zmluva je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou a spĺňa všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa a nasl. . Navrhovateľ mal v čase uzavretia zmluvy v predmete svojej činnosti aj prijímanie vkladov, poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie, bol teda dodávateľom podľa , pretože túto činnosť vykonával v

rámci svojho podnikania. Odporkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ podľa , pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Súd prvého stupňa vecne správne zamietol návrh navrhovateľa v časti istiny 64,74 eur ako aj zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne od 11.10.2011 do zaplatenia, avšak odvolací súd dospel k tomuto záveru na základe iného právneho posúdenia ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie návrhu v tejto časti z dôvodu, že veriteľ má právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba do 10.10.2011, t.j. do dňa, kedy prišlo k predčasnému zosplatneniu úveru s tým, že po tomto termíne navrhovateľovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nedôsledne zaoberal odstúpením veriteľa, t.j. navrhovateľa od predmetnej zmluvy a to listom zo dňa 04.10.2011, ktorý odporca prevzal dňa 10.10.2011.

Z odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 4.10.2011 vyplýva, že s ohľadom na skutočnosť, že odporca je v omeškaní so splácaním viac ako dvoch splátok úveru poskytnitého na základe Zmluvy je navrhovateľ ako veriteľ oprávnený odstúpiť od Zmluvy v zmysle ust. § 506 ObZako aj v súlade s ust. 2.3.5 Obchodných podmienok poskytovania hotovostného úveru mPôžička v mBank, ktoré sú súčasťou Zmluvy. MBank týmto odstupuje od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“, reg. č. zmluvy XXXXXX- XXXXXXXXXX/XXXX.

V prejednávanej veci správne súd prvého stupňa posudzoval platnosť predmetnej zmluvy o úvere nielen podľa ustanovenia , ale najmä v zmysle ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa v zmysle zákona . V danom prípade je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko bola uzavretá medzi navrhovateľom - veriteľom, ktorý vykonáva túto činnosť a to poskytovanie úverov v zmysle svojho predmetu podnikania a tento úver bol poskytnutý fyzickej osobe nepodnikateľovi, t.j. spotrebiteľovi a v danom prípade je potrebné aplikovať na predmetný zmluvný vzťah aj ustanovenia . V prípade, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy o úvere, tak v danom prípade je potrebné posúdiť toto ustanovenie v zmysle a následne ustanovenia .

Na základe uvedeného odvolací súd vyzval účastníkov konania v zmysle ustanovenia k možnému použitiu na vec súdom prvého stupňa neaplikovaného ustanovenia a vo vzťahu k posúdeniu účastníkmi dojednaného zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne.

Navrhovateľ na základe tejto výzvy zaslal súdu písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že samotná skutočnosť, že tzv. absolútny obchodný vzťah je založený medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nezakladá automaticky pôsobnosť v celom rozsahu, ale zakladá iba aplikáciu ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava úverovej zmluvy obsiahnutá v sa navzájom nevylučujú ale naopak, že sa majú aplikovať spoločne, pričom úverová zmluva so spotrebiteľom sa uzatvára podľa .

Podľa ustanovenia od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ uplatňuje pohľadávku v konaní titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia , v danej veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, ktorým odporca bezpochyby je a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a to i vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno - právnym vzťahom. Zmluvný vzťah, z ktorého navrhovateľ nárok odvodzuje je tak z hľadiska právneho posúdenia vzťahom, na ktorý sa aplikuje právna úprava platná pre spotrebiteľský úver, čím sa zároveň dosiahne vyvážený vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v postavení dlžníka.

Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený navrhovateľom ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka

- spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporca sa na ich príprave nepodieľal a ani by nemohol docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné podmienky zmluvy boli s odporcom individuálne dojednané.

Vykonaným dokazovaním je nepochybné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ odporcovi, ktorý bol dlžníkom zo zmluvy plnil a poskytol mu úver do rámca 3.300,- eur, ktorý bol odporca povinný dohodnutým spôsobom splácať. Nesporným je porušenie zmluvnej povinnosti odporcom, ktorý dohodnuté splátky úveru prestal splácať, ako aj odstúpenie od úverovej zmluvy účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti odporcu( čl. 2.3.5. obchodných podmienok).

Odvolateľ namietal, že pri uplatnení ust. , by súd nesprávne vylúčil pôsobnosť ustanovenia . Prvostupňový súd celkom zreteľne kvalifikoval sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Sám zákonodarca napríklad pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení od zmluvy na úpravu , ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri odkázal na právnu úpravu v , aj keď za spotrebiteľské úvery sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a má vlastnú úpravu odstúpenia od zmluvy.

Odvolací súd konštatuje, že aj Ústavný súd už v minulosti neoznačil postup posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu podľa právnej úpravy obsiahnutej v za ústavne nekonformný (napr. vec ) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Taktiež odvolací súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie . Odvolací súd len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež ).

Pri názore odvolateľa by sa v celej škále dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo vrátane regulácie inštitútu odstúpenia od zmluvy, s čím sa podľa odvolacieho

súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti zásadne zhoršuje ich postavenie. Odvolací súd preto odmieta názor navrhovateľa, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) nedopadá právna úprava občianskeho práva, ale obchodného práva.

Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje odvolací súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod.. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Podľa uvádzaného tak správne súd prvého stupňa posúdil nedôvodnosť nároku navrhovateľa v časti istiny 64,74 eur predstavujúcej poplatky a zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne od 11.10.2011 do zaplatenia, keď vychádzajúc z vyššie uvedeného odstúpením od zmluvy s účinkami od počiatku, po odstúpení od zmluvy nie je navrhovateľ oprávnený požadovať uplatnenú pohľadávku titulom vrátenia poplatkov a zmluvného úroku a preto bol správne návrh navrhovateľa v tejto časti zamietnutý aj keď z iných dôvodov ako tak urobil prvostupňový súd.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej podľa potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a odporca, ktorý bol v odvolacom konaní plne procesne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu návrhom v zmysle neuplatnil a ani mu nevyplývajú zo spisu.

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.