Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/112/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ U. U. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXXX K., K. A.. L. XXX, N., štátna občianka USA a Rakúskej republiky, 2/ U. P. - R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, W., K., štátny občan Rakúskej republiky, navrhovateľ 1/ a 2/ zast.: JUDr. Katarína Pössová, advokátka, so sídlom Špitálska 10, 814 99 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast.: JUDr. Eva Mihóková, advokátka, so sídlom ul. 1. mája 22, 953 01 Zlaté Moravce, o určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

I. Návrh s a z a m i e t a.

II. Navrhovateľ 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi k rukám advokáta odporcu: JUDr. Eva Mihóková, so sídlom ul. 1. mája 22, 953 01 Zlaté Moravce náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2009 domáhali určenia, že Z. P.

- R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. B. ako pozemok s parcelným číslom 4137 lesný pozemok o výmere 57223 m2, zároveň si uplatnili náhradu trov konania. V návrhu uviedli, že sú zákonní dedičia a teda právni nástupcovia po ich otcovi Z. P.-R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom J. XX, Y.Ň., každý v 1/2 , čím je daná ich aktívna legitimácia na podanie žaloby. Pasívna legitimácia odporcu vychádza zo skutočnosti, že je zapísaný od roku 1984 ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu na liste vlastníctva. Uviedli, že ich otec za života na základe darovacej zmluvy od svojej matky dňa 1.7.1919 nadobudol nehnuteľnosť vedenú ako parcela č. 4137 les o výmere 57223 m2 v kat. úz. B., zapísanú v PKV č. 8 v kat. úz. B.. Vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do pozemkovej knihy dňa 3.7.1919. Ich právny predchodca za života s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal, nepreviedol ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, o čom svedčí aj zápis v pozemnoknižnej vložke. Citovaná nehnuteľnosť nebola ani po roku 1945 postihnutá konfiškáciou, o čom svedčí absencia zápisu konfiškácie v pozemkovej knihe. Ostatné nehnuteľnosti, ktoré vlastnícky patrili matke ich otca C. P.-R. boli postihnuté Benešovými dekrétmi a boli skonfiškované. O tieto nehnuteľnosti navrhovatelia nikdy neprejavili záujem. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, ich otec nerušene vlastnil až do svojej smrti, pretože štát túto nehnuteľnosť nielenže nikdy nekonfiškoval a nevyvlastnil. V snahe vyvrátiť prípadné pochybnosti o tom, či bol majetok ich otca skonfiškovaný podľa nariadenia č. sa navrhovatelia obrátili na príslušné archívy so žiadosťami o vyhľadanie konfiškačného rozhodnutia. Predkladajú negatívne potvrdenia z archívov. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje právny úkon alebo verejná listina, ktorá by bola právny titulom straty

vlastníctva ich právneho predchodcu k predmetnej nehnuteľnosti a preto majú jednoznačne zato, že ich právny predchodca bol ku dňu smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa odporca bránil tvrdením, že konfiškácia nebola v pozemkovej knihe vyznačená, u ich právneho predchodcu boli splnené podmienky pre konfiškáciu, uvádzajú, že takáto obrana je právne irelevantná, nakoľko na konfiškačné konanie sa vzťahoval zákon č. 8/1928 Zb. (Správny poriadok), vydaniu rozhodnutia predchádzalo správne konanie a proti rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie. Pokiaľ by sa odporcovi podarilo preukázať, že u otca navrhovateľov boli splnené podmienky na konfiškáciu, čo navrhovatelia popierajú, nemožno bez preukázania konfiškačného rozhodnutia dospieť k záveru, že k prechodu vlastníctva na štát došlo. Ich právny názor opierajú aj o publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. (ZSP 4/2001), podľa odôvodnenia ktorého ku konfiškácii dochádzalo zo zákona, ale na prechod vlastníctva na štát bol viazaný na deklaratórne rozhodnutie správneho orgánu o splnení alebo nesplnení podmienok na konfiškáciu a podliehalo inštančnému preskúmavaniu. Z identifikácie parciel vyhotovenej Správou katastra Bánovce nad Bebravou vyplýva, že k dnešnému dňu je pozemok ich právneho predchodcu vedený ako parcela registra "C" č. 4137 lesný pozemok o výmere 57223 m2 zapísaná na LV č. XXX v kat. úz. B. a ako vlastník je evidovaný odporca. Po zistení skutočností, že ako titul nadobudnutia vlastníctva je na LV uvedená hospodárska zmluva, podali návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 psím. A) katastrálneho zákona a žiadali výmaz štátu z listov vlastníctva. V rámci konania si správa katastra zadovážila z archívu prídelovú listinu, o ktorej navrhovatelia nevedeli, z ktorého dôvodu bol ich návrh zamietnutý a boli odkázaní na podanie žaloby o určenie vlastníctva, pretože vlastníctvo je sporné a to otázke vlastníctva má právomoc rozhodnúť len súd. Z prídelovej listiny vyplýva, že nehnuteľnosť parcela číslo 4137, ktorá je predmetom tohto sporu je v tejto listine obsiahnutá. Od samého začiatku navrhovatelia túto listinu spochybňovali a trvajú na tom, že jej nepredchádzalo platné konfiškačné rozhodnutie, a teda štát rozhodoval o prídele pozemku, ktorý predtým nenadobudol do vlastníctva, čím bola porušená zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Táto zásada platí aj pre štát. Odporca zakladá svoje vlastnícke právo na prídelovej listine vydanej ONV Topoľčany dňa 3.10.1961. Navrhovatelia napádajú domnelý titul nadobudnutia vlastníctva odporcu a tvrdia, že prídelová listina sa nikdy nestala titulom na nadobudnutie vlastníctva a preto ich otec nikdy nestratil vlastníctvo k nehnuteľnosti. Prídelovej listine vytýkajú tieto právne pochybenia, pre ktoré nemá žiadnu právnu silu: 1. Prídelovú listinu mohol vydať štát iba na tie nehnuteľnosti, ktoré mal vo svojom vlastníctve. Je nesporné, že predmetnú nehnuteľnosť pred vydaním prídelovej listiny štát nezískal, pretože nehnuteľnosť nikdy nebola skonfiškovaná ani štátom znárodnená. Na podporu ich tvrdenia poukazujú aj na fakt, že v pozemkovej knihe nebola nikdy vyznačená konfiškácia na nehnuteľnosť a nie je v nej urobený ani iný záznam, ktorým by prešlo vlastníctvo na štát. Prídelová listina nie je právny akt, na základe ktorej dochádza k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, ale je iba titulom na pridelenie majetku, pričom štát mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v čase prídelu vlastnil. Listinou odnímajúcou vlastníctvo môže byť len konfiškačné rozhodnutie. Ani za socializmu nebolo možné, aby niekto stratil vlastníctvo inak ako zákonným spôsobom. Podľa vtedy platných predpisov bolo možné stratiť vlastníctvo iba konfiškáciou, prípadne neskôr znárodnením alebo vyvlastnením. V danom prípade štát bez toho, aby sa stal predtým vlastníkom, vydal prídelovú listinu na majetok, ktorý nevlastnil. Porušil Dohovor o ľudských právach a slobodách, najmä právo vlastniť majetok. Je povinnosťou súdu, aby veľmi dôkladne prídelovú listinu ako písomný dôkaz skúmal a zisťoval, či boli v čase jej vydania splnené podmienky na jej vydanie, t.j. či štát bol vlastníkom nehnuteľností. Sám odporca v katastrálnom konaní nikdy nepoprel, že neexistuje doklad o tom, že by štát získal vlastníctvo konfiškáciou alebo znárodnením, ale odvodzuje svoje vlastnícke právo výlučne o prídelovú listinu. 2. Okrem toho navrhovatelia vytýkajú prídelovej listine aj jej nulitu, nakoľko bola vydaná orgánom, ktorý nebol na jej vydanie oprávnený, a to z týchto dôvodov: V čase prídelu v roku 1961 patrilo rozhodovanie o prídeloch lesnej pôdy do 50 ha jednoznačne a výlučne iba Krajským národným výborom a nad 50 ha Ministerstvu pôdohospodárstva tak, ako toto oprávnenie vyplýva z prílohy D, položka 12 vládne nar. č. , ktoré bolo účinné v čase vydanie predložených prídelových listín. V zmysle citovaného nariadenia do pôsobnosti ONV v čase vydania prídelovej listiny patrilo len obstaranie knihovného poriadku na pridelenej pôde, udeľovanie súhlasu k scudzeniu, daniu do árendy alebo inému zmluvnému zaťaženiu pridelenej pôdy a vykonávanie vyúčtovaní s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov, teda z taxatívneho výpočtu oprávnení ONV rozhodovať o prídele lesnej pôdy. Pokiaľ tak štát urobil, prekročil svoje právomoci. Z uvedeného vyplýva, že prídelovú listinu nemožno považovať za verejnú listinu a pre vytýkaný nedostatok je súd povinný prihliadať (judikát NS SR ). Podľa

sa za verejnú listinu považuje iba listina vydávaná štátnym orgánom v medziach jeho právomoci. V danom prípade ONV prekročil zákonom zverené právomoci, z ktorého dôvodu na prídelovú listinu z 3.10.1961 nemožno hľadieť ako na verejnú listinu. Zápis do LV bol vykonaný až v roku 1984 a titulom na zápis nebola prídelová listina, ale hospodárska zmluva. Keby bola prídelová listina vyhotovená, bol by ju štát predložil. Uviedli, že v ich prípade aplikácia reštitučných zákonov neprichádza do úvahy z dôvodu nesplnenia základnej podmienky na uplatnenie nároku, ktorým bolo štátne občianstvo a trvalý pobyt. Nakoľko boli presvedčení, že ich otec vlastníctvo nestratil, podali návrh na prejednanie dedičstva, konanie sa viedlo na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou , návrh bol zamietnutý a zamietnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že jediný spôsob ako získať vlastníctvo späť je súdne konanie o určenie vlastníctva. Dôvodom zamietnutia bolo, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase rozhodovania svedčalo v prospech inej osoby a pre dedičský súd bolo rozhodujúci stav v čase vyhlásenia uznesenia. Do dedičstva neboli tieto aktíva zahrnuté, boli súdom odkázaní domáhať sa určenia vlastníctva v civilnom konaní. Pokiaľ by sa odporca v konaní bránil podaním námietky vydržania nehnuteľnosti, poukázali na tú skutočnosť, že nie sú splnené zákonné podmienky podľa , ktorými sú nerušené užívania po dobu viac ako 10 rokov a dobromyseľná držba. Je nesporné, že štát pri vydaní prídelovej listiny pochybil, keď ju vydal bez toho, aby jej predchádzalo konfiškačné rozhodnutie. Nemôže si teda dobromyseľnú držbu odvodzovať od tejto prídelovej listiny, pri vydaní ktorej postupoval protiprávne. Na preukázanie správnosti nášho právneho názoru poukazujeme aj na publikovaný právny názor NS ČR sp. zn. , podľa ktorého ak štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (protiprávne) umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nemožno uvažovať o zásade, že v pochybnostiach sa má zato, že držba je dobromyseľná. Nepopreli, že odporca môže preukázať, že nehnuteľnosť viac ako 10 rokov nepretržite užíva, avšak je vylúčené, že preukáže dobromyseľnú držbu, t.j. že bol dobromyseľný a že sa od samého začiatku domnieval, že nehnuteľnosť mu vlastnícky patrí. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne vzhľadom ku všetkým skutočnostiam a odporca musel vedieť, že v čase vydania prídelovej listiny nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Táto informácia v čase vydania prídelovej listiny vyplývala aj zo zápisu v pozemkovej knihe (PKV č. 8), kde bol evidovaný náš právny predchodca ako vlastník. Podľa publikovanej súdnej judikatúry, ak je odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť predpokladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. (NS SR ). V danom prípade existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporcom v otázke vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti, ktorí je ohrozením nášho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Uviedol, že z nepriamych dôkazov predložených odporcom jednoznačne vyplýva, že všetok majetok právneho predchodcu navrhovateľov Z. P.-R. vrátane nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania, bol skonfiškovaný, pričom z dokladov a dokumentov predložených odporcom - Slovenskou republikou vyplýva, že tento majetok bol skonfiškovaný podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, resp. aj podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Skutočnosť, že ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v katastrálnom území B. došlo, jednoznačne vyplýva z predložených dokumentov:

- z hlásenia Okresného výboru v Bánovciach nad Bebravou č. 10.615/45,

- zo zápisnice z 13.6.1946, preukazujúcej prevzatie lesného majetku bývalého majiteľa Z. P.-R. "do držby a úžitku československého štátu /Ústredného riaditeľstva štátnych lesov/", pričom okrem iných ide o majetok aj v katastrálnom území B., ktorý "bol rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia čís. 104/1945 Sb. n. SNR",

- z výkazu konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany Okresného národného výboru v Topoľčanoch číslo D3-219/1945 z 24.8.1945,

- z výkazu konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany Okresného národného výboru v Topoľčanoch číslo D3-340/1945 z 2.1.1946,

- z listiny "Hlásenie prevzatia skonfišk. majetkov - obežník" Exponovanej inšpekcie štátnych lesov číslo 8222-II-1946 z 12.11.1946,

- z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 35414/47-I./B (predloženého v koncepte, pričom čistopis bol vyhotovený a expedovaný 9.6.1947),

- z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy číslo 225/47-I.B (predloženého súdu v koncepte, pričom čistopis bol vyhotovený 22.1.1947). Skutočnosť, že došlo ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov v katastrálnom území B., jednoznačne vyplýva aj z toho, že 3.10.1961 Okresný národný výbor v Topoľčanoch vydal prídelovú listinu pre "Čsl. štát - v správe Štátnych lesov v Pezinku, Lesný závod v Topoľčanoch, v celosti", ktorou do správy štátnych lesov pridelil nehnuteľnosti zapísané v PKV č. 8 pre katastrálne územie B.. Poukázal, že v závere tejto prídelovej listiny z 3.10.1961: "Táto prídelová listina je vkladnou listinou v zmysle Podľa predpisu nového však už netreba pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam ešte zápis v pozemkovej knihe." V prospech odporcu ako vlastníka podstatnej nehnuteľnosti zároveň dodnes slúži aj na zápis v katastri nehnuteľnosti. Uviedol, že navrhovatelia sa v tomto súdnom konaní nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva, ak tvrdia, že "štát sa po roku 1945 zmocnil užívania majetku nášho právneho predchodcu, čo nepopierame, ale toto zmocnenie sa majetku bolo bez akéhokoľvek právneho dôvodu." Zo žaloby navrhovateľov vyplýva, že majú za to, že štát sa zmocnil majetku ich právneho predchodcu na základe prídelovej listiny z 3.10.1961. Podľa rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. sa oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát bez právneho dôvodu za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch, nemôže domáhať ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, a to ani formou určenia vlastníckeho práva, ani vlastníckou žalobou, pretože oprávnená osoba si nárok mala uplatniť podľa reštitučného predpisu. Vyššie uvedené rozhodnutie vychádza z rovnakého stavu všeobecne záväzných právnych predpisov, aké boli a sú v Slovenskej republike, pričom z neho vyplýva, že je vydané predovšetkým s prihliadnutím na princíp právneho štátu a právnej istoty, pretože ak by bolo možné domáhať sa kedykoľvek vydania vecí, ktoré bolo možné v stanovenej lehote žiadať podľa zákona o pôde (prípadne požadovať určenie vlastníctva k nimi), bola by hromadne narušená právna istota veľmi veľkého počtu osôb. Pokiaľ v žalobe navrhovatelia uvádzajú, že nespĺňali podmienky na uplatnenie nároku podľa zákona o pôde, ktorou bolo štátne občianstvo o pobyt, táto ich obrana neobstojí, pretože ak mali skutočne za to, že ich rozsiahly majetok po ich právnom predchodcovi bol štátom protiprávne prevzatý, nič im ako bývalým československým štátnym občanom nebránilo požiadať o štátne občianstvo a prihlásiť sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, resp. Slovenskej republiky na trvalý pobyt. Poukazujeme však na tomto mieste na tú skutočnosť, že ako vyplýva z časti I. tohto nášho vyjadrenia, odporca - Slovenská republika získala majetok právneho predchodcu navrhovateľov nad všetky pochybnosti v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. Ak by aj súd dospel k záveru, že vlastnícke právo odporcu na základe predložených dokumentov nie je dostatočne preukázané, tvrdí, že odporca nadobudol vlastnícke právo k pozemku parc. č. 4137 v katastrálnom území B. vydržaním. Ako vyplýva z predloženej zápisnice z 13.6.1946, v tento deň prevzal československý štát lesný majetok Z. P.-R., skonfiškovaný "rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa nariadenia číslo 104/1945 Sb. n. SNR". Na základe všetkých uvedených dokumentov je zrejmé, že štát bol dobromyseľným držiteľom daných nehnuteľností, pričom stále tvrdí, že bol aj ich vlastníkom. Dobromyseľnosť držby bola pre štát v priebehu rokov potvrdená aj vydaním prídelovej listiny z 3.10.1961 a uzatvorením hospodárskej zmluvy č. P-2243/1984-152. To, že štát vec (pozemok) nerušene držal a užíval od roku 1945 až dodnes, nespochybňujú ani navrhovatelia. Podľa práva platného na území Slovenska do 1.1.1951: "Právo vlastníctva nehnuteľnosti bez vpisu do pozemkovej knihy, aj proti vlastníkovi vpísanému do pozemkovej knihy, nadobudne si ten, kto nehnuteľnosť za 32 rokov ako svoju pokojne má v držbe." Podľa ustanovenia vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Podľa ustanovenia vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa ustanovenia lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa keď lehota začala bežať.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štát, ak by aj nedošlo ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov, pričom odporca tvrdí, že ku konfiškácii bez akýchkoľvek pochybností došlo, štát sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania vydržaním, a to k 1.1.1961.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.01.2011 tak že určil, že Z. P. - R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B., vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C" s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 2.598,86 eur.

Na odvolanie odporcu odvolací súd rozsudok okresného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že v danej veci je podstatné jednoznačne ustáliť, kedy, v ktorom období došlo k prevzatiu sporných nehnuteľností štátom. Pokiaľ by došlo k prevzatiu nehnuteľnosti štátom v období od 25.02.1948 do 31.12.1989, t.j. v období označovanom ako obdobie neslobody, existoval by podľa reštitučných zákonov (, , ) nárok oprávnených osôb domáhať sa vydania veci. V prípade, že by oprávnené osoby nespĺňali podmienky uvedené reštitučnými zákonmi (podmienka občianstva a trvalého pobytu), bola by daná ich možnosť domáhať sa určenia vlastníckeho práva podľa , nič by nebránilo tomu, aby sa svojho vlastníckeho práva domáhali opierajúc sa o všeobecné predpisy občianskoprávne, nakoľko existencia špeciálnych reštitučných predpisov nevylučuje v takomto prípade postup podľa všeobecných právnych predpisov. Tento záver je nesporný a vyplýva z početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR i Ústavného súdu SR, na ktoré poukazovali navrhovatelia. Odvolací súd považoval rozsudok okresného súdu za predčasný a formalistický. Súd prvého stupňa neprihliadol k tomu, že z obsahu spisu sa javí, že k tvrdenému zásahu do vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľov malo dôjsť v roku 1945 po ukončení druhej svetovej vojny (z uvedených listín vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov, územie Československej republiky opustil v marci 1945 za trvania druhej svetovej vojny spolu s navrhovateľmi) pred takmer 70-timi rokmi, od tejto doby sa o svoje vlastníctvo on ani jeho právni nástupcovia nezaujímali s výnimkou konaní v roku 2007 pred katastrálnym úradom a dedičského konania v roku 2005. Je pritom nesporné, že minimálne v rokoch 1945 - do 25.02.1948 tu bola možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva, keď Československá republika bola v tomto období považovaná za demokratický štát a právny predchodca navrhovateľov sa svojich vlastníckych práv mohol v zmysle vtedy platných právnych predpisov domáhať. Z listinných dôkazov predložených odporcom, ktoré je potrebné vyhodnotiť ako nepriame dôkazy sa javí, že konfiškačné rozhodnutie na celý majetok právneho predchodcu navrhovateľov vydané bolo Predsedníctvom SNR zo dňa 14.08.1945 č.7387/1945, jeho celý majetok vrátane nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bol štátom zápisnične prevzatý dňa 13.06.1946, tento majetok bol opakovane zaradený do zoznamov skonfiškovaných majetkov, ktoré prešli do vlastníctva štátu, zasielaných Povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy a skutočnosť, že konkrétne konfiškačné rozhodnutie sa nepodarilo doposiaľ v archívoch nájsť, nemôže bez ďalšieho mať za následok navrhovateľmi tvrdený záver, že ku konfiškácii jednej konkrétnej nehnuteľnosti právneho predchodcu navrhovateľov nedošlo. Ďalej v odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal rozhodnými skutočnosťami a listinnými dôkazmi významnými pre posúdenie skutkového stavu danej veci, ktoré na danú vec nesporne dopadajú, neposudzoval teda, či je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení i s prihliadnutím na dobu, v ktorej malo dôjsť k zániku vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľov a od ktorej uplynulo takmer 70 rokov, nechal bez povšimnutia listinné dôkazy predložené odporcom, najmä dôkaz, z ktorého vyplýva existencia konfiškačného rozhodnutia na všetky nehnuteľnosti Z. P.-R. - právneho predchodcu navrhovateľov vydaného dňa 14.08.1945 Predsedníctvom SNR číslo 7387/1945, neustálil ani dobu, v ktorej malo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát (do 25.02.1948 alebo po 25.02.1948), nemohol potom posúdiť danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení správne. Návrhom navrhovateľov má byť spochybnená zákonnosť pred 70-timi rokmi realizovaných verejnoprávnych postupov, čo nie je možné považovať za nastolenie právnej istoty na strane navrhovateľov, ale za narušenie právnej istoty na strane súčasného vlastníctva. Právna istota všetkých osôb a zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutia súdu, či správneho orgánu, na ktorých základe určitá osoba nadobúda alebo je pozbavená vlastníctva veci, bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou majúcou účinky do budúcna bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje. V opačnom prípade by totiž bolo možné uplatniť tvrdenia o vadách v zapätí po tom, čo prebehla doba ich skartácie,

boli zničené alebo stratené. Za najvýznamnejší dôkaz odvolací súd považoval koncept I. povereníctvo pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu č. 255/47-I./B, ktorou Finančnej prokuratúre v Bratislave oznamuje, že všetky nehnuteľnosti Z. P. - R. boli rozhodnutím predsedníctva SNR č. 7389/1945 zo dňa 14.08.1945 skonfiškované podľa Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., pričom sa jednalo o stanovisko v súvislosti so súdnym konaním, o ktorého existencii sa v spise nachádzajú ďalšie nečitateľné listiny( č.l. 236 a násl. spisu). Súdu prvého stupňa uložil povinnosť vykonať ďalšie dokazovanie, pokúsiť sa zabezpečiť rozhodnutie Predsedníctva SNR č. 7387/1945 zo dňa 14.08.1945, súdny spis vedený na Najvyššom súde v Brne pod CoII./353/49, ktorého nečitateľné časti sa nachádzajú na čl. 236 až 238, vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale i podľa ods. l , následne vyhodnotiť dôkazy v súlade s a násl. , vec posúdiť s prihliadnutím na stanovisko odvolacieho súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie listinami: úmrtný list Z. P.-R., rodné listy navrhovateľov, potvrdenie o okruhu dedičov po Z. P.-R., LV č. XXX, k.ú. B., úmrtný list P. P.-R. (manželka poručiteľa), PKV č. 8, identifikácia parciel zo dňa 5.8.2009, kópia katastrálnej mapy, Prídelová listina z 3.10.1961, z List Okresného výboru v Bánovciach nad Bebravou č. 10.615/45, Zápisnica napísaná dňa 13.6.1946, vyhotovená Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B",, List Povereníctva SNV pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu zo dňa 17.8.1945 s označením návrh na konfiškáciu lesného majetku Z. P. R. "F."., List Miestneho národného výboru v Továrnikoch, č. 1.192/45-Zápisnica, ktorá bola napísaná dňa 21.6.1945 (čl.158), Osobný popis vlastníka s č. 3904 (čl. 161), Výkaz poľnohospodárskych a lesných priemyselných závodov s uvedením mena vlastníka: Z. P. R. (čl. 163), Popis budov s uvedením mena vlastníka: Z. P. R. (čl. 164), Listina Okresného úradu v Topoľčanoch zo dňa 2.1.1946 spolu s listinou označenou ako Výkaz konfiškovaných lesných majetkov v okrese Topoľčany (čl. 169), Listina označená ako Hlásenie prevzatia skonfiškovaných majetkov - obežník č. 8222-II-1946 zo dňa 12.11.1946 (čl.172), Výkaz konfiškovaných lestných majetkov v okrese Topoľčany zo dňa 24.8.1945 (čl. 176), Odpis úradného záznamu spísaného dňa 8.2.1947(čl. 177), Úradný záznam k.č. 41937/46- III-B (čl. 178), Listina Povereníctva pôdohospodárstva a pozem. ref. sekcia A- VIII s označením Les. spol. Zlatníky - prídel lesa č. 6411/VIII/B-3/1948 zo dňa 28.4.1948 spolu s prílohou Mapa v mierke (čl. 179,180), Listina označená KONCEPT vyhotovená Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia B s č. 35414/47-I./B (čl. 181), Listina označená KONCEPT II. vyhotovená Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia B s č. 255/47.-I/B (čl. 182), Listinu- Odpis - Zápisnica zo dňa 24.6.1946 (čl.184), Listinu adresovanú Povereníctvom poľnohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 12.01.1948, ktorá bola adresovaná Okresnému súdu v Topoľčanoch (čl. 223), Upovedomenia Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu zo dňa 3.1.1946 (č.l. 239), Listiny Označené ako Poľnohospodársky majetok podliehajúci konfiškácii (čl. 240-244), Oznámenie Ministerstva vnútra SR Bratislava z27.07.2009 (čl.46), z 22.06.2010 (čl.138), z 24.06.2010 (čl. 140), 27.07.2010 (čl. 146), z 12.10.2010 (čl. 204) z 11.11.2010 z č.l. 230, Oznámenie MV SR Nitra, pobočka Topoľčany z 20.07.2009(čl.48), 05.10.2010 (čl. 203), z 25.11.2010 (č.l. 245). Oznámenie Krajského súdu v Bratislave z 2.12.2010 (č.l. 251), Oznámenie Ministerstva vnútra SR Bratislava z 20.01.2011 (č.l. 266), Oboznamuje sa oznámenie Národného archívu v Prahe, z 26.09.2006 (čl. 49), z 23.06.2010 (čl. 142), z 11.01.2011 z (č.l. 264), odvolanie č.l. 303-313, protokol zo dňa 12.11.1932 č.l. 317-322, plnomocenstvo č.l. 323, Listina Státneho pozemkového úradu v Prahe Č.j. 169.687/32- II/3 č.l. 324-335, odpověď Ministerstva zemědělství zo dňa 28.3.1938 č.l. 336-337, Listina Štátneho pozemkového úradu č. 980/42-II zo dňa 18.3.1942 č.l. 338-339, Uznesenie čd. 2073/48 č.l. 340-347, výpis z LV č. XXXX č.l. 348, výpis z LV č. XXXX č.l. 349, výpis z LV č. XXXX č.l. 350, výpis z LV č. XXXX č.l. 351, návrh na konfiškáciu lesného majetku č.l. 352, Listina Exponovenej inšpekcie štátnych lesov č.4137/ II/1946 - zápisnica o prevzatí les. maj. č.l. 353, zápisnica zo dňa 13.06.1946 č.l. 354-357, upovedomenia Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu zo dňa 21.11.1945, 3.1.1946, 4.1.1946, č.l. 358-361, žiadosti Povereníctva pre pôdohospodárstva a pozemkovú reformu o vyznačenie konfiškácie č.l. 362-366, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2008 č.l. 370-376, rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trenčíne zo dňa 12.09.2006 č.l. 377-391, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 14.06.2011 č.l. 401-407, podanie zástupcu navrhovateľov - upozornenie na aktuálnu judikatúru US SR č.l. 408 - 413.

Ďalej vykonal dokazovanie listinami: Spis z fondu Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. čd 387/1948 v k.ú. J. č.l. 444-445, pozemkovoknižná vložka č. 63 k.ú. J. č.l. 448-450, Informácia Ministerstva vnútra SR sekcia verenej správy o správa archívnych dokumentov štátnymi archívmi č.l. 451, Odpoveď Štátneho archívu v Bratislave zo dňa 13.03.2014 č.l. 460, Odpoveď Štátneho archívu v Nitre zo dňa 18.03.2014

č.l. 461, spis Čd 984/1946 č.l. 463-466, spis Čd 155/1962 č.l. 467-469, Oznámenie Štátneho archívu v Nitre zo dňa 19.03.2013 č.l. 470, Spis č. Ln 2/65-IV k číslu Co II 353/49 Najvyšší súd v Brne č.l. 472-476, Upovedomenie č. 12234/45-I/B zo dňa 21.11.1945 č.l. 479, upovedomenie č. 19745-I/B zo dňa 03.01.1946 č.l. 478, pozemnoknižná vložka č. 786, k.ú. J., listina označená ako Republik Österreich, Urkunde über die Verleihung der Staatsbürgerschaft č. 2-11 Ha 519/8-1947 (s tým, že podľa vyjadrenia zástupcu navrhovateľov ide o doklad preukazujúci štátneho občianstva Rakúska navrhovateľov a ich otca, č.l. 533).

Ďalej vykonal dokazovanie listinami: Listiny doručené súdu Ministerstvom vnútra SR, Slovenských národným archívom (nachádzajúce sa v prílohovej obálke spisu a vo fotokópii ako č.l. 483 - 504) označené ako: spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/65-IV - Najvyšší súd v Brne k číslu Co II 353/49, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/19-IV, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/26-IV, Konfiškačné rozhodnutie UP SNR č. 7387/1945 zo dňa 3. decembra 1945 (k č. 1812) 1945-I/B zo dňa 17. augusta 1945).

Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia a nasledujúcich v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol, že návrh je dôvodný.

Predmetom sporu bolo určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B., vedený Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C" s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 bol v čase svoje smrti Z. P.-R..

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle je označenie účastníkov konania. Podľa účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má v každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia).

V prípade každého konania na súde však treba vychádzať nielen z procesných predpisov (§ 79, § 90 príp. § 80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.

Z Listu vlastníctva č. XXX k.ú. B. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. registra "C" č. 4137, výmera 57223 m2, lesné pozemky je odporca. Z predloženého Úradného osvedčenia a úmrtného listu (čl. 16 až 21), z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín je zrejmé, že Z. P.-R. zomrel XX.XX.XXXX vo Y. a navrhovateľka 1/ (bytom H. XXXXX K., K. A.. L. XXX, N., štátna občianka USA a Rakúskej republiky) a navrhovateľ 2/ (bytom R. XX, W., K., štátny občana Rakúskej republiky) sú zákonnými dedičmi po Z. P.- R..

V zmysle ustanovenia žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi nedostatkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.

Súd posudzoval či navrhovatelia ako do úvahy pripadajúci dedičia po Z. P.-R. majú v predmetnom konaní naliehavý právny záujem na takomto určení t.j. na určení, že vyššie uvedená nehnuteľnosť bola ku dňu smrti vo vlastníctve poručiteľa Z. P.-R..

Zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ uviedol, že otec navrhovateľov bol v čase skončenia 2. svetovej vojny výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Z dôvodu vojnových udalostí a blížiaceho sa východného frontu v marci 1945 spolu s manželkou a deťmi, teda navrhovateľmi opustili územie Slovenska, avšak so záujmom po skončení vojny sa na svoj majetok vrátiť a pokračovať v jeho obhospodarovaní, po skočení vojny bola rodina umiestňovaná do zaisťovacieho tábora v Rakúsku v Spolkovej krajine Štajersko a keďže nemali občianstvo Rakúskej republiky, tak túto spolkovú krajinu ani v rámci Rakúska nemohli opustiť. Keďže nemali vystavené rakúske pasy, nemali objektívne možnosť vrátiť sa na Slovensko a zistiť v akom stave sa ich majetok nachádza. Rakúske občianstvo bolo navrhovateľom a ich otcovi udelené až 17.04.1947. Následne, po roku 1948 keď sa režim zmenil na totalitný, už vôbec neprichádzalo do úvahy navštíviť Slovensko a zisťovať stav majetku. Navyše otec navrhovateľov bol informovaný, že v Československu sú stíhané a prenasledované osoby nemeckej a maďarskej národnosti, čo logicky odôvodňovalo jeho obavu vstúpiť na územie nášho štátu. Navrhovateľke 1/ sa podarilo prísť do Československa až v roku 1964, kedy sa išla pozrieť na majetok a zistila, že na ňom hospodári štátna organizácia. Vzhľadom na vtedajší politický režim bolo vylúčené, aby sa domáhala akýchkoľvek majetkových práv. Navrhovatelia ako rakúski štátni občania si po páde komunizmu nemohli uplatňovať vrátenie majetku cestou reštitučných zákonov, pretože nespĺňali podmienku československého občianstva. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovatelia nespĺňali podmienky na uplatnenie reštitučných nárokov, bolo vylúčené aby takúto možnosť vo svoj prospech využili. Z tohto dôvodu je ich jedinou možnosťou podanie určovacej žaloby. Po vojne vzhľadom na atmosféru ktorá bola a kedy mal otec navrhovateľov informácie o tom, že sú prenasledovaní a stíhaní príslušníci menšín, tak mal i po udelení rakúskeho občianstva prirodzene obavu na Slovensko vycestovať. Pred odchodom zo Slovenska poveril správcu majetku vykonávaním bežných úkonov, išlo o pánu J.. Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, že v období rokov 1945-1948 bol na Slovensku právny štát keď samotné konfiškácie postihujúce majetok a pozbavujúce ľudí občianskych práv sú založené na princípe kolektívnej viny, kde jediným rozlišovacím kritériom je národnosť, pričom tieto postupy sú z dnešného pohľadu ochrany základných ľudských práv a slobôd neakceptovateľné. Pokiaľ by sa i bol právny predchodca navrhovateľov pokúšal právnou cestou o udržanie si svojho vlastníctva, takýto pokus by nebol úspešný. Ďalej vzhľadom na absenciu konfiškačného rozhodnutia a rovnako i absenciu iného titulu prechodu vlastníctva na štát, bol právny predchodca navrhovateľov vlastníkom spornej nehnuteľnosti aj v rokoch 1945-1948 a nemal teda žiaden dôvod žalovať štát o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti ktorá mu patrila, o čom nesporne svedčil i zápis v pozemkovej knihe.

Podľa ust. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv sú údaje katastra uvedené v hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje uvedené v citovaného zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti.

Navrhovatelia 1/ a 2/ svoj nárok, na určenie že Z. P.- R. bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti, pozemok zapísaný na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území B., vedeného Správou katastra Bánovce nad Bebravou ako parcela registra "C" s parc. č. 4137 - lesné pozemky o výmere 57223 m2 odôvodňujú tým, že túto nehnuteľnosť nadobudol Z. P.- R. dňa základe darovacej zmluvy od svojej matky dňa 1.7.1919 (nehnuteľnosť vedenú ako parcela č. 4137 les o výmere 57223 m2 v kat. úz. B., zapísanú v PKV č. 8 v kat. úz. B.). Vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do pozemkovej knihy dňa 3.7.1919. Z. P.- R., teda ich právny predchodca za života s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal, nepreviedol ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, o čom svedčí aj zápis v pozemnoknižnej vložke č. 8., k.ú. B..

Z Identifikácie parciel zo dňa 05.08.2009 č.j. je zrejmé, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa navrhovatelia domáhajú určiť vlastnícke právo zodpovedá nehnuteľnosti, evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. 8 pozemkovej knihy k.ú. B..

Navrhovatelia tvrdili, že ich právny predchodca vlastníctvo nadobudol konštitutívne zápisom do pozemkovej knihy dňa 3.7.1919, s predmetnou nehnuteľnosťou nenakladal, nepreviedol ju na tretiu osobu ani ju nedaroval a teda až do svojej smrti bol jej výlučným vlastníkom, nikdy nestratil vlastníctvo k nehnuteľnosti, namietali právny akt - prídelovú listinu, na základe ktorej nedochádza k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, ale je iba titulom na pridelenie majetku, pričom štát mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v čase prídelu vlastnil. Listinou odnímajúcou vlastníctvo môže byť len konfiškačné rozhodnutie. Ani za socializmu nebolo možné, aby niekto stratil vlastníctvo inak ako zákonným spôsobom. Podľa vtedy platných predpisov bolo možné stratiť vlastníctvo iba konfiškáciou, prípadne neskôr znárodnením alebo vyvlastnením. V danom prípade štát bez toho, aby sa stal predtým vlastníkom, vydal prídelovú listinu na majetok, ktorý nevlastnil. Odporca nemohol nehnuteľnosť nadobudnúť ani vydržaním, pretože neboli splnené zákonné podmienky vydržania, a to nerušené užívanie po dobu 10 rokov a dobromyseľná držba. Konštatuje porušenie Dohovoru o ľudských právach a slobodách, najmä právo vlastniť majetok.

V súčasnosti je na liste vlastníctva ako vlastník tejto nehnuteľností zapísaný odporca.

Po vykonanom dokazovaní, aj jeho doplnení po zrušení rozsudku odvolacím súdom sa nepreukázalo tvrdenie odporcu, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola zabraná v zmysle zák. č. 215/1919 Zb. zo dňa 16.4.1919 o zabraní veľkého majetku pozemkového (tzv. záborový zákon) a že sporná nehnuteľnosť podliehala revízii, ktorá prebehla podľa o revízií prevej pozemkovej reformy. S uvedeným sa stotožnil aj odporca, ktorý po vrátení veci súdu odvolacím súdom na ďalšie konanie žiadal, žalobu zamietnuť z dôvodu, že majetok právneho predchodcu navrhovateľov Z. P.-R. vrátane nehnuteľnosti, ktorej určenie vlastníckeho práva je predmetom tohto súdneho konania, bol skonfiškovaný, pričom z dokladov a dokumentov predložených odporcom vyplýva, že tento majetok bol skonfiškovaný podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, resp. podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. N. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Odporca ďalej uviedol, že toto vládne nariadenie dodnes patrí do systému právnych predpisov Slovenskej republiky, nebolo zrušené. Iba v zmysle prechodných ustanovení o pôde sa už podľa neho nepostupuje. Týmto vládnym nariadením sa odnímalo vlastníctvo určitej skupine obyvateľov vtedajšej Československej republiky bez náhrady s účinnosťou od 01.03.1945. Pokiaľ právny predchodca navrhovateľov splnil podmienky na naplnenie skutkových podstát tohto nariadenia SNR, sám sa v čase vojny v podstate prihlásil k nemeckej národnosti a neskôr ani neuviedol na svoju obranu žiadne okolnosti ktoré by vylučovali použitie konfiškačného nariadenia na jeho majetok. Je možné konštatovať, že mu vlastníctvo k predmetnému pozemku resp. k žiadnemu majetku na území SR od 01.03.1945 už nepatrilo. Odporca chápe situáciu v ktorej sa rodina v tom čase ocitla ako mnohých iných rodín, domnieva sa, že nič nebránilo písomným stykom i prostredníctvom právnych zástupcov v prípade ak existovali dôvody pre ktoré nebolo možné konfiškovať jeho majetok, bolo možné realizovať. Z tohto istého dôvodu je odporca názoru, že v danej veci nie je dnes daný naliehavý právny záujem na obnovení vlastníckeho práva. Už samotná dikcia tohto termínu že musí byť daný naliehavý právny záujem určuje dominantnosť riešenia tohto právneho vzťahu v jeho naliehavosti. Súd posudzuje naliehavý právny záujem pri týchto žalobách v čase vydávania rozhodnutia. Navrhovatelia sú už v značnom fyzickom veku, teda nie je ani predpoklad aby sa vrátili na Slovensko a ujali sa vlastníckeho práva pokiaľ by bolo ich otcovi priznané.

Navrhovatelia tvrdili že ich právny predchodca vlastnícke právo nestratil a dobrovoľne ho počas života nepreviedol na inú osobu kúpou alebo darovaním. Z hľadiska právneho preto bol ku dňu svojej smrti v roku 1973 nespochybniteľne výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Za stavu, že v súčasnosti je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník odporca je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov ako potomkov pôvodného vlastníka na vyhovení určovacej žalobe. V tejto súvislosti poukazujem aj na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. podľa ktorého v takomto prípade pokiaľ nemajú navrhovatelia inú možnosť domôcť sa vlastníctva, je daný právny záujem na určovacej žalobe, pretože inak sa k svojmu vlastníctvu nemôžu dostať. Pokiaľ ide o námietku odvolacieho súdu, že

právne vzťahy sa stali neistými pred desiatkami rokov v dôsledku čoho nie je daný nalievaný právny záujem, považujeme za potrebné uviesť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva lehota v ktorej sa môžu vlastníci o svoje práva uvádzať, naopak zákon výslovne zakotvuje nepremlčateľnosť vlastníckeho práva, pričom zabrániť podávaniu žalôb po desiatkach rokov má právny inštitút vydržania kde pokiaľ by boli podmienky vydržania splnené, defacto by navrhovatelia po uplynutí desaťročnej lehoty stratili možnosť podať úspešne určovaciu žalobu. Keďže v predmetnej veci odporca nehnuteľnosť nevydržal a nesvedčí mu žiadny právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti, tak samotný fakt že k zásahu do vlastníckych práv došlo pred 70-timi rokmi nemôže byť prekážkou pre ktorú nemožno vyhovieť určovacej žalobe. Pokiaľ ide o konfiškáciu, ani po doplnení dokazovania v smere ktorý naznačil odvolací súd, sa nepodarilo konfiškačné rozhodnutie zadovážiť, pričom takéto rozhodnutie by bolo deklaratórnym právnym aktom osvedčujúcim prechod vlastníctva na štát. Je pravdou, ako uvádza odvolací súd, že ku konfiškáciám dochádzalo zo zákona a zo spätnou účinnosťou, avšak vždy sa vyžadovalo vydanie rozhodnutia osvedčujúceho splnenie podmienok na konfiškáciu. V zmysle judikatúry sa na konfiškačné konanie vzťahoval správny poriadok č. 8/1928 Zb. podľa ktorého rozhodnutie muselo mať písomnú formu, muselo byť účastníkovi riadne doručené, prípadne mohlo byť doručené verejnou vyhláškou a konfiškačné rozhodnutie podliehalo inštančnému preskúmaniu. Pokiaľ by bolo pravdou že na majetok právneho predchodcu navrhovateľov malo byť konfiškačné rozhodnutie vydané, je bez pochýb, že by sa bolo v rámci vykonávaného rozsiahleho dokazovania našlo, pretože rovnopis tohto rozhodnutia sa zasielal viacerým inštitúciám a minimálne v niektorej z nich by sa toto rozhodnutie nachádzalo.

Podľa § 1 až 5 Nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.n. SNR zo dňa 27. februára 1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (1) S okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve a) osôb nemeckej národnosti, b) osôb maďarskej národnosti, ktoré 1. novembra 1938 nemali československú štátnu príslušnosť, c) osôb maďarskej národnosti, pokiaľ prevyšuje výmeru 50 ha, d) zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti. (2) Podľa ods. 1 sa nekonfiškuje pôdohospodársky majetok tých osôb nemeckej národnosti [písm. a)], ktoré sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, pokiaľ ich pôdohospodársky majetok neprevyšuje výmeru 50 ha pôdy vôbec. (3) O tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti [ods. 1 písm. a), b), c)], za zradcov a nepriateľov slovenského národa [ods. 1 písm. d)], ako aj o tom, či možno pripustiť výnimku podľa ods. 2, rozhodne Predsedníctvo Slovenskej národnej rady na návrh Povereníctva Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaný v dohode s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné. (4) Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej národnej rady podľa ods. 3 považuje sa majetok takejto osoby za skonfiškovaný podľa ods. 1 dňom účinnosti tohto nariadenia. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný a sťažnosť na Najvyšší správny súd sa vylučuje. (5) Pre posúdenie príslušnosti k nemeckej alebo maďarskej národnosti je rozhodujúci najmä jazyk, užívaný v rodinnom styku, alebo príslušnosť k maďarskej alebo nemeckej politickej strane po 6. októbri 1938, alebo priznanie národnosti pri poslednom sčítaní ľudu. Podľa § 14 tohto nariadenia č. 4/1945 Sb. n. SNR toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. marca 1945. Vykoná ho Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu s Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre veci vnútorné.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa zo dňa 23.augusta 1945 (ďalej len "nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR") s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti

akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1. Podľa § 1 ods. 3 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938. Podľa § 1 ods. 3a nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami, ktoré uverejní v Úradnom vestníku. Podľa § 1 ods. 7 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

Podľa § 26 ods.1,2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR Nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.n. SNR sa zrušuje. Úkony, rozhodnutia a opatrenia učinené podľa nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 4/1945 Sb.n. SNR ostávajú v platnosti; odo dňa vyhlásenia tohto nariadenia ďalšie pokračovanie v prípadoch právoplatne nedokončených treba konať podľa ustanovení tohto nariadenia.

Ani po doplnení dokazovania v smere, ktorý naznačil odvolací súd, sa nepodarilo konfiškačné rozhodnutie - Rozhodnutie Predsedníctva SNR č. 7387/1945 zo dňa 14.08.1945 (prípadne iné rozhodnutie o konfiškácii majetku vo vlastníctve osoby Z. P. R.) zadovážiť, zabezpečiť. Nariadenia SNR č.104/1945 a ani nariadenie č. 4/1945 Sb. n. SNR výslovne nevyžaduje vydanie deklaratórneho aktu, tento musí byť vydaný iba v prípade, ak je vec sporná, je pravda, že uvedené nariadenie ani ostatné konfiškačné dekréty sa nezaoberali otázkou intabulačného princípu, niet však pochybnosť o tom, že konfiškácia nastávala, ak boli splnené jej podmienky zo zákona a teda jej právnym dôvodom bol zákon sám. Je potom možné dospieť k záveru, že konfiškačné dekréty ex lege založili právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktoré sa nadobúdalo len intabuláciou a podľa názoru, že štát konfiškáciou nadobúdal vlastníctvo ipso iure, t.j. bez intabulácie.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že právny predchodca navrhovateľov opustil nehnuteľnosti v k.ú. B. v roku 1945 (v marci 1945 (27.03) spolu s manželkou a deťmi). Zo zápisnice Miestneho národného výboru v Továrnikoch číslo 1.192/45 zo dňa 21.06.1945 (č.l. 158-160), ktorá bola spísaná vo veci zaistenia majetku, ktorý podľa vyhl. č. 24 zo dňa 10 marca 1945 bol navrhnutý na konfiškáciu podľa nariadenia zo dňa 27. Februára 1945 číslo 4 Sb. n. SNR vyplýva, bydlisko vlastníka, a to, že adresa Z. P. R. je od 27.III. 1945 neznáma a ďalej tiež že majetok vlastníka v obci - katastrálnom území - B., ktorý bol dnešným dňom (21.06.1945) zaistený, a že majetok vlastník opustil dňa 27.III. s rodinou na neznáme miesto).

Z listiny označenej ako 3904 osobný popis vlastníka- Príloha č. k návrhu na konfiškáciu majetku (č.l. 161 - 162) vyplýva, že Z. P. R. sa narodil dňa XX. S.. XXXX v V. okres V., bydlisko V., štátna príslušnosť československá, užíval v rodinnom styku jazyk nemecký, maďarský, francúzsky a anglický, priznal pri poslednom sčítaní ľudu národnosť maďarskú, ďalej sú v tejto listine opísané dôvody a dôkazy pre ktoré treba vlastníka majetku považovať za zradcu alebo nepriateľa slov. národa.

Zo zápisnice Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B" pozemková reforma v Bratislave (č.l. 166 - 168) zo dňa 13.6.1946 o prevzatí lesného majetku býv. majiteľov Z. P.-R., obyv. F. do držby a úžitku československé štátu (Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Ide o lesné nehnuteľnosti, ktoré ležia v kat. území B., J., J., E.. Predmetný majetok bol rozhodnutím Predsedníctva

Slovenskej národnej rady skonfiškovaný podľa nariadenia čís. 104/1945 Sb.n. SNR. Tento lesný majetok sa dnešným dňom (13.06.1946) preberá a prideľuje podľa §-u 11 nariadenia čís. 104/1945 Sb.n. SNR do držby a úžitku Ústredného riaditeľstva štátnych lesov, spolu s okrajovými enklávami.

Zo všetkých týchto dôkazov vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov spĺňal podmienky, aby celý jeho majetok bol skonfiškovaný a že ku konfiškácii majetku právneho predchodcu navrhovateľov (a to aj v katastrálnom území B., kde sa nachádza sporná nehnuteľnosť) došlo. Uvedené mal súd preukázané z listín predložených odporcom í a listín slovenského národného archívu a štátnych archívov, ktoré vo veci zabezpečil súd. Z listiny na č.l. 172 vyplýva, že Exponovaná inšpekcia štátnych lesov pod č. 8222- II. - 1946 dňa 12.11.1946 zaslala povereníctvu pôdohospodárstva a pozemkovej reformy VII. odbor Bratislava hlásenie prevzatia skonfiškovaných majetkov, týka sa skonfiškovaných majetkov prevzatých do vlastníctva štátu a majetkov pod vynútenou správou na meno Z. P. - R., F., V. s dátumom prevzatia 13.06.1946. Ďalší listinný dôkaz - Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy sekcia A-VIII. Ústredné riaditeľstvo štátnych lesov upozornilo odbor II./B povereníctvo a pôdohospodárstva pozemkovej reformy, že z lesného konfiškátu Z. P. - R. na F. nedávajú k dispozícii žiadnu čiastku pre drobný prídel, pre občanov obce B., alebo M. alebo okolí obce týchto konfiškátov a tieto majetky zostávajú v celosti štátu. Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu pod č. VIII./6-1669/1945 zo dňa 31.07.1945 zaslalo prezídiu povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu - oddelenie B Zápisnicu zo dňa 21.06.1945 napísanú v Továrnikoch o zaistení majetku Z. P. - R. 100% pre lesné hospodárstvo F., vrátane k.ú. B. s tým, že vlastník opustil majetok dňa 27.03.1945 - evakuoval s rodinnou na neznáme miesto, bol navrhnutý na konfiškáciu podľa nariadenia zo dňa 27.02.1945 č. 4 Sb. SNR. Ďalší listinný dôkaz - Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu dňa 17.08.1945 pod číslom VIII/6/-1908/1945 zaslalo prezídiu Povereníctva SNR Návrh na konfiškáciu lesného majetku Z. P.-R. "F." so Zápisnicou na zaistenie jeho majetku s tým, že navrhuje vo zvláštnej klauzule ustanoviť, že konfiškácii podliehajú všetky pôdohospodárske majetky postihnutých , teda aj majetky z tej-ktorej príčiny v súpise neuvedené. Z. P. - R. bolo zaslané dňa 03.01.1946 pod č. 1019745/45-1/B upovedomenie, že predsedníctvo SNR na svojom zasadnutí 14.08.1945 sa uznieslo na návrh Povereníctva pre pôdohospodárovo a pozemkovú reformu predložený po dohode s Povereníctvom pre veci vnútorné, že sa konfiškuje podľa ods. 1/A, 1/D § 1 Nariadenia SNR zo dňa 23.08.1945 č. 104/1945 Sb. NSR s okamžitou platnosťou a bez náhrady pre účely pozemkovej reformy všetok pôdohospodársky majetok Z. P. - R. a Š. J., rodenej L. C. P. - R. v obci E.. Taktiež z listín doručených súdu Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Štátnym archívom v Nitre, ktorý doručil súdu osvedčené kópie spisov Čd 387/1948, Čd 984/1946 a Čd 155/1962, z ktorých vyplýva, že Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy - sekcia "B", pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Topoľčanoch navrhuje Okresnému súdu v Topoľčanoch v pozemkovej knihe vyznačiť, že nehnuteľnosti Z. P. R. v celosti boli konfiškované. Taktiež, z listín, ktoré súd zabezpečil po vrátení veci odvolacím súdom, konkrétne zo spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív onačeného ako Spis Finančnej prokuratúry v Bratislave Ln 2/26-IV a Spis Finančnej prokuratúry v Bratislave Ln 2/19-IV je zrejmé, že majetok osoby Z. P.-R. bol konfiškovaný. V listine tohto spisu zo dňa 18.01.1947 označenej ako Koncept I. vec Z. P.- R., V. - konfiškát, Žaloba proti Slov. poisťovni pre Kčs 1500000 je uvedené, že " všetky nehnuteľnosti Z. P. R. boli rozhodnutím Predsedníctva SNR čís. 7387/1945 zo dňa 14.8. 1945 skonfiškované podľa nar.čís. 104/1945 Sb.n. SNR. " A ďalej sa v tejto listine uvádza: "Je právne irelevantné, že v spomenutom rozhodnutí (ktorého odpis v prílohe zasielam) je uvádzané len kat. úz. E. a nie aj kat. úz. V., pretože kritériom pre vyslovenie konfiškácie pre vyslovenie konfiškácie podľa cit. nar. je národnosť toho ktorého vlastníka." Ďalej konfiškácia, ktorá nastáva zo zákona, konkrétne o konfiškácii majetku osoby Z. P. R. vyplýva aj listinného dôkazu - zo znenia listiny zo spisu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, onačeného ako Spis Konfiškačné rozhodnutie UP SNR č. 7387/1945 zo dňa 3. decembra 1945 (k č. 1812) 1945-I/B zo dňa 17. augusta 1945), konkrétne z listiny zo dňa 17.augusta 1945 Úradu predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 1812/1945-I./B. nazvaného "Rozhodnutie o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku" adresovaného Národnému výboru v Továrnikoch, v ktorej sa uvádza že " Podľa rozhodnutia predsedníctva SNR zo dňa 7. Augusta 1945, vyneseného na návrh Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, podaný v dohode s Povereníctvom pre veci vnútorné, konfiškuje sa v zmysle nariadenia č. 4/ 1945 Sb.n. SNR dňom 1. marca 1945 pôdohospodársky majetok Z. P.-R. a Š. J. rod. L. v kat. území V.-E. ako majetok osôb národnosti nemeckej. Skonfiškované nehnuteľnosti Vám dnešným dňom na tvari miesta odovzdajú zástupcovia povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v Bratislave, aby ste tieto použili na zriadenie hospodárskej školy a pre ciele pozemkovej reformy. Pôdu túto rozdeľte podľa ustanovení § 5 uvedeného nariadenia

spravodlivo a podľa zásad demokratických, aby ste takto pôdu nepriateľov Československej republiky odovzdali do držby a úžitku slovenského ľudu."

Na základe týchto dôkazov a na základe, že konfiškácia nastávala ex lege a súčasne tiež ex tunc, čo je dané právnou povahou a dikciou § 1 ods. 1 Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia SNR č. 4/1945 Sb. n SNR ("s okamžitou platnosťou a bez náhrady ... sa konfiškuje") a v súvislosti ustanoveniami upravujúcimi ich účinnosť, majetok právneho predchodcu navrhovateľov 1/ a 2/ konfiškáciou nadobudol odporca, resp. jeho predchodca československý štát. Iný skorší spôsob nadobudnutia vlastníctva odporcom, resp. jeho predchodcom v konaní nebol preukázaný, a ani nevyplýva z listín preukazujúcich vlastníctvo v tom čase, t.j. pozemnoknižnej vložky č. 8 k.ú. B.. Ak boli podmienky konfiškácie splnené, nastala konfiškácia ipso iure, bez ohľadu na existenciu rozhodnutí vyslovujúcich, že ku splneniu týchto podmienok došlo. Nevyžadovalo sa vydanie deklaratórneho aktu, tento musel byť vydaný iba v prípade, ak bola vec sporná, predovšetkým, ak požiada o rozhodnutie vlastník dotknutej nehnuteľnosti, alebo ak pochybnosti má konfiškačná komisia (predtým Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu, a vtedy o jeho návrhu rozhodlo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady). Administratívne rozhodnutie o tom, či spadá určitá osoba (jej majetok) pod konfiškačný režim však skutočne bolo treba len vtedy, ak nastala pochybnosť. Pre každý jednotlivý prípad toto rozhodnutie nutné nebolo. Pokiaľ pochybnosť nebola ani na strane príslušného orgánu verejnej správy, ani na strane osoby postihnutej konfiškáciou (právny predchodca navrhovateľov opustil republiku v priebehu 2. svetovej vojny. 27.03.1945), nebolo nutné v takomto prípade vydávať rozhodnutie o konfiškácii. Konfiškačné dekréty ex lege založili právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, štát konfiškáciou nadobúdal vlastníctvo ipso iure, t.j. bez intabulácie. Aj keď v priebehu konania odporca listinami preukázal že vo veci konfiškácie majetku právneho predchodcu navrhovateľov bolo vydané o konfiškácii administratívne rozhodnutie, toto rozhodnutie sa ani po doplnení dokazovania nepodarilo súdu zabezpečiť a nepreložili ho ani účastníci konania. Právna istota všetkých osôb, ako i zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžadujú, aby právoplatné rozhodnutia súdu, či správneho orgánu, na ktorých základe bola určitá osoba pozbavená vlastníctva veci, boli nespochybniteľnou právnou skutočnosťou majúcou účinky do budúcna bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu existuje doposiaľ. V opačnom prípade by totiž bolo možné uplatniť tvrdenie o jeho vadách, tiež po tom ako uplynula lehota na jeho skartovanie alebo boli zničené, alebo stratené, čo sa javí ako i prípad danej veci. Súčasný, v katastri zapísaný vlastník nielen pre dlhú dobu, ktorá uplynula od straty vlastníckeho práva osoby, resp. jej právnych nástupcov, ktorí sa ho dnes prostredníctvom tejto určovacej žaloby domáhajú, by bol spochybnením dôležitosti a závažnosti zápisov v katastri jednostranne znevýhodnený, lebo vo väčšine prípadoch nemôže vyhovieť požiadavkám na preukázanie skutočností, ktoré nastali pred viac ako polstoročím.

Konfiškácia vyvoláva absolútny zánik vlastníctva doterajšieho vlastníctva a súčasne nové originálne nadobudnutie vlastníctva k veciam vlastníkom novým, v danom prípade štátom. Z princípov spojených s povahou konfiškácie plynie, že právne účinky konfiškácie nastávajú okamžikom jeho právnej záväznosti, teda dňom jeho účinnosti Nariadenia SNR č. 4/1945 Sb, t.j. 1. marcom 1945. Nutnosť vydať rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky konfiškácie nastupovala len v prípadoch pochybností, či už ohľadne osoby vlastníka (ak nebolo isté, či spadá do okruhu osôb, ktorých majetok bol konfiškovaný) alebo ohľadne vymedzenia majetku, ktorý konfiškácii podliehal. Z ustanovení nariadenia nevyplýva nič, čo by potvrdzovalo nevyhnutnosť vydania rozhodnutia pre každý jednotlivý prípad. Je nesporné že orgány, ktoré mohli rozhodnúť o tom, či sa konfiškácia na určitú osobu alebo majetok vzťahuje, boli výlučne administratívne orgány a režim konfiškácie nespadal do právomoci súdu v tom zmysle, či sú podmienky konfiškácie splnené alebo nie. Administratívne rozhodnutie o tom, či spadá určitá osoba (jej majetok) pod konfiškačný režim však skutočne bolo treba len vtedy, ak nastala pochybnosť. Pre každý jednotlivý prípad toto rozhodnutie nutné nebolo. Pokiaľ pochybnosť nebola ani na strane príslušného orgánu verejnej správy, ani na strane osoby postihnutej konfiškáciou (právny predchodca navrhovateľov opustil republiku v priebehu 2. svetovej vojny), nebolo nutné v takomto prípade vydávať rozhodnutie o konfiškácii. V takomto prípade postačilo oznámenie o konfiškácii a prevedenie súpisu konfiškovaného majetku na základe zistených podkladov konfiškačnou komisiou, orgánmi poverenými vykonať konfiškáciu. Konfiškácia nastávala ex lege a súčasne tiež ex tunc.

Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise jednoznačne vyplýva, že štát potom ako na základe konfiškácie nadobudol vlastníctvo, toto prevzal (vrátane nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto súdneho konania) dňa 13.6.1946 (podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR) t.j. v období rokov 1945 - do

25.02.1948, čo znamená, že reštitučné predpisy na uvedenú vec nedopadajú a nie je právne významné skúmať vzťah reštitučných predpisov (lex specialis) a (lex generalis) vyjadrený v zásade lex specialis derogat legi generali. V rámci reštitúcie nie je možné získať späť vlastnícke právo k majetku, ktorý bol skonfiškovaný, lebo by šlo o neprípustné rozširovanie reštitučných dôvodov o ďalšie dôvody, ktoré nemajú oporu v reštitučných predpisoch, zmiernenie následkov majetkových krívd spôsobených konfiškáciu reštitučné predpisy neupravujú, a teda neumožňujú.

Ani po doplnení dokazovania súdom - dopytom na archívy, súdu nebola predložená listina a nepredložili ju ani účastníci konania, a to rozhodnutie Predsedníctva SNR č. 7387/1945 zo dňa 14.08.1945 (prípadne iné rozhodnutie), z ktorého by bola možné vyvodiť pochybnosť, že právny predchodca navrhovateľ nepatril medzi osoby, ktorých majetok sa konfiškuje a ktorý majetok (všetok majetok) bol osobe Z. P. R. aj skonfiškovaný ako osobe nemeckej národnosti, ako vyplýva z vyššie uvedených listín . Aj v tejto súvislosti súd však poukazuje, že ak by tu aj taká pochybnosť bola nie je o tejto pochybnosti v súčasnosti oprávnený konať súd a to práve z dôvodu, že orgány, ktoré mohli rozhodnúť o tom, či sa konfiškácia na určitú osobu alebo majetok vzťahuje, boli výlučne administratívne orgány a režim konfiškácie nespadal do právomoci súdu v tom zmysle, či sú podmienky konfiškácie splnené alebo nie. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že majetok (všetok majetok) osoby Z. P. R. bol skonfiškovaný štátom na základe nariadení č. 4/1945 Sb.n. SNR a č.104/1945 Sb. n SNR a štátom aj prevzatý a to dňa 13.06.1946, o čom svedčí listina Zápisnica Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, sekcia "B" pozemková reforma v Bratislave (č. l. 166 - 168) zo dňa 13.6.1946 o prevzatí lesného majetku býv. majiteľov Z. P.-R., obyv. F. do držby a úžitku československé štátu (Ústredného riaditeľstva štátnych lesov). Súd mal v konaní preukázané i to, že o tom, že právny predchodca navrhovateľov (jeho majetok) spadá pod konfiškačný režim bolo vydané rozhodnutie, a to na základe listín nachádzajúcich sa v slovenskom národnom archíve ako spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/65-IV - Najvyšší súd v Brne k číslu Co II 353/49, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/19-IV, spis Finančná prokuratúra č. Ln 2/26-IV, Konfiškačné rozhodnutie UP SNR č. 7387/1945 zo dňa 3. decembra 1945 (k č. 1812) 1945-I/B zo dňa 17. augusta 1945), ktoré preukazujú, že takéto rozhodnutie bolo skutočne vydané (a proti ktorému vzhľadom na § 1 ods. 3 nar. č. 4/1945 Sb.n. SNR (ktorý platil v čase vydania tohto rozhodnutia) opravný prostriedok nebol prípustný a sťažnosť na Najvyšší správny súd vylúčená a takéto rozhodnutie bolo možné doručovať aj verejnou vyhláškou vzhľadom ustanovenia o doručovaní vtedy platných predpisy konk. vládne nariadenie č. 8/1928 Sb. (správny poriadok), keďže ako bolo v konaní preukázané právny predchodca navrhovateľov 27.03.1945 územie štátu opustil a od tohto dňa jeho adresa bola neznáma).

Na základe týchto skutočností a zisteného skutkového stavu veci je súd názoru, že navrhovatelia na požadovanom určení nemajú naliehavý právny záujem i z toho pohľadu, že právne vzťahy navrhovateľov a ich právneho predchodcu boli dotknuté pred takmer siedmimi desiatkami rokov, nie v súčasnosti, resp. v blízkej minulosti a prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním aktov, v dôsledku ktorých právo zaniklo, uvádzajú do neistoty súčasného vlastníka, pričom žaloba určovacia je nástrojom prevencie a nie nástrojom, ktorým majú byť nahradené právne prostriedky ochrany, ktoré vo svojej dobe neboli právnym predchodcom navrhovateľov využité (keďže ako v konaní bolo preukázané opustil územie štátu na neznáme miesto a svojho vlastníckeho práva sa nedomáhal). Súd mal preukázané, že právny predchodca nevyužil žiadne právne prostriedky na ochranu vlastníckeho práva. Právny predchodca musel vedieť že konfiškácia jeho majetku nastane, keďže ako bolo v konaní preukázané k národnosti (k nemeckej alebo maďarskej národnosti), s ktorou sa konfiškácia spájala, a vo vzťahu k takejto osobe nastala, sa prihlásil pri sčítaní ľudu. Neobstojí tvrdenia navrhovateľov že o tom, že ani ony ani ich právny predchodca nemali vedomosť, že majetok ich právneho predchodcu podliehal konfiškácii, a teda že majetok sa stal vlastníctvom štátu práve na základe konfiškácie. Otec navrhovateľov spolu s rodinou opustil územie československého štátu už v čase keď nariadenie č. 4/1945 Sb. N. SNR bolo účinné. Návrhom navrhovateľov má byť spochybnená zákonnosť pred 70- timi rokmi realizovaných verejnoprávnych postupov (ktoré vtedy neboli žiadnym spôsobom napádané, spochybňované), čo nie je možné považovať za nastolenie právnej istoty na strane navrhovateľov, ale za narušenie právnej istoty na strane súčasného vlastníctva. V tejto súvislosti súd poukazuje, že akékoľvek úvahy o správnosti, resp. nesprávnosti ustanovení nariadenia nie sú namieste, pretože sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Prijatie z 1. septembra 1992 neznamenalo okamžitý vznik právneho poriadku, ktorý by vo všetkých smeroch a oblastiach po novom reguloval vzťahy v Slovenskej republike, ale ústavodárca sa priklonil k princípu recepcie (prevzatiu) dovtedajšieho právneho poriadku, pričom prechodné a záverečné ustanovenie v ustanovuje, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike

v platnosti, ak neodporujú ústave. Keďže orgánom oprávneným rozhodovať v týchto veciach je ústavný súd, ktorý dosiaľ nevyslovil nesúlad týchto nariadení s , tieto sú súčasťou nášho právneho poriadku. Obdobne ani Ústavný súd Českej republiky, ktorý zaujal odmietavé stanovisko k zrušeniu Benešových dekrétov a ktorého rozhodnutia síce nemajú žiadne právne účinky v Slovenskej republike, avšak z dôvodu kontinuity právneho poriadku Českej republiky a Slovenskej republiky ( keďže právne vzťahy vznikajúce a zanikajúce na základe dekrétov prezidenta Beneša tvorili súčasť ich právneho poriadku) nie sú v tomto smere celkom zanedbateľné a možno na nich poukázať, vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 8. marca 1995 uviedol: "Dekret prezidenta republiky č. 108/1945 Sb., o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy, byl v době svého vydání nejen legálním, ale také legitimním aktem. Vzhledem k tomu, že tento normativní akt již splnil svůj účel a po dobu více než čtyř desetiletí již nezakládá právní vztahy a nemá tedy již nadále konstitutivní charakter, nelze dnes za uvedené situace zkoumat jeho rozpor s ústavním zákonem nebo mezinárodní smlouvou podle ( ČR), neboť takový postup by postrádal jakoukoli právní funkci. Opačný postup by zpochybnil princip právní jistoty, jenž je jednou ze základních náležitostí současných demokratických právních systémů… … to, co přichází z minulosti, musí sice i tváří v tvář přítomnosti v principu hodnotově obstát, toto hodnocení minulého nemůže však být soudem přítomnosti nad minulostí. Jinými slovy, řád minulosti nemůže být postaven před soud řádu přítomnosti, jenž je již poučen dalšími zkušenostmi, z těchto zkušeností čerpá a na mnohé jevy pohlíží a hodnotí je s časovým odstupem. Z tohoto zorného úhlu a v kontextu všech souvislostí a událostí v době nacistické okupace a v období na ni úzce navazujícím, třeba hodnotit i sám dekret ze dne 25.10.1945 č. 108/1945 Sb., o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy, jehož vydání nebylo ničím jiným než opatřením, v této historické situaci a na bázi tehdy platného právního řádu, reagujícím na předchozí likvidaci státní svrchovanosti, samostatnosti, celistvosti a demokraticko-republikánské státní formy Československé republiky, likvidaci principů demokratického, právního státu, zahrnutých v Ústavní listině Československé republiky z roku 1920, a to nacistickým režimem, jenž se svou ideologií světovlády panské rasy a na tuto ideologii navazujícím terorem pustošícím miliony lidských životů." Ústavný súd Českej republiky uviedol: "Již v úvodu zde třeba položit důraz na to, že ani u osob německé národnosti zde nejde o presumpci "viny", ale presumpci "odpovědnosti". Kategorie "odpovědnosti" směřuje totiž zcela zjevně za hranice "viny" a v tomto směru má tedy mnohem širší, hodnotový, sociální, historický, a také právní rozměr. …. To, že dekret č. 108/1945 Sb., o konfiskaci nepřátelského majetku a Fondech národní obnovy, vychází z presumpce odpovědnosti osob německé národnosti, nemá tedy, vzhledem k uvedeným skutečnostem, diskriminační povahu, nepředstavuje nějakou nacionální pomstu, ale je pouhou adekvátní reakcí na agresi nacistického Německa, reakcí, jež si kladla za cíl politicky i ekonomicky alespoň zmírnit následky okupace, předejít možným novým nástupům totalitarismu a posílit společenské a mravní vědomí dotvrzením toho, že s porušením jakékoliv odpovědnosti má být vždy spojena sankce. … Nešlo tedy o svévolné zbavení majetku, jehož nepřípustnost byla stanovena až v článku 17 Všeobecné deklarace lidských. práv." Obdobne aj Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej rozhodovacej činnosti odmieta vstupovať do už "mŕtvych" zákonov a vzťahov, najmä s ohľadom na historickú dobu ich vzniku, pretože ochranu ľudských práv a základných slobôd nemožno uplatniť na čas pred ich zakotvením v pozitívnom práve. Na dávno minulé konania totiž nemožno aplikovať dnešné chápanie ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva v prípade Bergauer v. Česká republika (č. 17120/04 z 13. decembra 2005) okrem iné uviedol, že Česká republika nemá žiadny záväzok navrátiť majetok, ktorý bol vyvlastnený v období pred ratifikáciou dohovoru.

I na základe týchto názorov je súd názoru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to z dôvodov, že právne vzťahy navrhovateľov a ich právneho predchodcu boli dotknuté pred takmer siedmimi desiatkami rokov, nie v súčasnosti, resp. v blízkej minulosti a prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva a spochybňovaním aktov (bolo preukázané že aktov vydaných na základe zákona), v dôsledku ktorých ich právo zaniklo. Návrhom navrhovateľov má byť spochybnená zákonnosť pred 70-timi rokmi realizovaných verejnoprávnych postupov, čo nie je možné považovať za nastolenie právnej istoty na strane navrhovateľov, ale za narušenie právnej istoty na strane súčasného vlastníctva, pričom tieto verejnoprávne postupy boli realizované za vtedy platnej právnej úpravy o konfiškácii , t.j. na základe zákona. Ak by bolo v záujme aby bolo možné aj po tak dlhej dobe umožniť dotknutým osobám domôcť sa opätovne prinavrátenia vlastníckeho práva (ktoré bolo na základe konfiškácie odňaté) súd je názoru, že by takúto možnosť upravovali priamo reštitučné predpisy, čo sa však nestalo a obdobie konfiškácií podľa nar. č. 4/1945 a č.104/1945 Sb. n. SNR do rozhodného

obdobia pre uplatnenie práv na základe reštitučných predpisov uvedené nie je. Právna istota všetkých osôb a zachovanie nevyhnutnej autority štátu vyžaduje, aby právoplatné rozhodnutia súdu, či správneho orgánu, na ktorých základe určitá osoba nadobúda alebo je pozbavená vlastníctva veci, bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou majúcou účinky do budúcna bez ohľadu na to, či písomné vyhotovenie takéhoto aktu doposiaľ existuje. V opačnom prípade by totiž bolo možné uplatniť tvrdenia o vadách v zapätí po tom, čo prebehla doba ich skartácie, boli zničené alebo stratené. V konkrétnom prípade, nič neranilo právnemu predchodcovi navrhovateľov, ako osoby pozbavenej vlastníctva (na základe zákona) domáhať sa svojich práv v tom čase, keď k tomu malo dôjsť a preukázať tak, že nespĺňa podmienky pre pozbavenie vlastníctva, celého majetku podľa nariadení o konfiškácii majetku. Sám právny predchodca navrhovateľov však žiadnym spôsobom nespochybnil že nie je osobou, na ktorú sa vzťahujú nariadenia o konfiškácii majetku a nespochybňujú to ani samotní navrhovatelia v tomto konaní, a z tohto súd ustálil, že za stavu - skonfiškovaného majetku právneho predchodcu, na základe čoho sa bez pochybnosti stal odporca resp. jeho právny predchodca 1.3.1945 vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a túto nehnuteľnosť aj prevzal dňa 13.06.1946 nie je daný naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, že v čase smrti (1973) bol ich právny predchodca vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a to z dôvodu, že takmer 30 rokov predtým bol vlastníctva tejto nehnuteľnosti pozbavený na základe zákona (o konfiškovaní ) a nikto predtým (ani sám právny predchodca navrhovateľov) nevyužil možnosť domáhať sa odstránenia zásahov do svojho vlastníckeho práva podľa vtedy platných predpisov a ani teraz, v súčasnosti, navrhovatelia svojim návrhom nespochybňujú v konaní preukázaný dôvod odňatia vlastníckeho práva ich právneho predchodcu, okrem toho, že oni sami nedisponujú konfikačným rozhodnutím (s odôvodnením, že sa v archívoch nenachádza), čo ale neznamená, že neexistovalo, a o existencii ktorého svedčia nespočetné listinné dôkazy, vykonané v tomto konaní

- listiny z obdobia do 25.02.1948. Za takéhoto skutkového a právneho stavu nie je možné zvrátiť predmetný stav prejednaním určovacej žaloby, ktorý spôsob si zvolili navrhovatelia a to aj vzhľadom na platný systém reštitučných predpisov, pretože ak by to tak bolo, umožňovali by to priamo tieto reštitučné predpisy. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že do evidencie nehnuteľnosti bol odporca zapísaný (a to nulitným právnym aktom ako tvrdia navrhovatelia) ako vlastník neskôr, v období v rozhodnom pre uplatnenie práv vyplývajúcich z reštitučných predpisov, keďže toto vlastnícke právo nadobudol už dňom 01.03.1945 na základe zákona. I z obsahu samotnej listiny - Prídelovej listiny zo dňa 3.10.1961vyplýva, že ide o prídel konfiškovaného majetku, keďže vo svojom znení obsahuje odkaz na predpisy o konfiškáciách (platných v čase jej vydania t.j. nar. č. n. SNR). Prídelová listina, ako taká, nie je právny akt, na základe ktorej dochádza k odňatiu vlastníctva pôvodnému vlastníkovi, ale je iba titulom na pridelenie majetku, pričom štát mohol prideľovať len taký majetok, ktorý v čase prídelu už vlastnil. Teda ak by aj v konaní bolo preukázané, že prídelová listina bola nulitným právnym aktom (ako tvrdia navrhovatelia) a štát by nenadobudol vlastnícke práva na jej základe, v takom prípade by bolo možné pripustiť, že vlastníctvo nadobudol bez právneho dôvodu prichádzala by úvahy aplikácia reštitučných predpisov, avšak za podmienky že štát toto vlastníctvo inak a skôr nenadobudol, ale odporca

- Slovenská republika resp. jeho predchodca vzhľadom na vykonané dokazovanie toto vlastníctvo nadobudol v období (do 25.02.1948), na ktoré sa predpisy o náprave spáchaných majetkových krívd nevzťahujú. Aj keď sa navrhovatelia bránili, že v prípade vlastníckeho práva ide o právo, ktoré sa nepremlčuje, v konaní nepreukázali, že im toto vlastnícke právo v súčasností patrí, minimálne svedčí a v súčasnosti majú naliehavý právny záujem na takom určení, keď toto vlastnícke právo na základe zákona (o konfiškácii) svedčí odporcovi. Samotná skutočnosť, že odporca je v súčasnosti vedený ako vlastník spornej nehnuteľnosti bez ďalšieho nepreukazuje že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a že ich postavenie bez tohto určenia neisté. Určovacia žaloba podľa má preventívny charakter, prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom, avšak náprava musí byť prípustná. Súd je názoru, že to tak nie je práve z toho dôvodu, akým spôsobom a kedy odporca, ktorý je v súčasnosti vlastníkom spornej veci vlastníctvo nadobudol, a to na základe zákona. Súd je názoru, že len na základe zákona, nie rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní na základe podanej žaloby (dedičov osoby, ktorá bola pozbavená vlastníctva o tom či tu právny vzťah alebo právo podľa ust. ) by bolo možné toto vlastníctvo tejto osobe prinavrátiť, čo sa však do dnešného dňa vzhľadom na samotný platný systém reštitučných predpisov nestalo (reštitučný zákon zmiernenie následkov majetkových krívd spôsobených konfiškáciou neupravuje, a teda neumožňuje).

Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol. Aj keď podľa ustálenej judikatúry ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Súd však poukazuje, že vzhľadom na okolnosti tejto veci bolo potrebné pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu, zaoberať sa tiež niektorými otázkami, majúcimi vzťah k meritu veci.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Vzhľadom k tomu, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku trovy konania účastníkom neboli vyčíslené a lehota na ich vyčíslenie ešte neuplynula, súd o trovách konania rozhodol podľa tohto ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.