Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26P-180-2013.pdf
PDF · 181.04 KB
Case nature
Area
Subarea
26P/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti F.: A., nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, zastúpený JUDr. Martinom Jánskym, advokátom so sídlom v Nitre, Štúrova 13 a Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. XXX/X, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15 o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamieta.
Súd ruší predbežné opatrenie č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.8.2013.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí F. A. a Y. sa svojim návrhom zo dňa 24.5.2013 domáhal, aby súd zveril obe maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku detí zaviazal výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že pri rozvode manželstva boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný výživným na dcéru 2.500,-Sk a na syna 1.500,-Sk. Nakoľko matka detí sa už opakovane pokúsila o samovraždu a v súčasnosti je hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení s ďalšou liečbou vo Veľkom Záluží, podal si návrh na zmenu umiestnenia detí. Matka detí požíva alkoholické nápoje vo veľkej miere a jej psychický stav je taký, že v jej možnostiach a schopnostiach nie je riadne zabezpečovanie starostlivosti o deti. V súčasnom období sú deti v jeho starostlivosti, chce sa o ne aj za pomoci svojich rodičov riadne starať.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že trvá na podanom návrhu, aj keď už matka nie je hospitalizovaná, za 10 týždňov sa určite nevyliečila a bojí sa, že sa to znovu vráti do starých koľají. Keď sa to stalo s matkou detí, tak on bol ten, ktorého A. volala a prosila či by nemohli u neho bývať, samozrejme s tým súhlasil, spočiatku bolo všetko bez problémov, no potom keď dedo zo strany matky odpadol a zobrali ho do nemocnice, tiež kvôli alkoholu, A. to chcela sama riešiť, chcela ísť domov, že sa bude o deda starať. On s týmto nesúhlasil, nakoľko sú tam ďalšie dospelé deti, no potom išli na sociálku a dohodli sa, že dcéra bude tri dni vo Vrábloch a štyri dni u neho. Dcéra sa však ku nemu už nevrátila. On nevedel o tom, že matka až tak veľmi pije, až keď boli deti u neho tak mu rozprávali ako to vlastne bolo. Dcéra odkedy od neho odišla, čo je už 5 týždňov nepotrebovala vidieť svojho brata, on chodieval s deťmi za ich matkou do nemocnice, tiež nemal problém aby za ňou išla dcéra. Syn má mamu rád ale chce zostať s ním, u neho je vlastne stredobodom pozornosti, neverí, že sa v rodine niečo zmení.
Je pravdou, že si v minulosti vypil keď ešte žili spolu, ale krik robil tak raz za rok. Matka detí pila aj v čase keď žili spolu, on si myslel, že po rozchode sa o deti riadne postará. Deti hovorili, že pila každý deň a to dosť, nevedel že je to až také zlé. Nemá nič proti tomu aby sa syn stretával s mamou, on sa predtým stretával so synom každý druhý víkend od piatka do nedele, s dcérou asi tak tri - štyri krát do roka. Bol v minulosti hospitalizovaný na psychiatrii a to pred 6 rokmi, po 24 hodinách odišiel na reverz. Tri krát mu bol odobratý vodičský preukaz kvôli alkoholu, naposledy to bolo pred 5-timi rokmi. Keď deti prišli ku nemu, tak sa vyjadrili, že k mamine sa vrátia až keď sa táto vylieči. Matka sa teraz pokúsila o samovraždu už druhý krát, prvý krát nevolal ani políciu, ani sociálku, pretože vtedy mu iba opitá volala, že si vezme život. Syn sa prvý krát vyjadril, že sa nechce vrátiť k mame hneď prvý deň čo bol u neho. Deti fyzicky nikdy nenapadol. Ďalej otec uviedol, že na základe predbežného opatrenia sa realizuje striedanie syna a to od nedele do nedele, podľa neho tam syn nechce byť, matka na neho jednoducho nemá čas, vyrastajú tam 4 deti. U neho si syn už zvykol, on tú starostlivosť dokáže zabezpečiť lepšie. On mu vždy pripravil veci aby mal u matky čo nosiť, no vrátila mu ho v zaplátaných teplákoch. Od matky hneď išli do obchodu. Keď sa synovi stal úraz v škole a neprechádzalo mu to, tréner mu povedal aby s ním išli na röntgen, vtedy bol syn už v starostlivosti matky, matka povedala, že tam môže ísť so synom on, lebo že ona predáva na tržnici a nemá čas. Čo sa týka dcéry, tak matka nedokáže zabezpečiť starostlivosť o ňu, dcéra stále fajčí, fajčí aj s matkou na zápasoch na tribúne, matka vie, že dcéra nie je zdravá, takže aspoň s tým fajčením by mohla prestať. Je pravdou, že neplatil na dcéru riadne výživné, ale toto doplatil, keď zaplatí synovi všetko čo potrebuje, tak mu nezostali peniaze na výživné pre dcéru, pretože matka synovi nezaplatí nič. Aj napriek tomu, že má málo finančných prostriedkov, keby bola dcéra u neho, bude jesť to čo oni, bude ju voziť do školy. Keďže je živnostník, musí si náklady rozrátať. S dcérou sa nekontaktuje odkedy odišla k mame, neinformoval sa na ňu ani v škole, ale rozprávajú sa o dcére so synom, takže vie aj aké bude mať vysvedčenie. Je schopný viesť syna k tomu aby mal rád matku, aby sa ich vzťahy zlepšili ale mala by to robiť aj matka. Podľa neho sa syn matky bojí preto, lebo ju videl ako odpadla na zemi s penou v ústach.
Právny zástupca otca v konečnom návrhu uviedol, že vzhľadom na nešťastnú udalosť, t.j. pokus matky o samovraždu táto nie je schopná zabezpečiť výchovu a výživu svojich maloletých detí, matka nemá dostatočný čas aby obhospodarovala domácnosť a zabezpečovala starostlivosť o všetky maloleté deti, tým myslí aj deti jej partnera. Z dokazovania je zrejmé, že matka nemohla pravidelne zabezpečovať sprevádzanie dieťaťa na tréningy, zápasy, toto musela zabezpečovať maloletá A., ktorá sa starala aj o ďalšie deti a nebohého otca matky. Aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 29.7.2013 je zrejmé, že pomery a zázemie pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa je na lepšej úrovni u otca ako u matky. Ďalej bola u matky zistená závislosť na alkohole so suicidálnymi sklonmi, u otca nič podobné zistené nebolo. Je potrebné aby boli rešpektované objektívne potreby dieťaťa ako aj jeho subjektívny názor do čej starostlivosti má byť zverený. Pokiaľ sa má rozvíjať vzťah Y. s matkou a so sestrou A., toto môže byť zabezpečené pravidelným stykom, prípadne pokračovaním v konzultáciách na referáte poradensko-psychologických služieb, čo sa aj v súčasnosti deje. Preto navrhuje obe deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, výšku výživného ponecháva na úvahu súdu s prihliadnutím k možnostiam a schopnostiam rodičov ako aj potrebám detí.
Matka vypočutá ako účastník konania uviedla, že nesúhlasí so zverením detí otcovi. Je pravdou, že bola na protialkoholickej liečbe, vrátila sa z nej po 10-tich týždňoch. V liečbe pokračuje, chodí na terapie jeden krát do mesiaca. Tiež bude ambulantne psychiatričke MUDr. F.. Zatiaľ berie ľahké antidepresíva, ale verí, že aj to sa časom upraví. Teraz už vie, že svojim správaním neubližovala sebe ale deťom a vie, že nikdy nevymení deti za alkohol. Začala piť po tom, čo v januári 2012 prišla o mamu ku ktorej mala silný citový vzťah a následne v apríli prišla z organizačných dôvodov aj o prácu. Nie je pravdou, že sa nevie riadne postarať o deti, s priateľom kúpili dom, priateľ má zverené do starostlivosti dve deti, takže ona musela zabezpečovať starostlivosť o 4 deti, vystrojiť ich do školy, navariť, pripraviť im pomôcky, desiatu, takže nevie ako by mohla piť od rána do večera keď mala toto všetko na starosti. Keď bola na liečení, otec jej syna priniesol iba jeden krát, dcéra potom čo odišla od otca chodila za ňou každý týždeň. Váži si priateľa s ktorým žije, necíti sa ako sociálny prípad ktorému by bolo potrebné deti odobrať. To že syn hráva futbal je iba jej zásluha, od malička ho k tomu viedla. Potom čo bol syn 10 týždňov len s otcom je samozrejme ovplyvnený, potom čo ju prepustili chcela byť so synom sama, keď za ním išla, že pôjdu na kúpalisko, manžel syna odsotil dovnútra a jej povedal aby zmizla. Pri každej otázke čo synovi položila sa vždy otočil na otca. Je pravdou, že jej otec si viac vypije, ale postará sa sám o seba, ešte ja popolieva, v žiadnom prípade sa oňho nemusí starať ich dcéra. Aj keď má vypité, nikdy nebýva agresívny, zvesí hlavu a ide
si ľahnúť. Čo sa týka dcéry, tak táto má priateľa, ale aj tak dcéru stále kontroluje, vie kde sa nachádza a s kým, cez prázdniny mohla byť vonku najdlhšie do pol noci, cez školský rok von ani moc nechodila. Predtým ako ju zobrala záchranka, tak večer predtým pila, ráno sa zobudila, bolo jej zle, triaslo sa jej celé telo, dala si jednu tabletku, tá jej nepomohla, tak si dala ďalšiu a viac si už nepamätá. Mala aj také obdobia že nepila, keď pila, tak v priebehu dňa vypila 3 dcl vodky alebo pivo. Jej priateľ sa snažil toto s ňou riešiť, ale ona si alkohol schovávala. Nechcela sa liečiť, až teraz si uvedomila, že tá liečba potrebná bola. Keď mala abstinenčné príznaky, tak sa jej triaslo celé telo a potila sa. Ďalej matka uviedla, že keď chceli ísť pozrieť syna potom čo ju prepustili z nemocnice, zobrali ho na ihrisko v F. a dohodli sa, že na druhý deň pre neho znovu prídu, keď to počul jeho otec, začal robiť scény že syn nikde nepôjde, že ona je alkoholička, že sa má na seba pozrieť a spraviť si so sebou poriadok. Pridala sa k tomu aj jeho mama, ktorá jej aj dcére vulgárne nadávala. Otec keď vidí, že ju syn má rád tak už je zle, dcéra po tom pojednávaní čo bola vypočutá bola psychicky vyčerpaná a následne musela byť hospitalizovaná. Potom čo sa začala realizovať striedavá starostlivosť syn bol u nej v pohode, usmiaty, pokojný, ani raz nepovedal že by u nej nechcel byť. Počas toho týždňa boli obaja šťastný. Ona si vie zariadiť veci tak, ako potrebuje, na tržnicu chodí predávať dva krát do týždňa do tej 14.00 hod. Keď mal syn problémy s nohou, normálne sa s otcom bavila, že keď môže nech s ním ide on, že predsa len tam jeho mama pozná doktorov a že dúfa že to nezneužije. Aj naďalej chodí ambulantne na liečbu k MUDr. F. a chodieva tiež na sedenia do Veľkého Zálužia. Ďalej matka uviedla, že v decembri jej zomrel otec, otec dieťaťa najskôr nechcel synovi povoliť aby išiel na pohreb, že určite nepustí syna so ženou, ktorá dala na neho exekúciu, keďže neplatil výživné na dcéru. Potom čo požiadala o pomoc právneho zástupcu, otec účasť syna na pohrebe povolil. Je pravdou, že sa syn po nariadení striedavej starostlivosti zmenil, pretože otec mu neustále rozpráva, že ja mám tie ďalšie deti, že jeho nemám rada. Rozpráva mu veci, ktoré nie sú pravda, nevedia sa v ničom zhodnúť. Syn má teraz trojky, vie že ho to trápi, no u otca zanedbáva učenie a kvôli tomu sa zhoršil aj jeho prospech. Otec mu povedal, že nemusí chodiť na náboženstvo, hoci nemôže ísť potom na birmovku, nie je pravdou, že ju syn má rád, mal nasporené okolo 130 eur a na Mikuláša jej kúpil zlatý prsteň za 106 eur, vtedy obaja plakali keď jej povedal, že ona by pre neho spravila všetko. Ďalej matka uviedla, že sa chce vyjadriť k tomu incidentu keď mala malého zbiť, nie je pravdou že by sa niečo také stalo, ani svoje deti, ani manželove deti nebije, jediné čo spravila, tak dala A. facku keď jej uvidela cigaretu v ústach. Nevie prečo si syn odfotil nohu a tvrdil, že tam má modrinu, vysvetlenie vidí iba v tom, že mu to otec kázal a keby mu to otec kázal, tak verí, že syn by to spravil. Ona nemôže syna vychovávať riadne, pretože otec ho vychováva úplne inak. Myslí si, že otec to s tým kolenom spravil kvôli ich dovolenke v Chorvátsku, ktorú im chcel znemožniť.
Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že podstatný dôkaz je záver znaleckého posudku, pretože toto je jediný objektívny dôkaz. Ostatné tvrdenia účastníkov nie sú objektívne. Zo záverov jednoznačne vyplýva, že obe deti majú byť ponechané v starostlivosti matky, výpovede maloletého a jeho názor je ovplyvnený situáciou v ktorej sa nachádza. Ako uviedla znalkyňa, maloletý si svojho otca idealizuje, je pod jeho vplyvom, preto nie je možné prihliadnuť na jeho názor. Matka s dieťaťom sa zúčastňujú terapeutického procesu, zo správy je zrejmé, že ich vzťah je lepší. Navrhujú preto aby súd návrh otca zamietol a zároveň aj zrušil predbežné opatrenie, pretože je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť nefunguje.
Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje aby súd zrušil predbežné opatrenie o striedavej starostlivosti, pretože podmienkou tejto je aby rodičia dokázali spolu komunikovať, čo v prípade týchto rodičov nefunguje. Rodičia si nevedia odovzdávať informácie o dieťati, pokiaľ spolu komunikujú, tak sa len osočujú, nadávajú si. Toto videli aj na ich oddelení a potvrdili im to aj obe maloleté deti. Pridržiavajú sa znaleckého posudku, ktorý sa prikláňa k zvereniu detí do starostlivosti matke. Maloletý Y. potrebuje už konečne jedno prostredie, jedno zázemie. To že niekto zabezpečuje starostlivosť za matku v prípade potreby, je v rodine bežné, o tom vlastne rodina je, že napríklad dospievajúca dcéra zastane matku a podobne. U matky boli aj znaleckým posudkom zistené lepšie rodičovské kompetencie, lepšie zvládnutie výchovného procesu. Matka vie nastaviť určité pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. Je pochopiteľné, že otec sa v synovi vidí, je to tým zameraním na šport ale to, že nie je k správaniu otca maloletý objektívny sa ukázalo aj u nich.
Maloletá A. vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že ona si napísala taký list sama pre seba aby na niečo nezabudla, ukázala ho aj mamine keď bola ešte v nemocnici a táto jej povedala, že keď chce,
aby si ho na súd zobrala alebo poslala cez advokáta. Keď sa to mamine stalo, tak volala ocinovi, v ten deň išli do nemocnice pozrieť čo je s maminou, išiel aj otec a brat. Brat išiel k otcovi hneď odtiaľ a ona išla na druhý deň. Ocino im povedal, že môžu ísť k nemu a bývať u neho až pokiaľ sa mamina nevráti. Tiež jej povedal, že môže ísť za maminou kedy bude chcieť aj jej kedykoľvek volať, no už po dvoch - troch týždňoch jej otec začal zakazovať chodiť za mamou. Začal jej na ňu rozprávať rôzne veci, stále ich od nej odhováral. Ona už má ale dosť rokov na to aby pochopila, že mamina sa o nich od malička starala, prečo by ich teraz nemala rada. Brat sa ale ešte dá ovplyvniť a ovplyvňovanie zo strany otca sa stále opakovalo. Potom keď dostal dedko kolaps z tepla a ona chcela ísť za ním do nemocnice, ocino jej to nedovolil, následne jej povedal, že sa má rozhodnúť či chce jeho alebo maminu, že už mu to má povedať. Ona kvôli tomu stále plakávala, otec išiel s bratom na ihrisko, je tam bar, zavolal jej aby okamžite prišla za ním. Keď tam prišla, mal pred sebou dve pivá a videla, že už je agresívny, určite predtým niečo vypil, lebo bol úplne iný. Spýtal sa jej koho si teda vybrala, povedala mu, že chce bývať s maminou ako doteraz, ale keď sa mamina lieči, tak že zostane s ním. Na to jej otec povedal, že si má okamžite zbaliť kufre a že už nikdy ju nechce vidieť. Vtedy ona zavolala maminmu bratovi nech pre ňu príde. Otec povedal, že zavolá policajtov že ušla z domu, policajtov nakoniec zavolal mamin brat. Keď im to vysvetlili, tak policajti povedali, že už má dosť rokov na to aby mohla byť nejaký čas mimo domu. Brat chcel byť vždy s maminou, k otcovi chodieval na víkendy. Ona chodieva tak raz za dva mesiace, aj minulý rok sa stalo, že babka s dedkom priniesli brata domov a hovorili, že otec zasa začal piť, takže malého radšej priniesli. Keď sa to mamine stalo a išli k otcovi, tak sa aj s bratom aj s otcom rozprávali že keď sa vráti mamina, tak sa vrátia ku nej. Mamina začala piť po tom čo zomrela babka, všetky tri boli na seba veľmi naviazané, pretože keď ležala v nemocnici s leukémiou a brat jej daroval kostnú dreň, tak babka ležala s ním na jednej izbe a ona s maminou na druhej. Ona sa z tej leukémie vyliečila, potom na rakovinu ochorela babka a po roku a pol zomrela. Mamina to veľmi zle znášala a vtedy začala piť, pred nimi nikdy nepila, ale mávala zmeny nálad, v poslednom polroku ona nevidela na mamine že by pila, navarila im, prala, upratovala, nikdy ju nevidela v takom stave, že by nevedela o sebe, že by sa potácala alebo padala. Snažil sa jej dohovoriť aj jej priateľ s ktorým vychádzajú dobre, aj s jeho deťmi, ale vtedy to mamina tak nebrala. Teraz keď sa vrátila z liečenia, je úplne iná, usmieva sa, je zábavná, sranduje s nimi. Je vidieť, že jej to pomohlo. Čo sa týka liekov, ktoré zjedla, rozprávala sa o tom s matkou, táto si na to ale poriadne nepamätá, sama nevie prečo sa to stalo, bol to skrat. Ďalej maloletá na otázky jej položené právnym zástupcom matky a otca uviedla, že k otcovi cíti nenávisť za to čo s ním zažila keď bola malá. Asi pol roka po transplantácii kostnej drene ju kopal na zemi, bola samá modrina, chcel skočiť zo strechy, naháňal ich po celej dedine. Keď sa postavila pred maminu a chcela ju chrániť, tak dostala aj ona. Brata nikdy nezbil, vtedy k nim stále chodili policajti. Maminu má veľmi rada, nedala by ju za nič na svete. Čo si ona pamätá, tak otec v minulosti pil každý deň, potom bol na psychiatrii odkiaľ ho pustili na vlastnú žiadosť, vtedy dostal silné lieky, užíval ich asi mesiac, čo bol najkrajší mesiac v jej živote keď boli ešte rodičia spolu. Otec ju aj po tej operácii sotil alebo buchol keď bránila maminu, chodil piť do krčmy, hral automaty, keď mu mamina nechcela dať peniaze, tak bol agresívny. Otec jej vulgárne vynadal naposledy pred dvomi týždňami do telefónu za niečo čo ani nepovedala. Keď bola ešte u otca, tak posledné dva týždne v škole nebola, brat mal angínu, otec povedal, že musí chodiť do roboty a babka s dedkom sú tiež zamestnaní. Ona išla k lekárke, lebo mala v oku jačmeň, otec chcel aby jej dala ospravedlnenku na dva týždne aby mohla byť s bratom, lekárka jej dala iba na jeden deň, otec ju chcel sfalšovať, ona s tým ale nesúhlasila. Učiteľ pozná situáciu v ich rodine, preto nakoniec ospravedlnenku ani nepýtal. Keď bývala s maminou, tak mala ospravedlnenky iba od lekárov. K bratovi má veľmi dobrý vzťah, má ho rada, v podstate jej zachránil život. Pokúšala sa mu telefonovať, po tom čo odišla, telefón jej vypínal a nedalo sa s ním spojiť ani na facebooku. Čo sa týka toho kedy chodí večer domov, tak cez prázdniny jej mamina dovolí maximálne do tej 23.30 hod, ocino jej tiež dovolil byť vonku do polnoci. Čo sa týka fajčenia, tak fajčila dve cigarety za týždeň asi od apríla, mamine sa s tým priznala, aj si pred ňou zapálila, ocinovi tiež povedala že fajčí a on jej kupoval cigarety. Povedal jej iba nech jej krabička vydrží na tri - štyri dni. V žiadnom prípade nechce ísť k otcovi, nevidí na to dôvod, brata momentálne nespoznáva, jemu otec stále rozpráva niečo iné ako to v skutočnosti je aj ohľadne maminy. Myslí si, že by si mal postupne navykať na maminu a mal by mu niekto vysvetliť ako to všetko v skutočnosti je. Zo začiatku by mu možno vyhovovalo aj striedanie po týždni.
V konaní bola vypočutá aj znalkyňa PhDr. P. W., ktorá na otázky súdu a právnych zástupcov účastníkov konania uviedla, že terapeutický proces by sa mohol realizovať u súkromného psychológa alebo na ÚPSVaR nakoľko maloletý Y. má voči matke ambivalentný vzťah, to znamená, že na jednej strane má matku rád ale na druhej strane má strach z toho že by sa strata matky mohla zopakovať. Preto
je potrebné aby erudovaný detský psychológ dieťaťu za účasti matky vysvetľoval prečo sa tak stalo, aby sa vzťah medzi dieťaťom a matkou posilnil, urobil ho jednoznačným, nie ambivalentným. Toto odporúča bez ohľadu na to v koho starostlivosti dieťa bude. Striedavá starostlivosť ale v tomto prípade nie je na prospech dieťaťa, nakoľko rodičia spolu nekomunikujú, nespolupracujú, vzájomné informácie si neodovzdávajú. Otec si musí uvedomiť, že zlepšiť vzťah dieťaťa s matkou je nevyhnutné, musí pochopiť, že matka je významná pre dieťa a pokiaľ by si dokázali rozdeliť kompetencie tak, že by matka mala na starosti školu a otec záujmovú sféru dieťaťa, dieťa by mohlo byť zverené matke, nakoľko z predchádzajúceho obdobia vyplýva, že jej starostlivosť fungovala dobre. Pokiaľ sa má vyjadriť k tomu, že prečo akceptovala názor A., ale Y. názor nie, je to preto, že u A. je jej vzťah k otcovi podložený negatívnymi zážitkami vo vzťahu k otcovi, A. reálne zažila to čo uviedla a jej negatívny vzťah k otcovi je aj reálne podložený. U Y. to takto nie je, tento žil v domácnosti s matkou kde sa dobre zdravo vyvíjal, nemal problémy v škole, venoval sa športu, čo všetko zabezpečovala iba matka a následne po tomto všetkom sa maloletý vyjadrí iba na základe jednej udalosti, ktorú nemá dobre spracovanú, že mu na matke nezáleží. Na druhej strane zase túži po jej náklonnosti, po tom aby sa o neho zaujímala, aby ho preferovala. Vzťah A. k otcovi by sa mohol zmeniť pokiaľ by ona bola ochotná hľadať si vzťah k otcovi. Z rozprávania matky je zrejmé, že maloletá by si aj chcela nájsť vzťah k otcovi ale asi na to nemá odvahu. Aj napriek tomu, že maloletý Y. má reálny zážitok keď videl matku odpadnutú na zemi, popiera celú minulosť ktorú mal s matkou a ktorá bola v poriadku a to už nie je reálne, pretože jeden takýto zážitok nemôže zmeniť celý predchádzajúci vzťah matky a dieťaťa. Dieťa má ambivalentný vzťah k matke preto, lebo udalosť, ktorá sa stala spracovalo tak, že ho chcela matka opustiť a otec ako autorita v čase keď bola matka v nemocnici nedokázal synovi adekvátne vysvetliť prečo k tomu prišlo. Pokiaľ by mu to otec vysvetlil tak, že to nebolo zamerané voči nemu, že sa ho matka nesnažila opustiť ale že mala nejaké problémy, ktoré nedokázala riešiť, syn by z toho síce bol zmetený, ale k ambivalencii by neprišlo. To čo matka urobila bolo pre dieťa strašné, ale strašné bolo aj to, že v tom zostal sám a že mu otec nedokázal adekvátne túto udalosť vysvetliť. Rodičia tu zlyhali spoločne, z predchádzajúcich zážitkov ale je zrejmé, že aj napriek problémom s bývalým manželom matka púšťala dieťa k otcovi. Pokiaľ matka bude naďalej absolvovať terapiu a sedenia v skupinách, je možné zhoršenie jej stavu podchytiť, z lekárskych správ je zrejmé, že to bol reaktívny stav na základe vyvrcholenia vonkajších udalostí, matka je monitorovaná, jej zdravotný stav je pekne podchytený a pokiaľ by mala nejaké problémy, mohli by včas zasiahnuť odborníci. Maloletý Y. je zmetený odlišnými postojmi rodičov, rozmýšľa inak ako bežné deti v zdravom prostredí a jeho názor na to, čo je pre neho najvhodnejšie je ovplyvnený tým, že volí to čo mu je príjemné, čiže zvolí si z možností učiť sa pravidelne a neučiť, tú druhú. A. vzhľadom k jej veku a vyzretosti už vie posúdiť nielen čo je pre ňu príjemnejšie, ale aj užitočnejšie. Zhoršenie prospechu u Y. môže mať viacero dôvodov, Y. je rozkolísaný, o tom, že niečo nie je v poriadku svedčí správanie dieťaťa v škole. Otec ako autorita určuje hranice agresivity a pokiaľ bude ona benevolentný k zhoršenému správaniu dieťaťa, tak dieťa bude v tomto pokračovať. Zo znaleckého posudku a z vyšetrení má lepšie predpoklady na výchovu dieťaťa matka, ktorá zvládla výchovu detí aj v ťažkých situáciách, jej závislosť je pod kontrolou. U otca v minulosti boli tiež zistené poruchy správania a agresivita pod vplyvom alkoholu, psychiater mu odporučil liečbu a terapiu, s čím otec nezačal, takže jeho problém pod kontrolou nie je. Maloletý Y. z matky strach nemá, má k nej ambivalentný vzťah. Od matky uniká k otcovi z dôvodu, že má strach, že sa môže situácia že ho matka opustí zopakovať. Je to o tom, že chce mať veci pod kontrolou, čiže radšej opustí matku on prvý aby sa nemusel báť, že ho opustí matka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, rodné listy maloletých detí, návrh na nariedenie PO, správu z FN zo dňa 10.7.2013, urgenciu, úradný záznam zo dňa 24.7., správu ohľadne matky z Infekčnej Kliniky FN Nitra, prepúšťaciu správu z uvedenej kliniky, prepúšťaciu správu z psychiatrickej kliniky z Nitry, správu zo šetrenia pomerov zo dňa 29.7.2013, uznesenie č.l.51, písomné vyjadrenie mal. A., potvrdenie z psychiatrickej nemocnice, poznámky matky, odvolanie voči PO, vyjadrenie PZ matky, potvrdenie o návšteve školy, rodné listy detí priateľa matky, výpis z LV, prepúšťaciu správu mal. A., fotografie interiéru aj exteriéru domu, v ktorom býva matka, fotografie maloletého, vyjadrenie U., potvrdenie ambulantného psychiatra, skončenie pracovného pomeru matkou, vyjadrenie trénera FK Vion, potvrdenie triednej učiteľky Mgr. X. z 8.7.2013, správu zo Soc. poisťovne ohľadne matky, potvrdenie o poberaní prídavkov na deti, potvrdenie o podaní daňového priznania za rok 2012 priateľa matky, fotografie z prílohovej obálky, doklady ohľadne výdavkov na domácnosť, podanie správy zo dňa 13.8.2013, oznámenie o vykonaní pohovoru, vyjadrenie k žiadosti otca, uznesenie č.l.116, vyjadrenie k pojednávaniu a k návrhu matky, späťvzatie odvolania k rozhodnutiu KS v Nitre o odvolaní, vyjadrenie ÚP k odvolaniu, odvolanie PZ otca, rozhodnutie KS v Nitre z č.l.163,
potvrdenie o podaní trestného oznámenia z 27.8.2013, výmenný lístok mal. Y. a mal. A., správu zo ZŠ Levická ohľadne A., vyjadrenie mal. Y., ďalšie fotografie dieťaťa a blízkych osôb, potvrdenie o hospitalizácii, písomné vyjadrenie maloletého, úradný záznam zo dňa 16.9.2013, 17.9.2013, lekárske správy ohľadne maloletého, vyjadrenie k pojednávaniu a zaslanie otázok znalcovi, výzvu na uhrádzanie výživného, ZP, potvrdenie o návšteve školy A., písomné vyjadrenie matky k udalostiam zo dňa 3. a 4.8.2014, písomné vyjadrenie maloletej A., potvrdenie o vykonaní ústneho oznámenia na OR PZ matkou, písomné vyjadrenie ÚPSVaR zo dňa 29.9.2014, správu o priebehu psychologickej konzultácii medzi matkou a maloletým Y. zo dňa 26.9.2014, úradný záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 4.8.2014 a 6.8.2014, výpis zo živnostenského registra na matku, daňové priznanie otca za rok 2013, rozhodnutie o prijatí maloletého Y. do 7. ročníka ZŠ Tulipánová, rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku rodičov otca, správu zo psychiatrického vyšetrenia otca, doklady ohľadne výdavkov na deti a na domácnosť doložené matkou, pripojený spis OS Nitra sp. zn. XXP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX z neho rozhodnutie na č.l. 51 a nasl. a XXP/XXX/XXXX z neho rozhodnutie z č.l.11 a nasl.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.09.2008 bolo manželstvo rodičov maloletým detí F.. A., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX rozvedené, obe maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 82,98 eura a na výživu maloletého Y. sumou 49,79 eura mesačne. Styk otca s maloletými deťmi súd ponechal na dohodu rodičov. Na takejto úprave práv a povinností sa rodičia maloletých detí dohodli a vzdali sa práva podať odvolanie voči rozhodnutiu. Dňa 22.7.2009 podal otec návrh na úpravu styku s maloletými deťmi, súd rozhodnutím č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.10.2009 upravil styk otca s maloletým Y. na každý víkend v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., počas letných šk. prázdnin od 1.7. do 7.7. a od 1.8. do 7.8., každý párny rok od 30.12. do 2.1., každý nepárny rok v čase veľkonočných sviatkov, každý párny rok počas jarných šk. prázdnin. Konanie v časti úpravy styku s maloletou A. súd na základe späťvzatia návrhu otcom zastavil. Na takejto úprave styku sa rodičia dieťaťa dohodli a tiež sa vzdali práva podať odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu.
Obe maloleté deti boli v osobnej starostlivosti matky a styk otca prebiehal s maloletým Y. podľa rozhodnutia súdu a s maloletou A. sporadicky na základe jej dohody s otcom. Dňa 23.5.2013 bola matka hospitalizovaná na psychiatrickej klinike FN v Nitre po detoxikácii liekmi zo suicidálnym úmyslom. Na základe hospitalizácie matky sa deti nakontaktovali na svojho otca, ktorý súhlasil s tým, aby obe prišli do jeho domácnosti, kde bude zabezpečovať o ne osobnú starostlivosť v čase, keď bude matka maloletých detí hospitalizovaná. Na základe týchto skutočností požiadal otec o nariadenie predbežného opatrenia ohľadne umiestnenia detí do jeho starostlivosti a súd uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.7.2013 predbežným opatrením o dočasnom zverení maloletých detí od osobnej starostlivosti otca rozhodol. Maloletá A. po konflikte s otcom opustila jeho domácnosť a vrátila sa do pôvodného rodinného prostredia. Starostlivosť o maloletého Y. zabezpečoval otec aj naďalej. Dňa 27.5.2013 bola matka preložená na pokračovanie liečby do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, v ktorej nemocnici absolvovala následnú terapeutickú protialkoholickú liečbu, z ktorej bola prepustená dňa 2.8.2013. V liečbe adekvátne spolupracovala. Dňa 6.8.2013 podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na zrušenie predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a žiadala predbežným opatrením zveriť maloletého Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd rozhodnutím č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 21.8.2013 tomuto návrhu vyhovel. Na základe predmetného rozhodnutia prebieha striedavá starostlivosť o maloletého Y. v týždňových intervaloch s tým, že maloletý je od nedele v párnom týždni kalendárneho roka do nasledujúcej nedele u matky a od nedele v nepárnom týždni kalendárneho roka do nasledujúcej nedele v osobnej starostlivosti otca. U oboch rodičov sú podmienky na bývanie vyhovujúce, v súčasnej dobe obaja rodičia vykonávajú pracovnú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. Matka v minulosti pomáhala svojmu priateľovi v jeho podnikateľskej činnosti, pričom jeho príjem slúžil aj pre zabezpečovanie potrieb matky a oboch jej maloletých detí.
Prvý pohovor s deťmi a správa zo šetrenia pomerov boli prostredníctvom kolízneho opatrovníka uskutočnené dňa 4.7.2013 v čase, kedy bola matka na liečení v PN Veľké Zálužie. Maloletá A. už bola znovu v rodinnom prostredí kde dovtedy vyrastala, vyjadrila sa, že býva striedavo u otca a vo Vrábloch spolu s dedkom, priateľom matky a jeho deťmi. Dňa 16.7.2013 kolízny opatrovník vykonal šetrenie v
rodine otca kde bolo zistené, že otec má pre maloleté deti vytvorené vhodné podmienky v rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva jeho rodičov.
Dňa 29.7.2013 sa obe maloleté deti zúčastnili psychologickej konzultácie na referáte poradensko- psychologických služieb. Maloletý Y. sa vyjadril, že má strach a obavy z toho ako to bude keď sa matka vráti z liečenia, nedokáže jej povedať že s ňou nechce ísť, nerozprával sa s ňou, ani netelefonoval, uviedol, že keď bývali spolu s maminou bola stále opitá, bola stále u kamarátky, po krčmách. O nich sa starala A., ktorá im varila. Podľa Y. matka pila kvôli svojmu priateľovi s ktorým sa stále hádali, nechce sa s maminou kontaktovať, pretože táto ho nahovára na to, že príde po neho a budú spolu, nechce sa stretnúť ani s A., ktorá ho tiež nahovára, že pôjdu za maminou a budú spolu bývať. Vo svojich výpovediach prezentoval nedôveru v to, že sa matka zmení a obáva sa toho, že sa to všetko zopakuje. Aj napriek strachu a obavám je maloletý naklonený stretávaniu sa s matkou vo víkendových intervaloch s tým, že by býval u otca. Pri stretnutí so sestrou sa vrúcne objali, stretnutie bolo sprevádzané tichou radosťou a plačom. Maloletá A. na konzultácii uviedla, že sa s otcom pohádala, zbalila si veci a na vyzvanie otca aby odišla tak urobila. Dohodla sa s otcom, že bude skoro každý deň volať, svoju dohodu dodržala iba do času, kedy jej otec vulgárne vynadal. Ona matku navštevuje tak často ako sa dá, otec sa jej na chodbe ledva pozdravil, nerozprával sa s ňou. Tiež sa vyjadrila, že brat sa odmieta s matkou kontaktovať, nerozumie tomu prečo to tak je. Keď sa spýtala brata na množstvo nezodpovedaných otázok, tento sa rozplakal a zo zvýšeným hlasom sestre povedal "už to pochopte, ja chcem byť s ocinom". Maloletý Y. súhlasil so stretávaním sa s matkou počas víkendov, prípadne počas pracovného týždňa na hodinu - dve. Maloletá A. prechovávala voči otcovi silný negativizmus.
Zo správy Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie zo dňa 30.7.2013 vyplýva, že matka absolvovala na ich oddelení kompletnú protialkoholickú liečbu, v ktorej adekvátne spolupracovala. Z psychiatrického hľadiska je stav stabilizovaný, ďalšia prognóza závisí od dodržiavania doporučených doliečovacích postupov.
Zo správy T. X., trénera maloletého Y. zo dňa 8.8.2013, v čase keď navštevoval futbalový klub FC Vion Vráble vyplýva, že matka maloletého vo všetkom podporovala, zúčastňovala sa na synových tréningoch, zápasoch a turnajoch, asistovala na príprave turnajov a ukončeniach sezóny pri vyhodnocovaniach hráčov spolu s ostatnými rodičmi. Tak isto aj priateľ matky Y. podporoval, často zabezpečoval odvoz hráčov na turnaj a zápasy, financoval výdavky spojené s futbalom. On sám ho na futbal prihlásil. Podľa jeho názoru je dieťa treba v tomto podporovať. Otec apeluje na futbalovú kariéru syna, tá je zo strany matky podporovaná. Je značné, že Y. má talent ale treba ho skôr držať pri zemi a nerozprávať mu len o peniazoch koľko dostane za prestupy už v tomto veku. Nemusí to dobre vplývať na jeho ďalší vzostup. Čo sa týka otca dieťaťa, tak tohto na zápasoch a tréningoch nevidel, ani raz ho nekontaktovla ohľadne synových výsledkov.
Z potvrdenia Mgr. X. zo dňa 8.7.2013 vyplýva, že ako triedna učiteľka maloletého Y. potvrdzuje, že matka sa riadne a svedomito starala o svojho syna, navštevovala všetky rodičovské združenia a podporovala ho. Maloletý preukazoval výborné výsledky, bol vyznamenaný, v kolektíve obľúbený, veselý a šikovný žiak, ktorý vynikal v športe. Vo futbale ho matka podporovala a zúčastňovala sa na jeho aktivitách. V kontakte s otcom dieťaťa vôbec nebola, v mesiaci jún 2013 maloletý veľmi často vynechával vyučovanie.
Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 13.8.2013 vyplýva, že počas pohovoru s maloletým Y. prostredníctvom konzultácií na referáte poradensko-psychologických služieb bol maloletý plačlivý, jeho emotívny prejav sa zvýrazňoval ako náhle sa spomenula matka. Jeho myšlienky unikali do minulosti, boli plné obáv z matkinho pitia a celkovej nedôvery, že opätovne začne piť. Jeho úzkostné správanie vychádzalo najmä z obavy, že ho vezme od otca a nevráti ho naspäť. Maloletý mal v sebe veľa obáv, ktoré súviseli zo zážitkom z matkinho kolapsu a vytváral si iracionálne predstavy o tom ako to bude v budúcnosti. Veril, že sa tam udeje a preto jeho prežívanie nesie prvky výraznej úzkosti. Výpovede maloletého niesli prvky myšlienkovej zmätenosti. Jeho výpovede sa rozchádzali, napriek snahe o upokojenie, jeho reakcie boli výrazne emotívne a sprevádzané plačom. Popieral aj veci, ktoré predtým boli pre neho významné, konkrétne svoju silnú väzbu na sestru A., o ktorej sa na stretnutí na úrade vyjadril, že ho už nezaujíma lebo klamala. Vtedy uviedol konkrétnu vetu z výpovede sestry na súde, čo vedel od otca. Otec takýmto správaním prispieva k momentálnemu labilnému a negativistickému stavu dieťaťa voči matke a sestre, keď ho informuje o veciach, ktoré zaťažujú prežívanie dieťaťa. Po vysvetlení podrobností ohľadne striedavej starostlivosti a toho akým spôsobom bude prebiehať starostlivosť o neho po príchode matky z liečenia sa dieťa upokojilo a prijalo argumenty vysvetľujúce matkinu lásku a ich potrebu spoločného
prežívania. Maloletý chcel aby to rodičom vysvetlili a porozprávali sa s nimi o tom ako sa majú medzi sebou oni rozprávať.
Zo správy ZŠ Levická Vráble, zaslanej Mgr. P. E., triednym učiteľom maloletej A. zo dňa 19.8.2013 vyplýva, že maloletá chodila na vyučovanie riadne, všetky vymeškané hodiny mala vždy riadne ospravedlnené od lekára, bola vždy čistá a slušne upravená, na vyučovanie si nosila všetky potrebné pomôcky. Mala vytvorené vhodné podmienky v domácom prostredí a bola jej venovaná dostatočná pozornosť a starostlivosť. Správanie bolo bezproblémové, matka sa zaujímala o výchovno-vzdelávacie výsledky a pravidelne sa zúčastňovala triednych schôdzok. Často sa informovala aj individuálne. Druhý rodič - otec maloletej počas 5-tich rokov neprejavil záujem o jej výchovno-vzdelávacie výsledky.
Zo správy PN Veľké Zálužie zo dňa 30.9.2013 vyplýva, že matka absolvovala komplexnú protialkoholickú liečbu od 27.5.2013 do 3.7.2013. Od prepustenia sa v rámci doliečovania pravidelne zúčastňuje klubov abstinujúcich alkoholikov na ich oddelení.
Z úradného záznamu zo dňa 16.9.2013, kedy sa otec dostavil na Úrad práce, soc. vecí a rodiny Nitra vyplýva, že matka nezabezpečuje maloletému všetko čo potrebuje na futbalový zápas, nepripravila mu údajne jedlo ani pitie, maloletý otcovi tvrdil, že mu matka nechystá nič ani do školy, nekontroluje mu žiacku knižku, úlohy, ani rozvrh či je nachystaný. Syn tiež tvrdil, že po zápase boli v krčme, kde údajne sedeli do 22.30 hod. a že mama znovu pije. Na nasledujúci deň bola na Úrad práce, soc. vecí a rodiny predvolaná matka, ktorá tieto tvrdenia otca poprela, čo sa týka údajnej krčmy, boli sa najesť v reštaurácii kde obedovali, alkoholické nápoje nepožíva, naďalej abstinuje. Nie je pravdou, že by riadne nenachystala maloletého do školy, chystá spolu 4 deti a vždy chystala syna do školy tak ako teraz.
Zo záverov znaleckého posudku PhDr. P. W. je zrejmé, že maloletý Y. najväčšiu intenzitu citových postojov prejavuje otcovi, vzťah s otcom nie je pre neho výnimočný, ale oceňuje že od otca aktuálne dostáva najviac pozitívnych emócií a otec je k nemu zhovievavý, výrazne ho preferuje a tak dieťaťu uspokojuje dlho nenaplnené potreby zo strany otcovskej postavy. Maloletý otca idealizuje za takýto prístup, možno aj preto, že si nie je istý stabilitou tohto vzťahu, ktorý od detstva nebol taký intenzívny. Idealizácia však nikdy nemôže byť v realite skutočne naplnená a skôr či neskôr dôjde ku sklamaniu z idealizovaného objektu. Y. pochybnosti podporuje aj vedomie toho, že otec je zdrojom konfliktov v rodine, v nevedomom prerieknutí sa dieťaťa znalkyňa objavuje túžbu dieťaťa aby bol otec dobrý. Neprimerané je výrazné emocionálne negatívne hodnotenie postavy matky, ktorú spája so samotou, úzkosťou, alkoholom. To je v rozpore s dlhodobejšími objektívnymi anamnestickými údajmi, z ktorých vyplýva, že matka o dieťa prejavovala záujem a starostlivosť do takej miery, že dieťa bolo schopné dosahovať výborné výsledky v škole a z okolím mať prevažne pozitívne a nekonfliktné vzťahy. Vo vzťahu syna k matke sa prejavuje ambivalentnosť kedy napriek tomu, že by si želal, aby sa mama o neho starala viac než o kohokoľvek iného, udáva, že k nej nič necíti. Sám si túto ambivalenciu uvedomuje a dodáva, že jemu na tom záleží, že mamina ho má rada, on je však na ňu nahnevaný, že si ublížila a nechala im list, že bez nej im bude lepšie. Myslí si, že keby ho mala rada, tak by to neurobila. To že ho matkine sebapoškodzujúce správanie natoľko zranilo len potvrdzuje silnú emocionálnu väzbu na ňu. Je možné aj to, že zo strachu aby ho viac nemohla opustiť, radšej sa rozhodne on opustiť ju a priblížiť sa k otcovi, kde hľadá stabilný a bezpečný vzťah. Matku tiež vníma ako zdroj konfliktov s otcom a v týchto konfliktoch sa aktuálne stavia na stranu otca.
Maloletá A. od matky vníma množstvo pozitívnych emocionálnych prejavov a žiadne hostilné reakcie. Matka pôsobí vo výchove maloletej dostatočne direktívne a poskytuje jej mierne menej autonómie, v porovnaní s predstavou maloletej. Matka jej dáva pocítiť, že je v rodine dôležitá a má ju rada. Otca vníma maloletá A. extrémne negatívne, ako by jej neprejavoval žiadne pozitívne city a jeho hostilita voči nej je výrazná, bez akéhokoľvek vyváženia pozitívnym prístupom. Nízka direktívnosť vo výchove imponuje skôr ako absencia starostlivosti o ňu a nezáujem, než benevolencia. Maloletá má pocit, že otec sa na ňu stále sťažuje, má pocit, že mu je protivná, že ju nenávidí a že ňou pohŕda. Maloletý Y. vo vzťahu k sestre prežíva určité ambivalencie, ale pri správaní je jeho vzťah k nej jednoznačne pozitívny. Pre A. je jej brat významný, spoločne prežité nadmerne záťažové životné situácie príliš posilnili jej väzbu na brata a maloletá pociťuje zodpovednosť za neho, jeho úspechy, dobré cítenie sa a budúcnosť. Aktuálne ho v starostlivosti otca cíti ako v ohrození a bojí sa ďalšej straty blízkeho človeka.
Otec detí má úroveň intelektových schopností a úrovni priemeru, kontakt s realitou je dobre zachovaný ale podnetové situácie sa snaží značne zjednodušovať. Nezrelosť osobnosti v zmysle neurčitého
sebaobrazu s následnou nekonzistenciou a ťažšou predvídateľnosťou v správaní spôsobuje ťažkosti s prispôsobením. Zdroje osobnosti sa javia ako limitované a dobre funguje v živote len pri nízkych nárokoch okolia, pre rôzne obavy, strachy a nerozhodnosť sa môže snažiť unikať zo zodpovednosti. Následne zostáva nekompetentný a to opäť znižuje jeho sebavedomie a dáva mu pocit neúspešnosti. Znížená sebadôvera znižuje citlivosť na kritiku a odmietnutie. V interpersonálnej oblasti sa javí ako menej zrelý a skôr neobratný, nedostatočne prežíva a prejavuje emócie, čo zapríčiňuje pocit izolovanosti vo vzťahoch. Potláčané emócie sa potom môžu objavovať v podobe rôznych telesných príznakov a v záťaži môže dochádzať k výbuchom, kedy nezvažuje následky vlastného konania. Je viac zaujatý vlastnou osobou, preto ťažšie rozumie iným a je menej citlivý k ich potrebám, čo znemožňuje hlbšie vzťahy. Pre pocity neúspešnosti a neuspokojenosti sa u neho môžu vyskytovať aj depresívne pocity. Má tendenciu obviňovať okolie za svoje ťažkosti. Zvýšené sú hodnoty škály pre tendenciu zneužívania alkoholu a za rizikové možno považovať aj tendencie k hazardu. Z anamnestických údajov vyplýva, že otec nie vždy dokázal starostlivosť o deti zabezpečiť adekvátne, bez neprimeraného prenášania zodpovednosti na deti. Taktiež záujem otca o deti nebol v minulosti kontinuálny a dostatočný.
U matky detí je úroveň intelektových schopností v pásme podpriemeru, kontakt s realitou je zachovaný aj keď je prítomná tendencia zjednodušovať situácie, byť menej flexibilná a správanie môže byť vzhľadom k požiadavkám menej účinné. Osobnosť sa javí ako rigidnejšia, ktorá ťažšie zvláda zmeny, má ťažkosti v rozhodovaní. Zdroje na zvládanie záťaže sú taktiež viac limitované, preto môže častejšie pociťovať pocity bezradnosti v záťaži. Pre neefektívnosť fungovania môže prežívať pokles nálady, úzkosť a v rámci toho nemotivovanosť k ďalšiemu výkonu. Môže unikať do fantázie alebo byť viac ovplyvniteľná okolím. Svoje pocity nízkej sebadôvery a sebaúcty, obáv a nervozity sa môže snažiť skrývať za predstieranú kompetentnosť, dôležitosť a dominanciu. Je senzitívna na kritiku a ľahko sa nahnevá. Môže smerovať k depresívnemu prežívaniu. Prítomná je tendencia potláčať emócie, čo môže osobnosť nestabilizovať a smerovať k impulzívnemu správaniu. Frustračná tolerancia sa javí ako znížená. Vo vzťahu sa javí skôr ako pasívnejšia, závislá s potrebou podpory. V interpersonálnej oblasti môže zažívať pocity bezmocnosti, ktoré opäť zhoršujú jej prežívanie. Aktuálne sa zdá, že prežíva neobvyklé množstvo emocionálneho stresu, čo ju zneschopňuje a bráni pozitívnemu emocionálnemu prežívaniu. Pred okolím sa skôr uzatvára. Subjektívne prežívaná miera nárokov okolia prevažuje nad zdrojmi osobnosti. Napriek tomu, že záťažové situácie boli v minulosti riešené aj za asistencie abúzu alkoholu, na ktorom sa stala matka závislá, podstúpila protialkoholickú liečbu, zdokladovala že v záujme dodržania abstinencie podstúpila hospitalizáciu, zúčastňuje sa kontrol u ambulantného psychiatra ako aj klubu abstinujúcich alkoholikov. Takéto správanie svedčí o snahe abstinovať so zabezpečením vonkajšej kontroly ako aj obmedzenie rizika suicidálneho konania, kde bol alkohol jeden z potencujúcich faktorov. Pravidelnými návštevami ambulantného psychiatra sa zvyšuje aj pravdepodobnosť adekvátneho zvládnutia reaktívneho depresívneho syndrómu pri jeho prípadnom zhoršení. Napriek tomu, že osobnosť matky prejavuje uvedené deficity, v minulosti bola schopná napĺňať potreby detí do takej miery, aby tieto úspešne využívali svoj potenciál na adekvátne uplatnenie sa.
Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že názor maloletej A. na jej zverenie do starostlivosti matky je podložený jej predchádzajúcimi skúsenosťami kedy matka zabezpečovala lepšie jej potreby. Otca vníma v tomto smere ako deficitného a spája ho s jej neustálym zraňovaním. To že Y. chce byť aktuálne zverený skôr do starostlivosti otca je podmienené skôr benevolenciou otcovej výchovy, ktorá ale neumožňuje dieťaťu dostatočne napredovať. Otec synovi neposkytuje dobrý vzor a jasné hranice adaptívneho správania. Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov nie je aktuálne hodnotená pozitívne ani rodičmi, ani maloletými a ani z objektívnych dôvodov sa nejaví ako v súčasnosti optimálna. Pre oboch súrodencov by bolo prínosné aby ich vzťah nebol narúšaný zo strany rodičov a zostali v jednom výchovnom prostredí. Výchovné prostredie u matky sa javí ako optimálnejšie pre vývin detí, je však potrebné aby toto bolo objektívne monitorované a v prípade potreby dostala matka včas adekvátnu pomoc. Momentálne sa ale okamžité zverenie Y. do matkinej starostlivosti nejaví ako optimálne z hľadiska jeho pripravenosti, maloletý by mal najskôr s matkou podstúpiť terapeutický proces kde by bol schopný spracovať jej neprimerané správanie v minulosti a opäť nadobudnúť dôveru k nej a k jej citom voči nemu. Je potrebné aby matka bola usmernená v zmysle rešpektovania synových pozitívnych citov k otcovi, nekonfrontovala ho s otcovými negatívami, čo syna zraňuje. Je tiež nevyhnutné aby v tomto terapeutickom procese dieťaťa aj otec preukázal svoju výchovnú kompetentnosť a využil svoju aktuálnu priazeň zo strany syna pre jeho dobro, obnovenie pozitívneho emocionálneho vzťahu s matkou. Ak by tomu otec počas terapeutického procesu aktívne bránil, potom by bolo na mieste jeho kontakt so synom obmedziť. Pri schopnosti otca byť nápomocný synovi v približovaní k matke možno uvažovať o rozšírení styku syna
s otcom, ktorý by mohol v značnej miere pokrývať záujmovú sféru dieťaťa počas víkendov i niektoré pracovné dni.
U maloletej A. do vzťahu s rodičmi zasahujú jej vlastné prežité skúsenosti, ktoré opísala. U maloletého Y. sa prežívanie javí ako ambivalentné a to vo vzťahu ku všetkým najbližším - matke, otcovi i A.. Je zrejmé, že sa nemôže preto správať spontánne podľa svojich aktuálnych pocitov a sám sa pre zložitosť situácie orientuje len ťažko. Aktuálne sa pri konflikte rodičov prikláňa na stranu otca, čo zhoršuje jeho vzťah s matkou a sestrou.
Na základe záverov uvedeného znaleckého posudku, maloletý spolu so svojou matkou podstúpil terapeutický proces na referáte poradensko-psychologických služieb. Konzultácie sa konali v termínoch 30.7., 10.9. a 25.9.2014 s cieľom redukcie ambivalentných postojov maloletého Y. voči matke a upevnenia vzťahu dôvery a pozitívneho prežívania medzi ním a matkou. Na prvej konzultácii maloletý vo svojich odpovediach nekriticky idealizoval otca, všetko dobré zažil len s otcom, hoci také isté aktivity a starostlivosť zabezpečovala aj matka a celá rodina sa snaží maloletému prispôsobiť tak, aby bolo po jeho vôli. Spontánne o tom nehovorí a ak mu to matka pripomenie, tak podráždene uzná "však áno". Na otázky ako trávi čas u matky, stručne odpovie a vždy tam pridá aj to čo robí s otcom. Z toho psychologička usudzuje, že v sebe bagatelizuje snahu matkinej rodiny a uzatvára sa prijatiu pozitívneho prežívania s nimi. Potvrdil to aj jeho odmietavý postoj k spoločne strávenej dovolenke pri mori. Matka sa k výrokom syna stavala veľmi citlivo, nenásilne a podporne v zmysle vyjadrenia lásky a starostlivosti o neho, či sa to týkalo témy škola, šport alebo aj voľnočasovej aktivity počas prázdnin.
Z úradného záznamu zo dňa 4.8.2014, spísaného na ÚPSVaR Nitra vyplýva, že sa na oddelenie dostavila matka spolu s maloletou A. a opísali incident, ktorý sa odohral po tom čo otcovi odovzdali maloletého Y.. Otec dieťaťa po odovzdaní maloletého zatelefonoval matke, vulgárne jej nadával a hovoril o tom, že syna zbila a je celý krvavý. Následne sa na oddelenie dostavil aj otec s maloletým Y., ukázal im fotografiu, ktorú mu Y. poslal v sobotu 2.8.2014 okolo 11.00 hod. Na fotke bolo vidieť oblasť kolena s červeným fľakom. Pri pohovore s maloletým Y. tento uviedol, že mamina ho zbila, on to povedal ocinovi a jeho právnik mu povedal aby prišli na oddelenie. Mamina ho zbila preto, že sa pohádali za SIM kartu, kričala na neho a udrela ho rukou do kolena. Mal tam otlačené prsty, pretože na ruke mala prstene. Nohu si odfotil v sobotu, ocino dostal tú fotku v nedeľu, spýtal sa ho čo sa mu stalo. Otec potom zavolal mamine, bol veľmi nervózny, kričal po nej a škaredo jej nadával. Okolo 21.15 hod. prišli k nim policajti, prišli sa pozrieť či je v poriadku. Pri stretnutí na oddelení obaja rodičia na seba slovne útočili, maloletá A. bola v strese, rozplakala sa a veľmi sa triasla. Bola na otca veľmi nahnevaná, povedala mu že ho nenávidí a že sa za neho hanbí. Maloletý Y. so slzami v očiach uviedol, že rodičia si nedokážu normálne povedať nič, sú na seba zlí. Na otázku či pôjde s maminou do Chorvátska uviedol, že asi nie, dôvod nevedel uviesť.
Z úradného záznamu zo dňa 6.8.2014, spísaného na ÚPSVaR Nitra vyplýva, že na oddelenie sa dostavil otec dieťaťa spoločne s maloletým Y., ktorý ich prišiel informovať, že maloletý odmieta ísť s matkou na dovolenku do Chorvátska aj napriek tomu, že on s tým súhlasí a dohovára mu aby tam s matkou išiel. Ďalej uviedol, že nebude súhlasiť s vycestovaním syna do zahraničia pokiaľ to bude proti jeho vôli. Maloletý pri pohovore uviedol, že na dovolenku ísť nechce, že sa bojí, že by na neho mamina kričala za to všetko čo sa teraz stalo. Tiež uviedol, že na dovolenke asi pred tromi rokmi sa mamin priateľ opil, všetkých ich naháňal a pokazil im celú dovolenku. Pokiaľ by mamina preňho prišla v nedeľu o 17.00 hod., tak s ňou odíde, pretože vie, že musí.
Podľa správy z referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 10.9.2014 bol maloletý Y. uvoľnenejší, prívetivejší, ochotne nadväzoval komunikáciu, o dovolenke sa vyjadril uspokojivo - páčilo sa mu. Termíny odchodu a príchodu z dovolenky museli prispôsobiť požiadavke otca, ktorý nebol synovi ani matke ochotný "darovať" žiadny deň navyše, hoci mu syn z dovolenky volal a žiadal ho o to.
Na nasledujúcej konzultácii dňa 25.9.2014 matka uviedla, že otec dieťaťa pod vplyvom alkoholu bezdôvodne poslal niekoľko výhražných SMS správ. Maloletý je voči vysvetleniam, ktoré sa týkajú jeho otca stále v obrannej pozícii, nekriticky ho zastáva, nepripustí iný obraz o ňom, iba ktorý má vytvorený. Chcel by byť aktuálne u otca, ktorého si idealizuje, voči matke bol v opozícii na všetko čo povedala. Nepripustil si pozitívne vnímanie na jej snahy a skutky, ktoré mu odovzdáva svojou starostlivosťou a láskou. Tieto prejavy sa však v priebehu sledovaného obdobia viditeľne zmiernili. Matka zanechala akékoľvek hodnotenia či kritiku správania otca, svoju energiu orientuje na plnú rodičovskú starostlivosť,
zaujíma sa o výsledky a správanie syna v škole, angažuje sa v doriešení jeho tréningov, podporuje jeho túžbu venovať sa futbalu. Svojim záujmom dáva najavo lásku k dieťaťu, čím stabilizuje pozitívnu väzbu medzi sebou a dieťaťom. V priebehu stretnutí vypozorovali zmiernenie negatívnych prejavov maloletého voči matke, postupne sa buduje dôvera sprevádzaná pozitívnejším emotívnym vzťahom. Komplikovaná ale zostáva komunikácia medzi rodičmi maloletého, doterajšia striedavá osobná starostlivosť je vedená dvojkoľajne. V prejave otca dieťaťa je veľa negatívnych emócií, vyhrážok a devalvujúcich výrokov na adresu matky maloletého. Doteraz nepreukázal snahu mať s matkou maloletého vecný vzťah aby mohli hovoriť o dieťati, o jeho výsledkoch, o jeho výchove, zmenách a podobne. Psychologička z referátu poradensko-psychologických služieb sa Prikláňa sa k záverom súdno-znaleckého posudku, že je v záujme dieťaťa stabilizovať ho v jednom rodinnom prostredí. Matka dieťaťa za posledné obdobie svojou starostlivosťou o syna podáva spätnú väzbu, že sa v plnej miere sústreďuje na jeho všestranný rozvoj. Jej prežívanie je stabilizované, orientované na prácu a starostlivosť o rodinu, čim preukazuje dostatok kompetencií pre plnenie si zodpovednosti v prípade zverenia maloletého Y. do jej osobnej starostlivosti.
Zo správy od MUDr. B. Q. zo dňa 22.9.2014 vyplýva, že otec maloletých detí bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike FN Nitra od 16.8.2007 do 17.8.2007, v súčasnosti závislosť od alkoholu nie je potvrdená, nakoľko ju nepodporuje klinický ani laboratórny obraz.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov; ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zmenu zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti nebol podaný dôvodne. Čo sa týka maloletej A., je to dieťa blízke veku plnoletosti, ktoré svoje želanie zostať v starostlivosti matky niekoľko krát prezentovalo a tiež podložilo dôvodmi, ktoré súd akceptoval. Od zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti matky pri rozvode manželstva rodičov neboli zistené v starostlivosti matky také závažné nedostatky, aby súd mal dôvod zmeniť svoje predchádzajúce rozhodnutie ohľadne výkonu osobnej starostlivosti o toto dieťa. Kontakt otca s maloletou A. sa dlhodobo nerealizuje, maloletá otca odmieta. Otec nejaví záujem o maloletú A. žiadnym spôsobom, dokonca si určitý čas neplnil ani vyživovaciu povinnosť voči nej. Je preto nepochopiteľné, že otec, ktorý nežiadal o zverenie maloletej A. ani v odvolaní proti predbežnému opatreniu vydanému dňa 21.8.2013, ktorým súd zrušil predchádzajúce predbežné opatrenie o zverení maloletej A. a Y. do dočasnej starostlivosti otca, po opakovaných pohovoroch, písomných vyjadreniach maloletej A. a konštatovaní znalkyne v znaleckom posudku, trval na podanom návrhu.
Čo sa týka maloletého Y., tak v jeho prípade súd mal možnosť porovnať či je pre dieťa vhodné výchovné prostredie otca, matky alebo striedanie oboch týchto prostredí. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že maloletý v osobnej starostlivosti matky niekoľko rokov dobre prosperoval, jeho výchova bola zabezpečená riadne. Maloletý mal pravidelný kontakt so svojim otcom a to aj napriek tomu, že jeho správanie v čase spolužitia rodiny bolo agresívne, deťom a matke ubližujúce. Svoje nadmerné požívanie
alkoholu a hranie automatov ako aj agresivitu potvrdil aj otec sám vo výpovedi na pojednávaní v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode (sp. zn. XXC/XXX/ XXXX). Agresívne správanie otca, jeho vulgárne nadávky adresované matke boli spomínané aj v iných konaniach ohľadne maloletých detí, ktoré doteraz prebiehali. Potom čo musela byť matka maloletých detí hospitalizovaná a následne podstúpila aj dobrovoľnú protialkoholickú liečbu, sa vzťah maloletého Y. k nej zmenil. Maloletý v starostlivosti svojho otca začal matku verbálne odmietať, nechcel sa s ňou stretnúť, pokiaľ ale k stretnutiu nakoniec prišlo, maloletý nemal problém v starostlivosti matky zostať. Verbálne odmietanie matky a preferovanie otca pokračovalo aj potom, ako bol maloletý od nariadenia predbežného opatrenia v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Toto správanie dieťaťa znalkyňa vyhodnotila ako ambivalenciu, ktorá sa u maloletého Y. vyvinula v dôsledku nesprávneho spracovania skutočnosti, ktorá sa odohrala (matkina intoxikácia liekmi). Maloletý má ale svoju matku rád, záleží mu na nej, túži po jej pozornosti a láske. Zároveň sa bojí, že by sa strata matky mohla zopakovať. Podľa vyjadrenia znalkyne bol to práve otec ako najbližšia osoba maloletého Y., ktorý dieťaťu nedokázal adekvátne vysvetliť tak aby to maloletý spracoval, že to čo matka spravila nebolo preto, že chcela dieťa opustiť, ale že takýmto spôsobom sa snažila riešiť problémy, ktoré mala. V správaní a prejavoch otca voči matke je veľa negatívnych emócií, vyhrážok a devalvujúcich výrokov na jej adresu. Otec počas obdobia kedy má dieťa v svojej osobnej starostlivosti neviedol maloletého k rešpektovaniu matky ako druhého rovnocenného rodiča a tým pôsobil na osobnosť dieťaťa a jeho výchovu negatívne, vnášal do jeho výchovy nestabilitu a maril správne výchovné pôsobenie druhého rodiča - matky. Tu súd poukazuje na incident, ktorý sa mal odohrať dňa 30.7.2014 (úradný záznam zo dňa 4.8.2014 čl. 305) , kedy matka mala udrieť syna po kolene. Súd žiadnym spôsobom neobhajuje konanie matky, iba poukazuje na to, že každý rodič má právo použiť na výchovu dieťaťa výchovné prostriedky - metódy, ktorými si rodič vynucuje rešpektovanie ním určených pravidiel ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Množstvo a druhy výchovných prostriedkov ponecháva zákon na voľbe rodiča, ohraničuje ich však mierou primeranosti. Pokiaľ by sa udalosť odohrala tak, ako ju opísal maloletý Y. na Úrade sociálnych vecí a rodiny, tak táto nemala na jeho psychické prežívanie taký negatívny vplyv ako následná reakcia otca na túto udalosť, ktorú tiež opísal maloletý Y.. Týmto správaním otec vytváral a stále vytvára tlak na psychiku maloletého dieťaťa. Zmiernenie negatívnych prejavov maloletého voči matke sa začalo až po absolvovaní troch psychologických konzultácií zameraných na redukciu ambivalentných postojov maloletého voči matke a upevneniu vzťahu dôvery a pozitívneho prežívania medzi maloletým a matkou.
Vzhľadom k tomu, že výchovné prostredie matky je aj v súčasnej dobe, tak ako aj pred jej hospitalizáciou vhodnejšie ako výchovné prostredie otca a súd nezistil takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by mala za následok aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, návrh otca ako nedôvodný zamietol. Hoci ani jeden z rodičov nenavrhol v konečnom návrhu zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, súd sa zaoberal aj touto možnosťou. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný. V prípade maloletého Y. mal súd možnosť zistiť či rodičia dieťaťa zvládnu túto formu osobnej starostlivosti a či takéto rozdelenie kompetencií rodičov bude vyhovujúce aj pre toto konkrétne dieťa s ohľadom na jeho osobnosť a kvalitu výchovného prostredia u každého z rodičov. Z vykonaného dokazovania je ale zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť v prípade maloletého Y. je vedená dvojkoľajne, komunikácia rodičov je komplikovaná a preto striedavá osobná starostlivosť nie je v tomto prípade vyhovujúca, s čím sa stotožnil kolízny opatrovník, ale aj obaja rodičia.
Súd z vyššie uvedených dôvodov rešpektujúc širší záujem maloletého dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy, návrhu otca na zmenu zverenia maloletého Y. ako nedôvodný zamietol.
Súd zároveň zrušil predbežné opatrenie, ktorým bol maloletý Y. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pretože návrh otca na zmenu umiestnenia zamietol a tým sa dieťa dostáva do osobnej starostlivosti matky, tak ako tomu bolo aj v období pred nariadením predbežného opatrenia . Striedavá osobná starostlivosť, v ktorej sa maloletý nachádzal, nebola maloletému prospešná práve z dôvodu nejednotného výchovného prostredia a nekomunikácie medzi rodičmi a preto nie je dôvodné aby táto forma starostlivosti aj naďalej pretrvávala.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.