Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/261/2005

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598, právne zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokát, AK Bratislava, Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému: W. M., nar.X.X.XXXX, bytom M. XXX o zaplatenie 231,03 € (6 960 SK) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.

Súd exekúciu z a s t a v u j e

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.12.2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na sumu 231,03 € (6 960 SK) s prísl., keď poukázal na notársku zápisnicu N 3809/2004, NZ 77693/2004 zo dňa 23.10.2004 napísanú na notárskom úrade JUDr. Jarmila Kováčová so sídlom v Bratislave. V zmysle notárskej zápisnice povinný prostredníctvom splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, AK Bratislava, Údernícka 5 uznal svoj dlh voči oprávnenému a to úver a poplatok vo výške 10 294 Sk a 0,25% úrok z omeškania zo sumy 6960 Sk od 17.8.2004 do zaplatenia.

Prílohou notárskej zápisnice bola i zmluva o úvere č. 4191087 uzavretá podľa ustanovení a nasl. medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 17.6.2004. V zmysle zmluvy o úvere veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 5 000 Sk, dlžník sa zaviazal túto sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 3 120 Sk, teda spolu čiastku vo výške 8 120 Sk a to formou 14 mesačných splátok po 580 Sk počnúc od 1.7.2004. Súčasťou úverovej zmluvy je vo forme predtlače i plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, AK Bratislava, Údernícka 5, v zmysle ktorého bol splnomocnený dlžníkom na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Exekučného poriadku a to na celý majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Poverením tunajšieho súdu -10 zo dňa 4.4.2005 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Ing. Bc. Karol Nagy, Exekútorský úrad so sídlom Galanta, Mierové nám. 4 (ďalej len exekútor)

Právoplatným uznesením tunajšieho súdu -15 zo dňa 2.7.2007 bolo vyhovené návrhu na zmenu súdneho exekútora a poverením tunajšieho súdu -22 zo dňa 30.1.2008 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60.

Uznesením -32 zo dňa 28.3.2012 tunajší súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie včas podaným odvolaním napadol oprávnený.

Krajský súd v Nitre uznesením -54 zo dňa 31.10.2013 uznesenie tunajšieho súdu -32 zo dňa 28.3.2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom uznesení Krajský súd v Nitre okrem iného konštatoval aj, že: „...Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.03.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 21.03.2005 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 04.04.2005 udelil súdnemu exekútorovi, poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia

- notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Jarmily Kováčovej, Bratislava, č. k. N 3809/2004, Nz 77693/2004 zo dňa 23.10.2004. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť na konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa sa síce správne zaoberal otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, avšak následne vec nesprávne právne posúdil. Notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná predpismi procesného práva, t.j., jedná sa o procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom, t.j. titulom na vykonanie rozhodnutia, iba za predpokladu, že bola spísaná spôsobom a obsahuje náležitosti predpokladané Notárskym poriadkom. Zároveň musí obsahovať právny záväzok, v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako aj údaj o tom, že povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou a tento prejav vôle dlžníka robí z notárskej zápisnice exekučný titul. Notárska zápisnica je verejná listina a musí byť po formálnej stránke spôsobilým exekučným titulom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa , zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že v tomto prípade je podstatnou a právne relevantnou to, či splnomocnenie a uznanie dlhu za základe toho je platným právnym úkonom. Ustanovenie totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný ( ) a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

Povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 17. 06. 2004, pričom splnomocnenie bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva to, že povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo

obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym úkonom.

Okrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t.j., dlžník sa vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

V tomto smere poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné uviesť, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu. Každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto neposudzuje správnosť skutkových údajov uvedených v notárskej zápisnici. Exekučný súd je oprávnený posudzovať iba naplnenie formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti. To teda znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou (u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený predpokladá podľa ) a ani spôsobilým exekučným titulom podľa Exekučného poriadku. Na základe tohto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa a to zastavenie exekúcie, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V prípade, ak však súd prvého stupňa aj napriek vyššie uvedenému exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku, urobil tak na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a preto bolo potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...“

Právnym názorom odvolacieho súdu je tunajší súd viazaný, a preto sa naň poukazuje ako na svoj vlastný, v dôsledku čoho bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (ďalej aj ExP) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Vychádzajúc z tohto ustanovenia, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako i plnomocenstvo, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu sa prejavuje tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd teda musí podrobiť súdnej kontrole všetky neprijateľné podmienky, pričom svoju pozornosť musí hlavne sústrediť na neprimeranosť sankcií, ktoré hrozia spotrebiteľovi ak nedodrží povinnosti zo zmluvy. Takéto skúmanie podmienok zmluvy judikoval i súdny dvor, ktorý hovorí o nevyhnutnosti ex offo ochrany spotrebiteľa pred nečistými zmluvnými podmienkami. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 ,,Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Európsky súdny dvor v rozsudku ASTURCOM judikoval, že toto ustanovenie treba považovať za kogentné, a teda nie je možné v žiadnom prípade sa od neho odchýliť a meniť ho. Európsky súdny dvor kladie čl. 6 smernice a ochranu spotrebiteľa pred nečestnými zmluvnými podmienkami na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať. len indikatívne vypočítava neprijateľné zmluvné podmienky (arg. slovom ,,najmä“, ). To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa (tzv. generálna klauzula). O tom, že neprijateľné podmienky sú v rozpore s dobrými mravmi, by nemali byť žiadne pochybnosti (arg. slovo ,,hrubá nerovnováha“). Spotrebiteľ ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (čl. 25 MOSTAZA CLARO).

Ako vyplýva z úvodných častí odôvodnenia oprávnený a povinný dňa 17.6.2004 uzavreli tzv. formulárovú zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je vo forme predtlače uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

V danom prípade má súd za to, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. . Uvedený rozpor spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Keďže sa jedná o takú podmienku zmluvy, ktorá bola dopredu dohodnutá a spotrebiteľ ju nemal právo a možnosť ovplyvniť, je táto absolútne neplatná, teda plnomocenstvo udelené povinným je absolútne neplatné. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa ust. je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

Ďalej súd poukazuje i na tú skutočnosť, že v čase uzavretia úverovej zmluvy nemal oprávnený žiadny právny dôvod trvať na tom, aby povinný dal plnomocenstvo splnomocnencovi (zástupcovi) vybranému oprávneným na právny úkon, ktorý v budúcnosti môže, ale aj nemusí byť potrebné urobiť a to ešte k tomu len so súhlasom povinného (dobrovoľne). Teda prinútil povinného súhlasiť s niečím, čo žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol a s čím musel súhlasiť, hoci na to oprávnený nemal v čase podpisu zmluvy žiadny nárok. Taktiež i v tejto časti zmluvy o úvere možno vzhliadnuť neprijateľnú podmienku, a preto i z tohto dôvodu je táto časť zmluvy neplatná ( a ). Povinný teda platne nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a notárska zápisnica N 3809/2004, NZ 77693/2004 zo dňa 23.10.2004 nie je z daného dôvodu exekučným titulom.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či Mgr. Tomáš Kušnír bol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného, a či zmluvné zastúpenie podľa medzi ním a povinným nevykazuje znaky absolútnej neplatnosti. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje to, že tento

dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť, nebolo však určité, v akej výške. K danému je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že inštitút uznania záväzku je jedným z ďalších právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Ak porovnáme úpravu obsiahnutú v , zistíme, že táto úprava vymedzuje inštitút „uznania dlhu" v , pričom však predmet uznania vymedzuje podrobnejšie, než je to v prípade úpravy „uznania záväzku" v . Z dikcie vyplýva, že ide o záväzok, ktorý je predmetom uznania a zvýrazňuje sa jeho „určitosť". Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii vlastne niet obsahového rozdielu medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku, resp. predmetu uznania. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý je adresovaný veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takého uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania je právna domnienka (vyvrátiteľná), že záväzok v čase uznania existoval. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú.

Podľa dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa . Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.

Záverom súd poukazuje na tú skutočnosť, že je potrebné vziať zreteľ aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to rozpor záujmov povinného a zástupcu, keďže pri uzatváraní zmluvy nemal povinný možnosť výberu zástupcu. Zmluva o úvere totiž už v predtlači obsahovala meno splnomocnenca. Z toho súd vyvodil, že ak oprávnený takto postupoval, spochybnil základný predpoklad pri udelení plnej moci, a to že by splnomocnenec jednoznačne chránil záujmy povinného. V prípade Mg. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca sa jedná o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným, pričom povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu, je pre neho absolútne neznáma, čo znamená, že takáto osoba nemôže konať v jeho záujme, ale v záujme oprávneného. Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného a za toto konanie si vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice a preto je v záujme splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, naopak záujmom povinného nie je dospieť až k jej spísaniu. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, a preto Mgr. Kušnír nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Povinnosťou súdu je prihliadať na túto skutočnosť a i z nej vyvodiť záver neplatnosti plnomocenstva.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že plnomocenstvo uzatvorené medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a povinným je absolútne neplatné, a táto skutočnosť je postačujúca pre jednoznačný záver súdu, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť a nie je spôsobilým vykonateľným exekučným titulom, a teda sú dané všetky dôvody zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda že exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) k § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. septembra 2005, z ktorého vyplýva, že ak sa ukáže, že notárska zápisnica je nevykonateľná, súd konanie zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

S obdobným názorom vyslovil súhlas i Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení zo dňa 12. mája 2011, č. k. -16 nevzhliadol žiadnym spôsobom porušenie ústavných práv oprávneného.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.