Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/30/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Milana Majerníka v spore žalobkýň: 1. V.. R. N., T.. B., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XXX a 2. V.. R. B., N.. XX.X.XXXX, A. M. XXX, obe právne zastúpené: JUDr. Marek Sahuľ, advokát, Prešov, Hlavná 111, IČO: 17083362 proti žalovaným: 1. V.. Q. K., T.. K., N.. X.X.XXXX, A. M. XXX a 2. Š. K., N.. X.X.XXXX, A. M. XXX, obaja právne zastúpení: JUDr. Peter Čurilla, advokát, Prešov, Hlavná 11, IČO: 42077915, o odstránenie žumpy a odpadovej rúry, o odvolaní žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13. apríla 2022, č.k. -110, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú nárok vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2. rade na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovaním voči žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyne žalobou z 30.7.2021 sa domáhali voči žalovaným odstránenia žumpy z parcely E. XXX/X k.ú. M. a odpadu zo strechy zaústeného na spoločnú parcelu.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že parcela E. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 758 m2 zapísaná na LV č. XXX k.ú. M. je v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň (každá má 1), žalovanej v 1.rade v podiele 1 a W. B. taktiež v 1. Uvedená parcela predstavuje prístup z verejnej komunikácie na viaceré parcely - E. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísané na LV č. XXX k.ú. M., na parcelu E. XXX/X, kde je aj rodinný dom súpisné č. XXX, pričom tieto nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň po 1/2, ďalej k parcele E. XXX/X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. M. vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1.rade, ale tiež k parcelám E. XXX/X, XXX/X zapísaným na LV č. XXX k.ú. M. vo výlučnom vlastníctve W. B. a napokon k parcelám E. XXX/X, XXX/X, XXX/X zapísaným na LV č. XXXX k.ú. M. vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1.rade, čo vyplýva z príslušných LV a z kópie katastrálnej mapy.

4. V súčasnosti z časti parcely E. XXX/X bola vytvorená parcela E. XXX/X (vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 1.rade), na nej bol postavený rodinný dom žalovaných súpisné č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. M. v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Súd to zistil porovnaním katastrálnej mapy a grafického zamerania žumpy J.. P. H.. Podľa stavebného povolenia obce M. č. B XXX/XXXX

- SP zo dňa 10.05.2019, ktorým bola žalovaným povolená výstavba rodinného domu a žumpy na parcele E. XXX/X, žumpa sa mala osadiť cca 1 m od ich juhovýchodnej steny rodinného domu a podľa

príslušnej projektovej dokumentácie mala byť ukončená vo vzdialenosti 0,5m od hranice parcely E. XXX/ X smerom k parcele žalovanej. Podľa kolaudačného rozhodnutia obce M. č. B Y. XXX/XXXX-KR zo dňa 10.5.2021, ktorým bolo žalovaným povolené užívanie stavby rodinného domu, žumpa je realizovaná cca 0,15 m od hranice s parcelou E. XXX/X. Žalobkyne predložili geometrické zameranie spornej žumpy spracované 31.8.2020 J.. P. H. č. zákazky XXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žumpa je zriadená od steny domu žalovaných vo vzdialenosti 0,98 m, bočná stena je o dĺžke 1,85 m a koniec žumpy splýva s hranicou parcely E. XXX/X. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 1.rade však geodet zameral len viditeľnú časť žumpy na povrchu, pretože sporná časť žumpy, ktorá má zasahovať do spoločnej parcely bola v tom čase zasypaná. Na výzvu súdu ohľadom ozrejmenia spôsobu merania žumpy starostom obce obec M. písomne oznámila, že starosta obce meral vzdialenosti od domu po viditeľnú hranu žumpy, kedy ešte žumpa nebola zasypaná. Obec uviedla aj to, že keďže účastníci sporu na jednaní na obecnom úrade sa nedohodli na meraní za účasti geodetov z oboch strán, výsledok merania starostu je relatívny. Obec M. v zmysle výzvy súdu sa mala vyjadriť aj k tvrdeniu žalobkýň o tom, že odpadová rúra zo strechy rodinného domu žalovaných vyúsťuje do spoločnej parcely E. XXX/X, k čomu obec uviedla, že odpadová rúra zo strechy je zaústená do retenčnej nádrže a ako dôkaz o tom pripojila do spisu fotografiu, ktorá to znázorňuje a ktorá bola zhotovená 16.12.2021. Na pojednávaní právny zástupca žalobkýň uviedol, že fotografia predložená obcou M. nezachycuje tú odpadovú rúru, ktorú žiadajú odstrániť, nakoľko tá aj v súčasnosti je v tom stave ako je to na fotografii tvoriacej prílohu k žalobe na č.l. 23, pričom na pojednávaní predložil prehľadnejšiu farebnú fotografiu, na ktorej vidno odkrytú časť rúry na nejakom pozemku, vôbec však z nej nevyplýva, že by išlo o odpadovú rúru zo strechy rodinného domu žalovaných. Na druhej strane samotná žalobkyňa v 1.rade na pojednávaní vyvrátila toto tvrdenie svojho právneho zástupcu, keďže uviedla, že rúra znázornená na spomínanej fotografii je už zasypaná. Vyslovila však domnienku, že koniec odpadu vyúsťuje do spoločnej parcely a to usúdila z toho, že dochádza k jej podmáčaniu. Potvrdila, že o možnosti podania tejto žaloby s ďalším spoluvlastníkom W. B. nejednali. Uviedla aj to, že pod povrchom spoločnej parcely je osadené plynové potrubie asi v hĺbke 70cm a tým, že ide o nespevnený povrch tejto parcely, ktorá je jedinou prístupovou cestou, hrozí poškodenie plynového potrubia.

5. V danom spore žalobkyne napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v žalobe neuviedli na základe akého zákonného ustanovenia sa domáhajú odstránenia žumpy a odpadovej rúry. Vychádzajúc zo zásady „iura novit curia“ (súd pozná právo) súd vychádzajúc zo zistených skutkových okolností posúdil uplatnený nárok na odstránenie žumpy zmysle a .

6. Posúdenie nároku na odstránenie žumpy v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení však prichádza do úvahy len v prípade postavenia žumpy, hoci len jej časti, na spoločnej parcele E. XXX/ X. Pokiaľ by celá žumpa bola postavená len na pozemku žalovanej v 1.rade, súd by nebol oprávnený rozhodnúť o jej odstránení a to ani v prípade, ak by bola postavená v rozpore so stavebným povolením. Otázku, či stavba je alebo nie je postavená v súlade so stavebným povolením ako aj odstránenie stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením, je oprávnený riešiť len stavebný úrad. Rozhodovanie o takomto nároku patrí výlučne do právomoci stavebného úradu a nie súdu. Vyplýva to z a zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Ak by teda žalobkyne argumentovali len tým, že žumpa bola postavená v rozpore so stavebným povolením a preto žiadajú o jej odstránenie, súd by konanie zastavil podľa a vec postúpil stavebnému úradu. Žalobkyne však nárok odôvodňovali aj tým a na pojednávaní aj potvrdili túto argumentáciu, že žumpa zasahuje do spoločného pozemku, v ktorom sú spoluvlastníkmi v 1/2 a že tým majú znemožnené vybudovanie inžinierskych sietí cez tento pozemok. Pre právnu kvalifikáciu tohto nároku je irelevantné či a akým spôsobom je zhoršené ich užívanie spoločného pozemku (má to význam len pri prijatí konkrétneho spôsobu vyporiadania neoprávnenej stavby podľa súdom). Keďže parcela E. XXX/X je v podielovom spoluvlastníctve štyroch osôb - žalobkyne majú spolu podiel 1, žalovaná v 1.rade má 1/4 a W. B. 1/4 je potrebné vychádzať pri užívaní tejto parcely z ustanovenia . Ak by teda aj v tomto spore žalobkyne preukázali, že žumpa žalovaných je postavená čiastočne na spoločnej parcele E. XXX/X znamenalo by to, že k jej postaveniu došlo v rozpore s , keďže jej časť žalovaní by zriadili na spoločnej parcele bez toho, aby dodržali zákonný postup vyplývajúci z . Postavili ju totiž bez dohody so všetkými spoluvlastníkmi a napriek tomu, že žalovaná v 1.rade bola len minoritným spoluvlastníkom. Aj keby ďalší spoluvlastník W. B. súhlasil s touto stavbou, pomer hlasov pre a proti by bol rovnaký a preto o práve zriadiť stavbu žumpy aj na spoločnom pozemku by musel rozhodnúť súd, čo sa však nestalo. Žalovaní preto by v takom prípade neboli oprávnení na postavenie žumpy - jej

časti na spoločnej parcele a keďže stavba žumpy je nepochybne stavbou spojenou s pevným základom so zemou (čo potvrdili obe strany), teda má charakter nehnuteľnosti, je potrebné túto stavbu posúdiť ako neoprávnenú stavbu podľa . Tento záver vyplýva aj z Komentára I. autorov Štefček a spol. vydavateľstvo C. H. Beck 2015 str. 948.

7. Žalobu podľa , musí podať vlastník pozemku. Ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, opäť je potrebné vychádzať z úpravy v . Žalobkyne by teda museli mať nadpolovičnú väčšinu pri rozhodovaní o podaní v tejto žaloby (v zmysle , čo nemajú, majú polovicu) a navyše stranami sporu musia byť všetci spoluvlastníci, keďže sa rozhoduje o právach všetkých spoluvlastníkov. Znamená to, že stranou sporu by musel byť aj spoluvlastník W. B.. Ak by nechcel byť žalobcom, musel by byť uvedený v žalobe ako žalovaný (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR , , , ale opäť Komentár I. str. 950). V tomto prípade teda pre nedostatok vecnej legitimácie súd žalobu o odstránenie žumpy zamietol.

8. Žalobkyne uplatnili aj nárok na odstránenie odpadovej rúry zo strechy (v žalobnom petite v petite nekonkretizovali zo strechy akej stavby), čo by znamenalo, že takýto výrok by bol nevykonateľný. Navyše žiadnym spôsobom nepreukázali, že by v súčasnosti odpadová rúra z pozemku žalovaných vyúsťovala do spoločnej parcely, keďže ako uviedla samotná žalobkyňa, jej koniec je už zasypaný a navyše aj podľa vyjadrenia obce M. odpadová rúra zo strechy rodinného domu žalovaných je zaústená do retenčnej nádrže, čo bolo zdokladované aj fotografiou. Súdu vôbec nebolo zrozumiteľne vysvetlené o odstránenie akej odpadovej rúry v kontexte aj s týmto vyjadrením obce M. ide a navyše opäť vo vzťahu k tomuto nároku chýba jeho právne zdôvodnenie. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkýň o tom, že dochádza k zamákaniu spoločnej parcely, čo by mohlo spôsobiť jej neprejazdnosť ako prístupovej cesty, možno vyvodiť, že žalobkyne mienili uplatniť nárok z tzv. imisií. Muselo by ísť o nárok vo forme negatórnej žaloby v zmysle alebo . Týmto nárokom však nezodpovedá petit danej žaloby. Ten by totiž musel byť negatórny, teda musel by znieť na uloženie povinnosti zdržať sa určitého konkrétneho rušenia zo strany žalovaných, a teda nemožno sa ním domáhať uloženia nejakej povinnosti vykonať určité opatrenie ako to uplatnil žalobkyne (napríklad R 3/1971, R 65/1972, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR ). Keďže žalobný petit nebol formulovaný ako negatórny, súd daný nárok posúdil podľa Občianskeho zákona.

9. Podľa ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

10. Zákonným predpokladom pre vyhovenie žaloby podľa je, že žalobca preukáže vážne ohrozenie vzniku škody, teda, že ide o vážnu hrozbu vzniku škody, ktorá navyše musí byť citeľného rozsahu a to vo vzťahu k žalobcovi. Teda, ak hrozí nepodstatná škoda, žaloba je nedôvodná. Žalobkyne v tomto prípade nepreukázali, že by im hrozila vážna škoda na ich pozemku alebo spoločnej parcele tým, že zrážková voda z pozemku žalovaných sa odvádza na spoločný pozemok. Nepostačuje totiž ak hrozí akákoľvek škoda, musí ísť o škodu podstatného rozsahu, čo však žalobkyne žiadnym spôsobom nepreukázali. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . V spore boli úspešní žalovaní, preto súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalobkyniam, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní uviedli, že v danej veci išlo o hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle , na také konanie bol potrebný súhlas väčšiny spoluvlastníkov podľa ich podielov. Takýto súhlas nebol daný, preto žalobkyne, ktorých podiel je 1 sa museli obrátiť na ochranu svojich vlastníckych práv na súd presne v intenciách ust. . Z ustanovenia vyplýva, že na súd sa môže obrátiť ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, aby súd spor vyriešil a to bez ohľadu či je polovičný spoluvlastník alebo menšinový spoluvlastník. Vychádzajúc z dikcie zákona je nepochopiteľné, ako prvoinštančný súd dospel

k právnemu názoru, že žalobu mohli podať len majoritní spoluvlastníci a dokonca prečo by mal byť žalovaný aj jednoštvrtinový spoluvlastník W. B., ktorý nijakým spôsobom sa nepodieľal na postavení žumpy. Žumpu postavili žalovaní v 1. a v 2. rade, pričom iba žalovaná v 1. rade je spoluvlastníčkou parcely, avšak žalovaný v 2. rade jej spoluvlastníkom nie je. Z tohto teda vyplýva právny záver, že minimálne zo strany žalovaného v 2. rade došlo k neoprávnenému zásahu do cudzích vlastníckych práv a protiprávnemu užívaniu cudzej veci. Žalobkyne sa teda domáhajú ochrany svojich spoluvlastníckych práv proti porušiteľom, t.j. proti žalovanej v 1. rade. Ktorá má podiel 1 z celku a žalovanému v 2. rade, ktorý nie je spoluvlastníkom tejto parcely.

13. K zamietnutiu návrhu na odstránenie odpadovej rúry odvádzajúcej dažďové zrážky na spoločnú parcelu, uviedli, že v konaní bola predložená fotodokumentácia preukazujúca, že reálne z pozemku je odvádzaná dažďová voda priamo na spoločnú parcelu, čo spôsobuje jej devastáciu, keďže slúži ako prístupová cesta k ostatným nehnuteľnostiam a sťažuje prístup k ním. Vyjadrenie obec M. je neúplné a nepresné, konštatuje len, že je tam zberná nádoba na dažďovú vodu, avšak sa nevyjadrila k existencii spornej rúry. Pri fyzickej obhliadke za prítomnosti starostu obce tam rúra bola, bola vznesená námietka voči jej existencií a prezentovaná požiadavka na jej odstránenie. Žalobkyne uviedli, že do nej je zvedený okap z časti stavby. Existencia zbernej nádoby nevylučuje funkčnosť problémovej odpadovej rúry ako si to osvojil súd, ale dokazuje jedinú skutočnosť, že v rozpore so zákonom žalovaní poškodzujú a znehodnocujú spoločnú parcelu odvádzaním dažďovej vody z ich domu a pozemku. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalobkyniam nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedli, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej, takto zistený stav správne právne posúdil a v konečnom dôsledku zákonne rozhodol. Žiadali, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

18. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

20. Podľa , , , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

21. Podľa , , , ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

22. Žalobkyne v podanom odvolaní namietali záver súdu o nedostatku vecnej legitimácie vo veci odstránenia žumpy z pozemku vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov. Podľa ich názoru z ust. vyplýva možnosť ktoréhokoľvek spoluvlastníka podať žalobu na ochranu svojich vlastníckych práv.

23. S týmto právny názorom žalobkýň nemožno súhlasiť. V prípade podielového spoluvlastníctva pri výklade ustanovenia je potrebné rozlišovať pojem právne úkony týkajúce sa spoločnej veci ( ) a hospodárenie so spoločnou vecou ( ). Postavenie stavby jedným zo spoluvlastníkov na pozemku patriacom viacerým spoluvlastníkom má povahu hospodárenia so spoločnou vecou, na ktoré sa vyžaduje súhlas väčšiny spoluvlastníkov počítanej podľa veľkosti podielov. Podielový spoluvlastník má oprávnenie postaviť stavbu na pozemku, ak jeho spoluvlastnícky podiel je väčší ako polovica alebo ak s tým súhlasí väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, čo však nie je tento prípad. Žalovaná v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom parcely E. XXX/X k.ú. M. v podiele 1. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako 1 spoluvlastníčka parcely E. XXX/X spolu s manželom/ žalovaným v 2. rade postavili stavbu

- žumpu, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade ako neoprávnenú stavbu. (Pozri aj Komentár k ustanoveniu , Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1041 - 1050)

24. Z dikcie ustanovenia vyplývajú tri možnosti vyporiadania neoprávnenej stavby súdom odstránenie stavby na náklady vlastníka, prikázanie stavby za náhradu do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým nesúhlasí, inak, najmä zriadením vecného bremena v prospech vlastníka stavby za náhradu. Konanie o vyporiadaní stavby je konaním, kde zo znenia vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a teda súd nie je viazaný návrhmi účastníkov ( ).

25. Rozhodnutie súdu podľa vždy zasiahne do právnych vzťahov vlastníka stavby a vlastníkov pozemku, preto je nevyhnutné, aby boli všetci podieloví spoluvlastníci stranou sporu. Ak niektorí spoluvlastníci pozemku nechcú vystupovať na strane žalobcov, potom je nevyhnutné, aby boli na strane žalovaných. Nepochybne výrok rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak ( ). (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , Uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 7. mája 2013, sp. zn. , rozsudok zo dňa 16. apríla 2007, sp. zn. .

26. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spoluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby (žaloby vlastníka na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb). Uplatnenie práva žalobcu domáhať sa negatórnou žalobou súdnej ochrany svojho spoluvlastníctva nemožno zamieňať s hospodárením so spoločnou vecou ( ). Realizácia tohto práva žalobcu (vyplývajúceho z práva k jeho spoluvlastníckemu podielu - ) nie je podmienená dohodou žalobcu s ostatnými spoluvlastníkmi (ich súhlasom s takýmto postupom).( Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. zo dňa 1. septembra 2007 uverejnený v Zo súdnej praxe č. 66/2007)

27. Z obsahu predloženého listu vlastníctva č. XXX, k.ú. M., parcela E. XXX/X o výmere 758 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (č.l. 10 spisu) vyplýva, že okrem žalobkýň v 1. a v 2. rade a žalovanej v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom aj B. W., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1. Keďže v prejednávanej veci podieloví spoluvlastníci pozemku E. XXX/X tvoria nerozlučné spoločenstvo

( ), je potrebné aby stranou sporu boli označení všetci podieloví spoluvlastníci, z dôvodu, že ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný, procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných .

28. Tvrdenie žalobkýň v podanom odvolaní, že zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov pokiaľ nie je väčšinovým spoluvlastníkom sa nemôže domáhať ochrany svojich vlastníckych práv voči ostatným spoluvlastníkom, aj keď porušujú zákona a konajú svojvoľne na škodu ostatných spoluvlastníkov, odvolací súd k uvedenému uvádza, že takýto záver z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (zvlášť bod 24, 25 a 27 odôvodnenia rozhodnutia) nevyplýva.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené záver súdu prvej inštancie, ktorý žalobu na odstránenie žumpy zamietol pre nedostatok vecnej legitimácie je vecne správny a odvolací súd sa s týmto záverom a odôvodnením rozsudku v celom rozsahu stotožňuje.

30. K odvolaniu žalobkýň vo vzťahu k zamietnutiu žaloby na odstránenie odpadovej rúry zo strechy ako neopodstatnenej odvolací súd uvádza, že správnym je aj tento záver súdu prvej inštancie.

31. Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. z dňa 31. 1. 2018 uviedol, že cit.: „Při řešení otázky, kdy spoluvlastníkovi náleží negatorní žaloba a kdy se má domáhat uspořádání poměrů mezi účastníky ( ) vždy půjde o individuální posouzení konkrétní věci. V zásadě platí, že spor o ůsob užívání věci je sporem z její správy ( a násl. ); ruší-li však spoluvlastník užíváním věci právo jiného spoluvlastníka, aby v rámci jeho podílu užíval společnou věc, aniž by ůsob užívání věci byl upraven právním jednáním nebo rozhodnutím soudu, může se rušený bránit i negatorní žalobou ( ). V některých případech se oba uvedené nároky prolínají (…). Tak pokud např. jeden spoluvlastník trvale parkuje vozidla na stejném místě a druhý spoluvlastník s tím nesouhlasí, neboť má za to, že toto místo je třeba využít jinak, nebo protože chce na něm parkovat sám, půjde o spor o správu společné věci. Jestliže však takto zaparkované vozidlo též soustavně brání druhému spoluvlastníkovi v příjezdu do garáže, jde současně o rušení jeho práva, proti kterému se lze bránit negatorní žalobou. V takovém případě žalobce nežádá úpravu správy (užívání) společné věci, požaduje jen, aby mu druhý nebránil v příjezdu. Jeho právo přijíždět do garáže, pokud jízdou nějak závažně neruší právo dalšího spoluvlastníka, vyplývá přímo ze zákona; jde o právo věc v mezích spoluvlastnického podílu užívat. Může být omezeno jen další právní skutečností - např. rozhodnutím většiny spoluvlastníků nebo rozhodnutím soudu.“

32. Žalobkyne sa podanou žalobou ďalej domáhali odstránenia odpadovej rúry zo strechy domu, ktorá je zaústená na spoločnú parcelu. Žalobkyne súdu predložili fotodokumentáciu (č.l. 22, 23 spisu). Z Vyjadrenia obce M. zo dňa 21.12.2021 č.l. 93 vyplýva, že odpadová rúra zo strechy rodinného domu žalovaných je zaústená do retenčnej nádrže, prílohou vyjadrenia obce je aj fotografia zo dňa 16.12.2021potvrdzujúca tento stav (č.l. 95 spisu). Žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní dňa 13. apríla 2022 (č.l. 105 spisu) uviedla, že sporná odpadová rúra, ktorá vedie zo strechy rodinného domu žalovaných je už zasypaná avšak dochádza k podmáčaniu spoločnej parcely a to práve v dôsledku spomínaného odpadu, ktorý podľa žalobkýň zausťuje do spoločnej parcely, ktorá je nespevnená.

33. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že odpadová rúra, na ktorú predloženou fotodokumentáciou v konaní poukazovali je skutočne rúra, ktorá zvádza vodu zo strechy rodinného domu žalovaných. Z Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 10.05.2021 (č.l. 46 spisu) vyplýva, že odpadové vody z rodinného domu budú akumulované vo vodotesnej žumpe a tieto musia byť zneškodňované v čistiarni odpadových vôd. Obec M. predložila vyjadrenie spolu s fotodokumentáciou zo dňa 16.12.2021 ktorá svedčí o tom, že odpadová rúra zo strechy rodinného domu žalovaných je zvedená do retenčnej nádoby.

34. Žalobkyne v konaní ani nepreukázali ohrozenie výkonu ich spoluvlastníckeho práva tým, že dochádza k podmáčaniu prístupovej cesty konaním žalovaných. Tieto tvrdenia zostali len v rovine jednostranných tvrdení bez podloženia relevantnými dôkazmi.

35. K námietke žalobkýň k odmietnutiu súdu poskytnutia ochrany výkonu ich vlastníckeho práva odvolací súd poukazuje: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj ) „Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj ). „Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania“ (, ) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. ).

36. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

37. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázané vôbec).

38. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenie dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenutá povinnosť netýkala; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť musí tvrdiť, a na svoje tvrdenia musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu konania) a na tom, ako právne norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

39. Odvolací súd posúdil ako vecne správne závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyne v žalobe netvrdili a listinnými dôkazmi bezpečne nepreukázali skutočnosti, na základe ktorých by súd ich žalobe mohol vyhovieť. V konaní predložili len rozhodnutia správnych orgánov na úseku stavebného konania a fotodokumentáciu avšak žiadnym právne relevantným dôkazom nepreukázali dôvodnosť svojich tvrdení.

40. Súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení žalobkýň o zamáčaní cesty, čo by mohlo spôsobiť poškodenie a následné bezpečné využívanie nehnuteľnosti ako prístupovej cesty, prípadne ohroziť inžinierske siete, ktoré chce žalobkyňa v budúcnosti využívať.

41. Súd prvej inštancie správne vec posúdil, že ide o nárok žalobkýň z tzv. imisií a žalobkyne majú právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva vyplývajúceho im z ich spoluvlastníckeho podielu podaním negatórnej žaloby proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do výkonu ich vlastníckeho práva vymedzeného výškou ich podielu. Negatórna, zapieracia žaloba spočíva v uložení povinnosti zdržať sa niečoho, čím neoprávnene zasahuje do práva vlastníka. Svoj nárok takto žalobkyne nevymedzili, preto súd v súlade so zásadou iura novit curia uplatnený nárok posúdil ako nárok na poskytnutie preventívnej ochrany vlastníckeho práva podľa .

42. Podľa , ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

43. Aplikácia ust. sa použije tam, kde ešte nenastal zásah do vlastníckeho práva, ale takýto zásah len hrozí. Pre úspech v žalobe je však potrebné preukázať vážne ohrozenie. Žalobkyne však v konaní nepreukázali relevantným spôsobom, že o takéto vážne ohrozenie v danej veci ide. Tieto skutočnosti tvrdili, a ako dôkaz bola predložená fotografia odpadovej rúry, ktorá je vyústená na spoločný pozemok (podľa výpovede žalobkyne v 1. rade na pojednávaní je už aj zasypaná) avšak nebolo preukázané, že ide skutočne o odpadovú rúru, ktorá odvádza zrážkovú vodu zo strechy rodinného domu žalovaných v 1. a v 2. rade tak, ako to v konaní tvrdili. Významným je aj vyjadrenie obce, kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu a fotodokumentácia zo dňa 16.12.2021, ktorou bolo preukázané, že zrážková voda je zvedená do retenčnej nádoby.

44. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

45. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

46. Zároveň v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobkyniam v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ustanovenia , v spojení s , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie ( ).

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).