Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Branislava Brezu v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -25 zo dňa 28.11.2022, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o návrhu na udelenie poverenia pre vymoženie 749,52 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline pod sp. zn. RK-PC-1082/14- LP zo dňa 8.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2014 a vykonateľnosť dňa 21.10.2014 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , veta prvá Exekučného poriadku; , , , , (ďalej len ,Z“).

Exekučný súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú jej zaručujú kogentné ustanovenia (ďalej len „“) vykladané v súlade so smernicou č. 93/13/EHS. Keďže individuálne nedojednaná rozhodcovská zmluva vylučujúca z konania všeobecný súd inak príslušný je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá z dôvodu svojej neplatnosti nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy a je v nej upravené aj právo na jednostranné odstúpenie od nej. Je vyhotovená ako samostatný dokument. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Povinná dobrovoľne uzatvorila rozhodcovskú zmluvu a to i napriek poučeniu v bode 2, že tak urobiť

nemusí, že nejde o podmienku poskytnutia úveru ako aj napriek poučeniu o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a priebehu rozhodcovského konania. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ nad rámec , čo však súd vôbec nebral do úvahy a ponechal bez povšimnutia. Rozhodcovská zmluva nespĺňa ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa resp. ods. 4 písm. r) . Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť veci výhradne cestou arbitráže. V zmysle jej formulácie spory zo zmluvy o úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodovaciu činnosť niektorých súdov SR. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne vydať súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Vec napadla na odvolací súd dňa 19.12.2022. Z dôvodu personálnych zmien v obsadení súdu sudcami sa v zmysle Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1 prejednala vec v zložení senátu uvedenom v úvodnej časti tohto rozhodnutia (senátu, v ktorom je zaradený sudca spravodajca, ktorému vec bola pridelená).

V súvislosti s tvrdením oprávneného, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom a jej uzatvorenie bolo možnosťou, nie povinnosťou, odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovská zmluva, rovnako ako zmluva o revolvingovom úvere je spísaná na predtlačenom formulári, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu podriadiť.

Súčasne odvolací súd konštatuje, že vychádzajúc z množstva sporov, ktoré vedie oprávnený proti svojim dlžníkom, súd má zo svojej inej činnosti za dostatočne preukázané podpisovanie rozhodcovských zmlúv, ktoré majú zakladať právomoc rozhodcovských súdov prejednávať spor medzi veriteľom a dlžníkom a vytvárať tak titul na vymáhanie pohľadávok z úverov prostredníctvom rozhodcu. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu rozhodovať spory účastníkov je sporná, potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci C-243/08 Pannon aj Súdny dvor Európskej únie, keď vyslovil, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predávajúceho alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá.

V prejednávanej veci oprávnený ako veriteľ nanútil povinnému ako spotrebiteľovi rozhodovanie sporu pred rozhodcovským súdom, čím vylúčil rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, ktorého príslušnosť by bola stanovená podľa bydliska dlžníka, teda povinného. Odvolací súd má za to, že za daných okolností nemožno predpokladať, aby si spotrebiteľ ako dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov súvisiacich s dojednaním rozhodcovskej zmluvy, pričom rozhodcovská zmluva napísaná na predtlačenom formulári, do ktorého boli dopísané len osobné údaje dlžníka, vytvára zdanlivý súhlas spotrebiteľa s tým, aby prípadné spory boli prejednané v rozhodcovskom konaní, nie pred všeobecnými súdmi. Dlžníkovi nebol vysvetlený rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, ale ani dôsledky rozhodcovského konania. Rozhodcovská zmluva bola obligatórnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník, ak chcel daný úver získať, nemal na výber a akceptoval všetky podmienky predkladané veriteľom. Rovnako text rozhodcovskej zmluvy nedáva dlžníkovi na výber, keď sa veriteľ rozhodne realizovať svoje práva z rozhodcovskej zmluvy a podá návrh na rozhodcovský súd.

Odvolací súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo 16. januára 2013, podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Odvolací súd v predmetnej veci nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. decembri 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.“

Podľa názoru odvolacieho súdu spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.

Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie považuje rozhodcovskú zmluvu za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve, pretože podľa účinného v čase uzavretia zmluvy je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. Neprijateľná rozhodcovská doložka, resp. zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky, resp. zmluvy odporuje dobrým mravom.

Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( Zákona o rozhodcovskom konaní) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Neexistencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu navyše predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu konania. Jednou z podmienok pre vedenie exekúcie je bez akýchkoľvek pochybností exekučný titul, ktorý musí byť vykonateľný. Rozhodcovský rozsudok opierajúci sa o neplatnú rozhodcovskú zmluvu alebo o neplatnú rozhodcovskú doložku, túto vlastnosť mať nemôže. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Všeobecný súd je preto povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinný mal možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľa, ktorý takýto úkon neučiní. Súdy takémuto konaniu oprávneného nemôžu poskytnúť ochranu, lebo je v rozpore s účelom a cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Navyše odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. z 30. júna 2009 a v rozsudku, sp. zn. z 29. februára 2012.

Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

Odvolací súd preto postupom podľa ustanovenia napadnuté uznesenie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).