Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-361-2008.pdf
PDF · 72.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Er/361/2008
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, IČO: 35 937 874, proti povinnému: S-TOP-TRANSPORT s.r.o., so sídlom Žilina, Bajzova 2414/6, IČO: 34 135 065, ex offo vymazaný dňa 16.06.2009, o vymoženie 16.812,06 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Zuzany Kubešovej, so sídlom Exekútorského úradu Topoľčany, Streďanská 4055, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho exekútora JUDr. Zuzanu Kubešovú poverením č. XXXX XXXXXX * zo dňa XX.XX.XXXX vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky Topoľčany - platobného výmeru XXXX/XXXX/X,X zo dňa XX.XX.XXXX, platobného výmeru XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou bolo dňa 03.09.2014 bolo doručené oznámenie súdnej exekútorky, že povinný bol zrušený bez likvidácie a vymazaný z Obchodného registra dňom 16.06.2009 a zároveň požiadala o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný nemá ani náhradu trov exekúcie a žiadala priznať trovy exekučného konania vo výške 53,78 eur.
Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky súd zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5 CbR 353/2008-29 zo dňa 04.05.2009, ktorým bola obchodná spoločnosť S-TOP- TRANSPORT s.r.o. zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom S-TOP- TRANSPORT s.r.o., so sídlom Bajzova 2414/6, 010 01 Žilina, IČO: 34 135 065 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 16.06.2009 ex offo vymazaná.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Súd exekúciu zastaví, ak nepochybne zistí, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Súd preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, § 107 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku. Exekučné konanie sa však začalo ešte v roku 1999, t. j. pred 01.02.2002. Exekúcia bola preto zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku) a nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 1.2.2002.
Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa 235 ods. 2 Exekučného poriadku, § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnenému by súd mohol uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, avšak pri rozhodovaní prihliada aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tejto veci povinný zanikol, preto ho na náhradu trov exekúcie nemožno zaviazať. Exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný zanikol - stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd nepoužil pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi analogicky ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002, nakoľko daná situácia je upravená § 203 Exekučného poriadku účinným do 31.01.2002 tak, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, avšak súd uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že povinný v priebehu exekúcie (takmer 10 rokov od začatia exekučného konania) zanikne. Vzhľadom na to, súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie nebola priznaná. Hoci súdny exekútor má právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, zároveň znáša aj riziko, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane neuhradenia odmeny za výkon exekučnej činnosti, toto riziko, ktoré exekútor nesie je však kompenzované jeho monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008). Pri rozhodovaní sa súd opieral aj o iné uznesenia, napr. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoE/230/2012 zo dňa 27.11.2012 a 16CoE/105/2014 zo dňa 19.05.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.