Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16CoE-105-2014.pdf
PDF · 74.07 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/105/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, Topoľčany, IČO: 30 807 484, proti povinnému ROLER s.r.o., naposledy so sídlom Veľká Hradná 123, IČO: 34 130 101, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 1.002,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. februára 2014, č. k. 2Er/354/2008-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e a v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa prvým výrokom zastavil exekúciu a druhým výrokom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi H.. L. E. trovy exekúcie vo výške 23,27 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojšiemu súdu bol súdnym exekútorom dňa 26.08.2013 doručený návrh na zastavenie exekúcie. Z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené, že povinný bol dňa 27.05.2010 vymazaný ex offo, pričom povinný zanikol bez právneho nástupcu, keď spoločnosť povinného bola zrušená na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín č. k. 39CbR/52/2005-38 zo dňa 31.03.2010 z dôvodu uvedeného v § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov, t. j. že spoločnosť nemá žiaden majetok. Súd prvého stupňa na základe uvedeného a v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a v súlade s § 14 a nasl. vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu a náhrady vo výške 23,27 eur, ktoré predstavujú: a/ odmenu za 3 paušálne úkony, 3 x 3,32 eur, t. j. vo výške 9,96 eur (získanie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie), b/ odmenu za účelne vynaložený čas 1 hod. x 6,64 eur, t. j. 6,64 eur, c/ hotové výdavky vo výške 2,79 eur (poštovné 1 x 0,20 eur, 1 x 0,84 eur, 1 x 1,75 eur ), d/ DPH zo sumy 19,39 eur, t. j. 3,88 eur. Súd prvého stupňa na trovy exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku a na to, že exekučné konanie začalo pred 01.02.2002. Oprávnený mal za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ale je tu daný dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že zastavenie exekúcie procesne nezavinil a nesúhlasil s uložením povinnosti platiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na základe podaného odvolania oprávneným, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v časti výroku o zastavení exekúcie potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a v časti výroku o trovách exekúcie zmeniť v súlade s § 220 O.s.p.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku (účinný do 31.08.2005) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Exekučného poriadku (účinný do 31.01.2002) ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora Mgr. H. O. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, poverením č. 5301*000156 zo dňa 16.06.1998 vykonaním exekúcie. Jeho náhradníkom bol ustanovený H.. L. E. so sídlom v B.. Súdny exekútor podal dňa 26.08.2013 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného, a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 41,67 eur.
Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 27.05.2010 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bolo potrebné predmetnú exekúciu zastaviť. V predmetnej veci však exekučné konanie začalo dňa 05.06.1998, a preto ho bolo v súlade s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku potrebné dokončiť podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie, nebolo možné exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného.
Pochybenie súdu prvého stupňa v rozhodnutí o dôvode zastavenia však malo vplyv aj na správnosť napadnutého rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 05.06.1998 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 27.05.2010, t. j. až po viac ako 12 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Odvolací súd ďalej konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, pričom predmetné exekučné konanie začalo dňa 05.06.1998. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne a v časti výroku o trovách exekúcie zmenil v súlade s § 220 O.s.p. tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.