Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/71/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Borisa Tótha, členov JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, a.s. pobočka Bratislava, so sídlom Záhradnícka č. 31, 829 02 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: ALFECO spol. s r.o., so sídlom Priemyselná č. 5, 821 09 Bratislava, IČO: 31 324 231, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 576,54 Eur istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom exekútorského úradu Prievozská č. 14/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 782 868, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. -23 zo dňa 25.10.2018, pomerom hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -23 zo dňa 25.10.2018 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením exekučný súd 1.) zastavil exekúciu podľa , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež: „EP“) po tom, čo mal zo správy súdneho exekútora za preukázané, že povinný nemá žiaden postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. 2.) Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal opierajúc sa o ustanovenie (ďalej tiež: „CSP“). 3.) Podľa EP uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39, Eur do 3 dní od doručenia tohto uznesenia, ktorých výšku určil podľa §, 15 a 22 vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov. 2. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom predpokladanej lehote, podal odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, nakoľko podľa údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný je ku dňu podania odvolania registrovaný ako aktívny zamestnávateľ. Odvolateľ mal za to, že vykonávaním aktívnej podnikateľskej činnosti povinným je daný dostatočný predpoklad získania finančných prostriedkov na zaplatenie oprávneným exekučne vymáhanej pohľadávky. 2.1. Tiež poukázal na to, že v roku 2017 dosiahol povinný výnosy z hospodárskej činnosti v sume 31.940,- Eur a v roku 2016, t.j. počas prebiehajúceho exekučného konania, dosiahol pri výnosoch z hospodárskej činnosti 45.779,- Eur kladný výsledok hospodárenia v sume 13.061,- Eur. Tieto okolnosti podľa oprávneného vylučujú nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie ( EP). Podaním odvolania preto boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( v spojení s ) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, oboznámiac sa s procesným postupom súdu prvej inštancie

dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. So zreteľom na oprávneným tvrdený dôvod odvolania sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola súdom prvej inštancie odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať ( ). 6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený domáha vymoženia uloženej povinnosti povinnému vyplývajúcej z rozhodnutia oprávneného č. 704-0219185612-GC04/12 zo dňa 04.09.2012, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňom 03.10.2012. V zmysle tohto rozhodnutia bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 576,54 Eur do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia. 7. Dňa 23.01.2018 poverený súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, že lustráciou majetku povinného zistil, že tento je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Z predloženého podnetu vyplýva, že povinný nie je vlastníkom, ani držiteľom motorového vozidla, nemá účet v žiadnej banke, nie je vlastníkom, ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Povinný má dlh v Sociálnej poisťovni vo výške 39.112,05 Eur, dlh vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 14.793,62 Eur, dlh v zdravotnej poisťovni UNION vo výške 3.592,48 Eur a dlh na daniach vo výške 25.323,85 Eur. Voči povinnému je od roku 2010 vedených celkom 76 exekučných konaní. Exekučnému súdu nebol predložený spis súdneho exekútora. 7.1. Teda z podkladov súdneho exekútora predložených exekučnému súdu je zrejmý nedostatočný rozsah šetrenia majetkových pomerov povinného, ktorý by odôvodňoval záver o jeho nemajetnosti a z tohto pohľadu zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku na strane povinného možno označiť za nepreukazné a predčasné, vedúce k zabráneniu oprávnenému v realizácii priznaného mu práva pred súdom. Navyše medzi podnetom súdneho exekútora a rozhodnutím exekučného súdu uplynulo viac ako pol roka, čím napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky neaktuálnosti. Šetrenie počas tohto obdobia žiadnym spôsobom doplnené nebolo. 8. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu , resp. Exekučným poriadkom, na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. 9. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka, že uznesenie exekučného súdu je zmätočné. 10. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 10.1. Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 10.2. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 10.3. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa , ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ). 10.4. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

11. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 , z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007). 12. Podľa až 4 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa , EP, v konaní podľa tohto zákona môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 13. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 13.1. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (). 14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. 14.1. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (, v spojení s ) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie exekučného súdu nespĺňa.

15. V predmetnej veci prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, na základe akých zistení dospel k posudzovaniu majetkovej úrovne povinného ako nedostatočnej, neuviedol aké zistenia pre zaujatie takéhoto hodnotenia vykonal a s akým výsledkom. Exekučný súd nemal k dispozícii spis súdneho exekútora a pri hodnotení nemajetnosti povinného tak vychádzal výlučne z exekútorom prezentovaného majetkového stavu. Z vyúčtovania trov exekúcie predloženého súdnym exekútorom žiadne osobitné zisťovanie v tomto smere nevyplýva, skôr svedčí v jeho neexistenciu. Z takéhoto odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť, ako dospel exekučný súd k uvedenému záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Takého odôvodnenie uznesenia exekučného súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že povinný v roku 2017 dosiahol výnosy z hospodárskej činnosti v sume 31.940,- Eur a v roku 2016 dosiahol pri výnosoch z hospodárskej činnosti 45.779,- Eur, kladný výsledok hospodárenia v sume 13.061,- Eur. Z čoho nemožno vyvodzovať nemajetnosť povinného vedúcu k zastaveniu exekúcie. Úlohou exekučného súdu bude v ďalšom konaní podnet exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, za predpokladu jeho aktualizácie, riadne preskúmať. 16. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia exekučného súdu je nepreskúmateľné, majúce za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, podľa ustanovenia , zrušil a vec mu, podľa ustanovenia , vrátil na ďalšie konanie. 17. Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).