Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoE-106-2014.pdf
PDF · 82.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/106/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 10, proti povinnému: K & J MARKET, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Priemyselná ulica 11, IČO: 36 317 861, t. č. vymazaný z obchodného registra, pre vymoženie 1.052,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2014, č.k. 16Er/934/2011-23, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil exekúciu a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi trovy exekúcie vo výške 54,26 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie po právnej stránke odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa uviedol, že návrhom podaným dňa 30.03.2011 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1.052,80 eur s príslušenstvom, na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi č.k. 700-1011116810-GC04/10 zo dňa 24.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi udelené súdom dňa 12.04.2011. Súdny exekútor podaním zo dňa 06.09.2011 navrhol zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. V uvedenej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/20/2011-44 zo dňa 24. apríla 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť K & J MARKET,spol. s r.o., so sídlom Priemyselná ulica 11, 971 01 Prievidza, IČO: 36 317 861, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 12599/R a povinný bol dňa 20.07.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný bol zrušený bez likvidácie, mal súd prvého stupňa za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Súd prvého stupňa z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania, a preto vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa po právnej stránke odôvodnil § 203 ods. 2 a § 196 Exekučného poriadku s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 74,42 eur. Súd prvého stupňa po preskúmaní exekučného spisu nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné za odblokovanie vozidiel povinného - 1,50 eur a za 9 x 1,70 eur - za odblokovanie účtov povinného v bankách - celkom 16,80 eur, pretože nemal preukázané vynaloženie týchto nákladov z exekučného
spisu. Súčasne, ak je povinný vymazaný z obchodného registra, tieto úkony sú neúčelné, pretože súdny exekútor špecifikáciu trov exekúcie vyhotovovil dňa 27.05.2014 a pri vyššie uvedenom poštovnom uvádza, že ide o trovy exekúcie, ktoré má vynaložiť až po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, teda v čase, keď povinný zo zákona zanikol. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 54,26 eur. Tieto trovy pozostávali z paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v celkovej výške 33,19 eur (§ 14 ods. 1, 2 cit. vyhlášky - najmenej 33,19 eur), náhrady hotových výdavkov vo výške 12,03 eur (§ 22 cit. vyhlášky - poštovné 9,10 eur, telefóny, fax, internet 1,89 eur, kancelárske náklady 1,04, eur/papier 50 x 0,0004569 eur, obálky DVR 11 x 0,0029 eur, obálky DDR 3 x 0,031 eur, obyčajné obálky - 6x 0,038 eur, bank. prev. 1 x 0,17 eur). Keďže súdny exekútor je platcom DPH, súd prvého stupňa mu priznal 20 % DPH v sume 9,04 eur (§ 196 Exekučného poriadku). S poukazom na § 203 ods.2 Exekučného poriadku v platnom znení k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, pričom z jeho obsahu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa napadol v celom rozsahu. Uviedol, že ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Bol toho názoru, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd poverenému exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 54,26 eur nepriznal.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor uviedol, že v prípade, ak povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo, je tu dôvod na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko súd podľa § 8a zákona o obchodnom registri vykoná výmaz spoločnosti z obchodného registra ex offo len po predchádzajúcom zistení nemajetnosti danej spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/16/2011 zo dňa 26.01.2012 a sp. zn. 6MCdo/13/2012 zo dňa 15.08.2012. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi dňa 30.03.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 1. 052,80 eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č. 700-1011116810-GC04/10 zo dňa 24.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2010. Okresný súd Prievidza udelil vyššie menovanému súdnemu exekútorovi dňa 12.04.2011 poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému. Dňa 22.08.2011 doručil súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku spolu s vyčíslením trov exekúcie v celkovej výške 130,69 eur. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa následne zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávnenému uložil podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 54,26 eur.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného odvolací súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/20/2011-44 zo dňa 24.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013, súd zrušil bez likvidácie povinného - spoločnosť K & J MARKET, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Priemyselná ulica 11, IČO: 36 317 861. Povinný bol následne dňa 20.07.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zaviazať oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie možno za predpokladu procesného zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v príslušnom znení. Nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený aj v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku v príslušnom znení).
Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v predmetnom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/20/2011-44 zo dňa 24.04.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013, súd zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V
posudzovanej veci preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nakoľko oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a súčasne exekúcia nebola zastavená ani z dôvodu, že na majetok povinného nebol vyhlásený konkurz, nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku. V danom prípade však boli splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, keď sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď za daných okolností priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a na ich úhradu zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Odvolací súd záverom dodáva, že súd prvého stupňa pri vyčíslení trov exekúcie účelne vynaložených na predmetnú exekúciu postupoval správne podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku náhrady trov exekúcie odvolateľ v odvolaní ani nenamietal.
Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .