Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17C-237-2014.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/237/2014
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie č. 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, práv. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom v Martine, proti odporcovi: V. K., N.. XX.XX.XXXX, R. Č.. X, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 641,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Doručením písomného oznámenia Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova č. 9, 851 01 Bratislava, že vstupuje do konania vedeného pod sp. zn. 17C 237/2014 ako vedľajší účastník na strane odporcu, n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 18.12.2013, voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 641,85 Eur s príslušenstvom.
Dňa 25.08.2014 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku v sume 38,- Eur za podanie návrhu na začatie konania v lehote 10 dní od doručenia výzvy (č.l. 12).
Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 02.09.2014 (č.l. 12), avšak poplatok v stanovenej lehote navrhovateľ nezaplatil.
Vo výzve bol navrhovateľ náležite poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, preto súd konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení zastavil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.
Podaním zo dňa 08.09.2014, doručeným súdu dňa 09.09.2014 (č.l. 23) Spotrebiteľské združenie OSA, oznámilo vstup do konania na strane odporcu a to v zmysle § 93 ods. 2 a nasl. O.s.p
V zmysle § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (Napríklad zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva účastníkov v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (sporných strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je "pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva), alebo je v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu ale nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda "pomoc v spore" niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie [to však napríklad neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p., pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba preto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. Jej vstup do konania nie je však prípustný v každom konaní (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 207/2011, zo dňa 10.10.2012).
Súd v súvislosti s oznámením Spotrebiteľského združenia OSA zistil, že v tomto konaní nedošlo k vydaniu platobného rozkazu, teda odporcovi zatiaľ nevzniklo podať odpor voči platobnému rozkazu, pričom o konaní sa ani nedozvedel. Predmetné konanie sa nachádza v štádiu zastavenia konania z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku zo strany navrhovateľa. Pokiaľ ide o vstup združenia do tohto konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, jeho vstup do konania by malo zmysel jedine vtedy, ak by poskytol pomoc účastníkovi, ktorý je v spore aktívny (napr. podaním odporu). Keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu účelu ust. § 93 ods. 2 O.s.p., t.j. ochrane práv účastníka konania, ktorý je v spore aktívny, s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 207/2011, zo dňa 10.10.2012 nemohli v tomto konaní nastať ani právne účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu na strane odporcu.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní od doručenia,
Krajskému súdu v Bratislave, písomným podaním na tunajšom súde
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).