Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zast. AK JUDr. Miriam Podhradská, s.r.o., IČO: 50 157 892, so sídlom Martin, Ambra Pietra 10645/17 proti žalovanému: Ing. arch. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, v konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -112 zo dňa 07.06.2022, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nahradení prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobcom ako kupujúcim, kde podľa článku I. došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej predávajúci uvedený pod bodom B, zapísaný ako podielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina k celku na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre k.ú. X. a obec C., a to pozemku

- parcely reg. E KN parc. č. 290 - orná pôda o výmere 2080 m2 (ďalej len „Spoluvlastnícky podiel“ alebo „Predmet kúpy“). Kupujúci je pod B r.č. 1 zapísaný ako podielový spoluvlastník spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ica k celku na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre k. ú. X. a obec C., a to pozemku - parcely reg. E KN parc. č. 290 - orná pôda o výmere 2080 m2. Podľa článku II. bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, že predávajúci uvedenou Zmluvou predáva Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti špecifikovanej v Článku I. bod 1 uvedenej Zmluvy kupujúcemu, a to za kúpnu cenu uvedenú v Článku IV. uvedenej Zmluvy, a kupujúci kupuje Spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti špecifikovanej v Článku I. bod 1 uvedenej Zmluvy od predávajúceho, čím sa stane podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti špecifikovanej v Článku I. bod 1 uvedenej Zmluvy o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3-iny k celku (B r.č.: 1 + B r.č. 4: 1 = 3-iny k celku). V článku III. súd prvej inštancie stanovil, že predávajúci uvedeným vyhlásil, že mu nie sú známe také vady a poškodenia Predmetu kúpy, na ktoré by mal kupujúceho osobitne upozorniť. V článku IV. súd prvej inštancie stanovil, že kúpna cena za predaj Predmetu kúpy predstavuje sumu vo výške 12.000,- eur (slovom dvanásťtisíc eur). Kúpna cena bude zaplatená predávajúcemu v hotovosti alebo prevodom na účet oznámený predávajúcim v lehote do 10 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. V článku V. súd prvej inštancie stanovil, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k Spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti uvedenej v Článku I. bod 1 tejto Zmluvy, ktorý je predmetom uvedenej Zmluvy, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti v prospech kupujúceho. Napokon súd prvej inštancie v článku VI. rozhodol, že

zmluvné strany žiadajú, aby na základe uvedenej Zmluvy bol na Okresnom úrade Martin, katastrálnom odbore vykonaný vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho s tým, že správny poplatok za vklad do katastra nehnuteľností znáša kupujúci. Súd prvej inštancie tiež rozhodol, že Zmluva sa považuje za uzavretú okamihom právoplatnosti uvedeného rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu podľa , , , prvej vety a podľa .

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. X., obec C., okres C., vedené Okresným úradom Martin, odborom katastrálnym na LV č. XXXX ako parcela registra E KN č. 290 - orná pôda o výmere 2080 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1-ica k celku. Podľa súdu prvej inštancie žalobca sa z LV č. XXXX dozvedel, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.09.2021 uzavretej medzi predávajúcim K. X., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom N. XX/X, C. a žalovaným bol dňa 23.09.2021 pod číslom V-4883/2021 Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom povolený vklad vlastníckeho práva k 1-ine k celku predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že spoluvlastnícky podiel bol žalovanému odpredaný za kúpnu cenu 12.000,- Eur. Ďalšia podielová spoluvlastníčka C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má vo vlastníctve spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny k celku nemá záujem o spoluvlastnícky podiel. Súd prvej inštancie mal tiež preukázané, že predávajúci K. X. nepostupoval vyššie uvedeným spôsobom, keď nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov, teda aj žalobcu a pred uzavretím kúpnej zmluvy ich nevyzval na uzatvorenie kúpnej zmluvy na svoj spoluvlastnícky podiel s tým, že ak svoje predkupné právo nevyužijú, ich predkupné právo zanikne a on predá svoj spoluvlastnícky podiel tretej osobe, ktorá prejaví o jeho kúpu záujem. Rovnako súd prvej inštancie mal preukázané, že zo strany pôvodného vlastníka sa nejednalo o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu v zmysle ustanovenia a teda, že by išlo o výnimku z povinnosti rešpektovať zákonné predkupné právo v zmysle ustanovenia . Súd prvej inštancie dal do pozornosti aj tú skutočnosť, ktorú zobral do úvahy, a to právo spoluvlastníka vybrať si, s kým bude koexistovať v spoluvlastníckom vzťahu. Uvedené právo je vyjadrené napríklad práve v možnosti vykonania predkupného práva spoluvlastníkom v prípade, že spoluvlastník chce predať svoj spoluvlastnícky podiel k veci. Uplatnením predkupného práva jedným zo spoluvlastníkov si tak tento spoluvlastník „vyberie“, že do spoluvlastníckeho vzťahu nepribudne tretia osoba ako nový spoluvlastník namiesto doterajšieho predávajúceho spoluvlastníka. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k nasledovnému právnemu posúdeniu veci a to, že pri predaji spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej do katastra nehnuteľností V-4883/2021 bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcu ako spoluvlastníka nehnuteľnosti. Po zistení uvedených skutočností žalobca listom zo dňa 22.10.2021 vyzval žalovaného na prevedenie predmetného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti na žalobcu za rovnakých podmienok za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol. Žalovaný podľa súdu prvej inštancie však nereagoval a spoluvlastnícky podiel žalobcovi neponúkol. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca voči žalovanému si najskôr uplatnil jedno z práv, ktoré mu prináleží ako opomenutému spoluvlastníkovi. Žalobca sa preto prostredníctvom súdu prvej inštancie domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy. Podľa súdu prvej inštancie kúpna zmluva, v ktorej bol nahradený prejav žalovaného ako predávajúceho je uzatváraná s tými istými základnými atribútmi ako kúpna zmluva, na základe ktorých nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti žalovaný. Výnimkou je splatnosť kúpnej ceny, ktorá je viazaná lehotou desiatich dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho. Na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že žalobca urobil všetko preto, aby si uplatnil svoj nárok z porušenia jeho predkupného práva, a to aby mohol nadobudnúť predmetný spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva. Podal žalobu na súd, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sa z listu vlastníctva dozvedel, že žalovaný sa svoj spoluvlastnícky podiel namiesto toho, aby ho predal žalobcovi, pokúšal previesť späť na K. X.. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že podal na katastrálny úrad návrh na zapísanie poznámky a rovnako tak napadol relatívnu neplatnosť druhej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa žalovaný snaží kúpený spoluvlastnícky podiel previesť späť na žalobcu. Podľa súdu prvej inštancie sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti v poradí druhej kúpnej zmluvy, nakoľko ak by tak učinil voči prvej kúpnej zmluve, žalovaný by nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu by sa opätovne stal K. X.. Predkupné právo žalobcu podľa súdu prvej inštancie bolo porušené a preto bolo potrebné rešpektovať jeho výber jednej z troch zákonných možností, a to domáhať sa voči nadobúdateľovi - žalovanému, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel

ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ho odkúpil od osoby povinnej z predkupného práva. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by bolo najlepšie, keby žalobca vzal svoju žalobu späť, v dôsledku čoho by bolo porušené konanie o povolenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu späť na K. X. mohlo byť dokončené a žalobca by tak mohol uzavrieť kúpnu zmluvu priamo so žalobcom, keďže žalobca vôbec následne nemusí mať záujem svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi predať, a teda možnosť žalobcu nadobudnúť uvedený spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva titulom porušeného predkupného práva by bola zmarená. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že zaviazal žalovaného k ich úhrade, nakoľko žalobca bol z procesného hľadiska v celom rozsahu uplatneného nároku úspešný.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to proti všetkým jeho výrokom, nakoľko sa necíti vinný v takom rozsahu, ako rozhodol súd. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa jeho názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaný poukázal na to, že zakúpil podiel na pozemku a podľa tvrdenia predávajúceho bol uistený, že pozemok ponúkol v súlade so zákonom spoluvlastníkom pozemku. Jeho chybou bolo, že si od predávajúceho nepýtal dôkaz vo forme doručeniek. Odvolateľ tiež uviedol, že ak by mal aj uvedené doručenky k dispozícii, tak nevie, akým spôsobom by sa mal presvedčiť, či spoluvlastníci na ponuku reagovali, alebo nereagovali. Musel by jedine osloviť uvedených spoluvlastníkov a vyžiadať si písomné potvrdenie, že na ponuku nereagovali. Uvedená prax podľa odvolateľa nie je zaužívaná a nikdy sa s takýmto postupom nestretol. Súd prvej inštancie pritom postupoval rovnakým spôsobom, ktorý porušuje zákon, za čo ho prvostupňovo odsúdil a nevypočul (ani sa nepokúsil vypočuť pôvodného vlastníka), či tvrdenie žalobcu sa zakladá na pravde. Ďalej odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie nevypočul ďalšiu spoluvlastníčku Ing. K., či ponuku nedostala a ani, či si nebude v priebehu dvoch rokov robiť nárok na časť pozemku, ktorého prevod súd prisúdil žalobcovi. Podľa jeho právneho názoru, ak niekto porušil zákon, tak to bol pôvodný predávajúci a nie on. Odvolateľ má za to, že potrestať ho aj náhradou trov konania sa mu javí neprimerané. Keďže pri kúpe s predávajúcim uzavrel dohodu o spätnej kúpe, pre prípad, že mu ďalší spoluvlastníci ich podiely nepredajú. Podľa žalovaného súd mal dôkazy o tom, že uvedené kroky boli uskutočnené, ale vyhovel špekulácii žalobcu so zneužitím jednej zákonnej možnosti v jeho prospech. Poukázal tiež na to, že ceny pozemkov v C. počas riešeného sporu stúpli o cca 50 %, na čo mal žalobca pri jeho poslednom pokuse o odkúpenie podielov, upozornil a tešil sa, ako dobre zarobí na získanom podiely. Odvolateľ tiež uviedol, že v spise sa nachádzajú potvrdenia o prevode peňazí za pozemok a aj spätný prevod peňazí za spätnú kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy skutočne zaplatenú cenu v súlade s dodatkom zmluvy, ktorá je 14 600,- eur, ale cenu uvedenú v pôvodnej zmluve bez dodatku t.j. 12 000,- eur. Uvedeným spôsobom došlo k poškodeniu pôvodného predávajúceho, lebo za pozemok dostane nižšiu cenu, ako dostal pôvodne. Vyslovil nesúhlas, že vzhľadom na špekulatívne konanie žalobcu nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu o úhrade za kúpu pozemku až po zavkladovaní prevodu. Súd prvej inštancie nebral na vedomie skutočnosť, že pri klasickej žiadosti o vklad trvá v súčasnosti zavkladovanie niekoľko mesiacov a nedáva mu ani istotu, že žalobca uvedenú čiastku zaplatí. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie by mal zabezpečiť istotu prevodu notárskou úschovou a po odovzdaní návrhu na vklad katastrálnemu úradu peniaze odovzdať predávajúcemu, prípadne prikázať zrýchlený vklad. Napokon žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná mu ako žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že každá zo strán sporu má povinnosť tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o čom boli účastníci konania riadne poučení. Podľa žalobcu žalovaný porušil princíp sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. v znení neskorších zmien, nakoľko nenavrhol a nepredložil všetky dôkazy včas. Napriek tomu, že súd prvej inštancie ho uznesením vyzval, aby v určenej lehote predložil podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, označil a predložil dôkazy na ich preukázanie. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný svoju možnosť využil a v lehote sa k žalobe vyjadril vyjadrením zo dňa 22.02.2022, avšak z obsahu predmetného vyjadrenia nevyplývalo, že by žalovaný navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca má však za to, že tvrdenie ohľadom jeho oslovenia zo strany predávajúceho na využitie predkupného práva je účelové a zavádzajúce. Predávajúci žalobcu ani ďalšiu podielovú spoluvlastníčku neoslovil a svoj spoluvlastnícky podiel im na predaj neponúkol. Vzhľadom na uvedené má za to, že o uvedenom neexistuje žiadny dôkaz. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu bol žalobca nútený domáhať sa svojho práva žalobou na príslušnom súde. Okrem toho odvolateľ poukázal na to, že pokiaľ sa chcel žalobca vyhnúť súdnemu konaniu, mal a mohol postupovať v

zmysle zákona a v súlade s predsúdnou výzvou žalobcu. Keďže žalobca mal záujem vyhnúť sa súdnemu konaniu a vec chcel riešiť mimosúdne. Napokon žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) postupom v zmysle rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , .

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu jednotu. Z ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Námietku odvolateľa týkajúcu sa tej skutočnosti, že zakúpil podiel na pozemku a bol uistený predávajúcim, že pozemok bol ponúknutý v súlade so zákonom spoluvlastníkom pozemku, pričom pôvodný spoluvlastník - predávajúci nebol vypočutý k tejto skutočnosti súdom prvej inštancie, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že každá zo strán sporu má povinnosť tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, o čom boli strany konania riadne poučené. V danej veci súd prvej inštancie návrh na vykonanie dôkazu neobdržal, resp. žiadna zo strán sporu takýto návrh nenavrhla. Zo súdneho spisu je pritom zrejmé, že súd prvej inštancie žalovaného uznesením vyzval, aby v určenej lehote predložil podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, označil a predložil dôkazy na ich preukázanie. Žalovaný síce túto svoju možnosť využil a v lehote určenej súdom prvej inštancie sa vyjadril svojím podaním zo dňa 22.02.2022, avšak z obsahu predmetného vyjadrenia nevyplýva, že žalovaný navrhol aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa krajského súdu sa súd prvej inštancie nedopustil porušenia princípu sudcovskej koncentrácie v zmysle , keďže žalovaný nenavrhol a ani nepredložil všetky dôkazy včas. Obdobný záver možno konštatovať aj v súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nevypočutia ďalšej podielovej spoluvlastníčky k predmetnej nehnuteľnosti Ing. K.. Okrem toho odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Platí teda, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zo spisového materiálu je tiež zrejmé, že žalovaný sa nariadeného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 07.06.2022 nezúčastnil, pričom svoju neúčasť vopred a riadne neospravedlnil, hoci mal doručenie riadne a včas vykázané. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval správne, keď vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci samej a aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý na svojom výsluchu netrval.

10. Neobstojí námietka žalovaného spočívajúca v tom, že sa javí ako spravodlivejšie riešenie medzi tým spôsobom, že mu bude umožnené navrátenie veci do pôvodného stavu. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že bolo dostatočne preukázané, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1-iny v celku k predmetnej nehnuteľnosti bol žalovanému odpredaný za kúpnu cenu vo výške 12.000,- eur, pričom v rámci prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu tento nebol žalobcovi ako oprávnenému zo

zákonného predkupného práva, vôbec ponúknutý. Rovnako bolo preukázané, že žalobca listom zo dňa 22.10.2021 vyzval žalovaného na prevedenie predmetného spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na žalobcu za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 27.10.2021, pričom žalovaný mohol zabrániť súdnemu sporu, ak by na výzvu žalobcu adekvátne reagoval, čo sa však nestalo. Krajský súd zdôrazňuje, že ust. v spojení s jednoznačne stanovuje, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené má právo výberu, ktorý nárok si uplatňuje.

11. Pokiaľ žalovaný namietal spôsob vyplatenia kúpnej ceny, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Podľa názoru krajského súdu žalovaný si mohol klásť podmienky ohľadom zaplatenia kúpnej ceny iba v čase, keď mu bola doručená výzva na prevedenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti na žalobcu za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol.

12. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

13. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

14. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )